4Stk/20/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDR. Moniky Valašikovej, PhD., LL.M., a členov senátu JUDr. Zuzany Mališovej a prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD., v právnej veci žalobcu: Správa bytov a domov s.r.o., so sídlom Jesenná 3239/11, 058 01 Poprad, IČO: 48006319, právne zastúpený: VALACHOVIČ & PARTNERS s.r.o., Mostová 2, 811 02 Bratislava, proti žalovanej (sťažovateľke): Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom Bajkalská 21/A, P.O.BOX 29, 821 01 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. SK/0088/99/2019 zo dňa 22.08.2019, konajúc o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 6S/53/2019-124 zo dňa 9. júna 2022, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta . II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov kasačného konania.

Odôvodnenie

I. Konanie pred správnym súdom

V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že žalobca bol napadnutým rozhodnutím postihnutý za tri skutky (konania), ktoré mali samostatný skutkový priebeh a vyvolali samostatné následky, teda išlo o viacčinný súbeh skutkov a na základe toho je nutné považovať uloženú sankciu za úhrnnú. Z toho vyplýva, že pre vyslovenie „viny“ a uloženie sankcie je nevyhnutné, aby žalobca každým z troch uvedených skutkov naplnil skutkovú podstatu konkrétneho správneho deliktu. Ak sa zistí, že v prípade niektorého z týchto skutkov o správny delikt nejde, či už zo skutkových dôvodov alebo dôvodov nedostatočného podkladu pre právnu kvalifikáciu skutku ako správneho deliktu, správny súd nemá inú možnosť ako napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie orgánu verejnej správy, pretože nemá v zmysle Správneho súdneho poriadku možnosť meniť rozhodnutie po úprave sankcionovaných skutkov, ale má len právo sankčnej moderácie. 3.

5. Vo vzťahu k tomuto tretiemu skutku odvolacie námietky odvolateľa (žalobcu), že správa o činnosti správcu bola predložená prostredníctvom zástupcov vlastníkov, odvolací správny orgán vyhodnotil tak, že z predloženej Zmluvy o výkone správy nevyplýva dohoda o spôsobe predloženia správy o činnosti správcu týkajúcej sa bytového domu, vyúčtovania fondu prevádzky, údržby a opráv a vyúčtovania úhrad za plnenia na jednotlivé byty vlastníkom bytov a nebytových priestorov v predmetnom bytovom dome a zároveň z ustanovenia § 8a ods. 2 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov jednoznačne vyplýva povinnosť, pričom nositeľom tejto povinnosti je práve účastník konania ako správca, ktorého povinnosťou je objektívne preukázať splnenie zákonom stanovenej povinnosti, čo však účastník konania nepreukázal. Samotné odovzdanie správy o činnosti zvoleným zástupcom vlastníkom bytov, bez preukázania skutočnosti, že jednotlivým vlastníkom bytového domu bola správa o činnosti predložená v zákonom stanovenom termíne, nie je možné považovať za dôkaz splnenia povinnosti vyplývajúcej z citovaného ustanovenia zákona o vlastníctve bytov.

8. Na druhej strane, pokiaľ ide o definičné rozlišovanie pojmov v zákone, ako to žalobca predostrel v žalobe, bez pochyby bolo možné prisvedčiť jeho názoru, že zákon rozlišuje rôzne činnosti - povinnosti správcu bytového domu, a preto aj rôzne pomenúva spôsoby ich oznamovania vlastníkom bytov a nebytových priestorov. Takto zákon č.182/1993 Z. z. ukladá správcovi v rámci jeho činnosti povinnosť v súvislosti s niektorými aktmi jeho činnosti tieto vlastníkom bytov predložiť (§ 8a ods. 2); niektoré doručiť (§ 8a ods. 1); niektoré zverejniť na mieste obvyklom (§ 8b ods. 2). Vzhľadom na to, že nejde o synonymá, nie je možné jednoduchou úvahou obísť toto zákonné rozlišovanie a pri skúmaní konania správcu na to neprihliadať a tam, kde právo rozlišuje, nerozlišovať. Z uvedeného dôvodu potom bolo potrebné podriadiť konkrétnu skúmanú povinnosť žalobcu pod jeden zo zákonných spôsobov, ktorým sa zabezpečuje oznamovanie s činnosťou žalobcu vlastníkov bytov a nebytových priestorov.

Popri tom zákon č. 182/1993 Z. z. v ustanovení § 8a ods. 5 upravil aj styk vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome so správcom, ktorý má zabezpečovať zástupca vlastníkov, ktorý informuje vlastníkov o činnosti správu a o dôležitých otázkach prevádzky domu, nie je však oprávnený rozhodovať o veciach vymenovaných v zákone.

11. Na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov oboch vchodov zo dňa 11.10.2016, okrem iného boli schválení ako zástupcovia vlastníkov pre vchod č. 9 p. Kubus, pre vchod č. 11 p. Kolenčíková. Z listiny zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že zástupcovia vlastníkov bytov bytového domu Sázava, p. A. a p. A. prevzali vyúčtovanie za rok 2016 pre vlastníkov bytov domu Sázava a vyúčtovanie nákladov za služby spojené s bývaním za rok 2016 za jednotlivé byty, fond opráv a správu o činnosti za rok 2016. Obaja zástupcovia potvrdili, že vyúčtovanie odovzdajú vlastníkom bytov na proti podpisu a podpisové listiny odovzdajú správcovi do

13. Podľa názoru správneho súdu v tejto veci žalovaná nesprávne právne posúdila vec, pretože nesprávne vyložila, interpretovala príslušnú právnu normu určujúcu povinnosť žalobcu ako správcu bytového domu, pričom nielenže bez opory v zákone zrejme „nadkvalifikovala“ jeho povinnosť, ale ani dostatočne nevysvetlila právnu normu tak, aby bolo zrejmé, prečo žalobca ako správca bytového domu v tomto prípade, hoci explicitne zo zákona to nevyplýva, mal povinnosť- predložiť správu vlastníkom bytov a nebytových priestorov dome - prakticky realizovať osobným doručením vlastníkom bytov a nebytových priestorov.

II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenie

povinný zabezpečiť predaj výrobkov. Predaj výrobkov a poskytovanie služieb spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne použitie, ku ktorému došlo tým, že žalobca ako správca bytového domu Q., ul. V., X., v rozpore s ust. § 8a ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z., v zmysle ktorého je správca povinný najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných častí a spoločných zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so správou domu v rozpore so zmluvou o výkone správy nepredložil vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti za rok 2016 najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka, čím neposkytol službu v súlade so zmluvnými dohodnutými podmienkami v súlade so zákonnými požiadavkami v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z., a teda riadne.

Podľa sťažovateľky došlo nepochybne k porušeniu ust. § 8 ods. 2 zákona o vlastníctve bytov a jednotlivých priestorov. Sťažovateľka trvá na tom, že samotné odovzdanie správy o činnosti zvoleným zástupcom vlastníkov bytov bez preukázania skutočností, že jednotlivým vlastníkom bytového domu bola správa o činnosti predložená v zákonom stanovenom termíne, nie je možné považovať za dôkaz splnenia povinností vyplývajúcej z citovaného ustanovenia zákona o vlastníctve bytov, nakoľko z dikcie zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov jednoznačne vyplýva povinnosť predložiť správu o činnosti vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome.

Zároveň je sťažovateľka názoru, že ak je potrebné rozlišovať pojmy „doručiť“ a „predložiť“ rovnako je tiež potrebné rozlišovať pojmy „predložiť“ a „zverejniť na mieste obvyklom“, čo má za následok, že zverejnenie správy o činnosti na mieste obvyklom neznamená, že správa o činnosti správcu bola predložená všetkým vlastníkom ak s takýmto predložením správy o činnosti správcu vopred nesúhlasili aj samotní vlastníci. Z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal predloženie predmetnej správy vlastníkom bytov a nebytových priestorov.

20. V tejto súvislosti sťažovateľka zdôraznila, že žalovaný správny orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie čo do výrokovej časti rozhodnutia, i čo do jeho odôvodnenia v úzkej súvislosti s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom nezistil dôvody na jeho zrušenie. Žalovaný správny orgán sa vyjadril ku všetkým námietkam žalobcu uvedených v odvolaní, ako aj v podanej žalobe, dôkladne sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu prislúchajúceho k predmetnému rozhodnutiu a ustálil, že správny orgán prvého stupňa konanie žalobcu ako účastníka konania správne právne posúdil ako rozporné so zákonom vo vzťahu ku kontrolným zisteniam. Nedostatky boli presne a spoľahlivo zistené.

Má za to, že podľa jeho názoru ust. § 8a ods. 2 bytového zákona neukladá povinnosť doručiť správu o svojej činnosti správcovi domu za predchádzajúci rok individuálne každému vlastníkovi bytu a nebytového priestoru v dome osobne. Má za to, že toto ustanovenie nevylučuje doručovanie prostredníctvom tretej osoby.

pomenúva. S tým súvisí aj požiadavka predvídateľnosti protiprávneho konania, v zmysle ktorej adresáti právnych noriem musia mať možnosť predvídať, za aké konanie môžu byť sankcionovaní. S poukazom na odôvodnenie rozsudku, ako aj argumentáciu žalobcu nemožno hodnotiť rozhodnutia prvostupňového ani druhostupňového správneho orgánu za súladné s týmito základnými zásadami správneho trestania. Žalobca vyjadril názor, že oba správne orgány konali svojvoľne, keď bez opory v dotknutých zákonných ustanoveniach nadkvalifikovali povinnosť žalobcu ako správcu bytového domu podľa ust. § 4 ods. 1 písm. h) ZoOS v spojení s ust. § 8a ods. 2 bytového zákona. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodovaciu činnosť NS SR rozhodnutie sp. zn. 8Sžo/49/2013 a sp. zn. 6Sžf/15/2011. 24. Žalovaná podľa názoru žalobcu konala a rozhodla v rozpore so základnými zásadami administratívno-právneho trestania, najmä v rozpore so zásadou legality a zásadou in dubio pro reo.

III. Konanie na kasačnom súde

26. Rozhodol bez nariadenia pojednávania, keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk (§ 137 ods. 4 SSP v spojení s ust. § 455 SSP).

28. Z obsahu administratívneho spisu kasačný súd zistil, že prvostupňový správny orgán svojím rozhodnutím podľa ust. § 3 ods. 4, § 4 ods. 1, ods. 2 písm. h) zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veci ochrany spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov podľa § 46 zákona o správnom konaní rozhodol tak, že účastníkovi konania (žalobcovi) pre porušenie povinnosti predávajúceho podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 250/2007 Z. z.“); 1. správne účtovať ceny pri predaji výrobkov alebo pri poskytovaní služieb - podľa § 4 ods. 1 písm. d) zákon č. 250/2007 Z. z., ku ktorému došlo tým, že účastník konania - poskytovateľ služby ako správca bytového domu Polyfunkčnej vybavenosti

E.. Q., súpisné číslo XXXX, orientačné číslo XX, XX, X. v rozpore s § 8a ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „zákon č. 182/1993 Z. z.“), v zmysle ktorého je správca povinný najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných častí a spoločných zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so správou domu a zároveň je povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome a v rozpore so Zmluvou o výkone správy nevykonal a nepredložil vlastníkovi bytu - pisateľovi podnetu vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrad za plnenia za celý rok 2016 najneskôr do 31. mája

podľa § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. pokutu vo výške 2.000 €, slovom dvetisíc eur, ktorú je účastník konania povinný zaplatiť do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia poštovou poukážkou typu „U” alebo príkazom na úhradu na účet: Štátna pokladnica, č. ú:

dôvodu nesprístupnenia bytu v stanovenom termíne bez právneho dôvodu a napriek skutočnosti, že po dodatočnom dohodnutom sprístupnení bytu dňa 04.02.2017 bola na vodomere studenej vody zistená nulová spotreba. Ďalej zistil porušenie povinnosti podľa ust. § 4 ods. 1 písm. h) zákona č. 250/2007 Z. z., v zmysle ktorého je predávajúci povinný zabezpečiť predaj výrobkov a poskytovanie služieb spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne použitie, ku ktorému došlo tým, že žalobca ako správca na vyššie citovaného bytového domu v rozpore s § 8a ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z., v zmysle ktorého je správca povinný najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu a v rozpore so Zmluvou o výkone správy nevykonal a nepredložil vlastníkovi bytu (pisateľovi podnetu) vyúčtovanie použitia fondu prevádzky údržby a opráv a úhrad za plnenia za rok 2016 v lehote do 31.05. nasledujúceho roka a ďalej, že ako správca bytového domu

30. Prvostupňový správny orgán konštatoval, že žalobca týmto konaním naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 4 ods. 1 písm. d) a § 4 ods. 1 písm. h) zákona č. 250/2007 Z. z., za ktoré mu uložil vyššie uvedenú pokutu.

potvrdené. 32. V rozsudku Krajského súdu v Prešove je podrobne opísaný celkový priebeh administratívneho konania, preto ho najvyšší správny súd vo svojom rozsudku už nebude opakovať, len naň v celom rozsahu poukazuje.

33. Podľa § 2 zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa (ďalej len „zákon o štátnej kontrole vnútorného trhu“), predmetom kontroly vnútorného trhu je zisťovanie, či predávané výrobky a poskytované služby sú v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, ktorým je aj zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.

35. Podľa § 2 písm. b) zákona o ochrane spotrebiteľa, predávajúcim sa rozumie osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná a v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania, alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej účet.

37. Podľa § 4 ods. 1 písm. d) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného ku dňu, ku ktorému mal žalobca plniť povinnosť, predávajúci je povinný správne účtovať ceny pri predaji výrobkov alebo pri poskytovaní služieb.

Podľa § 6 ods. 2 zákona, č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, (zákon č.182/1993 Z. z.), správa domu je obstarávanie služieb a tovaru, ktorými správca alebo spoločenstvo zabezpečuje pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a) prevádzku, údržbu, opravy a udržiavanie spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, priľahlého pozemku a príslušenstva, b) služby spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru, c) vedenie účtu domu v banke, d) vymáhanie škody, nedoplatkov vo fonde prevádzky, údržby a opráv a iných nedoplatkov, e) iné činnosti, ktoré bezprostredne súvisia s užívaním domu ako celku jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome.

41. Podľa § 8a ods. 1 zákona č.182/1993 Z. z., vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome uzatvoria so správcom písomnú zmluvu o výkone správy. Zmluva o výkone správy, jej zmena alebo jej zánik sa schvaľuje nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Schválená zmluva o výkone správy alebo jej zmena, alebo jej zánik je záväzný pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak je podpísaný nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a

42. Podľa § 8a ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. v znení k 31.05.2017 (kedy mal žalobca plniť povinnosť), správca je povinný najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so správou domu. Zároveň je povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome.

Zároveň je povinný previesť zostatok majetku vlastníkov na účtoch v banke na účty nového správcu alebo spoločenstva. 43. Podľa § 8a ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z., styk vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome so správcom zabezpečuje zástupca vlastníkov zvolený na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome (ďalej len "schôdza vlastníkov"). Zástupca vlastníkov informuje vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome o činnosti správcu a o dôležitých otázkach prevádzky domu. Zástupca vlastníkov je povinný uplatňovať voči správcovi požiadavky vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome v súlade so zmluvou o výkone správy. Zástupca vlastníkov nie je oprávnený rozhodovať o veciach, o ktorých môžu rozhodovať len vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome podľa § 14.

V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánom verejnej správy sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde (§ 2 ods. 1, ods. 2 SSP).

48. Kasačný súd preskúmal rozsudok správneho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, preskúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a konanie jemu predchádzajúce a to najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.

50. Ako vyplýva z obsahu prvostupňového rozhodnutia, žalobca bol postihnutý za tri skutky, ktoré mali samostatný skutkový priebeh a vyvolali samostatné následky. Ako vyplýva z obsahu odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia Krajského súdu v Prešove, najmä body 105 až 113, krajský súd sa vo svojom odôvodnení zameral najmä na potvrdenie dôvodnosti tretieho skutku, pre ktorý bol žalobca sankcionovaný, ktorý mal spočívať v tom, že ako správca bytového domu Q., ul. V., súp. č. XXXX, orientačné číslo X, XX nepredložil (podľa názoru sťažovateľa) vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti za rok 2016 a to v termíne do 31.05 nasledujúceho roka. Vo vzťahu k tomuto tretiemu skutku správny súd dospel k záveru, že toto právne posúdenie povinnosti žalobcu ako správcu bytového domu nebolo správne a preto nebolo možné sa stotožniť s kvalifikáciu predmetného konania ako správneho deliktu žalobcu. Správny súd podotkol, že zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov neukladá povinnosť zahrnúť okolnosti doručovania, predkladania, oboznamovania sa vlastníkov bytov s listinami správcu do ustanovení zmlúv o výkone správy.

správcom zabezpečuje zástupca vlastníkov zvolený na schôdzi a informuje vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome o činnosti správcu a o dôležitých otázkach prevádzky domu. Správny súd mal za nesporne preukázané, že na schôdzi vlastníkov a nebytových priestorov oboch chodov zo dňa 10.11.2016, o.i. boli schválení ako zástupcovia vlastníkov bytov pre vchod č. X, pán A. a pre vchod č. XX, pani A.. Z listiny zo dňa 30.05.2017 vyplynulo, že zástupcovia vlastníkov bytového domu pani A. a pán A. prevzali vyúčtovanie za rok 2016 pre vlastníkov bytov domu Sázava a vyúčtovanie nákladov za služby spojené s bývaním za rok 2016 za jednotlivé byty.

52. Správny súd vyjadril názor, že žalovaná nesprávne právne posúdila vec, pretože nesprávne vyložila vyššie citovanú právnu normu. 53. Senát kasačného súdu konštatoval, že právny výklad ust. § 8a ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov ohľadom spôsobu doručovania správy o výsledku činnosti správcu za predchádzajúci kalendárny rok tak, ako to urobil krajský súd je správny a kasačný súd sa s ním v celom rozsahu stotožnil.

55. Podľa ust. § 195 písm. b) SSP správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, ktoré bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie.

57. V rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konanie, právna teória rozoznáva trestné činy, priestupky a iné správne delikty v ďalšej špecifikácii ešte správne disciplinárne delikty a správne delikty poriadkové. Deliktom je len také porušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie), ktoré konkrétny zákon takto označuje. Rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov podľa závažnosti je miera ich typovej spoločenskej nebezpečnosti vyjadrenej v znakoch skutkovej podstaty u iných správnych deliktoch a disciplinárnych deliktoch ešte okruh subjektov, ktoré sa deliktu môžu dopustiť (tak ako to určuje zákon o priestupkoch). Iné správne delikty sú svojou povahou najbližšie práve priestupkom. V oboch prípadoch ide o súčasť tzv. správneho trestania o postih správnym orgánom za určité nedovolené konanie, či opomenutie. Je treba zdôrazniť, že formálne označenie určitého typu protispoločenského konania a tomu zodpovedajúce zaradenie medzi trestné činy, priestupky, či iné správne delikty a z toho vyvodené následky v podobe sankcií, vrátane príslušného konania, či už ide o oblasť súdneho alebo správneho trestania, je len

58. Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte musí spočívať v špecifikáciu deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. Tento záver je vyvoditeľný priamo z ust. § 47 ods. 2 Správneho poriadku.

60. Na tomto základe, teda v danom prípade treba aplikovať pravidlá pre ukladanie úhrnného trestu, t. j. správny orgán uloží za viaceré delikty sankciu podľa ustanovení vzťahujúcich sa na správny delikt najprísnejšie postihnuteľný. Touto zásadou sa správne orgány pri ukladaní sankcie za nimi zistené tri správne delikty neriadili a pravdepodobne táto skutočnosť ušla aj pozornosti krajského súdu. Ak správny orgán bol toho názoru, že žalobca spáchal viacero správnych deliktov pri ukladaní pokuty za tieto delikty mal uložiť sankciu za správny delikt najprísnejšie postihnuteľný.

Z ustálenej judikatúry najvyššieho súdu i ústavného súdu týkajúcej sa správneho trestania vyplýva, že pokiaľ subjekt spácha viacero deliktov, správny orgán uloží sankciu podľa ustanovení vzťahujúcich sa na správny delikt za najprísnejšie postihnuteľný.

Z rozhodnutia prvostupňového orgánu je zrejmé, že kvalifikoval u žalobcu tri delikty, avšak absentuje správna úvaha o uložení výšky a druhu sankcie. 65. Po preskúmaní predloženého spisového materiálu a postupu kasačný súd s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu dospel k záveru, že krajský súd síce rozhodol správne, keď zrušil rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Avšak kasačný súd vytýka správnym orgánom, že nevyhodnotili závažnosť, trvanie, mieru zavinenia, spôsob zavinenia, následky protiprávneho konania, minulosť prevádzkovateľa, skutočnosť, či ide o opakované protiprávne konanie a v súvislosti s tým nepoužil vo svojom rozhodnutí absorpčnú zásadu. Tieto okolnosti je povinný žalovaný správny orgán vyhodnotiť v ďalšom administratívnom konaní.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.