4Stk/21/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: R.. W. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. U. XXXX/X, XXX XX W., právne zastúpený: JUDr. Slavomírou Kurinskou, advokátkou, so sídlom Záborského 2, 036 01 Martin, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej správy, so sídlom Vysokoškolákov 8556, 010 08 Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: OU-ZA- OVBP2-2021/006829-004/Rep zo dňa 08.06.2021, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k.: 14S/34/2020- 113 zo dňa 09. septembra 2021, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Krajského súdu v Žiline sa mení tak, že rozhodnutie Okresného úradu v Žiline, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej správy č. OU-ZA-OVBP2-2021/ 006829-004/Rep zo dňa 08.06.2021 sa zrušujea vec sa mu vracia na ďalšie konanie. II. Sťažovateľovi súd priznáva náhradu trov konania pred krajským aj kasačným súdom.

Odôvodnenie

I. Konanie pred správnym súdom

V odôvodnení rozsudku uviedol, že predmetom preskúmavania pred krajským súdom ako správnym súdom na základe podanej žaloby žalobcu bolo rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu. Žalobca žiadal zmeniť alebo zrušiť rozhodnutie žalovaného, preskúmať zákonnosť postupu správneho orgánu pred vydaním rozhodnutia o priestupku - uloženie pokuty a pokutu vo výške 7.000 Eur znížiť alebo upustiť od jej uloženia. Žalobca sa súčasne so zrušením rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho orgánu domáhal aj sankčnej moderácie v zmysle ust. § 198 ods. 1 SSP. Žalobca v žalobnom návrhu na zníženie alebo upustenie od uloženia pokuty vo výške 7.000 Eur napadol nezákonnosť postupu, ktorý predchádzal rozhodnutiu o priestupku, ktorá podľa žaloby žalobcu sa týkala štádia začatia stavebného konania, procesu rozhodnutia o prerušení konania, zastavenia konania, rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby, konania správneho orgánu vo vzťahu k žiadosti o dodatočné povolenie stavby ako aj, že v zmysle žaloby žalobcu došlo k porušeniu zásady materiálnej rovnosti. Žalobca v žalobe namietal nezákonnosť postupu samotného konania o priestupku,

2. Správny súd konštatoval, že v konaní o priestupku je úlohou správneho orgánu zistiť skutkový stav, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu, ktorý je potrebný pre rozhodnutie o veci v súlade s požiadavkou materiálnej pravdy tak, aby na základe takto zisteného stavu mohol dospieť k záveru, či bol určitý priestupok spáchaný.

Hodnotenie dôkazov je myšlienková činnosť správneho orgánu, ktorou je vykonaným dôkazom prisudzovaná hodnota závažnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov z hľadiska ich závažnosti správny orgán určuje, aký význam majú jednotlivé dôkazy pre jeho rozhodnutia, či je ich možné v danej situácii použiť.

rovnosti. Krajský súd však na základe pripojeného spisu správnych orgánov poukázal na rozhodnutie Obvodného úradu životného prostredia v Martine Číslo: ŽP- 2011/2088-OPaK- Mu zo dňa 28.12.2011, ktorým vo veci V. W., Z. č. XXX bol udelený súhlas na umiestnenie košiara stavby a iného zariadenia na ochranu hospodárskych zvierat a súhlas na oplotenie pozemku za hranicami zastavaného územia obce pozemku parc. č. C-KN XXXX v k. ú.

Inými slovami vyjadrené, predmetom súdneho konania bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia tak prvostupňového ako aj odvolacieho orgánu, ktoré sa vzťahovali k správnemu trestaniu žalobcu. Nebolo možné v rámci podanej žaloby žalobcu, aby správny súd posudzoval - preskúmaval inú vec, týkajúcu sa iného konania a inej fyzickej osoby, a to ani vo vzťahu k rozhodnutiu Obce Turčianske Jaseno Č. j. 290/382/2012-2015-Hu zo dňa 19.10.2015, ktoré sa týkalo dodatočného povolenia stavby „Rekreačný objekt“ na pozemku parc. registra CKN č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X k. ú. G. V. pre V. W..

5. Krajský súd zistil, že žalobné body boli zhodné s odvolacími dôvodmi, s ktorými sa v celosti vysporiadal žalovaný. Postup prvostupňového správneho orgánu nepovažoval za nezákonný. Uviedol, že očakávania žalobcu o tom, že bude vydané stavebné povolenie, nemôže byť ospravedlnením porušenia zákonnej povinnosti, resp. nemôže stáť nad zákonom, ktorý v ust. § 54 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) (ďalej len „zákon č. 50/1976 Zb.“) upravuje, že stavby sa môžu uskutočňovať iba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu.

Porušenie zákona nemôže byť ospravedlnené dĺžkou konania správneho orgánu. Správne orgány konali v spojenom územnom a stavebnom konaní, avšak podľa skutkového stavu zisteného správnymi orgánmi žalobca na výsledok rozhodnutia nečakal. Pokiaľ žalobca v

Naviac jednotlivé štádia konania viažuceho sa v spojenom územnom a stavebnom konaní, procesné postupy a samostatné dielčie procesné rozhodnutia správneho orgánu ani nie sú spôsobilé na preskúmavanie správnym súdom, čo vyplýva z ust. § 7 písm. e) SSP, v zmysle ktorého správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

povinnosti a ani nedochádza k upretiu žiadnych procesných práv. Aj z tohto dôvodu žalobné argumenty žalobcu týkajúce sa priebehu konania v spojenom územnom a stavebnom konaní, ktoré sa uskutočnilo pred správnymi orgánmi, neboli spôsobilé na posúdenie s konštatovaním porušenia zákonnosti postupu správnym orgánom.

9. V skutkovom stave zistenom správnym orgánom, z ktorého krajský súd vychádzal, bola preukázaná aj tá skutočnosť, že žalobca už v mesiaci január 2019 disponoval so záporným záväzným stanoviskom orgánu štátnej správy pre ochranu prírody a krajiny č. OU-MT- OSZP-2019/003868 zo dňa 21.01.2019, ktoré bolo vydané týmto správnym orgánom na základe žiadosti žalobcu. Žalobca sa dopustil priestupkov, z ktorých bol uznaný za vinného, pričom v priestupkovom konaní pred správnym orgánom nedošlo k porušeniu zákonnosti

10. V priestupkovom konaní podľa názoru správneho súdu, pred správnym orgánom nedošlo k zásahu do práv žalobcu, pretože z titulu neprítomnosti žalobcu a jeho právnej zástupkyne na prvom termíne ústneho pojednávania dňa 23.07.2020 bolo návrhu, resp. žiadosti o stanovenie nového termínu vyhovené, a to stanovením nového termínu pojednávania dňa 27.08.2020. Tohto sa právna zástupkyňa žalobcu zúčastnila a bola jej poskytnutá fotokópia zápisnice z prvého termínu ústneho pojednávania zo dňa 23.07.2020. Na druhom termíne ústneho pojednávania právna zástupkyňa žalobcu mohla uplatňovať práva žalobcu.

11. Krajský súd nezistil zákonný priestor pre moderáciu uloženej sankcie žalobcovi, pretože pri jej uložení bolo podľa jeho názoru postupované v súlade so zákonom č. 372/1990 Zb., v súlade s pravidlami logického myslenia, podklady pre úsudok v rovine uloženia výšky sankcie boli správnym orgánom zistené úplne. Výška sankcie zodpovedala charakteru spáchaných priestupkov žalobcom, keď okrem dopustenia sa priestupku uskutočňovania novej stavby „Rekreačnej chaty“ bez stavebného povolenia v rozsahu skrývka ornej pôdy a odkop svahovitého terénu, vybudované základové pásy z betónu a pásovina pre uzemnenie, spáchal žalobca aj priestupok, keď stavbu „Rekreačná chata“ bez stavebného povolenia začal uskutočňovať v chránenej oblasti a ochrannom pásme chráneného územia a na pozemku, ktorý nie je určený na zastavanie, o čom mal žalobca vedomosť ešte pred začatím stavby podľa zisteného skutkového stavu správnym orgánom.

Z ustanovenia § 105 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. vyplýva, že spodná hranica sankcie nie je uvedená, avšak vzhľadom na maximálnu hranicu 165.969,59 Eur pri spáchaní priestupkov žalobcom uložená sankcia 7.000 Eur bola primeraná, adekvátna k druhu priestupkov, ktorých sa dopustil žalobca.

charakter. 13. Krajský súd konštatoval, že pri uložení sankcie, tak ako sa domáhal žalobca v podanej žalobe, nie je možné sa zamerať len na rozsah realizovanej stavby, ale osobitne tú skutočnosť, že žalobca začal stavbu bez stavebného povolenia v chránenej oblasti, resp. v ochrannom pásme Národného parku Veľká Fatra, v mieste, ktoré doteraz nie je poznačené výstavbou tohto

1990 Zb. Nebolo žalobcom preukázané, že by na jeho strane boli majetkové pomery takého charakteru, že by uložená pokuta v jeho majetkovej sfére bola likvidačná. Nepochybne, ak sa má splniť účel trestu, tak zákonite uložená pokuta musí dosahovať potrebnú intenzitu, aby plnila svoj účel, funkciu. Žalobca sa dopustil priestupkov, výška uloženej pokuty vzhľadom k charakteru priestupkov, ktorých sa dopustil žalobca, nebola neprimeraná, nešlo o neadekvátnu sankciu, ale o pokutu, ktorá svojou výškou - intenzitou bola primeraná k priestupkom, ktorých sa žalobca dopustil. Ak aj žalobca po výzve správneho orgánu realizáciu stavby zastavil, týmto plnil svoju povinnosť nepokračovať v stavbe bez stavebného povolenia, preto táto okolnosť nemohla byť na základe podanej žaloby zohľadnená pre prípadnú sankčnú moderáciu, ktorej sa žalobca domáhal.

14. Proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Žiline podal žalobca v procesnom postavení sťažovateľa (ďalej len „sťažovateľ“) dňa 28.06.2022 kasačnú sťažnosť podľa ust. § 438 SSP, ktorou sa domáhal, aby Najvyšší správny súd zmenil rozsudok Krajského súdu v Žiline a upustil od uloženia sankcie - pokuty vo výške 7000 Eur, alternatívne aby uloženú sankciu primerane znížil alebo aby rozsudok Krajského súdu v Žiline zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Žiline na ďalšie konanie. Zároveň sťažovateľ navrhol, aby bol žalovaný zaviazaný k náhrade trov konania vrátane trov právneho zastúpenia v rozsahu 100%. 15. V podanej kasačnej sťažnosti uviedol, že namieta nesprávnosť právneho posúdenia veci, má za to, že žalovaný správny orgán pri posudzovaní závažnosti priestupku a rozhodovaní o uložení sankcie mal prihliadať o priebehu konaní, ktoré predchádzali alebo súviseli s rozhodnutím o odstránení, rozhodnutiu o priestupku, ale aj rozhodnutiu o odstránení stavby. Krajský súd podľa názoru sťažovateľa opomenul pri rozhodovaní zohľadniť neprofesionálny prístup a procesné pochybenia dotknutých orgánov, čo spôsobilo hrubý nepomer medzi postavením účastníkov stavebného konania s nevýhodou pre žalobcu. Takýto postup dotknutých správnych orgánov zásadne ovplyvnil objektivitu pri rozhodovaní o sankcii a jej výške. Zreteľná eliminácia všetkých konaní, obmedzovanie sa len na procesné znaky konania, ktoré predchádzalo rozhodnutiu o priestupku, nevysporiadanie sa so všetkými okolnosťami a dôkazmi v ich jednotlivých súvislostiach vo veľkej miere ovplyvnili rozhodovanie krajského súdu. Nemožno opomenúť fakt, že výška uloženej pokuty je vzhľadom na slovenské pomery nepomerne vysoká. 16. Sťažovateľ ďalej uviedol, že podľa jeho názoru krajský súd pri posudzovaní žalobných dôvodov a zákonnosti napadnutých rozhodnutí vychádzal zo skutkového stavu zisteného správnym orgánom, pretože mal za to, že tento v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie pre rozhodnutia o priestupku a pre výšku uloženej pokuty. Podľa krajského súdu nebolo podstatné, aby sa dané súdne konanie zameralo na konanie a rozhodovanie vzťahujúce sa k inému prípadu tak, ako to žalobca (sťažovateľ) uvádzal v čl. II bod 2.6 žaloby k tvrdeniu porušenia zásady materiálnej pravdy s odkazom na rozhodnutie Obvodného úradu životného prostredia v Martine č. ŽP-2011/2088-OPaK-Mú zo dňa 28.12.2011 vo veci V. W.. 17. Touto námietkou sťažovateľ mal za cieľ demonštrovať odlišnosť procesného postupu správneho orgánu ako aj právneho efektu v obdobných konaniach, čo sťažovateľ považoval za porušenie zásady materiálnej pravdy. 18. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.

2020-Pi-Pr zo dňa 28.09.2020. 21. Z obsahu administratívneho spisu mal kasačný súd za preukázané, že rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu č. j.: 625/237/2020-Pi-pr. zo dňa 28.09.2020 bolo rozhodnuté o priestupku - uloženie pokuty, podľa ktorého obvinený z priestupkov: R.. W.

pásovina pre uzemnenie, čím došlo k porušeniu ustanovení §§ 54, 55 ods. 1 a 126 stavebného zákona, za čo stavebný úrad uložil obvinenému podľa § 105 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. pokutu vo výške 7.000 Eur (slovom: sedemtisíc eur), ktorú pokutu je obvinený povinný uhradiť do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia bankovým prevodom s uvedením účtu na Obec Turčianske Jaseno a súčasne obvinenému - žalobcovi bolo uložené zaplatiť trovy konania o priestupku vo výške 16 Eur podľa vyhlášky č. 411/2006 Z. z. v znení zákona č. 531/2008 Z. z. v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia na účet Obce Turčianske Jaseno.

23. Protestom prokurátora č. Pd 52/19/5506-4 zo dňa 07.05.2019 Okresná prokuratúra Martin vyslovila nezákonnosť postupu stavebného úradu vo veci vyjadrenia pod č. j. 62/2019 zo dňa 16.01.2019. Obec Turčianske Jaseno tomuto protestu prokurátora vyhovela pod č. j.: 466/2019 zo dňa 17.05.2019. Následne žalobcom, zastúpeným právnou zástupkyňou bolo oznámené, že žiadosť o stavebné povolenie sa považuje za podanú, a to na základe doplnenia žiadosti zo dňa

25. Miestnou obhliadkou bolo zistené, že bola uskutočnená skrývka ornej pôdy a odkop svahovitého terénu, vybudované základové pásy z betónu a pásovina pre uzemnenie. Okresný úrad Martin - PLO uviedol priamo do záznamu z miestnej obhliadky, že týmto bol uskutočnený neoprávnený záber poľnohospodárskej pôdy podľa zákona č. 220/2004 Z. z.

Obvinený v zastúpení právnou zástupkyňou podali dňa 29.10.2019 žalobu na správny súd vo veci preskúmania zákonnosti a zrušenia vydaného rozhodnutia, ktoré konanie bolo vedené pod sp.zn. 30S/153/2019 a bolo skončené odmietnutím žaloby. Dňa 03.02.2020 Obcou Turčianske Jaseno bolo vydané rozhodnutie pod č. j.: 133/35/2020-Ry o začatí konania o dodatočnom povolení stavby v súlade s § 88a stavebného zákona na stavbu „Rekreačná chata“ na pozemku parc. reg. č. CKN XXXX, k. ú. G. V. postavenej bez stavebného povolenia. Súčasne stavebník - žalobca bol vyzvaný v správnom konaní, aby v lehote 30 dní predložil stavebnému úradu žiadosť o dodatočné povolenie stavby a zároveň bolo konanie na stavbu rekreačnej chaty prerušené do doby stanovenej na podanie žiadosti s predpísanými náležitosťami. Právna zástupkyňa obvineného podala žiadosť o predĺženie lehoty k dodatočnému povoleniu stavby na 90 dní, ktorej žiadosti bolo vyhovené.

rozhodnutia o priestupku stavebník - žalobca podľa rozhodnutia č. j. 133/35/2020-Ry zo dňa 17.07.2020 o nariadení odstránenia stavby rekreačnej chaty nepredložil požadované doklady o tom, že dodatočné povolenie stavby rekreačnej chaty nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom a osobitnými predpismi.

30. Na základe odvolania žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OU-ZA-OVBP2-2021/ 006829-004/Rep zo dňa 08.06.2021 tak, že odvolanie žalobcu ako účastníka konania zamietol a rozhodnutie Obce Turčianske Jaseno č. 625/237/2020-Pi-pr zo dňa 28.9.2020 potvrdil.

IV. Právne predpisy, právne názory kasačného súdu

súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi.

35. Senát kasačného súdu po preskúmaní rozsudku správneho súdu ako aj konania, ktoré mu predchádzalo konštatoval, že v spojení s oboznámením sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti proti napadnutému rozsudku Krajského súdu v Žiline konštatoval, že kasačná sťažnosť je dôvodná.

37. Podľa ust. § 453 ods. 1 SSP kasačný súd je viazaný rozsahom kasačnej sťažnosti; to neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý kasačnou sťažnosťou nebol dotknutý. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia kasačný súd je viazaný sťažnostnými bodmi; to neplatí, ak napadnuté rozhodnutie bolo vydané v konaní, v ktorom krajský súd nebol viazaný žalobnými bodmi. Na dôvody, ktoré účastník konania uviedol až po uplynutí lehoty na podanie kasačnej sťažnosti, kasačný súd neprihliada. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia kasačný súd nie je viazaný sťažnostným návrhom.

39. V preskúmavanej veci mal kasačný súd z obsahu administratívneho spisu za preukázané, že prvostupňovým rozhodnutím Obce Turčianske Jaseno č. j. 625/237/2020-Pi- Pr zo dňa 28.09.2020 bol sťažovateľ obvinený z priestupkov, uznaný vinným zo spáchania priestupkov; - podľa ust. § 105 ods. 3 písm. b) stavebného zákona v znení neskorších predpisov, ktorého sa mal dopustiť tým, že v období jesenných mesiacov roka 2019 začal na pozemku parc. č. C-KN XXXX, k. ú. G. V. uskutočňovať novú stavbu „Rekreačná chata“ bez stavebného povolenia v rozsahu skrývka ornej pôdy a odkop svahovitého terénu, vybudované základové pásy z betónu a pásovina pre uzemnenie a - podľa ust. § 105 ods. 4 stavebného zákona, ktorého sa mal dopustiť tým, že v období od jesenných mesiacov roka 2019 začal na pozemku parc. reg. č. C-KN XXXX, k. ú. G. V. uskutočňovať novú stavbu „Rekreačná chata“ bez stavebného povolenia v chránenej oblasti a ochrannom pásme chráneného územia a na pozemku, ktorý nie je určený na zastavanie, najmä na poľnohospodárskom pozemku v rozsahu skrývka ornej pôdy a odkop svahovitého

Ako je zrejmé z obsahu odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia Obce Turčianske Jaseno, tento síce v závere rozhodnutia cituje ust. § 12 ods. 2 zákona o priestupkoch (v jednom konaní sa uloží sankcia podľa ust. vzťahujúceho sa na priestupok najprísnejšie postihnuteľný), avšak podľa názoru senátu kasačného súdu v prvostupňovom ako aj druhostupňovom rozhodnutí žalovaného správneho orgánu absentuje právne posúdenie v tom rozsahu, že (ako je nesporné z obsahu administratívneho spisu a nepriamo aj z rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v prvom stupni) žalobca sa mal podľa názoru žalovaných správnych orgánov dopustiť dvoch správnych deliktov.

štátu, teda reflekcia názoru spoločnosti na potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov. Z týchto hľadísk je potrebné vychádzať pri posúdení nevyhnutnosti konkretizácie skutku a jeho miesta v rozhodnutí. 42. Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte musí spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. Tento záver je vyvoditeľný priamo z ust. § 47 ods. 2 SP.

44. Na tomto základe teda v danom prípade treba aplikovať pravidlá pre ukladanie úhrnného trestu, t. j. správny orgán uloží za viaceré delikty sankciu podľa ustanovení vzťahujúcich sa na správny delikt najprísnejšie postihnuteľný. Touto zásadou sa správne orgány pri ukladaní sankcie za nimi zistené dva správne delikty neriadili a pravdepodobne táto skutočnosť ušla aj pozornosti krajského súdu. Ak správny orgán bol toho názoru, že žalobca spáchal viacero správnych deliktov, pri ukladaní pokuty za tieto delikty mal uložiť sankciu za správny delikt najprísnejšie postihnuteľný.

Z administratívneho spisu je zrejmé, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu obsahuje vo výroku presne opísané dva skutky, ktorých sa mal sťažovateľ dopustiť, avšak tento výrok už neobsahuje sankciu, ktorá by bola založená na tzv. absorbčnej zásade.

Pri rovnakej sadzbe pokút správny orgán uloží úhrnnú sankciu podľa tohto ustanovenia, ktoré sa vzťahuje za najzávažnejší delikt. Z napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalovaný sa explicitne nezaoberal vyhodnotením závažnosti každého jednotlivého porušenia zákona tým, že by určil výšku sankcie u jednotlivých deliktov a v závere uložil sankciu, ktorú by v odôvodnení rozhodnutia vyhodnotil, že práve toto porušenie považoval za najzávažnejšie a z akého dôvodu.

48. Správny orgán síce vo svojom rozhodnutí cituje ust. § 12 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, avšak z odôvodnenia tak prvostupňového ako aj druhostupňového rozhodnutia tieto skutočnosti nevyplývajú. 49. Kasačný súd v tejto súvislosti považoval za dôvodnú aj kasačnú námietku ohľadom legitímnych očakávaní sťažovateľa týkajúcich sa výšky uloženej pokuty.

51. Po preskúmaní predloženého spisového materiálu a postupu kasačný súd s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu dospel k záveru, že krajský súd nepostupoval správne, keď v danom prípade žalobu zamietol, nakoľko opomenul, že správny orágn nevyhodnotil závažnosť, trvanie, mieru zavinenia, spôsob zavinenia, následky protiprávneho konania, minulosť sťažovateľa, skutočnosť, či ide o opakované protiprávne konanie a v súvislosti s tým nepoužil vo svojom rozhodnutí absorbčnú zásadu. Tieto okolnosti je povinný žalovaný správny orgán vyhodnotiť v ďalšom administratívnom konaní.