4Stk/2/2022

1. Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd" alebo „správny súd") rozsudkom č. k. 4Sa/27/2019 -74 zo dňa 19. októbra 2021 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok") postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP") zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa

č. p.: ORPZ-PP-ODI2-235, 320, 358, 364, 420, 83, 94/2018, 2019-P, ktorým bola žalobcovi uložená podľa § 22 ods. 2 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch") pokuta vo výške 500 € [poznámka kasačného súdu - k tomu pozri aj bod 27 odôvodnenia tohto rozsudku] a zároveň podľa § 79 ods. 1 zákona o priestupkoch s poukazom na § 1 Vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 411/ 2006 Z. z. povinnosť nahradiť trovy konania vo výške 16,- €. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 168 SSP tak, že náhradu trov konania účastníkom

Na druhej strane podotkol, že treba rešpektovať zásady Trestného poriadku. Ústne pojednávanie v konaní o priestupku však podľa správneho súdu nie je totožné s verejným zasadnutím pred senátom (súdu) v trestnom konaní. 3. Navyše zdôraznil, že žalobca sa podaním zo dňa 04.12.2018 doručeným správnemu orgánu dňa 06.12.2018 nielen ospravedlnil z účasti na ústnom prejednaní priestupkov, ale aj súhlasil s prejednaním priestupkov v jeho neprítomnosti. Predvolanie zo dňa 29.01.2019 na prejednanie priestupku na deň 19.03.2019 bolo osobne prevzaté žalobcom dňa 25.02.2019 (uložené na pošte dňa 05.02.2019), pričom dňa 20.03.2019 bolo správnemu orgánu prvého stupňa doručené súhlasné vyjadrenie žalobcu zo dňa 18.03.2019 k spoločnému konaniu o všetkých priestupkoch. Žalobca sa zároveň ospravedlnil z účasti na ústnom prejednaní priestupkov a súhlasil s ich prejednaním v jeho neprítomnosti. Poukázal tiež na skutočnosť, že žalobcovi bolo predvolanie zo dňa 08.04.2019 na prejednanie priestupkov na deň 30.04.2019 doručené

V tejto situácii správny súd nevyhodnotil vykonanie pojednávania v neprítomnosti žalobcu ako porušenie jeho práva na spravodlivé prejednanie veci, a to aj s poukazom na to, že časť priestupkov, za ktoré bol potrestaný, už bola prejednaná skôr a s jeho súhlasom. Žalobca evidentne selektívne vyzdvihol ustanovenie upravujúce lehoty pred prípravou verejného zasadnutia a pritom opomenul, že (analogicky oveľa bližší inštitút) - výsluch obvineného v prípravnom konaní - neurčuje bližšie žiadnu lehotu a okrem spomenutého § 65 Trestného poriadku pri preštudovaní spisu po skončení vyšetrovania Trestný poriadok určuje lehotu najmenej 3 dní (§ 208 ods. 1).

5. Ohľadne žalobného dôvodu týkajúceho sa popierania spáchania priestupku dňa 16.06.2018 (porušenie zákazu vjazdu) s odkazom na to, že v zmysle platnej judikatúry nie sú výpovede policajtov, ktoré sú navyše v rozpore s výpoveďou žalobcu postačujúce na usvedčenie žalobcu, správny súd poukázal na získané dôkazy a podklady pri objasňovaní a prejednávaní tohto priestupku. Z pripojeného náčrtku dopravnej situácie na dotknutej ulici so situovaním vozidla žalobcu, vypracovaného úradného záznamu, pripojenej fotodokumentácie z miesta spáchania priestupku, z ktorej vyplýva umiestnenie príslušných dopravných značiek poskytli dostatočný dôkazný podklad tak pre skutkové, ako aj právne závery správnych orgánov oboch stupňov. Je evidentné, že spáchanie priestupku nevyplynulo iba z výpovedí členov hliadky, ale aj z ďalších objektívnych dôkazov, o ktorých dostatočnosti a dôveryhodnosti nemal ani správny súd pochybnosti. Ohľadom žalobcovej obrany vyjadrenej v replike, že ním predložený výpis jeho polohy z Google Maps, považoval žalovaný za účelový dôkaz, správny súd uviedol,

Miesto zastavenia žalobcu konajúcimi príslušníkmi totiž nie je súčasťou objektívnej stránky skutkovej podstaty priestupku spočívajúceho v porušení zákazu vjazdu, preto ani z priestupkového spisu nijako nevyplýva, že by miesto zastavenia žalobcu mohlo mať akýkoľvek vplyv na posudzovanie skúmaného skutku.

Spochybňovanie bežne používaného certifikovaného technologického zariadenia na meranie rýchlosti argumentmi z technickej oblasti a aj z oblasti týkajúcej sa osobnej integrity člena policajnej hliadky bez akejkoľvek opory v realite, argumentmi subjektívnej povahy v istej miere už presahujúcimi aj hranice domnienok, nemohlo viesť k vyhodnoteniu zistenia skutkového stavu ako nesprávneho, nedostatočného pre zákonné skutkové a právne závery správnych orgánov, keďže súčasťou spisového materiálu k tomuto priestupku je fotodokumentácia so zachytením vozidla žalobcu a žalobcu ako vodiča tohto vozidla, tiež technické údaje použitého meracieho zariadenia, údaje o rýchlosti vozidla, údaje geografickej polohy vozidla v tom čase (GPS údaje). 7.

8. K podobným priestupkom zo dňa 29.10.2018 a zo dňa 20.02.2019 a obrane založenej na tom, že vlastné vozidlo nezaparkoval on, správny súd uviedol, že ani v jednom prípade sa žalobca pri objasňovaní priestupku nebránil argumentáciou zhodnou so žalobou, hoci evidentne bol na mieste objasňovania prítomný a možnosť vyjadriť sa k veci mal vždy. Žalobná obrana tak evidentne smerovala len k zbaveniu sa zodpovednosti za postih za spáchanie priestupkov. 9.

10. K procesnému návrhu žalobcu, aby po zrušení rozhodnutí oboch stupňov a vrátení veci prvostupňovému orgánu na ďalšie prejednanie a rozhodnutie boli priestupky prejednané v spoločnom konaní v zmysle § 57 ods. 1 zákona o priestupkoch aj s tými, o ktorých sa vedie konanie pod č. ORPZ-PP-ODI2-172/2019-P, správny súd konštatoval, že v zmysle § 57 ods. 1 zákona o priestupkoch, ak sa páchateľ dopustil viacerých priestupkov, ktoré je príslušný prejednať ten istý orgán, prejednajú sa tieto priestupky v jednom konaní.

11. Vo veci vedenej prvostupňovým orgánom pod č. p.: ORPZ-PP-ODI2-235, 320, 358, 364, 420, 83, 94/2018, 2019-P zo dňa 30.04.2019 bolo rozhodnuté o priestupkoch zo dňa 16.06.2018, 01.09.2018, 17.09.2018, 20.09.2018, 29.10.2018, 20.02.2019,15.03.2019.

Z týchto skutočností vyplýva, že v prípade všetkých priestupkov prejednaných v konaní č. p.: ORPZ-PP-ODI2-235, 320, 358, 364, 420, 83, 94/2018, 2019-P a priestupkov zo dňa 09.03.2019, 10.04.2019, 12.04.2019 prejednaných vo veci č. p.: ORPZ-PP-ODI-172, 182, 219, 350, 384, 395, 396, 421/2019-P ide o prípad súbehu, keďže boli spáchané pred tým, ako bolo vydané prvé rozhodnutie dňa

II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenie

14. K sťažnostnému bodu ohľadne porušenia práva na spravodlivý proces sťažovateľ uviedol, že správny súd má povinnosť ex offo skúmať sankciu uloženú správnym orgánom z hľadiska toho, či druh a výška sankcie nevybočili z rozsahu správnej úvahy správneho orgánu.

To znamená, existencia takejto vady bola zistiteľná bez ďalšieho zo samotného administratívneho spisu, mal správny súd povinnosť sa pri svojom rozhodovaní ňou vysporiadať. 15. Sťažovateľ ďalej namietal, že podľa neho je samotná sankcia uložená v rozpore so zákonom o priestupkoch. Správny orgán prvého stupňa uviedol, že pri určovaní druhu sankcie a jej výmery prihliadal na skutočnosť, že sa jednalo o spáchanie priestupkov na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a na to, že obvinený (sťažovateľ) nijako nespolupracoval, ako ani sa nezúčastňoval ústnych pojednávaní. Do úvahy bral aj skutočnosť, že žalobca spáchal 7 priestupkov. Následne opätovne odkázal na zákonné hľadiská, ktoré má správny orgán brať do úvahy pri rozhodovaní o uloženej sankcii. Sťažovateľ však uviedol, že rozhodnutia správnych orgánov sú vo vzťahu k sankcii odôvodnené iba všeobecne a formálne, kde správne orgány iba poukázali na zákonné hľadiská, ale z rozhodnutí vôbec nie je zrejmé, prečo by mala byť pokuta vo výške 500,- EUR primeraná a zákonná s poukazom na kritériá uvedené v ustanovení § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch, čo je v rozpore s judikatúrou

z nich bola menej závažná), spôsobu spáchania priestupkov (či boli pri páchaní priestupkov použité), okolnostiam, za ktorých boli spáchané (napr. hustota premávky, viditeľnosť, prítomnosť chodcov alebo detí a pod.), aká bola miera zavinenia páchateľa, jeho pohnútka (dôvod prečo boli priestupky spáchané) a osoba páchateľa (napr. či je zamestnaný, koľko záznamov za priestupky má, či pácha priestupky aj na iných úsekoch života).

obhajobu vyplýva, že každý účastník správneho konania má mať možnosť vyjadriť sa k podkladom pre rozhodnutie, pričom správny orgán je povinný umožniť účastníkom konania toto právo realizovať „pred vydaním rozhodnutia". Je zrejmé, že povinnosť podľa ustanovenia § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) (ďalej aj ako „Správny poriadok") správny orgán vykoná vtedy, ak už má dostatok podkladov, na základe ktorých môže vydať rozhodnutie. 18.

19. Sťažovateľ ďalej namietal správnosť právnych záverov krajského súdu, pokiaľ ide o skutky zo dňa 17.09.2018, ako aj dňa 29.10.2018, pretože v týchto prípadoch neexistoval relevantný podklad k tomu, aby mohol byť označený za páchateľa priestupku.

konania. Tieto musia mať pritom rovnakú váhu bez ohľadu na to, či boli prednesené na mieste samom alebo počas konania (porovnaj ustanovenie § 34 Správneho poriadku). Poukázal na to, že so sťažovateľom nebola spisovaná správa o výsledku objasňovania priestupku (ktorá sa v praxi spisuje na mieste samom s osobou podozrivou), ale záznam o podaní vysvetlenia, teda ani polícia s ním nekonala ako s osobou podozrivou zo spáchania priestupku.

21. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že sa v plnej miere stotožňuje s napadnutým rozhodnutím správneho súdu. Vo vzťahu k druhu a výmere uloženej sankcie uviedol, že sankcia bola sťažovateľovi uložená v súlade so zákonom, pričom pri určovaní druhu a výmery sankcie boli prvostupňovým správnym orgánom zohľadnené všetky zákonom stanovené okolnosti, na ktoré je za týmto účelom povinný prihliadnuť. K tvrdeniu sťažovateľa ohľadne porušenia jeho práva na obhajobu konštatoval, že právo oboznámiť sa s podkladom rozhodnutia považuje za dispozičné právo, ktoré podľa vlastného uváženia využije alebo nie. Samotná skutočnosť, že prvostupňový správny orgán na druhý deň odo dňa zaevidovania spisu spracoval oznámenie pre sťažovateľa o možnosti oboznámenia sa so spisom svedčí o aktívnom prístupe správneho orgánu, ktorý nemôže znamenať porušenie práva sťažovateľa na obhajobu. 22. K tvrdeniu sťažovateľa, že správny orgán mal najskôr vykonať pojednávanie aj vo vzťahu k skutku zo dňa 15.03.2019 a až následne upovedomiť účastníkov o práve podľa ustanovenia § 33 ods. 2 Správneho poriadku uviedol, že o vykonaní jednotlivých procesných úkonov v správnom konaní rozhoduje príslušný správny orgán tak, aby prebehlo v súlade so základnými pravidlami konania, okrem iného aj zásadou hospodárnosti konania, avšak tak, aby bola dodržaná zásada materiálnej pravdy a zásada zákonnosti. 23. K ďalšej námietke sťažovateľa, že krajský súd považoval za zákonný postup správnych orgánov, ktoré vyvodili zodpovednosť žalobcu za skutok zo dňa 17.09.2018, hoci neexistoval žiadny dôkaz o tom, že by práve sťažovateľ mal porušiť právne predpisy uviedol, že naďalej zastáva názor, že pokiaľ nebol účastník konania osobou, ktorá v súvislosti so zaparkovaním motorového vozidla porušila pravidlá cestnej premávky mal a mohol tieto skutočnosti uviesť priamo na mieste. Sťažovateľ však na mieste žiadal riešiť vec v správnom konaní, avšak ani náznakom neuviedol, že on nie je osobou zodpovednou za státie vozidla

24. Prejednávaná vec bola dňa 19.01.2022 predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „kasačný súd" alebo „správny súd") - ako súdu príslušnému na konanie a rozhodnutie - podľa právnej úpravy účinnej k danému dňu.

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a) SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 a ods. 2 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.

27. Z obsahu administratívneho spisu kasačný súd zistil, že Okresný dopravný inšpektorát, Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Poprade ako prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie zo dňa 30.04.2019 č. p.: ORPZ-PP-ODI2-235, 320, 358, 364, 420, 83, 94/2018, 2019-P odôvodnil tým, že sťažovateľ ako páchateľ priestupku na úseku cestnej premávky: - I./ dňa 16. júna 2018 v čase o 22.00 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. U. U., TEČ: V.-

o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o cestnej premávke"), čím bol uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. 1) zákona o priestupkoch. - II./ dňa 1. septembra 2018 v čase o 17:38:53 hod. viedol ako vodič motorové vozidlo továrenskej značky U. U., evidenčného čísla V.-U. v meste Poprad po Ul. Železničnej, v smere jazdy ku križovatke s Ul. Širokou a Novou. kde mu bola v úseku pred priechodom pre chodcov pri penzióne Jakub s najvyššou povolenou rýchlosťou 50 km//hod. cestným laserovým rýchlomerom Micro Digi Cam LTI 20-20 Trucam, výr. č. TC001189 certifikovaným dňa 28.06.2018 s platnosťou do 28.06.2019, nameraná rýchlosť jazdy 80 km/hod., no vzhľadom na stanovenú chybu merania +- 3 km/hod. z nameranej rýchlosti do 100 km/hod., správny orgán upravil nameranú rýchlosť jazdy 80 km/ hod. o túto možnú chybu meradla na 77 km/hod, čím vodič prekročil najvyššiu dovolenú rýchlosť jazdy najmenej o 27 km/hod. Týmto sa dopustil porušenia ustanovenia § 16 ods. 4

km/h, nakoľko v uvedenom úseku jazdil rýchlosťou 172 km/h, čo mu bolo namerané Cestným laserovým rýchlomerom Ultra Lyte LTI 20-20 100LR, výr. č. 08-057- 01. s certifikátom o overení platným do 25.01.2019, pričom táto rýchlosť bola upravená o možnú chybu meradla +- 3 % z hodnoty nameranej rýchlosti. Nameraná rýchlosť bola 177 km/h.

- V./ dňa 29. októbra 2018 v čase o 09.55 hod. v Bratislave na Ul. Grösslingovej pred budovou s popisným číslom 77 nerešpektoval zvislú dopravnú značky IP 16 Parkovisko - parkovacie miesta s vyhradeným státím s dodatkovou tabuľou E13 pre vyhradené parkovanie s textom (držiteľov vyhradzovacích parkovacích kariet BPS Park a.s. počet boxov 2) a zaparkoval osobné motorové vozidlo továrenskej značky U., evidenčného čísla V. U., pričom sa nejednalo o vozidlo, pre ktoré bolo miesto vyhradené, čím sa dopustil porušenia ustanovenia § 3 ods. 2 písm. b), § 25 ods. 1 písm. n) zákona o cestnej premávke, čím bol uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. 1) zákona o priestupkoch. - VI./ dňa 20. februára 2019 v čase okolo 16:10 hod. v meste Trenčín na Ul. Železničnej ako vodič vozidla zn. U. U., TEČ: V.-U. nerešpektoval zvislú dopravnú značku B 1 Zákaz vjazdu všetkých vozidiel v oboch smeroch s dodatkovou tabuľou E12 - okrem dopravnej obsluhy a s povolením ŽSR, umiestnenej na vstupnej bráne priestorov železničnej stanice, kde s uvedeným vozidlom zaparkoval hneď za zákazovou dopravnou značkou vpravo pozdĺž chodníka na odstavnej ploche železničnej stanice Trenčín, čím sa dopustil porušenia ustanovenia § 3 ods. 2 písm. b) zákona o cestnej premávke, čím bol uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. 1) zákona o priestupkoch. - VII./ dňa 15. marca 2019 v čase o 14.33 hod. na diaľnici Dl, v smere jazdy od obce Levoča na Poprad, v úseku za privádzačom Levoča, pri vedení osobného motorového vozidla zn. U. U., TEC V.-U., prekročil najvyššiu dovolenú rýchlosť jazdy na diaľnici 130 km/h o 38 km/h, nakoľko v uvedenom úseku jazdil rýchlosťou 168 km/h, čo mu bolo namerané Cestným laserovým rýchlomerom Micro Digi-Cam, LTI 20-20 Tru-Cam, výr.č. TC006446, certifikovaným dňa 22.2.2019 s platnosťou do 22.2.2020, pričom nameraná rýchlosť jazdy 174 km/h bola upravená o možnú chybu meradla +- 3 % z hodnoty nameranej rýchlosti nad 100 km/h o túto možnú chybu merania na 168 km/h, čím vodič prekročil rýchlosť jazdy najmenej o 38 km/h. Týmto skutkom sa dopustil porušenia ustanovenia § 16 ods. 2 zákona o cestnej premávke, čím bol uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. h), bod 2 zákona o priestupkoch. 28. Proti uvedenému rozhodnutiu podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím tak, že odvolanie sťažovateľa zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu.

29. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

31. Podľa § 134 ods. 1 a 2 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa § 192, d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d), f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa. 32.

33. Podľa § 441 SSP v kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. 34. Podľa § 453 ods. 2 SSP, kasačný súd je viazaný sťažnostnými bodmi; to neplatí, ak napadnuté rozhodnutie bolo vydané v konaní, v ktorom krajský súd nebol viazaný žalobnými bodmi. Na dôvody, ktoré účastník konania uviedol až po uplynutí lehoty na podanie kasačnej sťažnosti, kasačný súd neprihliada.

Podľa § 12 ods. 2 zákona o priestupkoch, za viac priestupkov toho istého páchateľa prejednávaných v jednom konaní sa uloží sankcia podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na priestupok najprísnejšie postihnuteľný; zákaz činnosti možno uložiť, ak ho možno uložiť za niektorý z týchto priestupkov.

38. Podľa § 22 ods. 2 písm. d) zákona o priestupkoch, za priestupok podľa odseku 1 písm. h)

40. K vyššie uvedenému je potrebné poukázať na všeobecne uplatňované pravidlo vyplývajúce z § 134 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby s tým, že SSP vo svojich ustanoveniach upravuje výnimky z tohto pravidla.

konanie. Podľa § 195 SSP, správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy. V prípade, ak by správny súd dospel k záveru o existencii čo i len jednej z týchto vád, a to nad rámec žalobných bodov, je zároveň povinný postupom podľa § 196 SSP bezodkladne oznámiť túto skutočnosť účastníkom

Z uvedeného potom vyplýva, že z vlastnej činnosti neidentifikoval okolnosti, ktoré by odôvodňovali súdny prieskum správnej žaloby nad rozsah žalobných bodov. V súvislosti so zákonnosťou sankcie krajský súd v rozsudku neprezentuje žiadne úvahy (pozn.: samotná sankcia však žalobcom ani nebola správnou žalobou napádaná). Na strane druhej, krajský súd sa v rozsudku venoval skutkovým okolnostiam veci, pričom - ako to vyplýva z jednotlivých bodov napadnutého rozsudku - preukázanie všetkých skutkov sťažovateľovi považoval za preukázané, čo viedlo k záveru o tom, že vo všetkých prípadoch boli naplnené znaky predmetných priestupkov (vrátane preukázania subjektu - páchateľa). V tomto kontexte je naviac potrebné doplniť, že námietky proti riadnemu zisteniu skutkového stavu orgánmi verejnej správy boli sťažovateľom v správnej žalobe riadne vznesené, i keď neboli explicitne takto označené.

45. Vzhľadom na uvedené bolo nepochybne úlohou správneho súdu dôsledne sa vysporiadať so skutkovými okolnosťami jednotlivých priestupkov, z ktorých bol priestupca uznaný za vinného - osobitne tých, pri ktorých to dokonca sťažovateľ explicitne namietol - a preskúmať, či boli vo veci riadne preukázané všetky prvky príslušných skutkových podstát konkrétnych priestupkov. Kasačnému súdu sa pritom javí, že krajský súd sa síce tejto otázke venoval, avšak nie dostatočne, keďže hodnotenie podkladov, ktorými sa mali sťažovateľovi preukazovať konkrétne skutky, dostatočne nereflektuje na to, či bol preukázaný samotný protiprávny stav (napr. parkovanie v zákaze) alebo aj to, že sa predmetného priestupku dopustil sťažovateľ.

47. V súvislosti so skutkom, ktorého sa mal sťažovateľ dopustiť dňa 16.06.2018 (porušenie zákazu vjazdu, Prešov, Hlavná ul.) zo správy o výsledku objasňovania predmetného priestupku (z toho istého dňa) vyplýva, že sťažovateľ mal k veci uviesť: „k skutku sa nechcem vyjadriť", samotnú správu podpísal, blokovú pokutu odmietol zaplatiť. Krajský súd pritom za dôkaz toho, že predmetný priestupok spáchal sťažovateľ považoval aj to, že v spise boli založené aj iné dôkazy (napr. náčrtok samotného protiprávneho konania, fotodokumentácia dopravného značenia a pod.). Podľa názoru kasačného súdu však, napr. uvedený náčrtok situácie alebo fotodokumentácia dopravného značenia na mieste nepredstavujú „objektívny dôkaz" toho, že priestupok spáchal sťažovateľ (ako to v rozsudku naznačuje krajský súd - k tomu pozri bod 82 odôvodnenia napadnutého rozsudku). V tejto časti hodnotenia skutkových okolností veci sa preto rozsudok krajského súdu javí ako mierne zmätočný. Na strane druhej, v správe o objasnení priestupku je ako svedok skutku uvedený V.. Y. V. a súčasťou spisu je aj úradný záznam vyhotovený K..

Bude pritom potrebné venovať osobitný priestor otázke váhy úradných podkladov produkovaných orgánmi verejnej moci v predmetnej veci (a to aj s prihliadnutím na tvrdenie sťažovateľa, že dôkazom toho, že sa priestupku dopustil, sú vo svojej podstate len vyjadrenia príslušníkov Policajného zboru, ktorí ho mali riešiť) a prípadné zistenie o tom, že skutok bol sťažovateľovi riadne preukázaný, podrobne odôvodniť.

Požiadavka sťažovateľa pri podaní vysvetlenia, že „žiada riešiť priestupok v správnom konaní" (k tomu pozri bod 84 rozsudku krajského súdu) alebo napr. to, že „si nie je vedomý priestupku" (k tomu pozri bod 82 rozsudku krajského súdu) a pod. nie sú bez ďalšieho dôkazom toho, že samotné priestupky, ktoré sa mu kladú za vinu, spáchal sťažovateľ.

50. Z administratívneho spisu napr. v súvislosti so skutkom sťažovateľa zo dňa 16.06.2018 (nepreukázanie skutku namietnuté v správnej žalobe v bode 2.2.1) vyplýva, že žiadosťou zo dňa 18.07.2018 Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Poprade (Okresný dopravný inšpektorát) žiada Okresný dopravný inšpektorát Prešov o „záznam daného skutku zo systému soitron, v prípade že týmto systémom bolo SCV vybavené", ako aj o „záznam daného skutku z kamerového systému MSP Prešov v prípade, že týmto MsP disponuje".

. . .zo dňa 16.06.2018 v čase okolo 20:00h, nakoľko tento môže prispieť k objasneniu daného skutku"). Mestská polícia Prešov na predmetnú výzvu reagovala listom zo dňa 09.10.2018 so záverom: „S poľutovaním Vám musíme oznámiť, že Mestská polícia v Prešove nezaevidovala žiadosť o uloženie tohto skutku v lehote, kedy bolo možné záznam uložiť. V súčasnej dobe sú záznamy z uvedeného dňa premazané.". Príslušníci Policajného zboru (V.. P. a V..

K tomuto skutku pritom sťažovateľ uviedol „k skutku sa nechcem vyjadriť". 51. V tejto súvislosti pozornosti kasačného súdu neušlo, že Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Poprade (Okresný dopravný inšpektorát) výzvou zo dňa 07.12.2018 označenou ako

Ako dôvod pre realizáciu tohto úkonu pritom orgán verejnej správy uviedol, že ho realizuje na tom základe, že sťažovateľ tvrdí, že dňa 17.09.2018 príslušným motorovým vozidlom na parkovisko pre taxikárov nezaparkoval (namietnutie skutku v bode 2.2.3 správnej žaloby, k tomu pozri aj kasačnú sťažnosť). V zázname o podaní vysvetlenia zo strany p.

osobu, ktorá tam motorové vozidlo zaparkovala a rovnako vypočutá osoba uviedla, že kamerový záznam z daného obdobia je už vymazaný. K tomuto skutku pritom sťažovateľ uviedol „nie som si vedomý priestupku". 53. Odkazom na vyššie uvedené závery (pričom tieto kasačný súd uviedol len demonštratívne a len vo vzťahu k vybraným skutkom) sa kasačnému súdu javí, že v rámci konania pred krajským súdom malo byť podrobnejšie preskúmané, či administratívny spis poskytuje dostatočný podklad pre závery orgánov verejnej správy v tom zmysle, že sťažovateľ je páchateľom (všetkých) priestupkov, ktoré mu boli kladené za vinu, resp. z ktorých bol uznaný za vinného, a to osobitne v prípade, ak sťažovateľ v správnej žalobe vzniesol námietky, ktoré toto spochybňovali (k tomu pozri bod 43 tohto odôvodnenia vyššie). Nedá sa v tejto súvislosti opomenúť, že samotné orgány verejnej moci realizovali úkony smerujúce k doplneniu dokazovania (k tomu pozri body 50 až 52 tohto odôvodnenia vyššie), pričom sa javí, že podklady o požadované dôkazy doplnené neboli. Za daných okolností je potom o to

primerane rozhodne vo veci. Osobitne bude potrebné skúmať to, či skutkové závery orgánov verejnej správy majú oporu v spise, a to buď samostatne, príp. pri ich hodnotení vo vzájomných súvislostiach. Rovnako je potrebné, aby sa krajský súd v kontexte námietok nedostatočného zistenia skutkových okolností veci vysporiadal s tým, akú „dôkaznú váhu" majú tie podklady, ktoré sťažovateľ spochybňuje (napr. výpovede príslušníkov Policajného zboru).

. .]"). 56. Vo vzťahu v kasačnej sťažnosti namietanej otázke zákonnosti, resp. primeranosti výšky uloženej pokuty kasačný súd uvádza, že takúto námietku sťažovateľ v žalobe neformuloval. Nenamietal výšku uloženej pokuty, resp. jej neprimeranosť, ako ani jej nedostatočné odôvodnenie v rozhodnutiach orgánov verejnej správy, a to najmä v rovine zákonných kritérií, na ktoré sa má pri ukladaní pokuty ex lege prihliadať. Na strane druhej, je nesporné, že podľa § 195 písm. e) SSP, správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak „ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy". Ako to vyplýva z bodu 93 napadnutého rozsudku, krajský súd sa pritom touto otázkou - aspoň vo všeobecnej rovine - zrejme zaoberal.

58. Kasačný súd v tejto súvislosti uvádza, že ukladanie pokút za správne delikty, a teda i rozhodovanie o ich výške, sa realizuje primárne vo sfére voľného správneho uváženia (diskrečné právo správneho orgánu). Správna úvaha, respektíve voľná úvaha správneho orgánu vyjadruje určitý stupeň voľnosti rozhodovania správneho orgánu, ktoré mu umožňuje v medziach zákona prijať také rozhodnutie, aké uzná za najvhodnejšie, a to s prihliadnutím na konkrétne okolnosti veci. Ide teda o právomoc (na účely Odporúčania R (80) 2 Výboru ministrov o vykonávaní právomoci voľnej úvahy správnymi orgánmi prijatého Výborom ministrov dňa 11. marca 1980 na 316. zasadaní zástupcov ministrov, možno hovoriť aj o právomoci voľnej úvahy - discretionary power), na základe ktorej má správny orgán istý stupeň slobody pri prijímaní rozhodnutia, pričom si môže vybrať z viacerých právne prijateľných rozhodnutí jedno, ktoré považuje za najvhodnejšie. Podrobiť správne uváženie súdnemu prieskumu je možné iba vtedy, ak správny orgán buď prekročil zákonom stanovené medze tohto uváženia, alebo voľné uváženie zneužil.

59. Na strane druhej, pozornosti kasačného súdu neušlo, že v prvostupňovom rozhodnutí boli orgánom verejnej správy použité pri odôvodňovaní uloženej sankcie slovné spojenia, ktoré naznačujú, akoby bol sťažovateľ postihovaný za to, že nerealizoval svoje procesné práva („nijako nespolupracoval ani sa nezúčastňoval ústnych pojednávaní").

Z prvostupňového rozhodnutia však nevyplýva, v akom kontexte bol predmetný parameter („nijako nespolupracoval ani sa nezúčastňoval ústnych pojednávaní") hodnotený, ako ani to, pod ktoré zákonné kritérium podľa § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch by uvedená skutočnosť mohla byť subsumovaná.

61. Zároveň však - vychádzajúc z právnej teórie, ako aj z rozhodovacej praxe kasačného súdu - je nesporné, že prvostupňové správne konanie a druhostupňové správne konanie tvoria jeden celok. V súdenej veci sa pritom kasačnému súdu javí, že žalovaný doplnil odôvodnenie prvostupňového správneho orgánu v časti správnej sankcie, keď napr. uvádza, že pri ukladaní pokuty bolo prihliadnuté najmä na to, že „k jednotlivým skutkom došlo tak, ako bolo uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia o priestupku, vo všetkých prípadoch na mieste verejne prístupnom, v rôznych časových úsekoch, na pomerne frekventovaných miestach, v rôznych oblastiach Slovenskej republiky, minimálne nedbanlivým konaním menovaného". 62. Žalovaný naviac pri verifikácii sankcie uloženej prvostupňovým orgánom verejnej správy špecifikoval, že bolo prihliadané na samotné priestupky, ktorých sa sťažovateľ dopustil, a to v tom zmysle, že išlo o 3 priestupky spojené s prekročením rýchlosti (i keď v jednom prípade bolo priestupkové konanie zastavané) a 4 priestupky sa viazali na nerešpektovanie zákazového dopravného značenia. Rovnako upriamil pozornosť aj na mieru zavinenia

Skonštatoval tiež, že v rámci rozhodovania o uloženej sankcii bolo prihliadané aj na osobu páchateľa a na okolnosti, ktoré uviedol v súvislosti s priestupkami, z ktorých bol uznaný za vinného. 63. Odkazujúc na vyššie uvedené skutočnosti má najvyšší správny súd za to, že ako relevantné sa javí aj to, aby sa krajský súd v rámci nového konania opätovne zaoberal aj tým, či vo veci neexistuje zákonná potreba uplatnenia postupu podľa § 196 SSP (v spojení s § 195 písm. e) SSP). Ak by krajský súd dospel k záveru, že na uplatnenie daného postupu podmienky splnené nie sú, toto v novom rozsudku vo veci podrobne odôvodní (a to najmä v kontexte názorov kasačného súdu uvedených v bodoch 56. až 62. tohto odôvodnenia).

64. S prihliadnutím na dôvody, pre ktoré kasačný súd vracia vec krajskému súdu na nové konanie a rozhodnutie, zvyšné námietky sťažovateľa sú v tomto štádiu konania bez materiálnej opodstatnenosti. Z tohto dôvodu sa im najvyšší správny súd v tomto rozsudku ani osobitne nevenoval, resp. tieto detailne neskúmal.

66. O trovách konania rozhodne krajský súd podľa ust. § 467 ods. 3 SSP. 67. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 24. mája 2023