4Stk/2/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., LL.M., a členov senátu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., v právnej veci sťažovateľa (žalobcu) Kaufland Slovenská republika v.o.s., Trnavská cesta 41/A, 831 04 Bratislava, IČO: 35790164 právne zastúpeného RUŽIČKA AND PARTNERS s.r.o. advokátska kancelária, Vysoká 2/B, 811 06 Bratislava, IČO: 36863360, proti žalovanému: Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky, Botanická č. 17, 842 13 Bratislava, v konaní o správnej žalobe vo veci správneho trestania proti rozhodnutiu žalovaného č. 4842/2021 z 29. júla 2021, konajúc o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/50/2021 - 190 zo 16. júna 2022, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom súd právo na náhradu trov konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Konanie pred správnym súdom

2. Z odôvodnenia rozhodnutia správneho súdu vyplýva, že správny súd k žalobnej námietke spočívajúcej v tvrdení žalobcu o tom, že z dotknutých ustanovení čl. 8 ods. 3 a 5 nariadenia č. 1169/2011 nie je možné vyvodiť jeho zodpovednosť za nesprávne označenie výrobkov, keďže zodpovednosť má v plnej miere znášať výrobca, poukázal na obsiahlu, logickú a zrozumiteľnú argumentáciu žalovaného v odôvodnení jeho rozhodnutia, s ktorou sa správny súd v plnej miere stotožnil, a ktorá je citovaná v časti III. rozsudku. Nad rámec argumentácie žalovaného správny súd poukázal na úvodné ustanovenia nariadenia (EÚ) č. 1169/2011, v zmysle ktorých (bod. 17, prvá veta) prvotným dôvodom na vyžadovanie povinných informácií o potravinách by malo byť umožnenie spotrebiteľom identifikovať a vhodne využívať potraviny a vyberať si tie, ktoré vyhovujú ich individuálnym stravovacím potrebám. Taktiež odkázal správny súd na to, že podľa čl. 3 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1169/2011 poskytovaním informácií o potravinách sa sleduje cieľ vysokej úrovne ochrany zdravia a záujmov spotrebiteľov tak, že sa konečným

Požiadavka na zabezpečenie vizuálnej kontroly obsahu, rozsahu a kvality informácií uvedených na obale predávanej potraviny sa správnemu súdu nejaví ako neprimeraná, a to ani s ohľadom na množstvo potravín uvádzaných predajcom do obehu. 4. K namietanému výkladu ustanovení čl. 8 ods. 3 a ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 1169/2011, správny súd uviedol, že z formulácie „nedodávajú potraviny, o ktorých vedia alebo na základe informácií, ktoré majú ako odborníci predpokladajú, že nie sú v súlade.

porušenie povinnosti nedodávať na trh potraviny nesúladné s informačným potravinovým právom nie je možné sa zbaviť poukázaním na to, že prevádzkovateľ potravinárskeho podniku nedisponoval preukázateľne informáciami, ktorými však pri odbornom prístupe predpokladanom nariadením disponovať mohol a mal. Správny súd k čl. 8 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 1169/2011 uviedol, že zabezpečenie plnenia požiadaviek potravinového informačného práva aj u balených výrobkov, ktorých obaly nie je prevádzkovateľ schopný ovplyvniť, je relevantnou požiadavkou súvisiacou s umiestňovaním takýchto potravín na trh a vyplýva z cieľa a účelu nariadenia (EÚ) č. 1169/2011.

Je preto jeho povinnosťou overiť splnenie uvedených požiadaviek potravinového informačného práva v zmysle čl. 8 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 1169/2011 jemu dostupnými prostriedkami. 5. Zodpovednosť predajcu vyplýva podľa správneho súdu aj z ustanovení § 4 ods. 1 a § 9 ods. 1 zákona o potravinách, na ktoré vo výroku napadnutého rozhodnutia poukázal tak žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán. Správny súd poukázal na to, že podľa § 4 ods. 1 zákona o potravinách prevádzkovatelia sú povinní na všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie, vrátane predaja na diaľku, dodržiavať požiadavky upravené týmto zákonom a osobitnými predpismi a zároveň podľa § 9 ods. 1 zákona o potravinách ten, kto vyrába potraviny, manipuluje s nimi alebo ich umiestňuje na trh, je povinný ich označiť v kodifikovanej podobe štátneho jazyka údajmi podľa osobitného predpisu, ktorým je nariadenie (EÚ) č. 1169/2011.

Tu je potrebné opätovne poukázať na to, že cieľom nariadenia (EÚ) č. 1169/2011 je vysoká úroveň ochrany zdravia a záujmov spotrebiteľov, preto vnútroštátny právny predpis, ktorý napomáha zvýšeniu úrovne tejto ochrany nie je možné považovať za odporujúci predmetnému nariadeniu a jeho výklad prezentovaný žalovaným je možné považovať za eurokonformný, ako na to poukázal aj Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 10Asan/13/2018 z 24. októbra 2018, citovanom žalobcom. Na základe uvedenej argumentácie, spolu s žalobcovi známou argumentáciou žalovaného správny súd dospel k záveru, že žalobca ako prevádzkovateľ potravinárskeho podniku nepochybne patrí k subjektom, ktoré nesú zodpovednosť za umiestňovanie na trh výrobkov, ktorých označenie nezodpovedá kritériám stanoveným Nariadením (EÚ) č. 1169/2011.

Z tohto dôvodu nebola naplnená podmienka uplatniteľnosti § 28 ods. 6 zákona o potravinách, v zmysle ktorého k zvýšeniu sankcie dochádza ak dôjde k opätovnému porušeniu tých istých povinností, za ktoré bola pokuta uložená, pričom ustanovenia § 28 ods. 2 písm. f) a písm. h) zákona o potravinách sa týkajú iného druhu povinností. S ohľadom na skutočnosť, že aj táto námietka bola predmetom odvolania žalobcu z 10. júna 2021, správny súd poukázal na obsiahle a právne udržateľné závery žalovaného uvedené v napadnutom žalobou rozhodnutí a v celom rozsahu sa s nimi

9. Z obsahu jeho výrokovej časti jednoznačne vyplýva, že žalobcovi bola uložená sankcia za viacero v rozhodnutí podrobne popísaných skutkov, právne klasifikovaných ako správne delikty podľa § 28 ods. 2 písm. o), písm. f) a tiež písm. h) zákona o potravinách.

Následne v časti výroku týkajúcej sa uloženia sankcie správny orgán správne poukázal iba na tie právne normy, ktoré sa týkajú určenia výšky ukladanej sankcie, teda v zmysle pravidiel absorpčnej zásady na správny delikt najprísnejšie postihnuteľný a následne na ustanovenie odôvodňujúce zvýšenie sankcie z dôvodu recidívy.

Na tom nič nemení ani aplikácia absorpčnej zásady pri ukladaní sankcie, keďže aj v zmysle ustálenej judikatúry skutočnosť, že žalobcovi bola v danom skoršom prípade uložená úhrnná pokuta podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na správny delikt najzávažnejší neznamená, že ostatné protiprávne konania neboli posudzované a sankcionované (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Asan/7/2018 z 02. apríla 2019). Z obsahu administratívneho spisu navyše vyplýva, že žalobca bol za viacero správnych deliktov podľa § 28 ods. 2 písm. f) zákona o potravinách sankcionovaný aj rozhodnutím RVPS Humenné č. k. 134/2020-03 z 30. marca 2020 (právoplatné 15. apríla 2020).

12. Z analogicky použiteľného ustanovenia § 41 Trestného zákona resp. s ohľadom na možnosť analógie v prospech účastníka konania aj z § 12 ods. 2 zákona o priestupkoch (k tomu napr. Košičiarová, S.: Zákon o priestupkoch. Podrobný komentár s judikatúrou.

Leges, 2020. s. 165) vyplýva, že aplikáciou absorpčnej zásady v prípade súbehu správnych deliktov nedochádza k zániku zodpovednosti za zbiehajúce sa delikty menej závažné, alebo k opomenutiu ich postihnutia. Z textácie § 12 ods. 2 zákona o priestupkoch („Za viac priestupkov

súlade so zákonom. 13. Pokiaľ žalobca namieta správnosť spôsobu, akým bola v jeho prípade aplikovaná absorpčná zásada správny súd v tomto smere poukázal na nález Ústavného súdu SR č. III. ÚS 571/2015-47 zo dňa 12. apríla 2016, v ktorom sa ústavný súd bližšie zaoberal otázkou aplikácie absorpčnej zásady v správnom trestaní v podmienkach Slovenskej republiky, pričom zdôraznil, že: „Trestanie za správne delikty musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. Je preto nevyhnutné poskytnúť záruky a práva, ktoré sú zakotvené v trestnom zákone a trestnom poriadku nielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívnoprávna zodpovednosť. Pri súbehu správnych deliktov pri nedostatku špeciálnej úpravy v predpisoch upravujúcich správne delikty je potrebné použiť „analogiae legis“ trestnoprávnu tzv. absorpčnú zásadu. Zbiehajúce sa delikty sú tak postihnuté len trestom určeným pre najťažší z nich, čo pri rovnakých sadzbách pokút znamená, že správny orgán posúdi závažnosť deliktu a úhrnný trest uloží podľa sadzby za najzávažnejší z týchto

II. Zbiehajúce sa delikty sú tak postihnuté sankciou určenou pre najzávažnejší z nich. Pri rovnakých sadzbách pokút správny orgán uloží sankciu podľa sadzby za ktorýkoľvek z týchto deliktov v zmysle absorpčnej zásady.“ Ako aj v rozsudku sp. zn. 6Sžf/16/2015 z 26. októbra 2016 Najvyšší súd SR konštatoval, že: „.

14. Správny súd k vyššie uvedenému poznamenal, že v danom prípade bola žalobcovi ukladaná sankcia za viacero rovnako sankcionovateľných správnych deliktov právne klasifikovaných ako správne delikty podľa § 28 ods. 2 písm. f) resp. písm. h) zákona o potravinách. Pri skúmaní dôvodnosti aplikácie zvýšenia sankcie podľa § 28 ods. 6 zákona o potravinách správne orgány zistili, že žalobca bol v priebehu jedného roka postihovaný tak za správne delikty podľa § 28 ods. 2 písm. f) zákona o potravinách (rozhodnutie RVPS Humenné č. k. 134/2020-03 z 30. marca 2020 právoplatné 15. apríla 2020) ako aj za správny delikt podľa § 28 ods. 2 písm. h) zákona o potravinách (rozhodnutie RVPS Humenné č. k 238/2020-03 zo 17. júna 2020 právoplatné 08. júla 2020). Z uvedeného dôvodu prichádzalo do úvahy zvýšenie sadzby pokuty o oboch typov správnych deliktov. Za daných okolností s ohľadom na vyššie citovanú judikatúru správny orgán správne ukladal sankciu podľa toho, ktorý správny delikt považoval za najzávažnejší, pričom závažnosť jednotlivých deliktov posudzoval podľa zákonom stanovených kritérií.

Podľa žalobcu síce bol výrobok výrobcom nesprávne označený, avšak priemerný spotrebiteľ trpiaci alergiou alebo intoleranciou mal možnosť zistiť, že výrobok obsahuje aj zložku lieskových orieškov, pričom údaj o presnom množstve v tomto smere nie je rozhodujúci.

správneho orgánu hrozila, bola aj s prihliadnutím na jej zákonné zvýšenie u všetkých správnych deliktov rovnaká, preto aj prípadné sporné stanovenie najzávažnejšieho spomedzi postihovaných deliktov nemalo za následok negatívny dopad na žalobcu v tom, že by správne orgány určovali primeranú sankciu v medziach nesprávne určenej zákonnej sadzby. 16. Žalobca tiež namietal, že uložená sankcia nezodpovedá závažnosti správneho deliktu, keďže žalovaný nezohľadnil, že zodpovednosť za označenie potraviny nesie jej výrobca a nie žalobca. Taktiež vytkol žalovanému že uložená sankcia nezodpovedá sankciám ukladaným za obdobné delikty žalobcovi v iných jeho prevádzkach, resp. iným subjektom.

1 SSP.

II. Kasačná sťažnosť sťažovateľa a vyjadrenie žalobcu

rozsahu. 18. Sťažovateľ uviedol, že mu nie je známe, na základe akého zákonného ustanovenia dospel správny súd k záveru, že v súvislosti s nesprávnymi údajmi na obaloch potravín je možné rozlišovať medzi primárnou a sekundárnou zodpovednosťou, ak Nariadenie č. 1169/2011 v čl. 8 ods. 1 jednoznačne uvádza, že za informácie o potravine je zodpovedný buď a) prevádzkovateľ potravinárskeho podniku, pod ktorého menom alebo obchodným menom sa potravina umiestňuje na trh, alebo b) dovozca na trh Únie, ak prevádzkovateľ podľa a) nie je usadený v Únii a) v čl. 8 ods. 2 jednoznačne uvádza, že zodpovedný subjekt podľa ods. 1 je povinný zabezpečiť prítomnosť a presnosť informácií o potravine v súlade s uplatniteľným potravinovým informačným právom a požiadavkami príslušných vnútroštátnych predpisov.

19. Sťažovateľ pri tomto sťažnostnom bode zopakoval žalobnú námietku, že ods. 3, 4 a 5 čl. 8 sú mierené na obchod, ktorý môže potravinu od výrobcu rozbaliť, nakrájať na menšie časti a zabalenú a označenú podľa nariadenia ponúkať spotrebiteľom. Čo má vyplývať z webovej stránky žalovaného, zo sekcie „odpovede a otázky ohľadne uplatňovania nariadenia“. Sťažovateľ uviedol, že nie je zrejmé, ako správny súd dospel k záveru, že uvedené ustanovenie sa vzťahuje na balené výrobky, ktorých obaly prevádzkovateľ nie je schopný ovplyvniť, nakoľko takáto formulácia sa v predmetnom ustanovení nenachádza.

21. V časti týkajúcej sa namietaného uloženia celkom neprimeranej pokuty zotrval sťažovateľ na námietkach, ktoré prezentoval ako v správnom, tak aj v konaní pre správnym súdom.

24. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako súd kasačný (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote, a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná, vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa nie je dôvodná. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu SR www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP. 25. Kasačný súd po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti proti napadnutému rozsudku správneho súdu pristúpil k preskúmaniu rozsudku správneho súdu, ako aj konaniu, ktoré mu predchádzalo, skúmal aj napadnuté rozhodnutia žalovaného správneho orgánu a konanie im predchádzajúce, a to najmä z toho pohľadu, či sa správny súd vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu. 26. Predmetom súdneho prieskumu bol rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/50/ 2021-190 zo 16. júna 2022, ktorým postupom podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol žalobu sťažovateľa o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 4842/2021 z 29. júla 2021, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového správny orgán č. k. 373/2021-400-03 z 27. mája 2021, ktorým žalobcu uznal zodpovedným za spáchanie správnych deliktov podľa § 28 ods. 2 písm. f) a § 28 ods. 2 písm. h) zákona o potravinách a uložil mu úhrnnú pokutu podľa § 28 ods. 2 písm. h) v spojení s § 28 ods. 6 zákona o potravinách vo výške 20000 eur za to, že opakovane umiestňoval na trh potraviny klamlivo a nesprávne označené. 27. Z obsahu administratívneho spisu kasačný súd zistil, že rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu č. k. 373/2021-400-03 z 27. mája 2021 bolo konštatované, že z dôkazov, ktoré boli zistené a získané zákonným spôsobom, bolo dostatočne preukázané, že žalobca 24. novembra 2020, v čase od 08.20 hod. do 14.30 hod., v predajných priestoroch prevádzkarne Obchodný dom Kaufland, Štefánikova 50, Humenné: - umiestňoval na trh potraviny nesprávne označené:

Jednalo sa o výrobky: Adano Orieškové košíčky 330 g, v počte 7 kusov, spolu v množstve 2,31 kg a v hodnote 19,53 €, DMT: 26. 01. 2021, výrobca ADANO s. r. o., Št. Tučeka 230, Veľký Krtíš, zloženie: pšeničná múka, tuky a oleje (palmový, repkový), voda, emulgátor E471, jedlá soľ, regulátor kyslosti: E330, konzervačná látka E202, maslová aróma, farbivo: annato, cukor, vanilínový cukor (cukor, arómy: etylvanilín), pasterizovaná vaječná melanž, kypriace látky: E450, E500, olej slnečnicový, ovocná nátierka (ovocný pretlak (jablko, arónia, čierne ríbezle), cukor, regulátor kyslosti E330, konzervačná látka E 202, malinová aróma), kakaová poleva (cukor, palmový tuk, odtučnené kakao 17%), emulgátory: repkový lecitín, E476, arómy), arašidy, náplň (cukor, tuky a oleje (palmový, repkový), sušená srvátka (mlieko, kakaový prášok so zníženým obsahom tuku, emulgátor: slnečnicový lecitín, aróma: lieskový orech a vanilka, soľ); Trstinový škoricový cukor 20 g, v počte 7 kusov, spolu

na trh jeden druh potravinárskeho výrobku nesprávne označeného, v označení ktorého nebol uvedený opisný názov výrobku. Jednalo sa o výrobok: Adano Orieškové košíčky 330g, v počte 7 kusov, spolu v množstve 2,31 kg a v hodnote 19,53 €, DMT: 26. 01. 2021, výrobca:

S poukázaním na rozhodnutie RVPS Humenné č. k. 134/2020-03 zo dňa 30. 03. 2020 (právoplatné dňa 15. 04. 2020), ktorým bola účastníkovi konania podľa § 28 ods. 2 písm. f) v spojení s § 28 ods. 6 zákona o potravinách uložená úhrnná pokuta vo výške 11000 eur za to, že dňa 28. 03. 2019 bolo v dotknutej prevádzkami zistené umiestňovanie na trh jedného druhu potravinárskeho výrobku nesprávne označeného - v označení bol údaj o dátume minimálnej trvanlivosti a výrobnej dávke ľahko stierateľný, ťažko čitateľný (až nečitateľný), jedného druhu potravinárskeho výrobku - informácie o zložení neboli pre spotrebiteľa jasné a ľahko zrozumiteľné, nakoľko v zložení boli použité skratky niektorých zložiek a dvoch druhov potravinárskych výrobkov - v označení zloženia nebolo uvedené množstvo zložky (orechy, zelené chilli papričky Jalapeno) v hmotnostných percentách, ktorej názov bol použitý v názve potraviny, pod ktorým sa potravina uvádza na trh alebo ju spotrebiteľ obvykle s týmto názvom spája, čo bolo posúdené ako správny delikt

zrozumiteľné, nakoľko boli použité skratky niektorých zložiek, čo bolo posúdené ako správny delikt podľa § 28 ods. 2 písm. f) zákona o potravinách, správny orgán správne konštatoval, že do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti týchto rozhodnutí došlo k opätovnému porušeniu povinností, za ktoré bola uložená úhrnná pokuta aj podľa § 28 ods. 2 písm. f), čím sú splnené podmienky pre uplatnenie zvýšenej sadzby podľa § 28 ods. 6 zákona o potravinách; - umiestňoval na trh potraviny klamlivo označené - v rozpore s § 4 ods. 1, § 9 ods. 1, § 6 ods. 5 písm. b) zákona o potravinách a v nadväznosti na článok 6, článok 7 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a článok 8 ods. 1 nariadenia (ES) č. 178/2002 umiestňoval na trh potravinu klamlivo označenú spôsobom uvádzajúcim spotrebiteľa do omylu z hľadiska jej zloženia - v názve výrobku bolo uvedené „s lieskovými orieškami“, avšak v zložení lieskové orechy uvedené neboli, a to Jednalo sa o nasledovný výrobok:

Trustfood GmbH, Ständlerstp 35, Munich, Nemecko, zloženie: sirup z kokosových kvetov (28%), nepražené kakaové bôby (21%), kakaový prášok (17%), kakaové maslo 12%, mandľová pasta, ďatle. Môže obsahovať lieskové oriešky a kešu.

IV. Právne predpisy a právne názory kasačného súdu

29. Podľa § 6 ods. 5 písm. b) zákona o potravinách Na trh je zakázané umiestňovať potraviny klamlivo označené alebo ponúkané na spotrebu klamlivým spôsobom 30. Podľa § 9 ods. 1 zákona o potravinách Ten, kto vyrába potraviny, manipuluje s nimi alebo ich umiestňuje na trh, je povinný ich označiť v kodifikovanej podobe štátneho jazyka údajmi podľa osobitného predpisu (Nariadenie (EÚ) č. 1169/2011).

32. Podľa článku 7 Nariadenia (EÚ) č. 1169/2011 ods. 1 písm. a) Informácie o potravinách nesmú uvádzať do omylu, najmä: ak ide o vlastnosti potraviny a hlavne jej charakter, identitu, vlastnosti, zloženie, množstvo, trvanlivosť, krajinu pôvodu alebo miesto pôvodu, spôsob výroby alebo produkcie; ods. 2 Informácie o potravinách musia byť presné, jasné a ľahko zrozumiteľné pre spotrebiteľa.

34. Podľa článku 9 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1169/2011 V súlade s článkami 10 až 35 a okrem výnimiek obsiahnutých v tejto kapitole je povinné uvádzať tieto údaje: d) množstvo určitých zložiek alebo kategórií zložiek;

Podľa článku 22 nariadenia (EÚ) č. 1169/2011 ods. 1 Uvádzanie množstva zložky alebo kategórie zložiek použitých na výrobu alebo prípravu potraviny sa vyžaduje, ak sa daná zložka alebo kategória zložiek: a) vyskytuje v názve potraviny alebo ju spotrebiteľ zvyčajne spája s týmto názvom; ods. 2 Technické pravidlá uplatňovania odseku 1 vrátane osobitných prípadov, v ktorých sa množstvo určitých zložiek nemusí uvádzať, sú ustanovené v prílohe VIII.

39. Podľa § 28 ods. 2 zákona o potravinách Orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe - podnikateľovi pokutu od 100 eur do 100000 eur, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými f) vyrába, balí alebo umiestňuje na trh potraviny nesprávne označené alebo neoznačené, alebo nesplní povinnosť podľa § 9 ods. 5 prvej vety ; h) vyrába alebo umiestňuje na trh potraviny klamlivo označené alebo ich ponúka na spotrebu klamlivým spôsobom. 40.

41. Podľa § 28 ods. 9 zákona o potravinách orgán úradnej kontroly potravín pri určení výšky pokuty prihliada na závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania, minulosť prevádzkovateľa a na to, či ide o opakované protiprávne konanie.

44. Podľa § 46 a 47 zákona o správnom konaní rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

45. Podľa čl. 8 nariadenia (EÚ) č. 1169/2011: 1. Za informácie o potravine je zodpovedný ten prevádzkovateľ potravinárskeho podniku, pod ktorého menom alebo obchodným menom sa potravina umiestňuje na trh, alebo ak tento prevádzkovateľ nie je usadený v Únii, dovozca na trh Únie.

3. Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov, ktorí neovplyvňujú informácie o potravinách, nedodávajú potraviny, o ktorých vedia, alebo na základe informácií, ktoré majú ako odborníci, predpokladajú, že nie sú v súlade s uplatniteľným potravinovým informačným právom či s príslušnými vnútroštátnymi predpismi. 4. Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov v rámci svojej podnikateľskej činnosti nesmú meniť informácie priložené k potravine, ak by takáto zmena uviedla konečného spotrebiteľa do omylu alebo inak znížila úroveň ochrany spotrebiteľa a možnosti konečného spotrebiteľa rozhodovať sa o výbere na základe informácií. Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov sú zodpovední za všetky zmeny informácií o potravine, ktoré potravinu sprevádzajú, ktoré vykonajú.

46. V kasačnej sťažnosti sťažovateľ namietol zodpovednosť sťažovateľa za porušenie povinnosti, pričom sťažovateľ rozsiahlo na viacerých stranách polemizuje o tom, že zodpovednosť by mal niesť v prvom rade výrobca, u ktorého by sa následne mohol sťažovateľ domáhať náhrady škody, a to vo výške jemu uloženej pokuty.

48. V súvislosti s vyššie uvedeným možno odkázať aj na závery staršej judikatúry Súdneho dvora, a to vo veci C-315/05 Lidl Italia Srl v. Commune di Arcole v oblasti potravinového informačného práva, ktorá sa však týka smernice 2000/13/ES (pozn. kasačného súd), kde v súdnom konaní položil taliansky súd Súdnemu dvoru otázku ohľadom výkladu smernice, či sa povinnosti, ktoré smernica stanovuje, a ukladá, vzťahujú výlučne na výrobcu dotknutej potraviny a či smernica vylučuje možnosť, aby bol predajca, ktorý danú potravinu uvádza na trh tak, ako je dodaná výrobcom, považovaný za porušenie a následne sankcionovaný. Súdny dvor uviedol, že ustanovenia smernice nebránia právnej úprave členského štátu, ktorá stanovuje možnosť, aby bol subjekt, ktorý je usadený v tomto členskom štáte, ktorý je predajcom alkoholického nápoja určeného na dodanie v nespracovanom stave a vyrobeného subjektom usadeným v inom členskom štáte, považovaný za zodpovedného za porušenie tejto právnej úpravy a následne mu bola uložená administratívna pokuta. Kasačný súd však pre úplnosť podotýka, že uvedená smernica bola neskôr zrušená nariadením 1169/2011.

50. Kasačný súd má za to, že žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán posúdili výšku uloženej pokuty v nadväznosti na všetky zákonom stanovené hľadiská a zákonom určenú sadzbu. Je treba zdôrazniť, že v posudzovanom prípade, orgán verejnej správy uložil žalobcovi pokutu v rozpätí definovanej sadzby (10 % z maximálnej pokuty), nakoľko uložená pokuta má plniť nielen represívny, ale aj výchovný a preventívny účel.

Správne orgány sa tiež náležite vysporiadali s námietkou týkajúcou sa ukladania nižších pokút pri rovnakých správnych deliktoch v obdobných veciach vo vzťahu k iným subjektom, resp. inými Regionálnymi veterinárnymi a potravinovými správami.

54. Kasačný súd sa v ostatnom plne stotožňuje s napadnutým rozsudkom správneho súdu a konštatuje, že správny súd sa s danou vecou dostatočne vysporiadal, racionálne odôvodnil svoje úvahy a vyvodil správne skutkové a právne závery. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti opakoval námietky, s ktorými sa už vysporiadal ako žalovaný, tak aj správny súd a s odôvodnením, ktorých sa stotožňuje aj súd kasačný. S ohľadom na uvedené kasačný súd podľa § 461 SSP zamietol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú. 55. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že ju žiadnemu z účastníkov nepriznal, keďže sťažovateľ nemal úspech v kasačnom konaní a u procesne úspešného žalovaného nezistil výnimočné dôvody, pre ktoré by mohol spravodlivo požadovať náhradu trov konania (§ 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP). 56. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 28. mája 2024