4Stk/2/2024

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., LL.M. a členov senátu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: MAGA, s.r.o., so sídlom Samuela Kollára 86, 979 01 Čerenčany, IČO: 36055832, právne zastúpený: Advokátska kancelária URBÁNI & Partners, s.r.o., so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36646181, proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie, so sídlom v Bratislave, Bajkalská 21/A, P. O. Box 29, 827 99 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SK/0603/99/2018 zo dňa 26.08.2019, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. BB-76S/12/2023-71 zo dňa 16. augusta 2023, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Konanie pred správnym súdom

č. SK/0603/99/2018 zo dňa 26.08.2019. V odôvodnení rozsudku uviedol, že správny súd mal za preukázané, že orgán verejnej správy pri ukladaní pokuty zvážil všetky hľadiská a kritériá stanovené pre určenie výšky pokuty, tak ako sú vymenované v ustanovení § 28 ods. 7 zákona č. 56/2018 Z. z. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného aj prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že z hľadiska závažnosti žalovaný aj prvostupňový orgán verejnej správy považovali protiprávne konanie žalobcu za jedno z najzávažnejších porušení zákona, pričom uviedli, že označenie výrobku označením CE a vydaním Vyhlásenia o zhode nemožno vnímať ako formálne, keďže tieto vypovedajú o tom, že bola posúdená zhoda, čo je podmienkou uvedenia výrobku na trh. Poukázali na ciele a zmysel posudzovania zhody, a to elimináciu takých výrobkov na jednotnom trhu Spoločenstva, ktoré ohrozujú verejný záujem, napr. v oblasti bezpečnosti a zdravia vo všeobecnosti, zdravia a bezpečnosti pri práci, ochrany spotrebiteľov, ochrany životného prostredia a bezpečnosti, pričom je nevyhnutné bazírovať na

záujmov. Poukázali na to, že výrobky ktoré nemajú posúdenú zhodu, nekalým spôsobom zasahujú do konkurencie medzi jednotlivými hospodárskymi subjektami. Ďalej orgány verejnej správy prihliadli aj na špecifiká konkrétneho prípadu a proporcionalitu uloženej pokuty vo vzťahu k najvyššej možnej pokute, ktorú bolo možné uložiť v rozmedzí od 200 Eur do 200.000 Eur, pričom pri výške pokuty okrem kritérií stanovených v § 28 ods. 7 citovaného zákona bolo prihliadnuté aj na charakter sankcie, ktorou je preventívna i represívna funkcia. Ďalej orgány verejnej správy uviedli, že pri určovaní výšky pokuty postupovali aj v súlade s § 3 ods. 4 Správneho poriadku a dbali o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných veciach nevznikali neodôvodnené rozdiely.

2. Pokiaľ žalobca namietal, že nebolo zohľadnené, že sa porušenia povinnosti, za ktorú bol sankcionovaný dopustil prvýkrát, správny súd uviedol, že túto okolnosť nemal orgán verejnej správy povinnosť zohľadňovať, rovnako je irelevantné poukazovanie žalobcu na to, že by bolo možné očakávať obdobnú sankciu aj v prípadoch, kde by vznikla škoda alebo ohrozenie zdravia. To, že žalobca úzko spolupracoval so žalovaným, nemožno považovať za určitú poľahčujúcu okolnosť, ak žalobcovi takáto povinnosť - poskytovať súčinnosť a potrebné informácie a vysvetlenia, vyplýva priamo zo zákona. Poukazovanie na to, že žalobca konal v dobrej viere je rovnako irelevantné, keďže žalobca zodpovedá za porušenie povinnosti objektívne, bez ohľadu na zavinenie.

Orgány verejnej správy sa vysporiadali s celým rozsahom argumentácie žalobcu, logicky, jasne a zrozumiteľne ozrejmili spôsob zistenia skutkového stavu, ktorý správne podriadili pod príslušné právne normy. Žalovaný, ako aj prvostupňový orgán verejnej správy preskúmateľným spôsobom odôvodnili uloženie pokuty, ako aj jej výšku. Správny súd nepovažoval žiadne zo žalobných námietok za dôvodné a keďže ani sám nezistil vady v konaní v zmysle § 195 písm. a) až e) SSP, v dôsledku čoho nebol dôvod postupovať podľa § 196 SSP, žalobu ako nedôvodnú zamietol.

6. Je zrejmé, že orgán verejnej správy pri uložení sankcie nevybočil zo zákonného rámca správnej úvahy. Súd ďalej posudzoval, či sankcia je neprimeraná povahe skutku, alebo by mohla mať pre žalobcu likvidačný charakter. 7. Podľa názoru správneho súdu bolo na žalobcovi preukázať, že výška pokuty predstavuje neprimeraný zásah do jeho podnikateľskej činnosti, majúci povahu až likvidačného charakteru, pričom žalobca dôkazy preukazujúce túto skutočnosť nepredložil.

zamestnancov. Správny súd nadobudol presvedčenie, že výška pokuty 20.000 Eur nemôže mať na žalobcu likvidačný charakter. Ďalej uviedol, že bolo potrebné zohľadniť aj to, že tvrdenému likvidačnému následku možno predísť uzavretím dohody o splátkach na zaplatenie uloženej sankcie v zmysle vyjadrenia poverenej zástupkyne žalovaného na pojednávaní.

9. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu ČR zo dňa 13.08.2002, sp. zn. Pl. ÚS 3/02, v ktorom tento uviedol, že v prípade podnikajúcich osôb je vylúčený taký zásah, v dôsledku ktorého by bola zničená majetková základňa pre ďalšiu podnikateľskú činnosť. Neprípustné sú teda také pokuty, ktoré majú likvidačný charakter, pod ktorými ústavný súd rozumie také prípady, v ktorých pokuta natoľko presiahne možné výnosy z podnikania, že sa podnikateľská činnosť v podstate stane bezúčelnou a bude smerovať iba k úhrade uloženej pokuty, a to po značné časové obdobie.

10. Proti právoplatnému rozsudku správneho súdu podal žalovaný v procesnom postavení sťažovateľa (ďalej len „sťažovateľ“) dňa 25.09.2023 kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa ust. § 440 ods. 1 písm. g) SSP a navrhoval, aby kasačný súd zmenil rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici ohľadne výroku o sankčnej moderácii. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti uviedol, že vidí neprimeranosť sankcie zhodne s predošlým rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici tým, že neuvádza nebezpečný výrobok a hlavne sa sankcia začína od spondej

V tomto prípade poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sž/19/2010 zo dňa 03.02.2011. 11. Mal za to, že boli naplnené dôvody podľa ust. § 440 ods. 1 písm. g) SSP a preto žiadal Najvyšší správny súd SR, aby zmenil rozhodnutie správneho súdu prvej inštancie a vyhovel kasačnej sťažnosti tak, aby vydal rozsudok, ktorým zmení rozhodnutie žalovaného SK/0603/ 99/2018 zo dňa 26.08.2019 v spojení s rozhodnutím prvého stupňa vydané Slovenskou obchodnou inšpekciou, Inšpektorátu SOI v Banskej Bystrici č. Z0/0251/06/2018 z 05.11.2018, ktorým bola žalobcovi uložená sankcia 20.000,-eur tak, že žalobca bude zaviazaný zaplatiť sankciu v zníženej výške podľa úvahy súdu na spodnej hranici, resp. tak, ako to pôvodne rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici. 12. Žalovaný vo vyjadreniach ku kasačnej sťažnosti, ktoré doručil Správnemu súdu v Banskej Bystrici dňa 12.02.2024 uviedol, že trvá na tom, že námietky sťažovateľa nie sú právne

13. V súvislosti s námietkou žalobcu, že neuvádzal nebezpečný výrobok žalovaný uviedol, že nikdy nebolo konštatované ani v súvislosti s určením výšky pokuty, že porušenie sťažovateľa spočíva v uvádzaní nebezpečného výrobku. V danom prípade bola sťažovateľovi uložená pokuta s ohľadom na ust. § 8 ods. 1 písm. b) zákona č. 56/2018 Z. z. o posudzovaní zhody výrobku, sprístupňovaní určeného výrobku na trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov za skutočnosť, že sťažovateľ sprístupnil na trh výrobok bez označenia CE a bez toho, že by obsahoval vyhlásenie o zhode. 14. Žalovaný zdôraznil, že v súvislosti s určením výšky pokuty je potrebné poukázať na skutočnosť, že výrobky, ktoré nemajú posúdenú zhodu nekalým spôsobom zasahujú do konkurencie medzi jednotlivými hospodárskymi subjektmi, nakoľko tieto získavajú konkurenčnú výhodu v podobe odbúrania nákladov spojených s posudzovaním zhody a teda môžu byť lacnejšie čiže pre spotrebiteľa zaujímavé z hľadiska ceny, ktorá je nesporne výrazným motivátorom pre kúpu.

Konanie sťažovateľa spôsobilo, že spotrebitelia boli uvedený do omylu, keďže predmetné výrobky nezodpovedali legislatíve a tieto výrobky nemali ani príslušné parametre. V prípade reklamácie ako uviedla spoločnosť WILO CS s.r.o., bolo potrebné týchto zákazníkov odmietať. 16. Žalovaný má za to, že celý priebeh bol dostatočne zdokumentovaný do inšpekčného záznamu, z ktorého jednoznačne vyplýva, že inšpektori SOI vykonávajúci v obchodných prevádzkach kontroly za účelom zistenia, či výrobcovia, splnomocnení zástupcovia výrobkov, dovozcovia a distribútori, ktorí sprístupňujú určené výrobky na trhu, dodržiavajú povinnosti vyplývajúce im zo zákona o posudzovaní zhody.

skutkového stavu veci v súlade s platnými právnymi predpismi a navrhuje kasačnú sťažnosť zamietnuť.

19. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods.1, § 443 ods. 1 SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP) vo veci v zmysle § 445 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 20. Z obsahu administratívneho spisu mal kasačný súd za preukázané, že na základe podnetu spoločnosti WILO CS, s. r. o. zo dňa 22. marca 2018, v ktorom bol Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie v Banskej Bystrici pre Banskobystrický kraj (ďalej len „SOI“) upozornený na to, že žalobca ponúka na slovenskom trhu produkt, ktorý nespĺňa požiadavky platnej legislatívy a nesmie byť v Európskej Únií a v Slovenskej republike predávaný a používaný, tento vykonal kontrolný nákup. Dňa 11.04.2018 vykonali inšpektori SOI v pozícii spotrebiteľa na prevádzkovej jednotke kontrolovaného subjektu jeden kontrolný nákup, do ktorého bol zakúpený vopred objednaný výrobok. O vykonanej kontrole bol vyhotovený Inšpekčný záznam zo dňa 11.04.2018, z ktorého vyplýva, že zakúpený kontrolovaný výrobok (Čerpadlo WILO typ RS 25/6-3P) bol odpredaný samostatne, bez akéhokoľvek obalu a bez akéhokoľvek návodu na použitie a na výrobku sa nenachádzalo označenie značky zhody CE. Napriek požiadavke kontrolovaný subjekt ku kontrole nepredložil (k nahliadnutiu) Vyhlásenie o zhode na jeden druh určeného výrobku. V čase kontroly sa v ponuke predaja pre spotrebiteľa nachádzalo u kontrolovaného subjektu celkovo 16 ks kontrolovaného výrobku v hodnote 69,- €/ks v celkovej hodnote 1.104,- €. Kontrolovaný výrobok bol ponechaný u žalobcu na zistený nedostatok (chýbajúce označenie značkou zhody CE u jedného druhu určeného výrobku) bolo žalobcovi umožnené prijatie dobrovoľných opatrení s tým, že do doby, pokiaľ zistený nedostatok nebude odstránený, uvedený jeden druh určeného výrobku nebude ďalej predávať, resp. distribuovať. Po oboznámení sa s obsahom podnetu a inšpekčného záznamu, ako aj s výsledkami kontroly zástupca žalobcu uviedol, že výrobok je dočasne stiahnutý z predaja a vec bude riešiť s dodávateľom. Kontrolovanému subjektu boli uložené záväzné pokyny - opatrenia podľa zákona č. 128/2002 Z. z.: 1. informovať o vykonanej kontrole, jej priebehu a zistených nedostatkoch vedenie spoločnosti,

Súčasne predložil Návod na inštaláciu a uvedenie obehových čerpadiel označených v predmetnom návode do prevádzky. 22. Dňa 17. mája 2018 bol vyhotovený Inšpekčný záznam o vykonaní kontroly v prevádzkovej jednotke žalobcu zameranej na kontrolu plnenia prijatých dobrovoľných opatrení a uložených záväzných pokynov pri kontrole zo dňa 11.04.2018. Prvostupňový orgán verejnej správy konštatoval, že žalobcom doručené Vyhlásenie o zhode nie je možné považovať za doklad preukazujúci posúdenie zhody určeného druhu kontrolovaného výrobku, nakoľko na výrobku a v doručenom Vyhlásení o zhode sú uvedené rozdielne údaje.

písm. e) zák. č. 56/2018 Z. z. a ďalej, že kontrolovaný subjekt zaslal na požiadanie orgánu dozoru dňa 16.04.2018 Vyhlásenie o zhode k výrobku čerpadlo WILO typ RS 25/6-P á 69 €/ks zakúpeného do kontrolného nákupu, avšak vo Vyhlásení o zhode W1 RS/98 zo dňa 05.01.2009 vydanom spoločnosťou WILO Praha s.r.o. Čestlice kontrolovaný výrobok nebol žiadnym spôsobom uvedený. Žalobca teda ako distribútor sprístupnil na trh určený výrobok, na ktorý nemal pri sprístupnení na trh Vyhlásenie o zhode a ktorý výrobca neoznačil značkou zhody CE, čím došlo k porušeniu § 8 ods. 1 písm. b) zákona č. 56/2018 Z. z., za ktoré porušenie zodpovedá žalobca. Prvostupňový orgán verejnej správy oznámil žalobcovi, že podľa § 18 ods. 2 správneho poriadku začína voči žalobcovi správne konania o uložení postihu podľa § 28 ods. 2 písm. c) zákona č. 56/2018 Z. z.

jedného druhu výrobku - Čerpadlo WILO, typ RS 25/6-P á 69 €/ks, zakúpeného do kontrolného nákupu a predmetný kontrolovaný výrobok nebol výrobcom označený značkou zhody CF v zmysle § 5 ods. 1 písm. e) zák. č. 56/2018 Z. z.

potvrdil. 25. Zrušenia tohto rozhodnutia sa žalobca (sťažovateľ) domáhal správnou žalobou, o ktorej rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 24S/247/2019-125 zo dňa 22. októbra 2020 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“), aplikujúc procesný postup podľa § 198 ods. 1 až ods. 5 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Slovenskej obchodnej inšpekcie, Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie v Banskej Bystrici pre Banskobystrický kraj č. Z0251/06/2018 zo dňa 05.11.2018 vo výroku, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 20.000,- € zmenil tak, že žalobcovi uložil podľa § 28 ods. 2 písm. c) zákona č. 56/2018 Z. z. pokutu vo výške 2.500,- €. O náhrade trov konania čiastočne úspešného žalobcu rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému právo na čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania vo výške 50 %.

nepriznala. 27. Najvyšší správny súd SR rozsudkom sp. zn. 1Asan/4/2021 zo dňa 26.01.2023 zrušil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 22.10.2020 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 28.

29. Voči tomuto rozsudku podal sťažovateľ kasačnú sťažnosť, ktorá je predmetom tohto kasačného prieskumu.

30. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

Podľa § 198 ods. 1 písm. a) SSP, správny súd môže na základe výsledkov ním vykonaného dokazovania na návrh žalobcu rozsudkom zmeniť druh alebo výšku sankcie, aj keď orgán verejnej správy pri jej uložení nevybočil zo zákonného rámca správnej úvahy, ak táto sankcia je neprimeraná povahe skutku alebo by mala pre žalobcu likvidačný charakter.

34. Kasačný súd preskúmal rozsudok správneho súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu ako a konanie mu predchádzajúce a to najmä z toho pohľadu, či sa správny súd vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe ako aj s námietkami uvedenými v zrušujúcom rozsudku kasačného súdu. Najvyšší správny súd SR po opakovanom preskúmaní, po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti proti napadnutému rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici konštatoval, že nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku.

36. Námietky sťažovateľa uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil najvyšší správny súd ako neopodstatnené, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia, pretože správny súd nenechal otvorenú žiadnu otázku, riešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde.

Pokiaľ ide o výšku pokuty, ktorá bola prvostupňovým rozhodnutím Inšpektorátu SOI inšpekcie v Banskej Bystrici pre banskobystrický kraj stanovená vo výške 20.000,-eur, má kasačný súd za to, že táto bola dostatočne odôvodnená tak v prvostupňovom ako aj v druhostupňovom rozhodnutí. Čo sa týka jeho námietky ohľadom likvidačnosti pokuty kasačný súd je názoru, že toto tvrdenie sťažovateľ nijaký spôsobom nepreukázal, a preto pokiaľ Správny súd v Banskej Bystrici dospel k záveru, že správna úvaha žalovaného pri ukladaní pokuty bola správna a že uloženie pokuty spĺňa kritériá preventívnej aj represívnej funkcie, senát kasačného súdu sa s týmto právnym názorom v celom rozsahu stotožnil. Za rovnako nedôvodnú považuje senát kasačného súdu aj sťažnostnú námietku, že podľa názoru sťažovateľa tento neuvádzal na trh nebezpečný výrobok. V tomto prípade je potrebné prisvedčiť právnej argumentácii žalovaného, z ktorej vyplýva, že sťažovateľ nebol sankcionovaný z dôvodu, že by na trh uvádzal nebezpečný výrobok, ale

38. Podľa ust. § 8 ods. 1 písm. b) zákona o posudzovaní zhody distribútor nesmie sprístupniť určený výrobok na trhu, ak výrobca nesplnil svoju povinnosť podľa § 5 ods. 1 písm. d), e), j), k) alebo l) alebo dovozca nesplnil svoju povinnosť podľa § 7 ods. 2 písm. a).

zhody. Podľa písm. e) citovaného ustanovenia výrobca je povinný označiť určený výrobok značkou podľa § 24 a ak je určený výrobok označený označením CE, umiestniť na určený výrobok označenie CE podľa § 25, ak tak ustanovuje technický predpis z oblasti posudzovania

41. Z obsahu prvostupňového aj druhostupňového administratívneho rozhodnutia je zrejmé, že žalovaný správny orgán sa v dostatočnej miere vyrovnal s námietkami sťažovateľa, pričom ich aj primerane odôvodnil, že u sťažovateľa neboli porušené jeho procesné práva, mal počas celého správneho konania možnosť predkladať argumentáciu a dôkazy na podporu svojich stanovísk, vznášať námietky a navrhovať dôkazy. Na základe vyššie uvedených skutočností možno konštatovať, že práva žalobcu v administratívnom konaní neboli akýmkoľvek spôsobom porušené a napadnuté rozhodnutia prvostupňového aj druhostupňového správneho orgánu boli vecne správne a zákonné. Rovnaký záver je možné konštatovať aj ohľadom rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.