4Stk/2/2025

1. Správny súd v Bratislave (ďalej ako „správny súd“) rozsudkom č. k. Ba-5S/139/2016- 157 zo dňa 05. septembra 2024 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) podľa ust. § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného č. 1100901/566334/2016 zo dňa 29. apríla 2016 (ďalej ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný ako druhostupňový orgán potvrdil rozhodnutie Colného úradu Bratislava (ďalej ako „prvostupňový orgán“) č. 1095231/1/158756/ 2015 zo dňa 16.04.2015 (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bola žalobcovi uložená podľa § 73 písm. a) v spojení s § 74 ods. 1 zákona č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Colný zákon“) pokuta vo výške 15.000,- eur spolu s povinnosťou úhrady nákladov štátu spojené s prerokovaním colného deliktu v paušálnej sume 33,19 eur a to za naplnenie skutkovej podstaty

2. O nároku na náhradu trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a priznal úspešnému žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. 3. V odôvodnení rozsudku ohľadom námietky začatia plynutia prekluzívnej lehoty, poukázal na to, že režim colnej kontroly po prepustení obsahuje v sebe prvky bežného administratívneho konania, ktorého cieľom je zo strany príslušného colného úradu zistiť, či došlo alebo nedošlo k porušeniu colných predpisov. V prípade porušenia colných predpisov sa takéto zistenie premietne do formy protokolu a dňom jeho vyhotovenia dôjde k finalizácii (ukončeniu) kontroly. Časový moment zistenia, kedy osoba porušila alebo nesplnila povinnosť uloženú colnými predpismi podľa § 76 ods. 1 Colného zákona, je preto totožný s dňom vyhotovenia protokolu podľa § 12 ods. 18 Colného zákona, ktorý je vydaný v dôsledku preukázania porušenia colných predpisov na základe zistených skutočností v rámci kontroly po prepustení (§ 12 ods. 16 Colného zákona). Ustanovenia § 76 ods. 1 a § 12 ods. 18 Colného zákona je preto podľa správneho súdu potrebné vykladať v ich vzájomnom vzťahu.

Uviedol, že okrem zákonom stanoveného limitu v podobe 6 ročnej objektívnej prekluzívnej lehoty podľa § 76 ods. 1 Colného zákona, majú colné úrady v procese výkonu kontroly (t. j. od jej oznámenia až po deň vyhotovenia protokolu) k dispozícii v podstate časovo neobmedzené obdobie, počas ktorého môžu preukázať, či kontrolovaná osoba porušila colné predpisy.

Prečo predmetné stanovisko nebolo vyžiadané v rámci kontroly a vykonávaného dokazovania, žalovaný a ani prvostupňový orgán neuviedli. 6. Ďalej správny súd poukázal na zmysel lehôt pri rozhodovaní správnych orgánov a zároveň, že lehoty k rozhodnutiu totiž predstavujú v právnom štáte jeden z mechanizmov výrazne obmedzujúcich tendencie k nekontrolovateľnosti správnych orgánov a prieťahov v konaní

zn. 4 Sžf 11/2010, zo dňa 18.11.2010). 7. Správny súd uviedol, že za časový moment uplynutia prekluzívnych lehôt je podľa zásad stanovených § 27 ods. 2 Správneho poriadku potrebné považovať deň, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Správny súd dodal, že v rámci ustálených názorov rozhodovacej činnosti súdov Slovenskej republiky, ktoré posudzovali rovnaké znenia zákonných ustanovení ako je ustanovenie § 76 ods. 1 Colného zákona, uložením sankcie za správny delikt počas prekluzívnej lehoty sa považuje jej uloženie právoplatným rozhodnutím (rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4 Sž 21/ 01, z 25. septembra 2001 a 2Sžp/19/2012, zo dňa 31.07.2013). 8. Žalovaný vydal rozhodnutie dňa 29.04.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 09.05.2016, čo bolo správnym súdom ustálené ako moment uloženia sankcie za colný delikt. Rozhodnutie Colného úradu Bratislava malo podklad v troch protokoloch, kedy jeden z nich - protokol zo dňa 12.02.2014 - zahŕňal vo svojej výrokovej časti aj colné vyhlásenia z obdobia od 02.07.2010 až 22.11.2011. Prekluzívna lehota, v rámci ktorej boli colné orgány oprávnené uložiť žalobcovi sankciu za uvedené obdobie, uplynula podľa správneho súdu dňa 12.02.2016, teda predtým, ako došlo ku nadobudnutiu právoplatnosti rozhodnutia žalovaného. Po tejto lehote oprávnenie colných orgánov uložiť sankciu za zistené porušenia colných predpisov podľa protokolu zo dňa 12.02.2014 zaniklo. 9. Záverom správny súd konštatoval, že pokiaľ žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktoré sa týkalo uloženia sankcie aj za porušenia colných predpisov zistených protokolom zo dňa 12.02.2014, takýmto postupom žalovaný zaťažil svoje rozhodnutie a súčasne aj prvostupňové rozhodnutie vadou nesprávneho právneho posúdenia. V kontexte konštatovanej preklúzie práva žalovaného na ukladanie sankcie za niektoré žalovaným konštatované porušenia colných predpisov, zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania pre jeho nedôvodnosť a rovnako nepovažoval za relevantný návrh žalobcu na prieskum stanoviska oddelenia, ako podkladového rozhodnutia pre vydanie prvostupňového rozhodnutia ako aj rozhodnutia žalovaného. Taktiež sa z uvedeného dôvodu nezaoberal ďalšími dvoma žalobnými námietkami, t. j. otázkami, či došlo k spáchaniu colných deliktov tak, ako ich ustálil prvostupňový orgán a potvrdil následne žalovaný a prípadnému súbehu deliktov a ani výškou uloženej sankcie.

10. Proti rozsudku správneho súdu podal žalovaný v procesnom postavení sťažovateľa (ďalej ako „sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa v § 440 ods. 1 písm. g) SSP a navrhol, aby kasačný súd v zmysle § 462 ods. 1 SSP napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

16 Colného zákona a deň ukončenia kontroly po prepustení tovaru podľa § 12 ods. 18 Colného zákona) v danom prípade vôbec nenastali. 12. Sťažovateľ ďalej namietal, že protokol zo dňa 12.02.2014, bol pobočkou colného úradu spísaný ako podklad v zmysle § 32 ods. 2 správneho poriadku pre začatie konania o porušení colných predpisov; nejde o protokol podľa § 12 ods. 16 Colného zákona.

13. Záverom sťažovateľ namietal, že správny súd nesprávne vyložil uplynutie prekluzívnej lehoty. Uviedol, že po spísaní protokolu došlo k zmene skutkových okolností, keďže rozsudkom švédskeho súdu boli zrušené ZIN kódy zrušené a následne boli vydané nové

Vydaním uvedeného stanoviska bolo taktiež definitívne ustálené, že k porušeniu colných predpisov zo strany žalobcu došlo. 14. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.

15. Prejednávaná vec bola dňa 19.02.2025 predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej ako „kasačný súd“ alebo „Najvyšší správny súd“) ako súdu príslušnému na konanie a rozhodnutie, podľa právnej úpravy účinnej k danému dňu.

17. Následne prvostupňový orgán rozhodnutím č. 1095231/1/158756/2015 zo dňa 16.04.2015 uznal žalobcu za zodpovedného z naplnenia skutkovej podstaty colného deliktu: a) podľa § 70, spôsobom uvedeným v ust. § 72 ods. 1 písm. d) zákona č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Colný zákon“), nakoľko žalobca tovar FOOT M6x23o14,5 x 5,2 BL./ZN.PL (Nábytkové kovanie - plastová noha s oceľovou skrutkou a metrickým závitom pozinkovaná), kód tovaru 103095, resp. tovar FOOT M8X30 o28x10 BL-PA6/ZN.PL (Nábytkové kovanie - plastová noha s oceľovou skrutkou a metrickým závitom pozinkovaná), kód tovaru 102728 (ďalej len „predmetný tovar“), nesprávne sadzobne zatriedil do podpoložky kombinovanej nomenklatúry (ďalej len „PpKN“) inej ako PpKN 7318 15 90, čím ako deklarant uviedol nesprávne údaje o predmetnom tovare na písomných colných vyhláseniach bližšie špecifikovaných vo výroku prvostupňového rozhodnutia,

18. Prvostupňový orgán v prvostupňovom rozhodnutí konštatoval, že po preskúmaní vzoriek mal byť tovar zatriedený do inej kategórie, do PpKN 7318 15 90, t. j. ako predmety so závitmi, ostatné skrutky a svorníky, tiež s maticami alebo podložkami. Na základe týchto záverov došlo podľa prvostupňového orgánu k zápisu nižšej sumy cla do účtovnej evidencie, ako malo byť pôvodne vymerané. Na základe nesprávneho sadzobného zatriedenia vznikol podľa prvostupňového orgánu rozdiel na colnom dlhu v celkovej výške 1083320,39 eur.

19. Zároveň uviedol, že ak žalobca navrhoval sadzobne zatriediť tovar do inej PpKN ako je PpKN 7318 15 90, bol povinný požiadať prvostupňový orgán o vydanie kódu ZIN. V opačnom prípade sa nemôže obhajovať ZIN vydanou pre iný podnikateľský subjekt, pretože ZIN je podľa čl. 12 ods. 2 Colného kódexu záväzná pre colné úrady len vo vzťahu k jej držiteľovi a len pokiaľ ide o tovar, pre ktoré boli colné formality splnené po dátume poskytnutia týchto informácií.

20. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu, o ktorej bolo rozhodnuté rozsudkom správneho súdu, ktorý je preskúmavaný v kasačnom konaní.

21. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný podľa § 21 písm. a) SSP v spojení s § 438 ods. 2 SSP, po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 SSP), kasačná sťažnosť má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti podľa § 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP a postupom podľa § 455 SSP bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa nie je dôvodná.

23. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Slovenskej republiky. 25. Podľa § 12 ods. 3 Colného zákona, ak skutočnosti zistené kontrolou po prepustení nasvedčujú, že colné predpisy boli uplatnené na základe nesprávnych alebo neúplných údajov, colný úrad písomne oboznámi kontrolovanú osobu s nedostatkami zistenými kontrolou po prepustení a vyzve ju, aby sa v deň určený vo výzve (ďalej len „určený deň“) dostavila na prerokovanie týchto nedostatkov alebo aby sa do určeného dňa k zisteným nedostatkom písomne vyjadrila. Kontrolovaná osoba má právo vyjadriť sa k nedostatkom zisteným kontrolou po prepustení a k spôsobu, akým colný úrad k týmto zisteniam dospel, vrátane obstarania, vykonania a vyhodnotenia dôkazov.

27. Podľa § 12 ods. 18 Colného zákona, dňom vyhotovenia protokolu je následná kontrola ukončená. Protokol sa doručí kontrolovanej osobe do vlastných rúk.

29. Podľa § 85 ods. 1 Colného zákona na konanie podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu (Colný kódex v platnom znení) sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

31. Skutočnosti, ktorými sťažovateľ spochybňuje predmetný rozsudok správneho súdu namietol už vo vyjadrení k správnej žalobe a správny súd sa s nimi náležite vysporiadal. 32. K námietkam sťažovateľa, ktorý svoju argumentáciu založil primárne na tvrdení, že vydaniu napadnutého rozhodnutia nepredchádzala kontrola podľa § 12 Colného zákona, ale kontrola podľa ustanovení Colného kódexu, kasačný súd uvádza, že definícia colného dohľadu je vymedzená v čl. 4 bode 13 Colného kódexu, pričom ním rozumieme všeobecnú činnosť colných orgánov, ktorou sa zabezpečuje dodržiavanie colných predpisov a prípadne aj ďalších právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na tovar podliehajúci colnému dohľadu. Colný dohľad ako súbor aktivít zabezpečovaných orgánmi verejnej správy upravuje osobitný zákon, konkrétne Colný zákon, ktorým sa vykonávajú, zabezpečujú a dosahujú požiadavky a ciele ustanovené záväznými normami Európskej únie.

Zároveň kasačný súd podotýka, že na úkony spojené s kontrolou dodržiavania colných predpisov sa tak aplikuje Colný zákon ako zákon lex specialis k Správnemu poriadku a to aj v zmysle § 85 ods. 1 Colného zákona. Podľa citovaného ustanovenia a všeobecného pravidla, tzv. lex specialis derogat legi generali, je potrebné uplatniť osobitnú právnu úpravu pred úpravou všeobecnou. Subsidiarita Správneho poriadku tak znamená, že v prípade, ak nejakú otázku neupravujú ustanovenia Colného zákona, použijú sa všeobecné ustanovenia o správnom konaní. V prejednávanej veci však Colný zákon obsahuje komplexnú úpravu začiatku, priebehu a aj skončenia následnej kontroly, konkrétne v § 12.

35. V prejednávanej veci, na základe zistených skutočností colný orgán konštatoval porušenie colných predpisov žalobcov a preto vyhotovil protokol v zmysle § 12 ods. 13 Colného zákona. V tomto smere preto neobstojí námietka sťažovateľa, že nepostupoval podľa ustanovení Colného zákona. Kasačný súd podotýka, že uvedené tvrdenie sťažovateľa nevyplýva zo žiadneho ustanovenia Colného zákona a ani iného osobitného predpisu a rovnako ani zo samotného protokolu, či z napadnutého rozhodnutia sťažovateľa.

je preto oprávnený z vlastného rozhodnutia a podľa vlastnej úvahy konať nad rozsah svojich zákonných právomocí, keďže takéto konanie príslušný právny predpis neupravuje. Štátne orgány nie sú oprávnené konať, ak ich na to nesplnomocní zákon a ak konajú sú povinné konať iba spôsobom, ktorý ustanovil zákon. Táto zásada zabezpečuje v štáte pre jeho obyvateľov právnu istotu - majú možnosť predvídať nielen následky svojich právnych úkonov, možnosti a spôsoby uplatnenia svojich práv voči štátu, ale predovšetkým konanie štátnych orgánov a

37. Záverom k tejto námietke sťažovateľa možno uviesť, že sťažovateľ je povinný počas výkonu svojich právomoci postupovať výhradne podľa zákona, resp. príslušných právnych predpisov. Z vyššie konštatovaného je zrejmé, že následná kontrola vykonaná sťažovateľom prebiehala podľa § 12 Colného zákona, keď z administratívneho spisu a ani zo žiadneho osobitného predpisu nevyplýva opak. Navyše, skutočnosť, že pri následnej kontrole colné úrady postupujú podľa ustanovení Colného zákona, konkrétne § 12, vyplýva aj z judikatúry Najvyššieho súdu, konkrétne napríklad rozhodnutie sp. zn. 4Sžf/7/2012 zo dňa 26.06.2012 alebo sp. zn. 3Sžf/11/2009 zo dňa 29.10.2009.

39. V tomto smere kasačný súd uvádza, že argumentácia sťažovateľa je zmätočná, keď na jednej strane tvrdil, že sa výrazne zmenili skutkové okolnosti, no na strane druhej, sám tvrdil aj v konaní pred správnym súdom, že orgány verejnej správy nie sú viazané vnútroštátnymi rozsudkami iného štátu a zároveň, že sa nestotožňuje so závermi švédskeho súdu.

skončila. 40. Kasačný súd uvádza, že sa plne stotožňuje s názorom správneho súdu, že zo žiadneho ustanovenia Colného kódexu alebo iného právneho predpisu, nevyplýva možnosť prerušenia plynutia prekluzívnej lehoty alebo posun plynutia prekluzívnej lehoty na uloženie pokuty. Sťažovateľ si musel byť uvedenej skutočnosti vedomý, pričom na ňu neprihliadol z úradnej povinnosti ako mu ukladá § 76 ods. 1 Colného zákona.

43. K námietke sťažovateľa ohľadne posúdenia uplynutia prekluzívnej lehoty na uloženie sankcie tak kasačný súd uvádza, že správny súd správne posúdil jej uplynutie, pričom správny poukázal aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sž/21/2001 zo dňa 25.09.2001 a sp. zn. 2Sžp/19/2012 zo dňa 31.07.2013.

Senát kasačného súdu považuje právne posúdenie preskúmavanej veci správnym súdom za správne a súladné so zákonom. 45. Žalovaný vydal rozhodnutie dňa 29.04.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 09.05.2016, čo bolo správnym súdom ustálené ako moment uloženia sankcie za colný delikt. Rozhodnutie Colného úradu Bratislava malo podklad v troch protokoloch, kedy jeden z nich - protokol zo dňa 12.02.2014 - zahŕňal vo svojej výrokovej časti aj colné vyhlásenia z obdobia od 02.07.2010 až 22.11.2011. Prekluzívna lehota, v rámci ktorej boli colné orgány oprávnené uložiť žalobcovi sankciu za uvedené obdobie, uplynula v zmysle už uvádzaných záverov súdu dňa 12.02.2016, teda pred tým, ako došlo ku nadobudnutiu právoplatnosti rozhodnutia

47. Tento postup správneho súdu považoval senát kasačného súdu za súladný zo zákonom a preto podľa § 461 SSP zamietol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú. 48. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd v zmysle § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi voči žalovanému (sťažovateľovi) priznal právo na náhradu trov kasačného konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady bude rozhodnuté v zmysle § 175 ods. 2 SSP.

V Bratislave dňa 22. októbra 2025