4Stk/3/2024

1. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „správny súd“) rozsudkom č. k. BB- 72S/2/2022- 80 zo dňa 11. decembra 2023 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) podľa ust. § 190 zákona č. 162/ 2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 27471/2021 zo dňa 25. 11. 2021. O trovách konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že nepriznal nárok na náhradu trov konania.

Na základe zmeny výroku prvostupňového rozhodnutia rozhodnutím žalovaného bola žalobcovi: I. podľa § 17 ods. 5 písm. a) zákona č. 113/2018 Z. z. o uvádzaní dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh a o zmene a doplnení zákona č. 280/2017 Z. z. o poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a o zmene zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení

3. V odôvodnení rozsudku k námietke žalobcu ohľadne nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného správny súd uviedol, že ide len o všeobecné konštatovanie bez konkretizovania, v čom vidí žalobca namietanú nepreskúmateľnosť. V súlade s § 182 ods. 1 písm. e) SSP je povinnosťou žalobcu v žalobe uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov považuje žalobca napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné (žalobné body). Nie je úlohou správneho súdu tieto dôvody vyhľadávať za žalobcu z administratívneho spisu alebo preskúmavaných rozhodnutí.

4. Pokiaľ žalobca tvrdil, že nepreskúmateľnosť prvostupňového rozhodnutia potvrdil žalovaný na strane 11 napadaného rozhodnutia, podľa správneho súdu sa tieto závery žalovaného týkajú len porušenia § 17 ods. 1 písm. c) zákona o dreve o neuplatňovaní systému náležitej starostlivosti (výrok I. podbod 2). Toto je zrejmé z obsahu napadnutého rozhodnutia, v rámci ktorého sa žalovaný vysporiadal s jednotlivými odvolacími námietkami žalobcu.

Takýto záver podľa správneho súdu nevyplýva z obsahu napadnutého rozhodnutia. Žalovaný podľa neho uviedol, že v dôsledku nedostatočnej konkretizácie dôvodov je následne nepreskúmateľná aj sankcia za nepreskúmateľný iný správny delikt podľa bodu I. podbod 2 výroku prvostupňového rozhodnutia.

6. Za rovnako nedôvodné považoval správny súd tvrdenie žalobcu, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí pokúšal neprípustne doplniť odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžd/ 10/2013. Žalobca nekonkretizuje, ako (ktorou časťou napadnutého rozhodnutia) žalovaný neprípustne dopĺňal prvostupňové rozhodnutie, a preto správny súd považoval túto námietku za nekonkrétnu. Pokiaľ žalobca vychádzal z predpokladu, že žalovaný označil celé prvostupňové rozhodnutie za nepreskúmateľné, toto nie je pravdivé, ako to správny súd uzavrel v predchádzajúcich odsekoch.

Keďže žalobcovi bola uložená najnižšia možná pokuta v rámci zákonnej sadzby, nemohlo pri rozhodovaní o výške pokuty dôjsť k porušeniu jeho subjektívnych práv. Tiež nedošlo k porušeniu právneho názoru vysloveného v žalobcom citovanom rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžo/64/2013. 8.

Je teda zrejmé, že objem vyťaženého dreva nebol zisťovaný len na základe faktúr a ani pochybným spôsobom výpočtu, ale spôsobom stanoveným právnymi predpismi. 9. Podľa žalobcu žalovaný v napadnutom rozhodnutí naznačoval nepravdivosť záveru inšpekcie. K tomuto žalobnému bodu správny súd uviedol, že inšpekcia skonštatovala porušenie povinnosti žalobcu podľa § 17 ods. 1 písm. a) zákona o dreve, ktorého sa dopustil tým, že predajom uviedol na vnútorný trh drevo v objeme 1.796,55 m3 vyťažené v rozpore s osobitnými predpismi, konkrétne § 23 ods. 12 zákona o lesoch, keďže prekročil objem ťažby o 225 % oproti najviac povoleným 15 %. Poukázal na tvrdenia prvostupňového orgánu ako aj žalovaného v ich rozhodnutiach a uviedol, že žalobcom uvádzané odseky prvostupňového a napadnutého rozhodnutia si neodporujú. Z tohto dôvodu nebolo dôvodné ani tvrdenie žalobcu, že žalovaný v rozpore so záverom vysloveným v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžd/ 10/2013 dopĺňa odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia, keďže žalobcom citované pasáže

K námietkam žalobcu ohľadne nedostatočne zisteného stavu správny súd uviedol, že žalobca len zopakoval odvolaciu argumentáciu, pričom nenapáda to, ako sa s ňou žalovaný vysporiadal a v čom je toto vysporiadanie v rozpore so zákonom. Správny súd teda nemohol preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Bolo povinnosťou žalobcu podľa § 182 ods. 1 písm. c) SSP v rámci žalobného bodu uviesť z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov považuje napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné, čo ale neurobil a zopakoval len svoj postoj z odvolania, že nie je možné tvrdiť, že naplnil skutkovú podstatu iného správneho deliktu.

Objektívna premlčacia lehota by uplynula najskôr 01.01.2022, teda päť rokov odkedy mohol žalobca prvýkrát ťažiť (od 01.01.2017). Subjektívna premlčacia lehota by uplynula najskôr 02.04.2022, keďže podľa oznámenia inšpekcie sa dozor začal 02.04.2020. Pokuta bola uložená inšpekciou prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 26.08.2021, teda v rámci uvedených premlčacích lehôt.

II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenia

15. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti poukázal na svoje predchádzajúce podania a argumenty, na ktorých zotrval. Následne uviedol, že sa nestotožňuje s názorom správneho súdu o nekonkrétnosti dôvodov, pre ktoré považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné a neuvedenie dôvodov, pre ktoré mal žalovaný porušiť povinnosť zistiť skutkový stav pred vyhlásením

16. Sťažovateľ mal za to, že správny súd nesprávne právne posúdil vec, pretože sa v mnohých prípadoch nevysporiadal s argumentáciou uvedenou v podaniach sťažovateľa, napr. že protokol, z ktorého správny orgán má preukazovať uvedenie dreva na vnútorný trh podľa názoru sťažovateľa ani nemôže byť použitý ako dôkaz, pretože ide len o záznam správneho orgánu. 17. Ďalej sťažovateľ namietal, že jednoznačne preukázal ako doplnil žalovaný argumentáciu prvostupňového správneho orgánu a preto v tejto časti správny súd nesprávne vyhodnotil argumentáciu sťažovateľa. Zároveň namietal tvrdenie súdu o naplnení skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 17 ods. 1 písm. a) zákona o dreve, keď mala inšpekcia vypočítať objem dreva správne. Podľa sťažovateľa inšpekcia vychádzala pri výpočte objemu dreva len z faktúr, čo konštatovala sama inšpekcia v prvostupňovom rozhodnutí.

18. Sťažovateľ tiež namietal, že sa správny súd nevysporiadal s tým, či sťažovateľ naplnil skutkovú podstatu uvedeného iného správneho deliktu, keďže podľa § 17 ods. 1 písm. a) zákona o dreve, tá predpokladá uvádzanie na trh dreva a výrobkov dreva v rozpore s osobitnými predpismi, pričom sťažovateľ mal aj podľa správneho orgánu uvádzať na trh v rozpore s osobitnými predpismi len drevo, avšak nie výrobky z dreva.

20. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 21.03.2024, v ktorom tvrdil, že sťažovateľ v nej neuviedol žiadne nové skutočnosti a opätovne používa námietky, ktoré uviedol aj v správnej žalobe. Podľa neho správny súd dostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie, s ktorým sa stotožňuje. K námietke sťažovateľa, že protokol je len podkladovým rozhodnutím uviedol, že predmetný protokol zachytáva všetky informácie, ktoré boli v priebehu štátneho dozoru zistené, spísané v čiastkových záznamoch a prostredníctvom protokolu bol sťažovateľ s týmito informáciami a zisteniami inšpekcie oboznámený. 21. Žalovaný ďalej uviedol, že podkladom pre rozhodnutia neboli len faktúry predložené sťažovateľom, ale aj napr. aj súhlasy na ťažbu, evidencia ťažby dreva, obrysová mapa LC Uhrovec, zmluva o nájme lesných pozemkov a doklady o pôvode dreva.

K výkladu právnych predpisov pritom poukázal na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. IV. ÚS 71/2013-36 zo dňa 23.05.2013. Podľa žalovaného tak nie je možné predmetné ustanovenie zákona o dreve obmedzovať len na jedinú situáciu, a to uvedenie nelegálneho dreva a súčasne výrobkov z nelegálneho dreva na trh, ako to chápe sťažovateľ.

III. Konanie na kasačnom súde

Na kasačnom súde bola vec pridelená na rozhodnutie senátu 4S a je vedená pod sp. zn.: 4Stk/3/ 2024. 25. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný podľa ust. § 21 písm. a) SSP v spojení s § 438 ods. 2 SSP, po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 442 SSP) a že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 SSP), že táto má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP v spojení s § 57 SSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov a v rozsahu uvedených v podanej kasačnej sťažnosti podľa § 440, 441 SSP a § 453 SSP a postupom podľa ust. § 455 bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

27. Z obsahu administratívneho spisu mal kasačný súd za preukázané, že Slovenská lesnícko- drevárska inšpekcia vykonala u sťažovateľa štátny dozor v oblasti uvádzania dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh za kontrolované obdobie od 01.07.2018 do dňa ukončenia dozoru s termínom začatia dozoru 02.04.2020. Z dozoru vyhotovila inšpekcia dňa 04.12.2020 protokol č. 28/2020-TVR, v rámci ktorého (okrem iného) skonštatovala vykonanie ťažby sťažovateľom nad rámec odporučený v programe starostlivosti o lesy o 1.796,22 m3, čím došlo k porušeniu § 23 ods. 12 zákona o lesoch. Sťažovateľ sa k protokolu vyjadril písomným podaním zo dňa

I. uložila sťažovateľovi podľa § 17 ods. 5 písm. a) zákona o dreve pokutu vo výške 30.000 eur za iný správny delikt podľa § 17 ods. 1 písm. a) zákona o dreve, ktorého sa dopustil tým, že ako hospodársky subjekt v období od 01.07.2018 do 31.12.2019 predajom uviedol na vnútorný trh drevo v objeme 1.796,55 m3 vyťažené v lesnom celku Uhrovec v rozpore s osobitnými predpismi, a to 1) porušenie § 23 ods. 12 zákona o lesoch tým, že prekročil objem ťažby v uvedených oblastiach o 1.796,55 m3 (225 % oproti najviac povoleným 15 %) a 2) porušenie § 17 ods. 1 písm. c) zákona o dreve tým, že neuplatňoval systém náležitej starostlivosti (DDS) a II. uložila žalobcovi opatrenia podľa § 13 ods. 3 zákona o dreve.

30. Podrobný priebeh administratívneho konania je opísaný v rozsudku správneho súdu ako aj v rozhodnutí správnych orgánov, preto ho kasačný súd nebude opakovať, len naň v celom rozsahu poukazuje.

31. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde (§ 2 ods.1, 2 SSP).

33. Podľa § 134 ods. 1 a 2 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa § 192, d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d), f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.

Správny súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 35. Podľa § 195 SSP, správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy.

37. Podľa § 13 ods. 3 zákona o dreve, ak osoba podliehajúca dozoru porušila povinnosti v oblasti uvádzania dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov, orgán dozoru môže rozhodnúť o uložení opatrenia osobe podliehajúcej dozoru a môže určiť primeranú lehotu na vykonanie opatrenia. Opatrenie možno uložiť

Podľa § 17 ods. 5 písm. a) zákona o dreve, orgán dozoru uloží za iný správny delikt podľa odseku 1 písm. a) pokutu od 10000 eur do 200000 eur a rozhodne o prepadnutí dreva a výrobkov z dreva do vlastníctva Slovenskej republiky podľa § 14 ods. 4.

41. Podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia č. 995/2010, uvádzanie na trh nelegálne vyťaženého dreva alebo výrobkov, ktoré sú získané z takéhoto dreva, je zakázané. 42. Podľa § 59 ods. 1 a 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“), odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona“ (obdobne pozri aj IV. ÚS 92/2012, I. ÚS 351/2010, m. m. I. ÚS 306/2010). 44. Podľa kasačného súdu z účelu citovanej právnej normy jednoznačne vyplýva, že správneho deliktu sa tak podľa relevantného znenia § 17 ods. 1 písm. a) zákona o dreve dopustí aj hospodársky subjekt, ktorý uvedie na trh iba drevo bez drevených výrobkov v rozpore s osobitnými predpismi. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje aj na skutočnosť, že ustanovenie § 17 ods. 1 písm. a) zákona o dreve v poznámke pod čiarou ako na osobitné predpisy odkazuje aj na čl. 4 ods. 1 nariadenia č. 995/2010, zákon o lesoch, ako aj ďalšie predpisy. Uvedené ustanovenia zákona o dreve tak predstavuje implementované ustanovenie Nariadenia č. 995/2010, ktoré v čl. 4 ods. 1 zakazuje uvádzanie na trh nelegálne vyťažené drevo. 45.

Nariadenie má všeobecnú platnosť; je záväzné vo svojej celistvosti a je priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. Nariadenia Európskej únie tak majú priamy účinok v členských štátoch Európskej únie. 46. Podľa kasačného súdu je nevyhnutné si uvedomiť, že prednostnú aplikáciu práva Európskej únie vo vnútroštátnom práve sú povinné realizovať nielen súdy (rozsudok SD EÚ vo veci Simmenthal C- 106/77), ale aj orgány verejnej správy príslušného štátu v rámci ich právomocí (rozsudky SD EÚ vo veciach C-118/00, C-302/97, čl. 2 ods. 2 v spojení s čl. 7 ods. 2 druhá veta Ústavy Slovenskej republiky).

48. Kasačný súd poznamenáva, že zákonodarca zaviedol niekoľko zásad, v súlade s ktorými sa môže ťažba podľa zákona č. 326/2005 Z. z. realizovať. Pri ich splnení a rešpektovaní možno konštatovať, že proces ťažby bol zákonný. V tomto prípade bolo preukázané, že došlo k porušeniu § 23 ods. 12 zákona o lesoch. Kasačný súd tak považuje naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 17 ods. 1 písm. a) zákona o dreve, za preukázané.

V uvedenom bode sa tak námietkam sťažovateľa v odvolacom konaní vyhovelo a preto v tejto časti prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu nebolo ani predmetom súdneho prieskumu. Správny súd v napadnutom rozsudku jednoznačne a zrozumiteľne zdôvodnil, že zmena rozhodnutia prvostupňového orgánu žalovaným, teda konštatovanie jeho nepreskúmateľnosti sa dotýkala iba konkrétnej časti rozhodnutia (konkrétne bodu 1 podbod 2) a z tohto dôvodu bola zmenená aj výška sankcie za spáchanie správneho deliktu. Kasačný súd sa s týmto názorom správneho súdu stotožňuje. Rozhodnutie žalovaného aj podľa kasačného súdu vychádza z jednoznačných logických východísk, je riadne odôvodnené a nemožno ho považovať za nepreskúmateľné.

. .súd konštatuje, že správne konanie, t. j. prvostupňové ako aj odvolacie konania tvoria jeden celok. Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni (§ 59 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, správny poriadok, v znení neskorších predpisov). Odvolací správny orgán je oprávnený z vlastného podnetu vykonať nové dôkazy, ako aj zopakovať už vykonané dôkazy. Odvolací správny orgán preskúmava rozhodnutie z hľadiska jeho zákonnosti a vecnej správnosti a je tiež oprávnený zisťovať, či vydané rozhodnutie zabezpečí optimálne a efektívne splnenie účelu príslušného právneho predpis.“).

Odvolací orgán pri svojom rozhodovaní nie je viazaný návrhmi odvolateľa. Naopak, zákon mu ukladá povinnosť zrušiť, resp. zmeniť každé nezákonné rozhodnutie, a to aj mimo rámca dôvodov odvolania. Pri zmene rozhodnutia v dôsledku toho môže preskúmané rozhodnutie zmeniť aj v neprospech odvolateľa (t. j. neuplatňuje sa zákaz reformatio in peius), ba dokonca môže rozhodnúť aj nad rámec návrhov odvolateľa (reformatio in melius)“- (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 Sž 110/2002 zo dňa 10.12.2002).

53. Kasačný súd však preskúmal rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu a konštatuje, že obe rozhodnutia obsahujú vo výroku presne opísané skutky, ktorých sa sťažovateľ dopustil s uvedením nezameniteľných opisných znakov spolu s ustanoveniami, ktoré sťažovateľ porušil. Je nepochybné, že identita skutkov je určená tak, že tieto nie sú zameniteľné s inými skutkami a každý skutok je označený právnou kvalifikáciou konkrétne právne posúdený. Výrok takisto obsahuje aj sankciu uloženú za spáchané správne delikty.

54. K námietkam sťažovateľa ohľadne zistenia skutkového stavu a vykonaného dokazovania kasačný súd uvádza, že záver prijatý v Protokole predstavuje primárny a záväzný podklad pre predmetné žalovaným uskutočnené administratívne konanie a v ňom vydané napadnuté rozhodnutie. Jednoznačne z neho vyplývajú všetky zistenia správneho orgánu, vykonané úkony ako aj metódy správneho orgánu, ku ktorým sa mal sťažovateľ možnosť aj priebežne vyjadriť, čo aj využil, čiže nie je možné konštatovať porušenie procesných práv účastníka konania. Kasačný súd uvádza, že správny orgán vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, pre jeho záver vyhodnotil doklady o pôvode dreva, faktúry, zmluvy o nájme ako aj súhlasy na ťažbu a obrysové mapy. Prvostupňový správny orgán zároveň vo svojom rozhodnutí jednoznačne uviedol metodiku aj spôsob preukazovania svojich zistení, ktoré aj riadne odôvodnil.

55. Vzhľadom k tomu, že kasačný súd považuje zistený skutkový stav za dostatočne preukázaný a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu ako aj žalovaného za dostatočne odôvodnené, nevzhliadol ako dôvodnú ani námietku ohľadne ustanovenia znalca. Kasačný súd sa stotožňuje s názorom správneho súdu, podľa ktorého by za daných okolností a preukázaných skutkových zistení boli ustanovenia znalca nadbytočné a nehospodárne. Aj podľa kasačného súdu totiž z rozhodnutia správnych orgánov jasne vyplýva, že sa zaoberali aj vekom pňov, pričom ustálili, že tieto sa nemohli nachádzať na uvedenom území ťažby pred tým, ako začal ťažiť sťažovateľ. 56.

58. Nakoľko má kasačný súd z obsahu administratívneho spisu za preukázané, že dozor vykonaný inšpekciou sa začal dňa 02.04.2020 (čo možno považovať za deň začatia plynutia subjektívnej lehoty) a pokuta bola prvostupňovým správnym orgánom uložená rozhodnutím zo dňa 26.08.2021, ktoré bolo zmenené rozhodnutím žalovaného zo dňa 25.11.2021, objektívna aj subjektívna premlčacia lehota tak bola aj podľa kasačného súdu zachovaná.

Súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 209/04 zo dňa 23.06.2004).

61. Kasačný súd dodáva, že taktiež nezistil porušenie základných zásad trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie v zmysle § 195 písm. c) SSP. Ako už bolo vyššie uvedené pokuta bola uložená v zákonom stanovenej lehote, a to najnižšej možnej hranici v zmysle § 17 ods. 5 písm. a) zákona o dreve. Taktiež kasačný súd nezistil iné dôvody nezákonnosti prvostupňového rozhodnutia, resp. napadnutého rozhodnutia žalovaného ohľadom uložených opatrení v zmysle § 13 ods. 3 zákona o dreve, nakoľko opatrenie možno uložiť samostatne alebo spolu s uložením pokuty podľa § 16 alebo § 17 zákona o dreve.

O trovách kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré podľa obsahu súdnych spisov nenastali, preto súd žalovanému právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal. 64.

V Bratislave dňa 22. januára 2025