4Stk/4/2021
ECLI:SK:NSSSR:2022:4120200270.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Nitre
- Sp. zn. 1. inštancie
- 23Sa/8/2020
- IČS
- 4120200270
- Citované
- 1× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a členiek senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a JUDr. Anity Filovej, v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): H.. H. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. X, XXX XX K., právne zastúpený: JUDr. Martin Endrödy, advokát, so sídlom Štúrova 43, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre, Krajský dopravný inšpektorát, so sídlom Pieskova 32, 949 01 Nitra, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-NR-KDI-62/2019-SK zo dňa 18.11.2019, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k. 23Sa/8/2020-93 zo dňa 7. decembra 2020, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. 23Sa/8/2020-93 zo dňa 7. decembra 2020 sa mení tak, že rozhodnutie žalovaného č. KRPZ-NR-KDI-62/2019-SK zo dňa 18.11.2019 sa zrušuje a vec sa vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na úplnú náhradu trov konania na krajskom súde a na kasačnom súde.
Odôvodnenie
I. Konanie pred správnym súdom
1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Nitre (ďalej aj „krajský súd“ alebo „správny súd“) rozhodol tak, že v zmysle ust. § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu žalobcu a o trovách konania rozhodol tak, že ich náhradu nepriznal žalobcovi ani žalovanému. Podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-NR-KDI-62/2019-SK zo dňa 18.11.2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým tento potvrdil prvostupňové rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre č. p.: ORPZ-NR- ODI2-1347/2018-Pr zo dňa 13.08.2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). Prvostupňovým rozhodnutím bol žalobca uznaný za vinného zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“) tým, že porušil § 22 ods. 3 (s poukazom na § 137 ods. 2, písm. c) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o cestnej premávke“) a podľa § 22 ods. 2 písm. c/ zákona o priestupkoch mu uložil pokutu vo výške 150,-eur. Zároveň bol žalobca zaviazaný k úhrade trov priestupkového konania v sume 16,- eur. 2. Krajský súd v rámci konania o podanej správnej žalobe dospel k záveru o zákonnosti a správnosti žalobou napadnutých rozhodnutí. Mal najmä za to, že skutkový stav veci bol riadne zistený a že správne orgány dostatočne preukázali záver, že skutok, ktorý sa kládol za vinu žalobcovi, sa skutočne stal. Žalobca bol teda v zmysle napadnutého rozsudku zákonne uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti v cestnej premávke. 3. Krajský súd poukázal na to, že je nepochybné, že na vozidlách vznikla škoda 200,-eur a 50,- eur. Žalovaný sa podľa krajského súdu vo svojom rozhodnutí logicky a vecne vysporiadal s jednotlivými námietkami žalobcu podanými v odvolaní, ktoré zopakoval i v žalobe. Záverom krajský súd konštatoval, že v konaní správneho orgánu súd nezistil pochybenia, ktoré by viedli k porušeniu práv žalobcu.
II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenie
4. Proti právoplatnému rozsudku krajského súdu podal žalobca (ďalej ako „sťažovateľ“) riadne a včas kasačnú sťažnosť, ktorú odôvodnil podľa § 440 ods. 1 písm. f/, g/ a h/ SSP (pozn.: v kasačnej sťažnosti je z dôvodu pisárskej chyby dvakrát použité označenie odkazujúce na § 440 ods. 1 písm. f/ SSP).
Navrhol, aby kasačný súd rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne aby zrušil rozhodnutie žalovaného a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 5. Sťažovateľ v prvom rade namietal nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku, nakoľko sa krajský súd dostatočným spôsobom nevysporiadal s ním predloženou
argumentáciou. Podľa názoru sťažovateľa, krajský súd mal v rámci rozhodovania vo veci vychádzať výlučne z tvrdení žalovaného, čo malo mať podľa jeho názoru vplyv aj na posúdenie relevantných skutkových okolností. Namietal tiež, že správny súd nezistil presne a úplne skutkový stav veci, keďže sa dostatočne nevysporiadal s jeho zásadnými tvrdeniami, ktoré by mohli viesť k inému - pre sťažovateľa - priaznivejšiemu rozhodnutiu. Tvrdil, že za náležité zistenie skutkového stavu veci nemožno považovať len zistenie o pravdepodobnosti dokazovanej skutočnosti, keď výsledky dokazovania síce pripúšťajú možnosť záveru určitej skutočnosti, avšak na druhej strane nevylučujú možnosť iného alebo celkom opačného záveru. Sťažovateľ je toho názoru, že v predmetnej veci nebol náležite zistený skutkový stav a že bol uznaný za vinného na základe „pravdepodobnosti“ dokazovanej skutočnosti, čo je v rozpore s princípom in dubio pro reo, ktoré vyplýva z prezumpcie neviny.
Rozhodnutia orgánov verejnej správy a napadnutý rozsudok považuje sťažovateľ za arbitrárne, nepreskúmateľné a rozporné so zákonom. 6. V tejto súvislosti poukázal osobitne na to, že vo výroku preskúmavaných rozhodnutí nie je uvedený popis následku, ktorý mal sťažovateľ spôsobiť, ale že prvostupňové rozhodnutie (potvrdené rozhodnutím žalovaného) obsahuje len peňažné vyjadrenie údajnej škody, ktorá ním mala byť spôsobená na vozidle Fiat Freemont. Namietal, že na predmetnom motorom vozidle nemohol spôsobiť poškodenie, za ktoré bol priestupkovo postihnutý, keďže to považuje za technicky nemožné. Tvrdil, že vozidlom Land Rover Discovery nemohol predmetnú škodu spôsobiť, pretože v prípade cúvania (tak, ako to bolo ustálené orgánmi verejnej správy) by jeho vozidlo typu SUV s rezervným kolesom na zadných dverách poškodilo spätné zrkadlo, hornú časť dverí a zároveň aj prah vozidla Fiat Freemont.
Uviedol, že žiadnym dôkazným prostriedkom nebolo preukázané, či vôbec mohla byť na uvedenom vozidle spôsobená škoda tak, ako to predpokladajú rozhodnutia orgánov verejnej správy, pričom znalecké dokazovanie, ktoré bolo vo veci realizované nereaguje vôbec na možnosť, resp. nemožnosť spôsobenia škody, ale dáva odpoveď len na to, že sťažovateľ nemusel kontakt medzi vozidlami ani vnímať. Následne sa sťažovateľ ohradil aj voči samotnej výške spôsobenej škody, ktorú mal spôsobiť. Tvrdil, že na jeho vozidle žiadna škoda nevznikla (biely škrabanec na jeho aute bol od „susedovho auta“, pričom vozidlo Fiat Freemont bolo čierne). Zároveň poukázal na pochybenia odstavenia vozidla Fiat Freemont, ktoré podľa jeho názoru tvorilo prekážku v cestnej premávke, nebolo náležite označené a stálo na zakázanom mieste.
7. Napadnutý rozsudok sťažovateľ považuje z vyššie uvedených dôvodov za nespravodlivý, porušujúci zásadu kontradiktórnosti a prezumpciu neviny, keď si správny súd bez dostatočného odôvodnenia - bez ďalšieho - osvojil tvrdenia žalovaného. 8. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.
III. Konanie pred kasačným súdom
9. Prejednávaná vec bola dňa 13.10.2021 predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky a bola náhodným výberom pridelená na rozhodnutie senátu 4S sp. zn. 4Stk/4/2021, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia.
10. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo. Kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP.
11. Pre účely rozhodovania vo veci sa kasačný súd oboznámil aj s administratívnym spisom, z ktorého vyplývajú nasledovné zistenia orgánov verejnej správy: V zmysle výroku prvostupňového rozhodnutia sťažovateľ dňa 02.11.2018 v čase o 11:00 hod. viedol osobné motorové vozidlo továrenskej značky Land Rover Discovery, ev. č. K.-L.- na parkovisku pred Obvodným úradom v Nitre, pričom si nezaistil bezpečné cúvanie pomocou spôsobilej a náležite poučenej osoby, následkom čoho pri cúvaní narazil zadnou časťou vozidla do ľavého boku pozdĺžne odparkovaného vozidla zn. Fiat Freemont, francúzske ev. č. D.-XXX-F. (na vozidlo pridelené ev.č. K.-L.), ktoré tam odstavila vodička G. S.. Alkohol u sťažovateľa zisťovaný nebol, nakoľko z miesta dopravnej nehody odišiel. Zisťovaný bol s odstupom času t.j. o 13:31 hod. s negatívnym výsledkom. K zraneniu osôb nedošlo, na vozidle ev. č. D. vznikla škoda vo výške cca 200,-eur, na vozidle ev. č. K. vznikla škoda cca 50,- eur.
Dňa 18.06.2019 bol k predmetnej nehode vypočutý znalec z odboru doprava - cestná, ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že pri cúvaní mohlo dôjsť k ľahkému kontaktu medzi pravým rohom zadného nárazníka Land Rover Discovery ev. č. K. a ľavými dverami pozdĺžne odparkovaného vozidla Fiat Freemont ev. E..
Tento ľahký kontakt, ku ktorému mohlo dôjsť, mohol svedok Y. Q. sediaci vo vozidle Fiat Freemont vnímať, ale sťažovateľ tento kontakt nemusel vnímať, pretože v tomto prípade sa jednalo o kontakt okraja nárazníka, ktorý je príliš vzdialený od vodiča. V žiadnom prípade sa nemohlo jednať o významný prenos síl, ktoré by mohol vodič registrovať ako náraz. Objasňovaním bolo zistené, že dopravnú nehodu spôsobil sťažovateľ. Sťažovateľ týmto svojim konaním porušil § 22 ods. 3 (s poukazom na § 137 ods. 2 písm. c/) zákona o cestnej premávke a uznal sa vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zákona o priestupkoch. Podľa § 22 ods. 2 písm. c/ zákona o priestupkoch prvostupňový orgán sťažovateľovi uložil pokutu vo výške 150,-eur.
Zároveň bola žalobcovi prvostupňovým rozhodnutím uložená povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16,- eur podľa § 79 ods. 1 zákona o priestupkoch s poukazom na ustanovenie § 1 písm. a/ Vyhlášky č. 411/2006 Z.z. Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.
Žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 18.11.2019 ako odvolací orgán prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 12. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že v poradí prvé prvostupňové rozhodnutie, ktoré bolo vo veci vydané, bolo - na základe odvolania sťažovateľa zo dňa 20.02.2019 - zrušené žalovaným - ČVS: KRPZ-NR-KDI-22/2019-SK zo dňa 29.04.2019. Následne aj proti ďalšiemu prvostupňovému rozhodnutiu vo veci podal sťažovateľ odvolanie, a to dňa 11.09.2019, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím.
IV. Právne predpisy a právne názory kasačného súdu
13. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
14. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
15. Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. 16. Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“), rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
17. Podľa § 47 ods. 1,2 a 3 Správneho poriadku, (1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. (2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania.
Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. (3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
18. Podľa § 22 ods. 3 zákona o cestnej premávke, ak to vyžadujú okolnosti, najmä nedostatočný rozhľad, vodič je povinný zaistiť bezpečné otáčanie alebo cúvanie pomocou spôsobilej a náležite poučenej osoby. 19. Podľa § 137 ods. 2 písm. c) zákona o cestnej premávke, porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je také porušenie pravidiel cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, pri ktorej sa inému ublíži na zdraví alebo sa inému spôsobí škoda na majetku, alebo nesplnenie si povinností účastníka dopravnej nehody alebo škodovej
udalosti. 20. Vychádzajúc z dôvodov kasačnej sťažnosti uvedených v čl. II. tohto rozsudku, považoval najvyšší správny súd za relevantné v prvom rade skúmať dôvodnosť námietok sťažovateľa smerujúcich k nedostatočnému odôvodneniu rozsudku krajského súdu, a to osobitne vo vzťahu k tomu, či krajský súd poskytol dostatočnú odpoveď na podstatné námietky sťažovateľa.
Pre účely realizácie tejto verifikácie skúmal kasačný súd najmä žalobné body uvedené v žalobe, jej doplnení, ako aj vo vyjadrení sťažovateľa k vyjadreniu žalovaného k podanej žalobe. Tieto námietky (prihliadajúc aj na § 195 SSP) následne komparoval k obsahu (odôvodneniu) napadnutého rozsudku krajského súdu.
21. Tak žaloba zo dňa 08.01.2020, ako aj jej doplnenie zo dňa 07.05.2020 (doručené krajskému súdu dňa 11.05.2020) sú argumentačne relatívne strohé. I napriek uvedenému je však možné z týchto podaní sťažovateľa vyabstrahovať, že tento - okrem iných - už v žalobe namietal, že z ním predloženej fotodokumentácie vyplýva, že udalosť, resp. priestupok sa nemohol stať tak, ako to ustálili orgány verejnej správy; ako aj to, že ak by k nehode došlo tak, ako to ustálili orgány verejnej správy, poškodené by boli iné časti vozidla Fiat Freemont - nie tie, o ktorých orgány verejnej správy tvrdia, že boli spôsobené sťažovateľom.
Toto sťažovateľ odôvodnil konštrukčnými prvkami vozidla, ktoré mal viesť, a ktoré podľa jeho názoru nemohli spôsobiť škodu na vozidle Fiat Freemont (podľa zistení orgánov verejnej správy). Uviedol, že jemu žiadna škoda (v dôsledku spornej udalosti) nevznikla. Tvrdí, že z fotografií, ktoré predložil vyplýva, že pri cúvaní jeho autom by bol poškodený prah vozidla Fiat Freemont (a to ťažným zariadením jeho vozidla) alebo horná časť dverí v oblasti spätného zrkadla a spätné zrkadlo vozidla Fiat Freemont (a to rezervným kolesom jeho vozidla).
22. Sťažovateľ sa následne podaním doručeným krajskému súdu dňa 20.08.2020 vyjadril k vyjadreniu žalovaného k podanej žalobe, kde uviedol ďalšiu argumentáciu vo svoj prospech. Poukázal na viacero ním tvrdených nezákonností spojených s prevádzkovaním, resp. nesprávnym parkovaním vozidla Fiat Freemont (v čase nehody). Odcitoval časť rozhodnutia orgánu verejnej správy, v ktorom tento uviedol, že jeho povinnosťou bolo rozhodnúť na základe spoľahlivo zisteného stavu veci, že jeho povinnosťou bolo vykonať riadne dokazovanie a pod., pričom uviedol, že „sa nedomáham ničoho iného ako je vyššie napísané“ (rozumej: dodržania zákonných ustanovení, na ktoré orgán verejnej správy v rozhodnutí - v citovanej časti - odkázal). Tvrdí, že orgán verejnej správy je zaujatý, koná diskriminačne a pod., čo môže byť vyvolané tým, že sa na tento orgán v minulosti sťažoval.
Spochybnil tiež svedeckú výpoveď Y. Q.. 23. Kasačný súd primárne v rozsahu kasačných bodov skúmal, či tieto dôvody (alebo niektoré z nich) sú dôvodné, keď dospel k záveru, že tomu tak je. Kasačný súd v prvom rade poznamenáva, že súdená vec je vecou správneho trestania a cez uvedené kategorizačné kritérium skúmal aj konanie na krajskom súde, resp. napadnutý rozsudok (a to aj s prihliadnutím na § 195 SSP).
24. V prvom rade považoval kasačný súd za dôvodnú tú námietku sťažovateľa, v rámci ktorej tento poukazoval na to, že krajský súd nereagoval dostatočným spôsobom na jeho žalobné body. Najvyšší správny súd má za to, že vecné odôvodnenie rozsudku krajského súdu je
relatívne úsečné. Absentujú v ňom rozsiahlejšie (vlastné) úvahy krajského súdu, príp. tieto nedostatočne reagujú na žalobné námietky sťažovateľa. Paradoxne, v bode 10. odôvodnenia krajský súd explicitne uvádza, že „Žalovaný sa zaoberal každou namietanou skutočnosťou v odvolacom konaní.
. .“, s ktorou skutočnosťou však kasačný súd nesúhlasí. Z tohto dôvodu je potom aj odkaz krajského súdu na rozhodnutia orgánov verejnej správy nedostačujúci. Ak totiž už orgány verejnej správy nedostatočne reagovali na námietky sťažovateľa (ako účastníka priestupkového konania) v jednotlivých rozhodnutiach a tieto námietky preto sťažovateľ (ako žalobca v konaní pred krajským súdom) následne replikoval, bolo povinnosťou krajského súdu venovať im osobitnú pozornosť, a to buď meritórnym hodnotením týchto námietok alebo jednoznačným a vyčerpávajúcim odôvodnením toho, prečo tieto námietky sťažovateľa (najmä smerujúce k tomu, že škodu na vozidle Fiat Freemont nemohol z objektívnych dôvodov spôsobiť), nie sú dôvodné pre realizáciu meritórneho prieskumu.
25. Sťažovateľ napr. namietal, že škoda, ktorá je mu kladená za vinu, nemohla byť ním spôsobená z dôvodu technických parametrov jeho vozidla. Tvrdil, že ak by škoda bola spôsobená tak, ako to vyplýva z rozhodnutí orgánov verejnej správy, na dverách poškodeného vozidla by vznikla preliačenina „lavórovitého“ tvaru. Toto fakticky namietal sťažovateľ už aj v prvom odvolaní vo veci (k tomu pozri bod 12. tohto odôvodnenia), ktoré bolo správnemu orgánu doručené dňa 20.02.2020. Naviac, v tomto (skoršom) odvolaní poukázal sťažovateľ aj na to, že „vyšetrovatelia“ nemali možnosť objektívne vyhodnotiť stav veci, keď vyšetrovateľ, ktorý bol „na mieste nehody“ nevidel vozidlo sťažovateľa a - naopak - vyšetrovateľ, ktorý s ním spisoval záznam, nevidel poškodenie na vozidle Fiat Freemont. V tomto skoršom odvolaní sťažovateľ uviedol aj to, že škoda na vozidle Fiat Freemont bola podľa jeho názoru spôsobená nárazom na hranatú prekážku pri otváraní dverí. Uviedol, že preliačenina je dlhá cca 8 cm, hlboká cca 3 cm, lak na dverách nie je poškrabaný, čo „vylučuje, že by to bolo spôsobené
tagenciálnym pohybom pri kontakte s prekážkou alebo kolmým nárazom vozidla. Pri náraze akéhokoľvek vozidla by preliačenina bola „lavórovitého“ tvaru.“ K tomuto odvolaniu tiež pripojil fotodokumentáciu a vlastný situačný náčrt, ktorý by mal negovať správnosť záverov orgánov verejnej správy, a ktoré sú súčasťou spisu.
26. V tomto kontexte považuje kasačný súd za prekvapujúce, že orgány verejnej správy namiesto relatívne ľahkého vyvrátenia argumentácie sťažovateľa (ak by táto bola nedôvodná) nepristúpili k úkonu, ktorým by napr. v podobe znaleckého dokazovania alebo iným vhodným spôsobom kvalifikovane spochybnili, príp. vyvrátili správnosť, resp. dôvodnosť argumentov sťažovateľa.
Je nepochybné, že svedecké výpovede, resp. podané vysvetlenia tak, ako ich uvádzajú orgány verejnej správy vo svojich rozhodnutiach (avšak bez detailného hodnotenia - pozn. kasačného súdu - k tomu pozri tento rozsudok ďalej), sú podkladom pre rozhodnutie vo veci, nemôžu však byť vnímané absolútne, a to najmä v prípade, ak by spôsobenie škody tak, ako je táto vytýkaná sťažovateľovi, mohlo byť ľahko verifikované objektívnym zisťovaním (napr. vzájomným skúmaním výšky vozidiel, kontaktného bodu vozidiel v čase údajného nárazu a pod.).
27. Rozsudok krajského súdu (a ani rozhodnutia orgánov verejnej správy) však na tieto - podľa názoru kasačného súdu - legitímne námietky a argumenty kasačného sťažovateľa vôbec nereagujú (k tomu pozri bod 17 tohto odôvodnenia odkazujúce na zákonné požiadavky odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu - najmä § 47 ods. 3 Správneho poriadku).
28. Navyše, kasačnému súdu nedá v tejto súvislosti neuviesť, že v rozhodnutiach orgánov verejnej správy absentujú aj hodnotiace úsudky orgánov verejnej správy k vykonaným dôkazom, čo osobitne v prípade vecí správneho trestania nie je možné akceptovať. Prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy, napr. na str. 2 obsahuje len v odrážkach výpočet podkladov pre rozhodnutie, za ktorými nasleduje všeobecná konštatácia prvostupňového správneho orgánu o tom, že tieto dôkazy boli hodnotené osobitne a následne aj v ich vzájomných súvislostiach. Žiadne konkrétne hodnotenie dôkazov (podkladov) však v rozhodnutí prvostupňového orgánu nie je (k tomu porovnaj napr. Najvyšší súd Slovenskej republiky, 4 Sž 27/1999: Zákonné požiadavky na konanie o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb stanovené zákonom č. 71/1967 Zb. (prípadne iným procesným predpisom), nie sú naplnené tým, že správny orgán v rozhodnutí doslovne paragrafovaným znením alebo voľne uvedie ich znenie a ustálenými formuláciami deklaruje, že sa nimi pri rozhodovaní riadil.). Obdobne, ani z rozhodnutia žalovaného
nie je možné jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností zistiť, čo mal žalovaný za preukázané z toho-ktorého podkladu (dôkazu), ktoré použil v rámci rozhodovania o podanom odvolaní sťažovateľa - s výnimkou svedeckej výpovede p. Q.. Aj z tejto svedeckej výpovede pritom považoval žalovaný za relevantnú len určitú časť. Na strane druhej, tak prvostupňové rozhodnutie, ako ani rozhodnutie žalovaného neobsahujú žiadnu zmienku, napr. o fotodokumentácii predloženej sťažovateľom, či boli tieto fotografie relevantné pre vec a pod.
29. Ako je uvedené vyššie, v prvostupňovom rozhodnutí, ako ani v rozhodnutí žalovaného, nie je možné identifikovať reakciu orgánov verejnej správy ani na to, prečo je nedôvodné tvrdenie sťažovateľa, že sa nehoda opísaným spôsobom nemohla stať z dôvodu technických parametrov jeho vozidla. Sťažovateľ totiž tvrdil, že ak by sa nehoda stala v rozhodnutiach opísaným spôsobom, konštrukčné prvky jeho vozidla (náhradná pneumatika pripevnená na zadnú časť vozidla a ťažné zariadenie) by na vozidle Fiat Freemont spôsobili inú škodu ako je tá, ktorá je mu pripisovaná. Z uvedeného dôvodu sa potom javí, že existujú rozpory v tvrdeniach sťažovateľa a svedka p. Y. Q., ku ktorým orgány verejnej správy v rozhodnutiach neposkytli primerané verejnomocenské stanovisko. V tejto súvislosti potom kasačný súd poukazuje, napr. na rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica (sp. zn. 10Cs 4/96 zo dňa 9. septembra 1996) publikované aj v diele „Správne trestanie na Slovensku a v európskom priestore“ - Judikatúra, Milučký, J. - Milučký, S., Eurokódex, 2021, str. 8 - „Ak správny orgán
na preukázanie naplnenia znakov skutkovej podstaty prejednávaného priestupku neodstránil rozpory medzi výpoveďami obvineného z priestupku a jednotlivých svedkov a nevykonal dôkazy na preukázanie ich hodnovernosti, je to dôvod, aby súd rozhodnutie pre nedostatočne zistený skutkový stav zrušil“, príp. Najvyšší súd SR, sp.zn. 6Sžo/34/2007:
Realizácia zásady prezumpcie neviny v priestupkovom konaní znamená, že správny orgán je povinný dokázať vinu obvineného z priestupku, a ak sú o nej pochybnosti, musí rozhodnúť v prospech obvineného z priestupku (in dubio pro reo). 30. Z vyššie uvedeného vyplýva, že kasačný súd musel prisvedčiť námietke sťažovateľa o tom, že krajský súd dostatočne nereagoval na jeho žalobné body, a to najmä v tom zmysle, že odôvodnenie napadnutého rozsudku nedáva odpoveď na otázky, ktoré sú pre vec podstatné, a ktoré napriek tomu neboli krajským súdom posudzované. Z dôvodu hospodárnosti konania a účinnú ochranu práv a právom chránených záujmov sťažovateľa však kasačný súd nepristúpil k zrušeniu rozsudku krajského súdu a k vráteniu veci tomuto súdu na ďalšie konanie, ale po zistení, že obdobné vady vykazujú aj rozhodnutia orgánov verejnej správy, rozhodol najvyšší správny súd tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného a vec vrátil na ďalšie konanie priamo jemu.
31. Záverom najvyšší správny súd dopĺňa, že okrem nedostatočného odôvodnenia rozhodnutí orgánov verejnej správy a rozsudku krajského súdu, resp. existujúcich rozporov v podkladoch pre rozhodnutie, ktoré následne dopadajú aj na zásadu materiálnej pravdy, je na ťarchu orgánov verejnej správy potrebné pripísať aj neurčitosť - neúplnosť prvostupňového rozhodnutia, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím žalovaného. Tak prvostupňové, ako ani rozhodnutie žalovaného totiž neobsahujú popis následku, ktorý mal byť spôsobený na vozidle Fiat Freemont, ale len odhadovaný rozsah takto spôsobenej škody (cca 200 Eur). Neurčitosť rozhodnutí orgánov verejnej správy považuje kasačný súd v tomto smere za neprijateľnú aj s prihliadnutím na to, že zo spisu (záznam z dopravnej nehody zo dňa 02.11.2018) - paradoxne - opis následku vyplýva („ľavá časť vozidla: predné dvere vo výške 60 - 68 cm“), avšak rozhodnutia orgánov verejnej správy - napriek tomu - neobsahujú ani len v odôvodnení takúto špecifikáciu, resp. popis následku, ktorý mal sťažovateľ svojím konaním spôsobiť. Podľa názoru kasačného súdu, ak je
podľa § 137 ods. 2 písm. c/ zákona o cestnej premávke potrebné pre účely naplnenia znakov skutkovej podstaty priestupku potrebné priestupcovi preukazovať (okrem iných) spôsobenie škody na majetku, nepostačuje jej kvantifikácia (peňažný odhad spôsobenej ujmy), ale je potrebné, aby z rozhodnutia orgánov verejnej správy vyplýval aj vlastný (technický alebo iný) popis škody, ktorá mala byť priestupcom spôsobená. Absencia takéhoto popisu škody môže dopadať na nepreskúmateľnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy.
32. Kasačný súd dlhodobo kladie mimoriadny dôraz na kvalitu výroku rozhodnutí vydávaných orgánmi verejnej správy v rámci správneho trestania. Okrem popisu skutku s uvedením miesta, času a spôsobu spáchania protiprávneho konania, rozhodovacia prax kasačného súdu vyžaduje, aby bol skutok vo výroku špecifikovaný aj inými okolnosťami, ktoré zabezpečia nezameniteľnosť skutku, za ktorý sa postih ukladá. Ak by správny orgán neuviedol tieto náležitosti do výroku svojho rozhodnutia, predstavovalo by to porušenie zákona (k tomu porovnaj napr. NS SR - sp. zn. 8Sžo/28/2007 zo dňa 6. marca 2008).
Sporným v súdenej veci môže byť, napr. aj konkretizácia miesta údajného spáchania priestupku, keď prvostupňové rozhodnutie (potvrdené rozhodnutím žalovaného) uvádza ako miesto spáchania - „pred Obvodný úradom v Nitre“, avšak obvodné úrady v čase údajného spáchania priestupku sťažovateľom neexistovali (pozn. a neexistujú ani v čase rozhodovania kasačného súdu v tejto veci). 33.
Prvostupňové rozhodnutie javí navyše viaceré známky zmätočnosti, keď je v ňom opakovane použitý ženský rod („obvinená z priestupku“ v poslednej vete výroku na str. 2, „bola podozrivý“ na konci prvej vety odôvodnenia na str. 2, „obvinená z priestupku do zápisnice z ústneho pojednávania o priestupku uviedol“ v prvej vete tretieho odseku odôvodnenia na str. 2 a pod.), hoci je sťažovateľ osobou mužského pohlavia.
34. V novom rozhodnutí žalovaný dostatočne konkrétne vyhodnotí všetky vykonané dôkazy jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach, vysporiada sa s námietkou sťažovateľa, že nehodu nemohol z objektívnych dôvodov spôsobiť, keďže - podľa tvrdenia sťažovateľa - ak by ju spôsobil, škoda na vozidle Fiat Freemont by bola iného druhu, resp. rozsahu (sťažovateľ v princípe namietal kontaktný bod medzi vozidlami v momente nárazu) a tiež reparuje nedostatky spojené s výrokom, resp. odôvodnením príslušných rozhodnutí.
35. Kasačný súd dopĺňa, že týmto rozsudkom neprejudikuje, že sa sťažovateľ priestupku nedopustil, ale z dôvodu základných princípov správneho trestania bolo vo veci potrebné rozhodnúť tak, ako to vyplýva z výroku tohto rozsudku.
36. Kasačný súd ďalšie námietky sťažovateľa týkajúce sa údajného protiprávneho konania vodiča vozidla Fiat Freemont (str. 3 kasačnej sťažnosti), resp. otázky rozsahu spôsobenej škody (rovnako - str. 3 kasačnej sťažnosti) vyhodnotil pre toto konanie ako irelevantné.
37. O trovách konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP a vzhľadom na úspech sťažovateľa v kasačnom konaní mu priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov v konaní pred krajským súdom, ako aj trov kasačného konania podľa § 467 ods. 2 SSP. O výške náhrady trov rozhodne osobitným uznesením súdny úradník na krajskom súde v zmysle § 175 ods. 2 SSP.
38. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0, t.j. jednomyseľne (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 21. septembra 2022