4Stk/4/2022
ECLI:SK:NSSSR:2022:8018200750.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Prešove
- Sp. zn. 1. inštancie
- 1S/29/2018
- IČS
- 8018200750
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Mališovej a prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD., v právnej veci žalobkyne: MVDr. Hana Konkoľová, miesto podnikania Nová Ľubovňa 505, 065 11 Nová Ľubovňa, IČO: 37164996, právne zastúpená: KVASŇOVSKÝ & PARTNERS / ADVOKÁTI s.r.o., so sídlom Dunajská 2317/32, 811 08 Bratislava, IČO: 51003848, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102315063/2018 zo dňa 22.11.2018, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 1S/29/2018-62 zo dňa 3. decembra 2019, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť sa zamieta . II. Účastníkom sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .
Odôvodnenie
I. Konanie na správnom súde
1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“ alebo „správny súd“) postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 102315063/2018 zo dňa 22.11.2018, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Prešov č. 101093014/2018 zo dňa 04.06.2018, ktorým podľa ustanovenia § 155 ods. 1 písm. f) bod 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2015 (ďalej len „Daňový poriadok“) v nadväznosti na § 165e ods. 2 Daňového poriadku bola žalobkyni uložená pokuta vo výške 35,70 eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e) daňového poriadku - uvedenie v daňovom priznaní dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2013 nižšej ako daň, ktorú mala v daňovom priznaní uviesť. 2. V odôvodnení rozsudku správny súd s poukazom na § 140 SSP uviedol, že tamojší súd už prejednával totožné veci v konaniach pod sp. zn. 6S/110/2018 a sp. zn. 2S/112/2018, týkajúce sa tej istej žalobkyne, totožného predmetu konania, v ktorých boli ukladané pokuty za nesprávne uvedenie dane z pridanej hodnoty v daňovom priznaní za jednotlivé mesiace zdaňovacieho obdobia roka 2013, pričom sa vychádzalo z výkonu daňovej kontroly, ktorá bola vykonaná u žalobkyne za zdaňovacie obdobia január 2013 až december 2013, z ktorej bol vyhotovený totožný protokol č. 102524255/2016 zo dňa 09.02.2016. 3. Z dôvodu, že v danej veci ide o preskúmanie rozhodnutia žalovaného, ktorého podkladom boli výsledky totožnej daňovej kontroly vykonávanej u žalobkyne za zdaňovacie obdobie december 2013, správny súd vychádzal z dôvodov uvádzaných v predchádzajúcich rozsudkoch správneho súdu. Správny súd poukázal na konkrétne rozhodnutie pod č.k. 6S/110/2018-53 zo dňa 17.10.2019, ktoré bolo prijaté v totožnom zložení členov senátu, a na ktorého odôvodnenie s poukazom na totožné žalobné dôvody žalobkyne v tomto konaní v plnej miere odkázal a stotožnil sa s ním. Rozdiel spočíval len v skutočnosti, že išlo o iné zdaňovacie obdobie, za ktoré bola uložená identická pokuta za správny delikt a iná výška pokuty za správny delikt.
II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenie
4. Proti právoplatnému rozsudku správneho súdu podala žalobkyňa (ďalej len „sťažovateľka“) kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) SSP navrhujúc, aby kasačný súd napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne, aby zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie.
5. V kasačnej sťažnosti sťažovateľka v zásade zopakovala žalobné dôvody, pričom zdôraznila, že úlohou správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu je predovšetkým posudzovať, či si správny orgán vecne príslušný na konanie a rozhodnutie zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný skutkový stav, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s príslušnými hmotno-právnymi a procesno-právnymi predpismi, čo podporila odkazom na rozhodnutia č. R 34/2001, sp. zn. 6Sžo/207/2010 a sp. zn. 4Sž/136/1999.
Sťažovateľka mala za to, že správca dane, žalovaný a rovnako ani správny súd si dostatočne skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie pokuty nezaobstarali. V rozhodnutiach absolútne absentujú dátumy nadobudnutia právoplatnosti a vykonateľnosti jednotlivých rozhodnutí, predovšetkým rozhodnutí o vyrubení rozdielu dane. Správca dane, žalovaný a rovnako ani správny súd absolútne nezvážili možnosť, že vo vzťahu k rozhodnutiam o vyrubení rozdielu dane mohli byť podané správne žaloby a na to nadväzujúce kasačné sťažnosti, ktoré by absolútne vylúčili právoplatnosť a predovšetkým vykonateľnosť jednotlivých rozhodnutí.
Až v prípade, ak je prítomné právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, ktoré už nie je teda možné zrušiť alebo zmeniť, až vtedy je nevyhnutné, aby správca dane pristúpil k určeniu pokuty. V danom prípade absentuje právoplatné a vykonateľné rozhodnutie a predmetné skutočnosti žalovaný, správca dane a rovnako ani správny súd nezohľadnili v rámci svojej rozhodovacej činnosti. Za predpokladu, ak zistili, že absentuje pri rozhodnutí o vyrubení rozdielu dane vlastnosť právoplatnosti a vykonateľnosti, mali konanie o uložení pokuty ako druh daňového konania prerušiť až do právoplatného skončenia konania o určení rozdielu dane. 6. Ďalej namietala nedostatočne zistený skutočný stav veci a absenciu zákonných náležitosti rozhodnutia, keď žalovaný mal povinnosť prihliadnuť na všetky skutkové a právne okolnosti daného prípadu v rámci svojej rozhodovacej právomoci. Podľa jej názoru preskúmavané rozhodnutie nespĺňa požiadavku náležitého odôvodnenia, ktoré má byť jasné, zrozumiteľné, musí sa opierať o vykonané dôkazy, ktoré sú v ňom zhodnotené, a následne ich musí subsumovať pod príslušnú normu hmotného práva. Súčasne sťažovateľka namietala
odôvodenie výšky uloženej pokuty, a to s odkazom na § 155 ods. 4 daňového poriadku. 7. Následne uviedla, že z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane a ani rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé, v čom videli protiprávnosť konania žalobkyne. Zdôraznila, že
závažnosť porušenia povinností je potrebné posúdiť z hľadiska významu porušenej povinnosti vo vzťahu k verejnému záujmu, ktorý sa uložením zákonnej povinnosti chráni. Ďalej dala do pozornosti, že z napadnutého rozhodnutia a rozhodnutia správcu dane nie je zrejmé ani to, ako bolo vyhodnotené trvanie protiprávneho stavu, ani to, aké malo porušenie povinností následky. Tvrdila, že v odôvodnení rozhodnutí absentujú dôvody, prečo správny orgán rozhodol o uložení pokuty v konkrétnej výške a nie je z nich zrejmé, ako vyhodnotil závažnosť, spôsob, čas trvania a možné následky porušenia povinností. S ohľadom na uvedené, rozhodnutia označila za nepreskúmateľné, nezrozumiteľné a nepresvedčivé, namietala nedostatočne zistený skutočný stav veci a absenciu zákonných náležitosti rozhodnutia, keď žalovaný mal povinnosť prihliadnuť na všetky skutkové a právne okolnosti daného prípadu v rámci svojej rozhodovacej
právomoci. 8. Zároveň žalovanému, ako aj správnemu súdu vyčítala nepreskúmateľnosť ich rozhodnutí. Túto vadu videla v absencii zákonom požadovanej miery správnej úvahy, vo vzťahu ku ktorej námietke krajský súd len konštatoval, že napokon ani námietka žalobkyne týkajúca sa absencie predpísaných náležitostí rozhodnutia k okolnostiam rozhodujúcim pre uloženie pokuty podľa jeho názoru nebola spôsobilá privodiť zrušenie rozhodnutia žalovaného. Doplnila, že
rozhodnutie o uložení pokuty za správny delikt, ktoré nie je odôvodnené uvedenými skutočnosťami, je podľa ustálenej judikatúry súdov nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Podľa žalobkyne absentuje správna úvaha najmä z pohľadu, či určená výška sankcie nie je voči žalobkyni likvidačná, pričom tento nedostatok nebol doteraz odstránený.
9. V závere kasačnej sťažnosti namietala, že uložená sankcia neplní svoju prevenčnú funkciu, keď jednak neprimerane zasahuje do majetkových práv sťažovateľky a zároveň keď správca dane mal približne šesť rokov preukázateľnú vedomosť o existencii v rozhodnutí popisovaných skutočností, pričom pristúpil k určeniu a vyrubeniu pokuty po dlhom čase po tom, ako sťažovateľka splnila svoju povinnosť a navyše za situácie, kedy si sťažovateľka príkladne plní povinnosti voči správcovi dane a ostatným orgánom štátnej správy.
Ukladanie peňažných sankcií, ako sankcií celkovo nie je povinnosť, ale predstavuje právo štátu, ku ktorému by mal pristúpiť len v tom prípade, ak zabezpečenie splnenia povinnosti nie je možné dosiahnuť iným spôsobom, prípadne ak daňový subjekt nesplní svoje povinnosti dobrovoľne a sám. Uplatnenie nárokov sťažovateľkou v inej výške, ako to zistil správca dane, nepredstavuje konanie, prostredníctvom ktorého by mala sťažovateľka úmysel poškodiť finančné záujmy
štátu. Uloženie pokuty s časovým odstupom šiestich rokov od spáchania správneho deliktu v oblastí daní stráca zákonný prvok, a to prevenčný charakter, uloženie takejto pokuty je nezákonné. Nie je totiž možné a zákonné, aby uložená pokuta v sebe subsumovala výlučne len represívny prvok a charakter, bez súčasne prítomného prvku prevencie.
10. Žalovaný navrhol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť a zotrval na svojej argumentácii v napadnutom rozhodnutí i na vyjadrení k žalobe.
III. Konanie na kasačnom súde
11. Prejednávaná vec bola dňa 08.04.2020 predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky - ako súdu príslušnému na konanie a rozhodnutie - podľa právnej úpravy účinnej k danému dňu. Na Najvyššom súde Slovenskej republiky bola vec náhodným výberom pridelená na rozhodnutie senátu sp. zn. 4Asan/6/2020. S účinnosťou od 1. augusta 2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) začal svoju právomoc vykonávať Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, pričom k tomuto dňu prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky výkon súdnictva vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejedávaná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety náhodným výberom pridelená na rozhodnutie kasačnému senátu 4S Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky pod pôvodnou spisovou značkou. Spis bol 3 x vrátený Krajskému súdu v Prešove bez rozhodnutia na odstránenie vád. Dňa 26.01.2022 bola vec predložená na rozhodnutie kasačnému senátu 4S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod novou spisovou značkou 4Stk/4/2022.
12. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti podľa § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP.
13. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 1S/29/2018-62 zo dňa 03.12.2019, ktorým zamietol žalobu, ktorou sa sťažovateľka domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 102315063/2018 zo dňa 22.11.2018, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Prešov č. 101093014/2018 zo dňa 04.06.2018, ktorým podľa ustanovenia § 155 ods. 1 písm. f) bod 1 Daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2015 v nadväznosti na § 165e ods. 2 daňového poriadku bola žalobkyni uložená pokuta vo výške 35,70 eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku - uvedenie v daňovom priznaní dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2013 nižšej ako daň, ktorú mala v daňovom priznaní uviesť.
14. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný konštatoval, že podkladom pre vydanie rozhodnutia o pokute bolo právoplatné rozhodnutie Daňového úradu Prešov č. 104359692/2016 zo dňa 24.11.2016, ktorým správca dane určil sťažovateľke rozdiel dane v sume 357,70 eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2013.
Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.11.2017. Skutočnosť, že sťažovateľka podala proti rozhodnutiu o vyrubení rozdielu dane žalobu na Krajský súd v Prešove a prebieha o nej súdne konanie, nemôže mať podľa žalovaného za následok, že správca dane nemá povinnosť uložiť pokutu podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 1 Daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2015 za spáchaný správny delikt. Žalovaný poukázal na to, že výšku pokuty vypočítal správca dane v súlade s § 155 ods. 1 písm. f) bod 1, ods. 4, 6 Daňového poriadku. Poznamenal tiež, že ak by výsledkom súdneho konania bolo nové právoplatné rozhodnutie, ktorým by sa rozdiel v sume dane upravil, potom sa podľa § 155 ods. 12 Daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2015 upraví alebo zruší z úradnej moci aj uložená pokuta.
IV. Právne predpisy a právne názory kasačného súdu
15. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
16. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
17. Podľa § 154 ods. 1 písm. e) daňového poriadku správneho deliktu sa dopustí ten, kto uvedie v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní daň, ktorá je nižšia ako daň, ktorú mal v daňovom priznaní uviesť.
18. Podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 1 daňového poriadku správca dane uloží pokutu vo výške rovnajúcej sa súčinu trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky a sumy, o ktorú správca dane zvýšil rozhodnutím vydanom vo vyrubovacom konaní daň uvedenú v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní alebo zaplatenú podľa osobitných predpisov bez podania daňového priznania, za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e) a f).
19. Podľa § 155 ods. 4 Daňového poriadku ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky v prípadoch podľa odseku 1 písm. f) nedosiahne 10%, pokuta sa uloží vo výške rovnajúcej sa 10 % zo sumy podľa odseku 1 písm. f); ak 1,5-násobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky v prípadoch podľa odseku 1 písm. g) nedosiahne 5 %, pokuta sa uloží vo výške rovnajúcej sa 5% z rozdielu medzi sumou uvedenou v dodatočnom daňovom priznaní a sumou uvedenou v daňovom priznaní podľa odseku 1 písm. g).
20. Podľa § 155 ods. 6 Daňového poriadku pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 písm. f) sa uplatňuje základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň doručenia rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní a pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 písm. g) sa uplatňuje základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň podania dodatočného daňového priznania.
21. Podľa § 155 ods. 12 daňového poriadku ak bola novým právoplatným rozhodnutím suma rozdielu dane alebo suma nároku podľa osobitných predpisov upravená, upraví sa alebo sa zruší z úradnej moci pokuta uložená podľa odseku 1 písm. f); novým rozhodnutím o pokute sa pôvodné rozhodnutie zrušuje.
22. Kasačný súd konštatuje, že v obdobnej veci kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu Prešov č.k. 6S/110/2018-53 zo dňa 17.10.2019, týkajúcej sa zdaňovacieho obdobia máj 2013, rozhodol kasačný súd rozsudkom sp. zn. 8Asan/32/2020 zo dňa 08.12.2020, z ktorého odôvodnenia vyplýva: „14.
Kasačný súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku správneho súdu, tento považuje za vecne správny a vyčerpávajúco odôvodnený. Vzhľadom na to, že predmetom kasačného konania je výlučne právne posúdenie, ktoré bolo predmetom konania pred správnym súdom, kasačný súd dôvody už uvedené v napadnutom rozsudku správneho súdu neopakuje, a len na zdôraznenie jeho správnosti stručne uvádza, že v danom prípade ide o rozhodovanie o správnom delikte založené na princípe objektívnej zodpovednosti.
Správny orgán vychádza z právoplatného rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane, ktorým je viazaný. Subjektívne okolnosti na strane daňového subjektu, ktoré viedli k priznaniu dane, ktorá je nižšia ako daň, ktorá mala byť v daňovom priznaní uvedená, nie sú predmetom konania o správnom delikte podľa § 154 ods. 1 písm. e) daňového poriadku, a na rozhodnutie o vine a treste (sankcii) zaň nemajú žiaden vplyv. Liberácia daňového subjektu nie je prípustná. 15.
Správca dane vychádzal z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia č. 104359689/ 2016 z 24. novembra 2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť 30. novembra 2017 a týmto bol viazaný. Právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutia č. 104359689/2016 z 24. novembra 2016 žalovaný vo svojom rozhodnutí skonštatoval. Správny súdny prieskum nemá odkladný účinok (§ 184 S.s.p.), pričom priznanie odkladného účinku podľa § 185 S.s.p. nebolo sťažovateľkou preukázané ani len tvrdené a tiež nevyplýva z obsahu administratívneho spisu žalovaného. Oboznámenie sa s obsahom uvedeného rozhodnutia, vrátane vyznačenej doložky právoplatnosti, ktoré tvorí súčasť administratívneho spisu žalovaného, zakladalo zistenie skutočného stavu veci v rozsahu potrebnom na vydanie rozhodnutia o správnom delikte podľa § 154 ods. 1 písm. e) daňového poriadku.
16. Pokiaľ sťažovateľka opakovane namieta porušenie ust. § 155 ods. 3 daňového poriadku, podľa ktorého správca dane pri určovaní výšky pokuty prihliada na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu, dané ustanovenie sa na danú vec neaplikuje, nakoľko ust. § 155 ods. 1 písm. f) bod 1., ods. 4 daňového poriadku predstavujú vo vzťahu k ust. § 155 ods. 3 daňového poriadku špeciálne ustanovenie, ktoré má aplikačnú prednosť a ktoré už z povahy veci vylučuje všeobecnú aplikáciu ust. § 155 ods. 3 daňového poriadku.
17. Rovnako námietka absencie prevenčného charakteru sankcie uloženej v júni 2018 vo vzťahu k delikvencii, ku ktorej došlo v máji 2013, je v kontexte ust. § 155 ods. 11 písm. b) daňového poriadku nedôvodná, keď rozhodovanie správcu dane o správnom delikte podľa 154 ods. 1 písm. e) daňového poriadku sa viaže na rozhodnutie o vyrubení dane (§ 68 ods. 4 daňového poriadku), ktoré v danom prípade nadobudlo právoplatnosť 30. novembra
2017. Sankcia bola uložená takmer bezprostredne po tom, čo bola na danom rozhodnutí vyznačená doložka právoplatnosti (28. marca 2017). Prevenčný charakter sankcie v danom prípade spočíva v tom, že núti platiteľa dane už v čase podávania daňového priznania očakávať dôsledky nesprávne priznanej dane. Pokiaľ sťažovateľka namieta, že sankcionovanie je oprávnením orgánom verejnej moci, nie jeho povinnosťou, kasačný súd uvádza, že v prípade správnych deliktov podľa § 154 ods. 1 písm. e) daňového poriadku zákon ukladá správcovi dane povinnosť uložiť pokutu (§ 155 ods. 1 písm. f) bod 1., ods. 4 daňového poriadku).
18. Spáchanie správneho deliktu podľa § 154 ods. 1 písm. e) daňového poriadku sťažovateľkou bolo nepochybne preukázané, pričom pokuta bola uložená zákonom predpokladaným a pevne určeným spôsobom. Rovnako nebol dôvod na prerušenie konania, keď prípadnú zmenu rozhodnutia č. 104359689/2016 z 24. novembra 2016 na základe správneho súdneho prieskumu možno zohľadniť zákonom predpokladaným spôsobom postupom podľa § 155 ods. 12 daňového poriadku.“
23. Obdobným námietkam sťažovateľky, avšak týkajúcich sa iných zdaňovacích období sa kasačný súd venoval aj v rozhodnutiach sp. zn. 1Asan/3/2020 zo dňa 25.03.2021 (zdaňovacie obdobie jún 2012), sp. zn. 1Asan/4/2020 zo dňa 25.03.2021 (zdaňovacie obdobie máj 2012), sp. zn. 1Asan/8/2020 zo dňa 25.03.2021 (zdaňovacie obdobie december 2012), sp. zn. 8Asan/ 33/2020 zo dňa 30.03.2021 (zdaňovacie obdobie február 2012), sp. zn. 1Stk/5/2021 zo dňa 24.11.2021 (zdaňovacie obdobie apríl 2012) a sp. zn. 4Stk/11/2021 zo dňa 28.02.2023 (zdaňovacie obdobie január 2012). Kasačný súd v nich uviedol, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku správneho súdu a vo všetkých prípadoch kasačnú sťažnosť sťažovateľky ako nedôvodnú zamietol.
24. Podľa § 464 ods. 2 SSP ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už bola aspoň v piatich prípadoch predmetom konania pred kasačným súdom na základe skoršej kasačnej sťažnosti podanej tým istým sťažovateľom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už len na svoje skoršie rozhodnutia, a ak sa v celom rozsahu stotožňuje s ich odôvodnením, ďalšie dôvody už nemusí uvádzať.
25. Kasačný súd po preskúmaní uvedeného záveru, ktoré prevzali jednotlivé senáty kasačného súdu, postupoval podľa § 464 ods. 2 SSP, kedy sa v celom rozsahu stotožnil so závermi uvedenej rozhodovacej činnosti, a preto v konkrétnostiach odkazuje na ich odôvodnenie.
26. Vzhľadom na uvedené skutočnosti kasačný súd kasačnú sťažnosť sťažovateľky podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 27. O trovách kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré podľa obsahu súdnych spisov nenastali, preto súd účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal.
28. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 463 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 22. marca 2023