← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·28. 5. 2024

4Stk/4/2023

ECLI:SK:NSSSR:2024:1020201520.1

Zamieta
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Krajský súd v Bratislave
Sp. zn. 1. inštancie
2S/255/2020
IČS
1020201520
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., LL.M., a členov senátu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., v právnej veci žalobcu: T.. P.. G. I., F.., narodený X.X.XXXX, trvale bytom v O., Q. XXXX/XX, zastúpeného advokátkou JUDr. Tatianou Jánošíkovou, so sídlom v Košiciach, Rooseveltova 6, proti žalovanému (sťažovateľovi): Komora veterinárnych lekárov Slovenskej republiky, Prezídium, so sídlom v Bratislave, Botanická 17, zastúpenému spoločnosťou Erben & Erben, advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 35724111, so sídlom v Bratislave, Mostová 2, za ktorú konajú advokáti JUDr. Pavol Erben a JUDr. Juraj Erben, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Prezídia žalovaného č. 12/2020/Pr z 26. augusta 2020, konajúc o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/255/2020 - 200 z 21. septembra 2022, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému úplnú náhradu trov kasačného konania.

Odôvodnenie

I. Konanie pred správnym súdom

1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) napadnutým rozsudkom č. k. 2S/255/ 2020 - 200 z 21. septembra 2022 rozhodnutie žalovaného Prezídia Komory veterinárnych lekárov Slovenskej republiky č. 12/2020/Pr z 26. augusta 2020, ktorým uznal žalobcu vinným zo spáchania disciplinárneho previnenia podľa § 21 ods. 1 zákona č. 442/2004 Z. z. spočívajúceho v porušení povinnosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ zákona č. 442/2004 Z. z., pretože pri psovi, krížencovi, samičieho pohlavia, narodeného X. Y. XXXX, menom „O.“, čipom:

XXXXXXXXXXXXXXX, majiteľky H. P., O.. U. X, O., dňa 18.2.2020 nevykonal súkromné veterinárne činnosti odborne, nakoľko pri ovariohysterektómii zachytil v ligúre závesu pravého vaječníka úsek bedrovníka, a uložil mu disciplinárna opatrenie - pokutu v sume 995,- € podľa § 21 ods. 2 písm. b/ zákona č. 442/2004 Z. z. a § 3 písm. b/ prvej časti Disciplinárneho poriadku Stanov KVL SR, spolu s rozhodnutím Disciplinárneho senátu Komory veterinárnych lekárov Slovenskej republiky č. 12/2020 DS z 29. apríla 2020 postupom podľa § 191 ods. 1 písm. e/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zrušil a vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 3 písm. a/ v spojení s ods. 4 SSP. Žalobcovi zároveň priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

2. Z odôvodnenia rozhodnutia správneho súdu vyplýva, že podľa názoru správneho súdu v predmetnej právnej veci nebola náležite ustálená objektívna stránka disciplinárneho deliktu a v tej súvislosti nemožno v tomto štádiu konania jednoznačne tvrdiť, že disciplinárneho deliktu sa dopustil žalobca (subjekt disciplinárneho deliktu).

3. Správny súd ďalej uviedol, že v administratívnom spise sa nachádzal návrh na začatie disciplinárneho konania voči žalobcovi č. 12/2020 DK z 10. apríla 2020, ktorého prílohou sú sťažnosť majiteľky psa zo 07. marca 2020, Výpis zdravotných záznamov Vetanimal s.r.o. v rozsahu dní 23. februára 2020 až 26. februára 2020, Protokol o skúškach - patologické vyšetrenie/pitva z 28. februára 2020 Štátneho veterinárneho a potravinového ústavu v Košiciach a lekárska správa z 18. februára 2020 vystavená žalobcom.

V administratívnom spise sa nachádza aj mailová správa žalobcu zo 17. mája 2020, ktorou predložil žalovanému posudok Ústavu patologickej morfológie a parazitológie Fakulty veterinárneho lekárstva v Brne z 26. júna 2020 k pitevnému nálezu a fotodokumentácii uskutočnenej pitvy v Štátnom veterinárnom a potravinovom ústave v Košiciach v dňoch 27. februára 2020 - 28. februára

2020. 4. Žalobcom požadované listinné dôkazy z veterinárnej kliniky Vetanimal (RTG snímky 8x, výsledky vyšetrenia krvi 4x a faktúra Vetanimal), ako zistil správny súd, sa v administratívnom spise nenachádzali a žalobcovi neboli počas disciplinárneho konania ani poskytnuté na nahliadnutie a vyjadrenie.

5. Uvedené dôkazy však mohli podľa názoru správneho súdu prispieť k riadnemu zisteniu skutkového stavu veci a ak boli súčasťou spisu dozornej komisie v konaní, ktoré bezprostredne predchádzalo disciplinárnemu konaniu voči žalobcovi a disciplinárne konanie bolo vyústením záverov dozornej komisie založených na uvedených dôkazoch, mali byť súčasťou aj administratívneho spisu k disciplinárnemu konaniu voči žalobcovi ako podklady disciplinárneho rozhodnutia. Z uvedeného vyplýva, že žalobca by mal mať možnosť sa k nim vyjadriť ešte pred vydaním rozhodnutia podľa § 33 ods. 2 SP v spojení s § 23 ods. 1 zákona č. 442/2004 Z. z.

6. Krajský súd uviedol, že z napadnutého druhostupňového, ako aj prvostupňového rozhodnutia nepochybne vyplýva, že disciplinárny senát aj prezídium žalovaného vychádzali z fotodokumentácie zhotovenej patológom P.. P. E. počas pitvy psa. Z ich záverov vyplýva, že fotodokumentácia nebola zhotovená štandardným spôsobom vyžadovaným pre oficiálnu fotodokumentáciu pri pitve (identifikácia zvieraťa, čas, pozícia, kvalita a časovanie snímkov) a na druhej strane takúto neštandardnú fotodokumentáciu akceptujú ako dôkaz potvrdzujúci závery pitvy uskutočnenej v Štátnom veterinárnom a potravinovom ústave v Košiciach v dňoch 27. februára 2020 - 28. februára 2020 (P.. P. E.) s tým, že „veria“, že ide o fotodokumentáciu z pitvy dotknutého zvieraťa. Patológ P.. P. E. sa pritom vyjadril, že inú fotodokumentáciu k pitve

nemá. Podľa názoru správneho súdu nemožno prehliadnuť, že na fotografiách nie je pitvané zviera identifikované a nie je zrejmý ani čas, kedy sa pitva znázorňovaná na fotografiách mala realizovať. Preto závery o relevantnosti záverov pitevnej správy Štátneho veterinárneho a potravinového ústavu v Košiciach správny súd nepovažoval za jednoznačne preukázané. 7. Žalobca v administratívnom konaní, aj v konaní pred správnym súdom predložil dôkaz - posudky vypracované Ústavom patologickej morfológie Veterinárnej a farmaceutickej univerzity Brno a Katedrou morfologických disciplín Univerzity veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach - ktoré vyvracajú závery pitevnej správy Štátneho veterinárneho a potravinového ústavu v Košiciach. Obidva posudky uvádzajú, že z dodaných fotografií nie je viditeľná perforácia steny ilea, ako je popísané v pitevnej správe, a pri porovnaní dodanej fotodokumentácie a závermi pitevnej správy boli zistené rozpory: z priloženej fotodokumentácie nie je viditeľná prítomnosť nekrózy s perforáciou, ani prítomnosť zápalového výpotku v brušnej dutine, ani prichytenie steny ilea ligatúrou (šicím materiálom).

Krajský súd mal za to, že správne orgány oboch stupňov sa s týmito protiargumentmi žiadnym relevantným spôsobom nevysporiadali vo svojich rozhodnutiach, ale len uviedli, že žalobcom predložené posudky nemohli spochybniť závery pitevnej správy Štátneho veterinárneho a potravinového ústavu v Košiciach, ktoré boli podkladom disciplinárneho rozhodnutia.

Takéto odôvodnenie správny súd vyhodnotil za nepostačujúce na prípadné spochybnenie záverov oboch odborných posudkov. 8. Disciplinárny delikt žalobcu je založený na konaní označenom ako: „pri ovariohysterektómii zachytil v ligúre závesu pravého vaječníka úsek bedrovníka“ vyplývajúcom zo záveru pitevnej správy č. 711/20 Štátneho veterinárneho a potravinového ústavu Dolný Kubín, pracovisko: Veterinárny a potravinový ústav v Košiciach pod vedením P.. P. E.. 9.

Správny súd ďalej uviedol, že z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že medzi chirurgickým zákrokom, ktorý vykonal žalobca, a úmrtím psa, pes podstúpil ešte jeden chirurgický zákrok na veterinárnej klinike Vetanimal. Čiže priama príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi konaním žalobcu a úmrtím psa mohla byť prerušená ďalším chirurgickým zákrokom vykonaným na veterinárnej klinike Vetanimal. Žalovaný k tejto skutočnosti neposkytol vysvetlenie, len stroho konštatoval, že úhyn psa zavinil žalobca, hoci žalobca predložil stanoviská vyššie spomínaného Ústavu patologickej morfológie Veterinárnej a farmaceutickej univerzity Brno a Katedry morfologických disciplín Univerzity veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach, ktoré tento záver spochybňujú.

Bez vyriešenia základnej otázky - t. j. či bol kauzálny nexus pretrhnutý konaním iného subjektu alebo nie - nemožno podľa názoru krajského súdu v administratívnom konaní meritórne rozhodnúť. 10. Správny súd na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia prvého aj druhého stupňa sú predčasné, keďže nie je ustálená objektívna stránka disciplinárneho deliktu, a tým pádom ani subjekt disciplinárneho deliktu, ktorému by bolo možné za disciplinárny delikt uložiť sankciu.

11. Správny súd k žalobcovej námietke, že druhostupňové rozhodnutie nebolo doručované jeho právnemu zástupcovi, ale priamo žalobcovi, uviedol, že z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že druhostupňové rozhodnutie prezídia žalovaného č. 12/2020/Pr z 26. augusta 2020 bolo doručované do vlastných rúk priamo žalobcovi; splnomocnenec žalobcu rozhodnutie prevzal 03. septembra 2020, čo preukazuje priložená doručenka. Doručenka preukazujúca doručenie rozhodnutia právnemu zástupcovi žalobcu sa v administratívnom spise nenachádza. Prezídium žalovaného postupovalo pri doručovaní uvedeným spôsobom napriek tomu, že sa v administratívnom spise nachádza plná moc z 10. júla 2020, ktorú žalobca udelil vtedajšiemu právnemu zástupcovi U.. P. O. s tým, aby ho v plnom rozsahu zastupoval a robil zaňho všetky právne úkony hmotnoprávne aj procesné a prijímal písomnosti v disciplinárnom konaní vedenom pod č. 12/2020. Preto prezídium žalovaného malo postupovať pri doručovaní rozhodnutia podľa § 25 ods. 5 SP a doručiť ho len právnemu zástupcovi žalobcu.

Keďže sa tak nestalo, prezídium žalovaného porušilo ustanovenie § 25 ods. 5 SP v spojení s § 23 ods. 1 zákona č. 442/2004 Z. z. Na druhej strane správny súd zohľadnil, že toto rozhodnutie sa do dispozičnej sféry žalobcu dostalo, keď proti nemu podal v zákonnej lehote správnu žalobu, a teda v tejto procesnej situácii uvedené procesné pochybenie neznamenalo zásah do práva žalobcu na jeho obranu v podobe podania správnej žaloby takej intenzity, ktorý by sám o sebe spôsoboval nezákonnosť rozhodnutia (iná situácia by nastala, keby bolo takýmto postupom žalobcovi upreté právo na podanie správnej žaloby, o čo v predmetnej právnej veci nejde). V kontexte predmetnej právnej veci a rozhodnutia správneho súdu je však potrebné, aby sa žalovaný v ďalšom konaní dôsledne zaoberal dodržaním aj procesných ustanovení.

12. Vzhľadom na to, že vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti voči žalobcovi je predčasné z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, sa správny súd podrobne nezaoberal výškou uloženej pokuty. Správny súd však na tomto mieste poukázal na veľmi strohé odôvodnenie uloženie pokuty v sume 995,- €, čo je takmer maximálnou pokutou podľa § 3 písm. b/ prvej časti Disciplinárneho poriadku žalovaného, ktorý upravuje rozsah pokuty od 0,- € do 995,80 €. Poukázal, že absentuje vyhodnotenie povahy porušenej povinnosti, spôsobu konania žalobcu (ktorý v tomto štádiu nemožno vyhodnotiť z dôvodov uvedených vyššie), miery zavinenia, či ide o opakované disciplinárne previnenie alebo iné priťažujúce okolnosti (§ 4 prvej časti Disciplinárneho poriadku žalovaného). Zdôraznil, že ukladanie pokút za disciplinárne delikty sa uskutočňuje v rámci úvahy správneho orgánu (diskrečná právomoc), zákonom dovoleného rozhodovacieho procesu, v ktorom správny orgán v zákonom stanovených hraniciach uplatňuje svoju právomoc a určí výšku sankcie po jednoznačnom preukázané existencie všetkých znakov skutkovej podstaty disciplinárneho deliktu (objekt,

objektívna stránka, subjekt, subjektívna stránka). Pri preskúmavaní správnych rozhodnutí o uložení peňažnej sankcie, správny súd nepreskúmava len zákonnosť použitia správnej úvahy, ale aj jej správnosť. Pri preskúmavaní výšky uloženej pokuty treba vychádzať zo základných rovín pôsobenia sankcie - individuálnej, generálnej, výchovnej, preventívnej a represívnej. Vo sfére obvineného z disciplinárneho deliktu má uložená pokuta plniť ako úlohu výchovnú tak aj represívnu a postihovať za protiprávne konanie, preto je žiaduce, aby bola citeľná v majetkovej sfére páchateľa priestupku. Nemôže ísť o sankciu v zanedbateľnej výške, inak sa nedá predpokladať, že by splnila svoj účel (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžo 163/2010 z 2. júna 2011).

13. Za právne irelevantnú vyhodnotil správny súd námietku, že orgán verejnej správy prvého stupňa nedodržal lehotu na vydanie rozhodnutia, a preto vo veci nemohol meritórne rozhodnúť. Podľa § 7 siedmej časti Disciplinárneho poriadku žalovaného DS je povinný o veci rozhodnúť do 30 dní od začiatku disciplinárneho konania; vo zvlášť zložitých prípadoch do 60 dní od začiatku disciplinárneho konania. Správny súd uvádza, že lehota na vydanie rozhodnutia formulovaná uvedeným spôsobom, je lehotou poriadkovou, s ktorej nedodržaním nie je viazaný zánik zodpovednosti za disciplinárny delikt. Absentuje totiž napríklad dovetok, že „uplynutím lehoty zaniká zodpovednosť za disciplinárny deliktu“, prípadne „disciplinárne previnenie sa považuje za premlčané po márnom uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia“. Žiaden takýto aspekt nie je uvedený v Disciplinárnom poriadku žalovaného ani v zákone č. 442/2004 Z. z.

14. Záverom správny súd uviedol, že právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu (§ 191 ods. 6 SSP). V ďalšom konaní zaviazal orgán verejnej správy prvého stupňa zamerať sa na riadne zistenie skutkového stavu, za účelom ustálenia, či došlo alebo nedošlo k prerušeniu príčinnej súvislosti medzi konaním žalobcu a úhynom psa, nariadiť znalecké dokazovanie, vysporiadať sa s odbornými posudkami vypracovanými Ústavom patologickej morfológie Veterinárnej a farmaceutickej univerzity Brno a Katedrou morfologických disciplín Univerzity veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach a uviesť, prečo považuje fotodokumentáciu z pitvy za relevantný podklad pre rozhodnutie, keď neobsahuje identifikáciu pitvaného zvieraťa ani čas pitvy, a z čoho odvodzuje, že

fotodokumentácia zachytáva práve psa v predmetnej právnej veci. Na základe riadne zisteného skutkového stavu vec právne posúdiť, vo veci rozhodnúť a svoje rozhodnutie odôvodniť zákonným spôsobom, tak aby bolo preskúmateľné.

II. Kasačná sťažnosť sťažovateľa a vyjadrenie žalobcu

15. Proti rozsudku správneho súdu podal žalovaný v procesnom postavení sťažovateľa, prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu, riadne a včas kasačnú sťažnosť a to z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f ) a g) a navrhol, aby kasačný súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie.

16. Sťažovateľ si uplatnil námietku nepreskúmateľnosti a namietal, že napadnuté rozhodnutie neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie správneho súdu. Mal za to, že správny súd síce vyslovuje nedostatočné zistenie skutkového stavu, ale ďalej podľa jeho názoru už vôbec nevysvetľuje dôvody, v čom má byť zistený skutkový stav nedostatočný, čím mal správny súd sťažovateľovi znemožniť sa účinne brániť. Sťažovateľ mal za to, že právne významná je tá skutočnosť, že žalobca nebol disciplinárne trestaný za úhyn zvieraťa, ale naopak za neodborný postup, ktorý úhynu zvieraťa predchádzal, čím sa správny súd absolútne nezaoberal, ale zameral sa iba na dôsledok - úhyn zvieraťa.

17. Nesprávnosť právneho posúdenia spočíva v tom, že tento ohradil svoj prieskum na otázky ohľadom skúmania úkonov, ktoré mohli byť podľa správneho súdu vykonané sťažovateľom počas disciplinárneho konania, avšak, tieto, ak by aj boli vykonané, sťažovateľ má za to, že by sa výslovne týkali pitvy zvieraťa, teda by išlo o úkony post mortem, namiesto preskúmania skutkového stavu, teda odbornej stránky úkonov, ktoré vykonal žalobca u zvieraťa v čase ante mortem, za čo bol žalobca disciplinárne trestaný. Práve skúmanie úkonov ante mortem bolo predmetom skúmania orgánmi sťažovateľa, čoho výsledkom bolo ja uloženie pokuty žalobcovi. Žalobca teda nebol stíhaný za úhyn zvieraťa.

18. Sťažovateľ uviedol, že kontrolné znalecké skúmanie nebolo potrebné aj preto, lebo podkladom k napísaniu záverov MVDr. Oravca bolo jeho zmyslové vnímanie ako patológa vykonávajúceho pitvu. Posudky predložené žalobcom však vychádzali z neštandardnej fotodokumentácie, ktorú si vyhotovil MVDr. Oravec až po vykonanej pitve zvieraťa, a táto slúžila iba ako pomoc pri písaní pitevnej správy, nie ako podklad k jej napísaniu.

Z uvedeného dôvodu preto nemožno tieto závery konfrontovať. 19. Otázka možného skúmania pretrhnutia kauzálneho nexusu, nemôže mať vplyv na objektívnu stránku disciplinárneho deliktu, keďže pri následnom ošetrení na klinike Vetanimal bola vykonaná iba laparotómia, čo nemá vplyv na zistené závery ohľadom posúdenia odbornosti postupu žalobcu. Príčinná súvislosť medzi konaním, resp. pochybením žalobcu a úhynom zvieraťa, sa nemôže posudzovať v zmysle úvahy, či by sa zviera dalo následnou veterinárnou starostlivosťou zachrániť, ale v zmysle následkov, ktoré jeho konanie spôsobí, keď sa už zvieraťu žiadna ďalšia veterinárna starostlivosť poskytovať nebude.

Práve úkon ovariohysterektómie, ktorý vykonal žalobca, presne zodpovedá vzniku zisteného pochybenia. 20. Pokiaľ správny súd vyčítal strohé odôvodnenie výšky pokuty, sťažovateľ mal za to, že pri ukladaní disciplinárneho opatrenia a pokuty prihliadal na povahu porušenej povinnosti a do úvahy sa vzal aj fakt, že žalobca sa disciplinárneho previnenia dopustil z nedbanlivosti, ako aj fakt, že v priamej príčinnej súvislosti s jeho konaním, došlo k úhynu zvieraťa.

V tejto súvislosti poukázal sťažovateľ na odklon od ustálenej rozhodovacej praxe a to na poli rozhodovania toho istého senátu. (vo veci neskôr posudzovanej kasačným súdom pod sp. zn. 2Stk/5/2022 z 29. júna 2023 - poznámka kasačného súdu), kedy bola pokuta 600 EUR správnym súdom v obdobnej veci označená za primeranú. Čim, podľa názoru sťažovateľa, dochádza k negatívnemu dopadu na predvídateľnosť súdneho rozhodovania.

21. Písomným podaním sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že nie je naplnený žiaden zo zákonných dôvodov kasačnej sťažnosti a navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol a priznal mu náhradu trov kasačného konania.

22. K námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu uviedol, že naopak, správny súd v odôvodnení veľmi jednoznačne a podrobne zdôvodnil nedostatočne zistený skutkový stav tým, že vo veci nebola náležite zistená objektívna stránka disciplinárneho deliktu a v nadväznosti na to aj subjekt disciplinárneho deliktu.

23. K sťažovateľom namietanému, že správny súd sa zameral zisťovanie stavu post mortem, namiesto skúmania skutkového stavu ante mortem uviedol, že jediným dôkazom sťažovateľa o tom, že žalobca mal vykonať zákrok neodborne, je práve pitevná správa vypracovaná logicky až post mortem, práve závermi pitevnej správy vykonanej po úhyne psa sťažovateľ zdôvodnil záver o vine žalobcu a o tom, že žalobca údajne vykonal chirurgický zákrok neodborne.

Ak by mal byť zákrok vykonaný žalobcom neodborne a spôsobom, ako to popisuje žalovaný, museli by byť na tele psa post mortem prítomné určité znaky, ktoré v zmysle žalobcom doložených posudkov prítomné neboli. Napriek tomu sťažovateľ oba posudky vyslovene ignoroval, pritom oba ústavy v posudkoch konštatujú, že pitva neprebehla podľa požadovaných štandardov. 24. Žalobca nesúhlasil ani s tvrdením sťažovateľa, že fotodokumentácia bola vyhotovená po pitve, pretože fotografické snímky zachytávajú postupnosť jednotlivých krokov a tieto nekorešpondujú so závermi pitevnej správy.

25. Nesúhlasil ani s námietkou, že by jeho neodborný postup mal vyplývať zo zdravotnej dokumentácie. Z tejto podľa žalobcu vyplýva iba to, že žalobca vykonal zákrok ovariohysterektómiu, avšak postup, ako žalobca tento zákrok vykonal a údajná neodbornosť zákroku sú sťažovateľom vymyslené. Žalobca po celý čas tvrdil, že zákrok nevykonal postupom a spôsobom, ako ho sťažovateľ popisuje. Žalobcom zvolený postup objektívne neumožňuje prichytiť časť bedrovníka do ligatúry závesu vaječníka. Podviazanie závesu vaječníkov žalobca vykonal mimo brušnej dutiny a to tak, že v brušnej dutine narezal otvor a šírke asi 5cm, vaječník vytiahol von z brušnej dutiny a mimo nej vykonal podviazanie vaječníka, to isté zopakoval druhom vaječníku. Žalobca teda vôbec nevykonával zákrok v brušnej dutine, preto nemohol vykonať zachytenie časti bedrovníka do ligatúry, čo by bolo možné len v prípade, ak by vykonával zákrok v priestore dutiny brušnej, k čomu by potreboval narezať podstatne väčšiu operačnú ranu, lebo cez 5cm otvor by nemohol do dutiny brušnej vopchať obe ruky a vykonať v nej operačný zákrok.

26. Žalobca nesúhlasil ani so sťažovateľom prezentovanou nemožnosťou pretrhnutia kauzálneho nexusu, lebo pri následnom ošetrení zvieraťa na veterinárnej klinike Vetanimal bola vykonaná iba laparotómia. Tu však zopakoval, že nebolo preukázané aký zákrok a z akých dôvodov sa na psovi vykonal. RTG snímky a výsledky odberu krvi vykonané na klinike Vetanimal ani neboli súčasťou administratívneho spisu a opakovane bol žalobcovi odmietnutý prístup k nim, aby sa mohol vyjadriť. Nevie sa, či pes uhynul pred, alebo počas zákroku na klinike Vetanimal, preto mal za to, že bez ďalšieho skúmania nemožno určiť príčinu úhynu psa. 27. Ďalej žalobca uviedol viacero dôkazov, ktoré podľa jeho hodnotenia majú byť priamymi dôkazmi o neprítomnosti obsahu tráviaceho aparátu v brušnej dutine a tým vylúčená peritonitída s predchádzajúcou nekrózou steny čreva. Mal za to, že dôkazy, ku ktorým sa dostal potvrdzujú, že pes uhynul počas RTG na klinike Vetanimal a operačný zákrok bol vykonaný na psovi post mortem. Preto vyvstáva otázka, z akého dôvodu bol zákrok vykonaný na psovi po exite. 28. K poslednej sťažnostnej námietke ohľadne výšky pokuty uviedol, že sťažovateľ si opakovane protirečí, keď na jednej strane uvádza, že žalobca nebol trestaný za úhyn psa, ale práve poukazom na úhyn psa zdôvodňuje výšku uloženej pokuty. Nesúhlasí ani s námietkou odklonu od rozhodovacej praxe, pretože práve sťažovateľ a nie správny súd sa odklonil ak za skutok s rovnakým následkom, teda uhynutím psa, uložil inému veterinárnemu lekárovi pokutu niečo nad polovicou možnej sadzby a žalobcovi naopak v najvyššej prípustnej výške.

III. Konanie na kasačnom súde

29. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako súd kasačný (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote, a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná, vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa nie je dôvodná. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu SR www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP. 30. Kasačný súd po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti proti napadnutému rozsudku správneho súdu preskúmal rozsudok správneho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, skúmal aj napadnuté rozhodnutia žalovaného správneho orgánu a konanie im predchádzajúce, a to najmä z toho pohľadu, či sa správny súd vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu. 31. Predmetom súdneho prieskumu bol rozsudok Krajského súdu Bratislave č. k. 2S/255/2020 - 200 z 21. septembra 2022, ktorým rozhodnutie žalovaného Prezídia Komory veterinárnych lekárov Slovenskej republiky č. 12/2020/Pr z 26. augusta 2020, ktorým uznal žalobcu vinným zo spáchania disciplinárneho previnenia podľa § 21 ods. 1 zákona č. 442/2004 Z. z. spočívajúceho v porušení povinnosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ zákona č. 442/2004 Z. z., pretože pri psovi, krížencovi, samičieho pohlavia, narodeného X.X.XXXX, menom „O.“, čipom: XXXXXXXXXXXXXXX, majiteľky H. P., O.. U. X, O., 18. februára 2020 nevykonal súkromné veterinárne činnosti odborne, nakoľko pri ovariohysterektómii zachytil v ligúre závesu pravého vaječníka úsek bedrovníka, a uložil mu disciplinárna opatrenie - pokutu v sume 995,- € podľa § 21 ods. 2 písm. b/ zákona č. 442/2004 Z. z. a § 3 písm. b/ prvej časti Disciplinárneho poriadku Stanov KVL SR, spolu s rozhodnutím Disciplinárneho senátu Komory veterinárnych lekárov Slovenskej republiky č. 12/2020 DS z 29. apríla 2020 postupom podľa § 191 ods. 1 písm. e/ SSP zrušil a vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 3 písm. a/ v spojení s ods. 4 SSP. 32. Obsah administratívneho konania bol podrobne opísaný v rozsudku krajského súdu, preto ho kasačný súd nebude znova opakovať, len naň v celom rozsahu odkazuje.

IV. Právne predpisy a právne názory kasačného súdu

33. Podľa § 9 ods. 2 písm. a/ zákona č. 442/2004 Z. z. súkromný veterinárny lekár okrem povinností uvedených v osobitnom predpise je povinný vykonávať súkromnú veterinárnu činnosť odborne, v súlade so zásadami etiky, ktoré vydá komora.

34. Podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 442/2004 Z. z. disciplinárna komisia prerokúva porušenie plnenia povinností ustanovených týmto zákonom. 35. Podľa § 22 zákona č. 442/2004 Z. z. o uložení disciplinárneho opatrenia rozhoduje trojčlenný disciplinárny senát v konaní, ktoré sa začína na návrh predsedu dozornej komisie. Návrh možno podať do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa predseda dozornej komisie dozvedel o porušení povinnosti alebo zásad etiky (§ 21 ods. 1), najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď k nim došlo (ods. 1). Disciplinárny senát je povinný o veci rozhodnúť do 30 dní od začiatku konania; vo zvlášť zložitých prípadoch do 60 dní od začiatku konania.

Rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia musí byť písomné a musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku (ods. 2). Proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu môže podať člen komory alebo predseda dozornej komisie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia odvolanie prezídiu; odvolanie má odkladný účinok (ods. 3). O odvolaní rozhoduje prezídium, ktoré napadnuté rozhodnutie potvrdí, alebo zruší. Ak napadnuté rozhodnutie zruší, vráti vec disciplinárnemu senátu na nové konanie. Disciplinárny senát je rozhodnutím prezídia viazaný (ods. 4). Rozhodnutie komory o disciplinárnom opatrení je konečné; vykonáva ho prezídium komory.

Ak právoplatné rozhodnutie o uložení pokuty nebolo dobrovoľne splnené, možno ho vykonať v konaní o výkone rozhodnutia podľa osobitného predpisu (ods. 5). 36. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 442/2004 Z. z. na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

37. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len SP alebo Správny poriadok) správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

38. Podľa § 25 ods. 5 SP ak má účastník konania zástupcu s plnomocenstvom na celé konanie, písomnosť určená do vlastných rúk sa doručuje iba tomu zástupcovi. Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa vzťahujú na toto doručovanie. Ak však účastník konania má osobne v konaní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť nielen zástupcovi, ale aj jemu.

39. Podľa § 2 prvej časti Disciplinárneho poriadku žalovaného disciplinárnym previnením SVL je porušenie povinností, ktoré ustanovil zákon o komore, stanovy, uznesenia snemu a ostatné vnútorné predpisy komory vydané v súlade so stanovami a porušenie zásad etiky súkromného veterinárneho lekára, ak nejde o trestný čin.

40. Podľa § 3 písm. b/ prvej časti Disciplinárneho poriadku žalovaného za porušenie povinností uvedených v § 2 možno súkromnému veterinárnemu lekárovi uložiť niektoré z týchto disciplinárnych opatrení: pokutu až do výšky 995,80 €.

41. Podľa § 4 prvej časti Disciplinárneho poriadku žalovaného pri ukladaní disciplinárneho opatrenia sa prihliada na povahu porušenej povinnosti, spôsob konania, alebo opomenutia, mieru zavinenia a opakované disciplinárne previnenie, alebo inú priťažujúcu okolnosť.

42. Podľa § 6 druhej časti Disciplinárneho poriadku žalovaného ak DK (dozorná komisia, pozn. súdu) pri šetrení zistí, že došlo k porušeniu povinnosti alebo zásad etiky, predseda DK podá návrh na začatie disciplinárneho konania (ďalej len „návrh“).

43. Podľa § 1 a § 2 tretej časti Disciplinárneho poriadku žalovaného disciplinárne konanie sa začína na návrh predsedu DK, ktorý podá predsedovi DiK (§ 1). Návrh možno podať do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa predseda DK dozvedel o porušení povinností podľa § 2 prvej časti tohto poriadku, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď k nim došlo (§ 2).

44. Podľa § 4 písm. d/ piatej časti Disciplinárneho poriadku žalovaného disciplinárny senát disciplinárne konanie zastaví, ak disciplinárne obvinený bol postihnutý v inom konaní za skutok, ktorý je predmetom návrhu a tento postih možno považovať z hľadiska účelu disciplinárneho konania za dostačujúci.

45. Podľa § 7 piatej časti Disciplinárneho poriadku žalovaného ak nebol disciplinárne obvinený v inom konaní potrestaný, alebo ak nie je možné uložený trest považovať z hľadiska účelu disciplinárneho konania za dostačujúci, disciplinárny senát bezodkladne pokračuje v disciplinárnom konaní.

46. Podľa § 11 šiestej časti Disciplinárneho poriadku žalovaného po výpovedi disciplinárne obvineného nasleduje ďalšie dokazovanie. Ako dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k objasneniu veci, najmä výpovede svedkov, odborníkov a znalcov, listinné dôkazy a odborné a znalecké posudky.

47. Podľa § 6 siedmej časti Disciplinárneho poriadku žalovaného DS uzná disciplinárne obvineného za vinného, ak bolo dokázané, že sa stal skutok ktorý je uvedený v návrhu, že ho spáchal disciplinárne obvinený a že skutok je disciplinárnym previnením podľa § 2 prvej časti tohto poriadku. Inak DS disciplinárne obvineného spod návrhu oslobodí.

48. Podľa § 7 siedmej časti Disciplinárneho poriadku žalovaného DS je povinný o veci rozhodnúť do 30 dní od začiatku disciplinárneho konania; vo zvlášť zložitých prípadoch do 60 dní od začiatku disciplinárneho konania. 49. Najvyšší správny súd po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti uvádza, že za rozhodujúcu skutočnosť, v zhode so závermi správneho súdu, považuje, že napadnuté rozhodnutia prvého aj druhého stupňa sú predčasné. Po preštudovaní administratívneho a súdneho spisu možno konštatovať, že skutočne nie je ustálená objektívna stránka disciplinárneho deliktu.

50. V súvislosti s vyššie uvedeným, má kasačný súd za to, že žalovaný sa v administratívnom konaní s predloženými dôkazmi vypracovanými Ústavom patologickej morfológie Veterinárnej a farmaceutickej univerzity Brno a Katedrou morfologických disciplín Univerzity veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach nevysporiadal dostatočným spôsobom.

Je zrejmé, že oba nespochybniteľne vyvracajú závery pitevnej správy Štátneho veterinárneho a potravinového ústavu v Košiciach, na ktorej bolo postavené žalobou napadnuté rozhodnutie správneho orgánu. 51. Z oboch posúdení možno jednoznačne vyčítať, že z dodaných fotografií nie je viditeľná perforácia steny ilea, ako je popísané v pitevnej správe, a pri porovnaní dodanej fotodokumentácie a závermi pitevnej správy boli zistené rozpory: „z priloženej fotodokumentácie nie je viditeľná prítomnosť nekrózy s perforáciou, ani prítomnosť zápalového výpotku v brušnej dutine, ani prichytenie steny ilea ligatúrou. (posúdenie pitevného nálezu a fotodokumentácie z pitvy vypracované Ústavom patologickej morfológie Veterinárnej a farmaceutickej univerzity Brno). Dodaná fotodokumentácia neumožňuje určiť, či skutočne došlo k prichyteniu počiatočného úseku ilea do ligatúry pahylu odpreparovaného pravého vaječníka. Avšak patologické zmeny uvádzané ako následok tohto kroku, t. j. nekróza a perforácia steny čreva, ani generalizovaná peritonitída pozorované neboli. (Záver posudku vypracovaného Katedrou morfologických disciplín Univerzity veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach).“

52. Tak ako uviedol žalobca a neskôr aj správny súd, sťažovateľ ani prvostupňový správny orgán sa s týmito protiargumentmi žiadnym relevantným spôsobom nevysporiadali. Vo svojich rozhodnutiach len uviedli, že žalobcom predložené posudky nemohli spochybniť závery pitevnej správy Štátneho veterinárneho a potravinového ústavu v Košiciach, ktoré boli podkladom disciplinárneho rozhodnutia.

53. Kasačný súd vyhodnotil takéto konštatovanie za nepostačujúce na prípadné spochybnenie záverov oboch posúdení. Zároveň nemôže absolútne súhlasiť s argumentáciou sťažovateľa prezentovanou v kasačnej sťažností o nemožnosti konfrontovania záverov pitevnej správy s posúdeniami z dôvodu, že tieto vychádzajú z fotografií, ktoré boli vykonané po pitve a slúžili len ako pomôcka patológovi. 54.

Práve vo svetle vyššie uvedeného je potrebné zdôrazniť, že disciplinárny delikt žalobcu je založený na konaní: „pri ovariohysterektómii zachytil v ligúre závesu pravého vaječníka úsek bedrovníka“, vyplývajúcom zo záveru pitevnej správy č. 711/20 Štátneho veterinárneho a potravinového ústavu Dolný Kubín, pracovisko: Veterinárny a potravinový ústav v Košiciach pod vedením P.. P. E.. Sťažovateľ sa so zásadným rozdielom týkajúcim sa fundamentálnej časti skutkovej vety disciplinárneho deliktu nevysporiadal, a to napriek tomu, že žalobca túto diagnózu vyvracia dvoma odlišnými stanoviskami Ústavu patologickej morfológie Veterinárnej a farmaceutickej univerzity Brno a Katedry morfologických disciplín Univerzity veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach. Sťažovateľ na ním uvedenom konštatovaní konania žalobcu postavil záver o spáchaní správneho deliktu a sankcionovaní žalobcu. Kasačný súd má z uvedeného zato, že samotné zistenie skutkového stavu sťažovateľ zaťažil vadou, ktorá spôsobuje nezákonnosť jeho rozhodnutia.

55. Pokiaľ ide o sťažovateľom namietaný nesúhlas s otázkou možného skúmania pretrhnutia kauzálneho nexusu, má kasačný súd za to, že s touto otázkou sa musí vysporiadať v ďalšom konaní správny orgán tak ako ho zaviazal správny súd. Tento sa zameria na riadne zistenie skutkového stavu, a to za účelom ustálenia, či došlo alebo nedošlo k prerušeniu príčinnej súvislosti medzi konaním žalobcu a úhynom psa, a to aj nariadením znaleckého dokazovania, najmä s ohľadom na dôkazy predložené žalobcom.

56. Kasačný súd uvádza, že vzhľadom na to, že vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti voči žalobcovi je, tak ako už vyššie bolo uvedené, predčasné, a to najmä z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, sa kasačný súd nemôže s týmto sťažnostným bodom plnohodnotne vysporiadať, avšak, je treba dať za pravdu záveru správneho súdu, že odôvodnenie uloženia pokuty v sume 995,- €, čo je takmer maximálnou pokutou podľa § 3 písm. b/ prvej časti Disciplinárneho poriadku žalovaného, ktorý upravuje rozsah pokuty od 0,- € do 995,80 €, je naozaj strohé (tri vety - poznámka kasačného súdu).

57. Námietky sťažovateľa uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil správny súd ako nedôvodné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia krajského súdu. 58. Správny súd postupoval procesne správne a vec správne právne posúdil, keď rozhodnutie zrušil a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Z toho dôvodu kasačný súd považuje kasačnú sťažnosť za nedôvodnú, v dôsledku čoho ju postupom podľa § 461 SSP zamietol. 59.

O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že žalobcovi, ktorý mal v kasačnom konaní úspech (zamietnutie kasačnej sťažnosti sťažovateľa) priznal úplnú náhradu účelne vynaložených trov kasačného konania voči sťažovateľovi (§ 467 ods. 1 SSP a analogicky podľa § 167 ods. 1 SSP).

60. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3: 0 (§ 463 SSP a § 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 28. mája 2024

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 4Stk/4/2023 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik