4Stk/4/2024

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a členiek senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., LL.M. a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Z. Y., nar. XX.XX.XXXX, C. XX/B., XXX XX K., právne zastúpený: Mgr. JUDr. Zoltán Perhács PhD., Jelenec 353, 951 73 Jelenec, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KM-OLVS-25/2015/OPK zo dňa 13.05.2015, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/152/2022-218 zo dňa 25. mája 2023, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/152/2022-218 zo dňa 25. mája 2023 sa mení tak, že rozhodnutie žalovaného č. KM-OLVS-25/2015/OPK zo dňa 13.05.2015 sa zrušuje a vec sa vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Sťažovateľovi sa voči žalovanému priznáva právo na náhradu trov konania pred správnym súdom, ako aj pred kasačným súdom.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

Q. U. a Z.. M. N., a tak previedol na seba farebné kovy v celkovom množstve 408 kg tyčového cínu s označením 815L1100000-G bez obsahu olova a s obsahom striebra 4%, 313,4 kg tyčového cínu s označením UVH031 s obsahom olova a striebra 0% a 113,1 kg medi, v celkovej hodnote 24.024,31 eur.

V zmysle personálneho rozkazu - žalobca ako skúsený policajt s dlhoročnou praxou, ktorého základnou povinnosťou je odhaľovanie a objasňovanie trestnej činnosti, mal a mohol vedieť, že nakupoval tovar pochádzajúci z protiprávnej činnosti spáchanej inou osobou, nakoľko sa nemohlo jednať o odpad, ale o nové nepoužité cínové tyče zabalené v pôvodných baleniach s označením spoločnosti Medeko Cast, s. r. o., Považská Bystrica, ktorá zabezpečovala ich dodávku pre spoločnosť Power one, s.r.o., Dubnica nad Váhom, odkiaľ boli odcudzené.

O takej jeho vedomosti svedčí aj skutočnosť, že tieto kovy predával pod inými menami a snažil sa tak utajiť svoju totožnosť. Osobné údaje osôb, ktoré chcel uviesť ako predajcov ním odkúpeného cínu sa pokúsil získať aj od kolegu, ktorého požiadal o prefotenie preukazov totožnosti osôb, ktoré by tento (náhodou) predviedol alebo zaistil. Svoje sily a schopnosti teda nevynaložil na ochranu osobných údajov a majetku iných, ale sám do nich zvlášť hrubým spôsobom zasiahol. Nedodržal ani služobnú disciplínu, keď sa nezdržal konania, ktoré mohlo narušiť vážnosť PZ, alebo ohroziť dôveru v tento zbor, čím porušil aj základné povinnosti policajta uvedené v § 48 ods. 3 písm. g/ a písm. h/ zákona č. 73/1998 Z. z.

Každý príslušník PZ má za svoje konanie väčšiu zodpovednosť a pri svojom povolaní a profesii má byť svojím správaním vzorom vo vzťahu k ostatným občanom. 4. Žalovaný rozhodnutím č. KM-OLVS-25/2015/OPK zo dňa 13.05.2015 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“) rozklad žalobcu zamietol a personálny rozkaz potvrdil.

7. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj len „správny súd“) rozsudkom č. k. 1S/152/2022-218 zo dňa 25. mája 2023 (ďalej aj len „napadnutý rozsudok“) postupom podľa § 190 zákona č. 162/ 2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia vo veci prepustenia žalobcu ako príslušníka PZ zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. Napadnutý

V tomto skoršom rozsudku vo veci kasačný súd dal správnemu súdu - okrem iných - primárne pokyn (bod 79. skoršieho rozsudku vo veci) v rámci ďalšieho konania vo veci detailne vyhodnotiť dôkazy vykonané v administratívnom konaní o prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ a takto ustálené skutkové zistenia komparovať s odôvodnením žalobou napadnutých rozhodnutí, resp. s ich výrokovou časťou. Zároveň - nestotožniac sa so skorším právnym posúdením veci zo strany krajského súdu - poukázal na to, že výsledky trestného konania bez ďalšieho nedopadajú na konanie o prepustenie príslušníka PZ zo služobného pomeru za predmetný skutok.

Osobné údaje osôb, ktoré chcel uviesť ako predajcov ním odkúpeného cínu sa pokúsil získať aj od kolegu, ktorého požiadal o prefotenie preukazov totožnosti osôb, ktoré by tento (náhodou) predviedol alebo zaistil. Svoje sily a schopnosti teda nevynaložil na ochranu osobných údajov a majetku iných, ale sám do nich zvlášť hrubým spôsobom zasiahol; - žalobca nedodržal služobnú disciplínu tým, že sa nezdržal konania, ktoré mohlo narušiť vážnosť PZ, alebo ohroziť dôveru v tento zbor, čím porušil aj základné povinnosti policajta uvedené v § 48 ods. 3 písm. g/ a písm. h/ zákona č. 73/1998 Z. z.; - ponechanie žalobcu v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, predovšetkým záujmu na svedomitom plnení základných povinností a dôslednom dodržiavaní služobnej disciplíny všetkými príslušníkmi PZ. Požiadavka zodpovedného príslušníka PZ k rešpektovaniu právnych predpisov vyplýva z jeho právneho postavenia a predpokladá sa, že každý príslušník PZ v rámci svojho postavenia ich bude príkladne a striktne rešpektovať, tak ako sa k tomu zaviazal v služobnej prísahe.

názorom vyjadreným kasačným súdom v rozsudku sp. zn. 4Stk/10/2022 - je však konanie o prepustení zo služobného pomeru samostatným konaním, ide o personálne konanie, ktoré sa riadi ustanoveniami zákona č. 73/1998 Z. z. a správny orgán ním zisťuje a preukazuje naplnenie podmienok prepustenia zo služobného pomeru, v tomto prípade podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zák. č. 73/1998 Z. z. Nie je možné ho zamieňať so samostatným trestným konaním, ktorým sa zisťuje, či sú naplnené všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu.

10. Správny súd uviedol, že výsledok personálneho konania, teda naplnenie zákonných podmienok prepustenia, nie je ani závislý od výsledku trestného konania. Porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti nemusí totiž nutne dosahovať intenzitu trestného činu.

12. Aj keď žalobca bol rozsudkom sp. zn. 4T/4/2016 oslobodený spod obžaloby, lebo nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol stíhaný, a ktorý aj potvrdil Krajský súd v Trenčíne (v odôvodnení, ktorého neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by vyvracali odôvodnenie oslobodzujúceho rozsudku Okresného súdu Trenčín), toto ešte podľa správneho súdu neznamená, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil, keď konanie žalobcu vyhodnotil ako porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom (k tomu poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky - ďalej aj ako „Najvyšší súd“ - sp. zn. 5Sž/ 92/1998, 2Sžo/156/2008, na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky - sp. zn. III. ÚS 366/06-9, III. ÚS 263/06, III. ÚS 345/05). Správny súd odkázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu - sp. zn. 2Sžo/18/2013 zo dňa 16.04.2014, podľa ktorého konanie o služobnom pomere a trestné konanie sú dve samostatné konania, pričom pre konanie vo veci prepustenia zo služobného pomeru nie je rozhodujúci výsledok trestného konania v tom zmysle, či žalobca

13. Správny súd v ďalšej časti poukázal na právny názor kasačného súdu vyslovený v rozsudku sp. zn. 4Stk/10/2022, v zmysle ktorého ustanovenie § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z. z. od orgánov verejnej správy vyžaduje, aby tieto primárne preukázali, že príslušník PZ porušil služobnú prísahu alebo služobnú disciplínu zvlášť hrubým spôsobom, čo je podstatne nižší dôkazný štandard ako je preukázanie vedomosti žalobcu o tom, že tovar, ktorý kupuje, je kradnutý, resp. že spáchal trestný čin - nakoľko v predmetných konaniach (trestné konanie vs. konanie o prepustení zo služobného pomeru) existujú rozdielne objekty

14. Na základe preskúmania administratívneho spisu žalovaného správny súd skonštatoval, že orgán verejnej správy v čase rozhodovania vychádzal z dôkazov, ktoré zabezpečil zákonným spôsobom a vlastnou činnosťou a tieto potvrdzovali spáchanie protiprávneho konania

predpismi. V okolnostiach prípadu žalovaný orgán verejnej správy hodnotil konanie žalobcu ako zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy, ktoré aj podľa názoru súdu, bez ohľadu na to, či v trestnom konaní bolo kvalifikované ako trestný čin alebo nie, je v absolútnom rozpore s obsahom služobnej prísahy policajta.

Medeko Cast, s r.o. pod menami osôb, ktoré neboli pri predaji prítomné a ani o ňom nevedeli (výpoveď týchto osôb je založená v administratívnom spise) a tiež, že požiadal svojho kolegu, aby mu prefotil nejaké občianske preukazy, aspoň 2 alebo 3, o čom svedčí výpoveď policajta S. N. zo dňa 16.01.2015 (jeho výpoveď je tiež súčasťou administratívneho spisu). Žalobca na svoju obhajobu za tým účelom neprodukoval a ani nenavrhol vykonať žiaden dôkaz. Žalovaný vychádzal zo skutočností ním zistených vo vzťahu k riešeniu personálnej otázky, za stavu ktorého preskúmavané skutočnosti nemusia byť trestným činom.

18. Podľa názoru správneho súdu, spoločenskú nebezpečnosť konania žalobcu zvyšuje skutočnosť, že nekonal v súlade s požiadavkami zákona, že policajt má byť disciplinovaný, čestný, statočný, aby svoje sily a schopnosti vynaložil na ochranu práv občanov, ich bezpečnosti a verejného poriadku. Zároveň žalobca ako policajt zvlášť hrubým spôsobom porušil aj základné povinnosti príslušníka PZ uvedené v ust. § 48 ods. 3 písm. g/ a h/ zák. č. 73/1998 Z. z., nakoľko v čase mimo štátnej služby sa nezdržal konania, ktoré mohlo narušiť vážnosť PZ alebo ohroziť dôveru v tento zbor, pretože ako príslušník PZ previedol na seba tovar-veci bez toho, aby sa zaujímal o to, kto mu túto vec predáva a rovnako aj o pôvod kupovanej nadobúdanej veci a žalobca následne tieto veci predával ďalej pod menom tretích osôb, ktoré o tom vôbec nevedeli a nevedeli ani o predávanom tovare.

Podľa názoru správneho súdu, každý príslušník PZ má väčšiu zodpovednosť za svoje konanie a svojím povolaním a profesiou má byť vzorom, pretože je akousi „predĺženou rukou štátu“ a má dôsledne dodržiavať právne predpisy a plniť svoje povinnosti.

20. Správny súd skonštatoval, že v preskúmavaných rozhodnutiach sú uvedené zrozumiteľné a logické dôvody na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru vo vzťahu k zistenému konaniu žalobcu. Žalobca svoje sily a schopnosti nevynaložil na ochranu osobných údajov a majetku iných, ale sám do nich zvlášť hrubým spôsobom zasiahol. Nedodržal ani služobnú disciplínu, keď sa nezdržal konania, ktoré mohlo narušiť vážnosť PZ alebo ohroziť dôveru v tento zbor, čím porušil aj základné povinnosti policajta uvedene v § 48 ods. 3 písm. f/, g/ a h/ zákona č. 73/1998 Z. z., čím žalovaný poukázal na závažnosť zisteného konania.

III. Kasačná sťažnosť žalobcu, vyjadrenie žalovaného k nej

22. Sťažovateľ v bode VII. 1. kasačnej sťažnosti poukázal na to, že správny súd skorším rozsudkom vo veci sp. zn. 5S/171/2015 rozhodol tak, že zrušil personálny rozkaz a napadnuté rozhodnutie a vec vrátil orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Uviedol, že v napadnutom rozsudku správny súd - odvolajúc sa na viazanosť právnym názorom kasačného súdu vyjadrenom v rozsudku sp. zn. 4Stk/10/2022 opätovne preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe a bez ďalšieho dokazovania dospel za rovnakej dôkaznej situácie k presne opačnému záveru, teda že sťažovateľom podaná žaloba nie je dôvodná.

. . Osobitne to platí vo vzťahu k tej časti kasačnej sťažnosti, kde sťažovateľ namieta odôvodnenie rozsudku krajského súdu (napr. str. 6 kasačnej sťažnosti, tretí odsek). Kasačný súd má za to, že v otázke kasačných dôvodov nie je možné uplatňovať formalistický výklad a je potrebné skúmať materiálny obsah kasačnej sťažnosti, nie prípadné formálne označenie kasačných dôvodov sťažovateľom.

24. Sťažovateľ ďalej namietal, že správny súd a rovnako aj kasačný súd ponechali vo svojich skorších rozhodnutiach (rozsudkoch) úplne bez povšimnutia, jeho námietku, že v jeho veci dva nezávislé orgány verejnej moci Slovenskej republiky - na jednej strane všeobecné (trestné) súdy (Okresný súd Trenčín a Krajský súd v Trenčíne) a na druhej strane všeobecný (správny) súd (Krajský súd v Bratislave), by nemali o rovnakom (totožnom, zhodnom, identickom) skutku dospieť k dvom diametrálne odlišným záverom, a to o to viac, že skutok, o ktorom bolo rozhodnuté všeobecným súdom, že sa nestal, je totožný so skutkom, o ktorom rozhodovali správne orgány v administratívnom konaní o prepustení zo služobného pomeru sťažovateľa, a ktorý je predmetom správnej žaloby v konaní pred správnym súdom. Podľa názoru sťažovateľa je primárne v rozpore s princípom právneho štátu, ak štát v trestnom konaní právoplatne rozhodne o skutku, že skutok sa nestal (v trestnom konaní) a ten istý štát o tom istom skutku v administratívnom konaní právoplatne rozhodne, že skutok sa stal.

26. Správny súd podľa sťažovateľa nezodpovedal zásadnú námietku sťažovateľa o neexistencii skutku, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté príslušným orgánom verejnej moci - v trestnom konaní - ktorú otázku považuje za rozhodujúcu, prinajmenšom veľmi dôležitú pre vyriešenie sporu, ktorá vyžadovala špecifickú a explicitnú odpoveď zo strany správneho súdu. Pri neexistencii odpovede na tento kľúčový argument došlo podľa sťažovateľa aj k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.

Sťažovateľ je toho názoru, že bolo povinnosťou správneho súdu reagovať na argumentáciu rozsudkom sp. zn. 8Sžo/83/2010, pričom má za to, že správny súd nevysvetlil, prečo sa na posudzovaný prípad uvedené rozhodnutie nevzťahuje.

stíhaný. Pritom právnu záväznosť má len výrok rozhodnutia ako celok. Sťažovateľ poukázal na právne závery Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 2To/23/2018 zo dňa 5.6.2018, v ktorom je konštatované, „nie je právne rozhodujúce či ide o tovar, ktorý je bežne dostupný alebo nie“ a že nemal „žiadnu vedomosť o pôvode tovaru a ani jeho pôvod nikdy nezisťoval“ a že pokiaľ sa „snažil neprezentovať svoju totožnosť, túto utajiť a tovar predávať anonymne, ktorá skutočnosť tiež nasvedčuje možnosti získania tovaru nelegálnym spôsobom.

30. Sťažovateľ tvrdil, že v zmysle záverov kasačného súdu, administratívny spis neobsahuje dôkaz preukazujúci tvrdenie žalovaného o tom, že si sťažovateľ osobné údaje niektorých osôb zistil neoprávnene v informačnom systéme Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

32. Podľa stanoviska sťažovateľa, ak orgány verejnej správy tvrdia, že sťažovateľ vedel, že kupuje kradnutý tovar, tak to mali jednoznačne a nepochybne preukázať, odhliadnuc od toho, či to konkrétne zákonné ustanovenie vyžaduje alebo nie, pretože je to súčasťou skutkového konania, na základe ktorého bol prepustený zo služobného pomeru príslušníka PZ.

34. Sťažovateľ považoval za arbitrárny právny názor kasačného súdu v rozsudku sp. zn. 4Stk/10/2022 v súvislosti s použitím pojmu „nižší štandard“, ktorý kasačný súd v súvislosti s dokazovaním vo svojom zrušujúcom rozsudku použil. S týmto názorom kasačného súdu sa nestotožnil, pretože: - musí byť skutkový stav veci náležite zistený a dôkazmi preukázaný, teda bez ohľadu nato, či ide o priestupok alebo trestný čin; - v súvislosti s konaním o prepustení zo služobného pomeru treba aplikovať aj ďalšie ustanovenia zákona č. 73/1998 Z. z. - najmä § 233 ods. 1 a § 233 ods. 2 § 238 ods. 4

35. Podľa sťažovateľa napadnuté rozhodnutie neobsahuje konkrétne a transparentné odôvodnenie podmienky, že ponechanie policajta v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Tvrdil, že okolnosti konkrétneho prípadu totiž správne orgány nemôžu právne udržateľným spôsobom nahradiť uniformným postupom neumožňujúcim zohľadniť konkrétne okolnosti prípadu a osobu, o ktorú v danom konaní ide.

37. V bodoch 65. -71. kasačnej sťažnosti (v časti označenej ako „Zhrnutie“) sťažovateľ uviedol, že správny súd rozhodol v tej istej právnej otázke bez právneho dôvodu právne zásadne odlišným spôsobom - bez vykonania ďalšieho dokazovania. Preto odôvodnenie napadnutého rozsudku nepovažuje za presvedčivé. Tiež namietal porušenie princípu právnej istoty - keďže sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach, nedala rovnaká odpoveď.

39. Sťažovateľ následne v bode 72. kasačnej sťažnosti a nasl. vzniesol námietku zaujatosti voči sudcom senátu 4S, ktorí rozhodovali v rozsudku sp. zn. 4Stk/10/2022. 40. V bode 78. kasačnej sťažnosti (v časti označenej ako „Zhrnutie“), sťažovateľ namietal, že počas pojednávania konaného dňa 18.05.2023 mu nebol daný primeraný priestor zhrnúť svoje najzásadnejšie námietky a argumentáciu, čo treba považovať - aj vzhľadom na prieťahy v konaní - za neprimerané. Podľa sťažovateľa, správny súd neustále zasahoval, prerušoval a snažil sa ukončiť prejav jeho právneho zástupcu.

. .termín zasadnutia musel byť vopred známy. Je otázne, prečo došlo k zmene zloženia senátu tesne pred začatím pojednávania. Pojednávanie sa začalo . . .s 20 minútovým oneskorením, kedy prišiel náhradný člen senátu JUDr. Vlastimil Pavlikovský. Na vyvesenom zozname pojednávaní bol senát zložený z predsedníčky senátu:

IV. Konanie na kasačnom súde

43. Prejednávaná vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky ako súdu príslušnému na konanie a rozhodnutie vo veci podanej kasačnej sťažnosti (žalobcu). 44. V súvislosti s prejednávaním veci bolo zistené, že v rámci podanej kasačnej sťažnosti, sťažovateľ vzniesol námietku zaujatosti členov senátu 4S, keď namietal, aby vo veci jeho kasačnej sťažnosti (predmet tohto konania), rozhodovali tí sudcovia, ktorí rozhodovali o skoršej kasačnej sťažnosti žalovaného (konanie vo veci vedenej na kasačnom súde pod sp. zn. 4Stk/10/2022). Po prejednaní vznesenej námietky zaujatosti najvyšší správny súd uznesením sp. zn. 3Snz/2/2024 zo dňa 05.06.2024 rozhodol, že sudcovia JUDr. Monika Valašiková, PhD.,

47. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., občan pri vzniku služobného pomeru policajta skladá služobnú prísahu, ktorá znie: „Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný, statočný a disciplinovaný. Svoje sily a schopnosti vynaložím na to, aby som chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok, a to aj s nasadením vlastného života. Budem sa riadiť ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Tak prisahám!“. 48. Podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z. z., policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. 49. Podľa § 194 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., rozhodnutie o prepustení sa musí vyhotoviť písomne a musí byť v ňom uvedený dôvod prepustenia so skutočnosťami, ktoré ho zakladajú, inak je neplatné; pri prepustení z dôvodov uvedených v § 192 ods. 1 písm. b/ a c/ sa v odôvodnení rozhodnutia o prepustení uvedú len závery rozhodnutia lekárskej komisie alebo závery posudku služobného klinického psychológa. 50. Podľa § 233 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady. 51. Podľa § 238 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. 52. Podľa § 238 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z., oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. 53. Podľa § 241 ods. 1, veta prvá zákona č. 73/1998 Z. z., rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok,

odôvodnenie

a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom. 54. Podľa § 241 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z., v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval.

55. Kasačná argumentácia k jednotlivým otázkam sťažovateľa je rôznorodá, preto sa kasačný súd primárne zameria na namietané vady týkajúce sa postupu a konania správneho súdu a následne na námietky týkajúce sa právneho posúdenia veci. A) K námietkam ohľadom zmeny v zložení senátu v rámci konania na krajskom súde

republiky sa konalo v dňoch 16.05.2023 - 18.05.2023, pričom namietaná sudkyňa sa v zmysle zápisnice č. CR-1111/2023-4081 z účasti na deň 18.05.2023 ospravedlnila, avšak od 9:12 hod. sa zúčastnila zasadnutia súdnej rady; (iv) podľa Rozvrhu práce Krajského súdu v Bratislave v znení dodatku č. 4 sudcov zo senátu 1S zastupoval senát JUDr.

57. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa kasačnému súdu javí ako logický postup správneho súdu, ktorý - z dôvodu, že pôvodne mal senát 1S rozhodovať v zložení so sudkyňou JUDr. Danou Jelinkovou Dudzíkovou, toto zloženie uviedol aj na vyvesenom zozname pojednávaní. Na pojednávaní dňa 18.05.2023 bol sťažovateľ o zmene zloženia senátu riadne upovedomený (pozn.: namiesto sudkyne JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej sa členom senátu stal sudca JUDr. Vlastimil Pavlikovský), čo vyplýva zo zápisnice z ústneho pojednávania z uvedeného dňa. Žiadne námietky v rozhodnom čase voči predmetnému úkonu sťažovateľ nevzniesol. Z kasačnej sťažnosti, ako ani z iných podaní sťažovateľa nemožno abstrahovať konkrétnu námietku o možnej zaujatosti sudcu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a kasačný súd sťažovateľom popísaný postup nevyhodnotil ako objektívne spôsobilý vzbudiť odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti, resp. o nezaujatosti členov senátu. Zároveň tento sudca bol zastupujúcim sudcom aj v zmysle príslušného rozvrhu práce, preto bol senát rozhodujúci o veci správne obsadený.

59. Z vyššie uvedených dôvodov potom kasačný súd predmetnú námietku sťažovateľa vyhodnotil ako nedôvodnú. B) K námietkam sťažovateľa ohľadom ústneho pojednávania pred správnym súdom 60. Sťažovateľ ďalej v bode 78. kasačnej sťažnosti (v časti označenej ako „Zhrnutie“) - bod 40. tohto rozsudku - namieta, že správny súd mu nedal možnosť zhrnúť najzásadnejšie námietky k veci (z obsahu ktorej námietky možno materiálne abstrahovať, že sa týka dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. f/ SSP). Podľa § 112 ods. 1 SSP, po začatí pojednávania predseda senátu alebo poverený člen podá správu o priebehu administratívneho konania a účastníci prednesú svoje návrhy. Ďalší priebeh pojednávania určuje predseda senátu podľa okolností prípadu (§ 112 ods. 2 SSP). V prerokúvanej veci správny súd nariadil pojednávanie na deň 18.05.2023, z ktorého bol vyhotovený záznam technickým zariadením v zmysle § 117 ods. 1 SSP, ktorý sa nachádza v elektronickom súdnom spise.

Podľa obsahu záznamu, predsedníčka senátu trikrát prerušila prejav právneho zástupcu sťažovateľa (približne v 12:37-12:58 min. nahrávky, 13:33-13:44 min. nahrávky a 16:30 min. nahrávky), pričom jednalo sa len o krátke poznámky k tomu, že právny zástupca uvedenú argumentáciu opakuje, prípadne že namieta skutočnosti, ktoré nastali ex post a nie sú predmetom tohto konania (prepustenie sťažovateľa zo služobného pomeru po rozsudku kasačného súdu).

62. Kasačný súd je potom toho názoru, že sťažovateľovi bol daný primeraný priestor zhrnúť najzásadnejšie námietky a argumentáciu a nie je pravdivé tvrdenie, že správny súd neustále zasahoval a snažil sa ukončiť prejav právneho zástupcu sťažovateľa, keď tento bol prvý raz prerušený po takmer šiestich minútach. Pritom nič nebránilo právnemu zástupcovi sťažovateľa, aby po pripomienkach, resp. odpovediach členov senátu, pokračoval v samostatnom vyjadrení. Následne sa vyjadril aj samotný sťažovateľ, zástupkyňa žalovaného (v trvaní približne 1,5 minúty), na ktorej vyjadrenie krátko reagoval aj právny zástupca sťažovateľa. Podľa kasačného súdu tak správny súd dal sťažovateľovi dostatočnú možnosť uplatniť svoje procesné práva. Napokon sťažovateľ v kasačnej sťažnosti ani neuviedol, (obsahovo) k akej otázke sa nemohol vyjadriť na pojednávaní konanom dňa 18.05.2023.

Najvyšším správny súdom vyhodnotená ako nedôvodná. C) K namietanému odklonu zo strany kasačného súdu od dôvodov (skoršej) kasačnej sťažnosti vo veci - v rozsudku sp. zn. 4Stk/10/2022 64. K namietanému odklonu od dôvodov kasačnej sťažnosti v rozsudku sp. zn. 4Stk/10/ 2022 je z formálneho hľadiska podstatné, že uvedený rozsudok je právoplatný, pričom tento nebol Ústavným súdom Slovenskej republiky zrušený. Sťažovateľ mohol uvedený rozsudok napadnúť ústavnou sťažnosťou - čo aj urobil, tú však nepodal včas (č. k. III. ÚS 124/2023-26 zo 16. marca 2023 - „[.

. .] Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 56 ods. 2 písm. f) zákona o ústavnom súde v tejto časti odmietol ako podanú oneskorene.“). Predmetom tohto súdneho prieskumu je už následne vydaný - napadnutý rozsudok - a sťažovateľ môže namietať (a kasačný súd preskúmava) právne posúdenie a odôvodnenie práve a výlučne napadnutého

namietal rozpor právnych záverov správneho súdu s poukázaním na konkrétne časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ktoré kasačný súd vyhodnotil ako dôvodné, nakoľko posúdenie tejto parciálnej otázky nebolo krajským súdom - v skoršom rozsudku vo veci - posúdené správne, resp. v dostatočnej miere. Obdobne, aj v bodoch 73. a 76. rozsudku sp. zn. 4Stk/10/2022 kasačný súd skonštatoval vady právneho posúdenia - spočívajúce v tom, že správny súd stotožňoval trestnoprávnu zodpovednosť s naplnením podmienok zakladajúcich prepustenie zo služobného pomeru. Kasačný súd tiež napr. v bode 57. v spojení s bodom 58. rozsudku sp. zn. 4Stk/10/2022 skonštatoval, že právny záver správneho súdu - tak, ako vyplýva z odôvodnenia kasačnou sťažnosťou napadnutého rozsudku - sa javí ako predčasný.

Na verifikáciu právneho posúdenia je potrebné, aby preskúmavaný rozsudok správneho súdu mal dostatočné a kvalifikované odôvodnenie. Absencia východísk a argumentov vedúcich k právnemu posúdeniu správneho súdu - ak dosahuje určitú intenzitu - totiž môže brániť kasačnému súdu verifikovať a preskúmať tieto závery (obdobne postupoval napr. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku - sp. zn. 8Sžfk/28/2020 zo dňa 27.01.2021 - osobitne pozri bod 5., 13.,15. a 17., obdobne napr. uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky - sp. zn. 1Svk/52/2022 zo dňa 21. 12. 2023). Napokon, už aj veľký senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej Republiky vo svojej rozhodovacej činnosti - v uznesení sp. zn. 19Svs/6/

súdu. Ak teda aj sťažovateľ namieta nesprávne právne posúdenie, ale kasačný súd dospeje k záveru, že z dôvodu absencie jasného právneho posúdenia zo strany správneho súdu ide o zmätočné (nepreskúmateľné) rozhodnutie, nemôže to byť prekážkou preskúmania len z dôvodu (nesprávneho) podradenia uvedenej skutočnosti sťažovateľom pod iný dôvod kasačnej sťažnosti. 30.

nahradiť. V opačnom prípade by sa totiž rozhodnutie správneho súdu stalo zbytočným a to bez ohľadu, akým spôsobom by rozhodol kasačný súd. Naviac, ak by právne posúdenie po prvýkrát zaujal kasačný súd, došlo by k porušeniu rovnosti zbraní účastníkov konania tým, že by boli zbavení možnosti voči právnemu posúdeniu namietať prostredníctvom kasačnej sťažnosti.“

68. Tiež z bodu 59. rozsudku sp. zn. 4Stk/10/2022 vyplýva, že kasačný súd neprejudikoval záver vo vzťahu k prepusteniu sťažovateľa zo služobného pomeru, teda ponechal sťažovateľovi priestor na závery tohto rozsudku reagovať a tiež priestor správnemu súdu preskúmavané otázky opätovne právne posúdiť - preto kasačný súd nepovažuje za opodstatnené ani námietky sťažovateľa týkajúce sa porušenia princípu kontradiktórnosti konania.

70. Akokoľvek teda sťažovateľ v tomto konaní napadá skorší postup kasačného súdu vo veci, resp. jeho rozsudok sp. zn. 4Stk/10/2022 v tom zmysle, že tento - nad rozsah výslovných kasačných bodov žalovaného - skúmal aj vady odôvodnenia skoršieho rozsudku krajského súdu, predmetná kasačná námietka žalobcu bolo vyhodnotená Najvyšším správnym súdom

71. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti potom kasačný súd vyhodnotil aj túto námietku žalobcu obsiahnutú v jeho kasačnej sťažnosti ako nedôvodnú. D) K sťažovateľovej argumentácii rozsudkom sp. zn. 8Sžo/83/2010

že preskúmavané rozhodnutie bolo vydané v rámci samostatného personálneho konania, ktoré nemá charakter konania o trestnom obvinení. V tomto smere sa v plnom rozsahu stotožnil s argumentáciou žalovaného správneho orgánu, uvedenou v jeho písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu.“. Ani sám sťažovateľ v kasačnej sťažnosti neodôvodnil, od čoho odvíja svoj záver, resp. argumentáciu, že z rozsudku Najvyššieho súdu sp. zn. 8Sžo/83/2010 vyplýva, že v prípade oslobodzujúceho rozsudku podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku toto znamená, že nedošlo k porušeniu služobnej prísahy zvlášť hrubým spôsobom.

oboch situácií (bolo preukázané, že sa skutok nestal/nebolo preukázané, že sa skutok stal) sa na páchateľa v trestnom konaní hľadí obdobne - obdobné posudzovanie týchto prípadov v trestnom konaní vyplýva zo zásad trestného konania (osobitne in dubio pro reo) - ktoré však v zmysle ustálenej judikatúry nie sú aplikovateľné na personálne konanie policajta k porušeniu služobnej prísahy. Pre účely personálneho konania je podľa kasačného súdu podstatné odlišovať situáciu, ak by v trestnom konaní bolo preukázané, že skutok sa nestal (napr. páchateľ ho nemohol spáchať, lebo sa preukázateľne nenachádzal na mieste činu a pod.) od situácie, ak v trestnom konaní nebolo preukázané, že skutok sa stal (napr. dve možnosti skutkového deja, z ktorých jedna nie je trestným činom - pri rešpektovaní prezumpcie neviny - ako tomu bolo v tomto prípade). V druhom z uvedených prípadov totiž oslobodenie v trestnom konaní, hoc aj z dôvodu podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku, automaticky neznamená, že sa policajt nedopustil porušenia služobnej prísahy.

a) postačuje rozumná pochybnosť, že sa skutok stal. Ide o prípad, keď existencia skutku nebola dokázaná“(BELEŠ, Andrej. § 215 Zastavenie trestného stíhania. In: ČENTÉŠ, Jozef, KURILOVSKÁ, Lucia, ŠIMOVČEK, Ivan, BURDA, Eduard a kol. Trestný poriadok II. 1.

76. V tomto kontexte kasačný súd poukazuje na akúsi odbornú notorietu (k tomu pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu - sp. zn. 3Sžo/56/2014 zo dňa 01. júla 2015), že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, je nepochybne aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.

konania. Rozhodnutie súdu musí obsahovať odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (k tomu pozri bližšie napr. rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. IV. ÚS 115/03, sp. zn. III. ÚS 60/04 a i.). Túto požiadavku zdôrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v tejto súvislosti najmä uvádza: „Právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď.

78. Kasačný súd neprisvedčil ani nosnej časti tej sťažnostnej argumentácie žalobcu, ktorá spočívala v námietke, že sťažovateľ bol rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 4T/4/2016 zo dňa 16.01.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 2To/23/2018-1102 zo dňa 05.06.2018 oslobodený spod obžaloby z dôvodu, že skutok sa nestal.

predpokladá že je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie, čo je prísnejšia podmienka v porovnaní s podmienkou pod § 285 písm. a) kde stačí, že nie je preukázané, že sa skutok stal. Ak o existencii skutku existuje pochybnosť vyplývajúca z toho, že vo vykonanom dokazovaní sú rozpory, ktoré nemožno odstrániť vykonaním ďalších dôkazov a zistenie, ktoré z odporujúcich si dôkazov sú pravdivé závisí len od ich vyhodnotenia, nemôže súd pri predbežnom prejednaní obžaloby zastaviť trestné stíhanie podľa § 241 ods. 1 písm. c), resp. § 244 ods. 1 písm. c) (upravené), ale musí vec prejednať na hlavnom pojednávaní. [k tomu porovnaj aj body 72. a nasl. tohto rozsudku vyššie].

prepustenie so služobného pomeru postačí preukázanie porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom s podmienkou, že ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, v trestnom konaní podmienkou o uznaní viny je preukázanie spáchania skutku, ktorý má povahu trestného činu alebo prečinu (pozri napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11. marca 2008, sp. zn. 1Sžo/152/2007, prípadne z 28. mája 2015, sp. zn. 7Sžo/9/2013, prípadne rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Vanjak proti Chorvátsku zo 14. januára 2010, číslo sťažnosti 29889/04, body 67 a nasl., prípadne rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Šikić proti Chorvátsku z 15. júla 2010, číslo sťažnosti 9143/08, body 49 a nasl.)“.

82. Tu potom kasačný súd poukazuje napr. aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky (sp. zn. I. ÚS 409/2014 zo dňa 8. apríla 2014) k ustanoveniu § 135 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších právnych predpisov (znenie ktorého ustanovenia je obdobné, ako je znenie § 131 SSP), podľa ktorého „Z [.

. .] Oslobodenie spod obžaloby neznamená, že sa skutok nestal [. . .]“. Obdobné závery vyplývajú napr. aj z právnej vety judikátu - rozhodnutia - R 58/1966: „V občianskom súdnom konaní nie je súd viazaný oslobodzujúcim rozsudkom vydaným v trestnom konaní.“.

85. Skutok vymedzený v personálnom rozkaze (podrobne opísaný v bode 1 tohto rozsudku) možno zhrnúť nasledovne: -sťažovateľ v čase mimo výkonu služby na parkovisku čerpacej stanice OMV Zamarovce. . . v dňoch 23.05.2014, 24.06.2014 a 21.07.2014 odkúpil od P.. Q. U. a Z.. M. N. a tak previedol na seba farebné kovy.

. . mal a mohol vedieť, že nakupoval tovar pochádzajúci z protiprávnej činnosti spáchanej inou osobou, nakoľko sa nemohlo jednať o odpad, ale šlo o nové nepoužité cínové tyče zabalené v pôvodných baleniach s označením spoločnosti Medeko Cast, s. r. o.

. .uvedené kovy. . .; - napriek tomu, že bol uzrozumený o samotnom pôvode prevedeného tovaru ako veci, ktorá bola odcudzená. . . 87. Kasačný súd k uvedenému konštatuje, že konanie sťažovateľa, tak ako toto tvorilo predmet konania v trestnom konaní a v administratívnom konaní (prepustenie zo služobného pomeru príslušníka PZ), sa zhodujú len čiastočne (k tomu pozri aj bod 61. napadnutého rozsudku), pričom je zároveň potrebné poukázať na to, že jednotlivé skutky sťažovateľa, resp. vrátane účelu na ne nadväzujúcich verejnomocenských konaní, sa líšia vo viacerých aspektoch - jednak v objekte a subjekte, ako aj v subjektívnej stránke skutku.

C. H. Beck, 2018, 993 s.) bolo v danom prípade nesporné, že trestné konanie a konanie vo veci prepustenia príslušníka PZ zo služobného pomeru neboli v takom vzájomnom pomere, ktorý by medzi nimi predstavoval prekážku ne bis in idem. Inými slovami

pomeru. Normatívne ustanoveným dôvodom prepustenia v zmysle § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. totiž nie je spáchanie trestného činu, ale porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom. .“ (rozsudok najvyššieho správneho súdu sp. zn. 4Asan/15/2020 zo dňa 02.02.2022). 89. Ďalšia významná odlišnosť skutku v personálnom konaní (oproti skutku trestnom konaní) spočíva v subjektívnej stránke - mal a mohol vedieť, že nakupoval tovar pochádzajúci z protiprávnej činnosti spáchanej inou osobou (personálne konanie) / bol uzrozumený o samotnom pôvode prevedeného tovaru ako veci, ktorá bola odcudzená (trestné konanie).

91. Vzhľadom na neštandardné okolnosti kúpy kovov, s poukazom na mnohoročnú prax sťažovateľa, tiež to, že sťažovateľ kovy podľa zisteného skutkového stavu opakovane kupoval od neznámych osôb - o ktorých identitu sa nezaujímal, bez toho, aby si dôsledne overil údaje o predmete predaja - a to napriek indíciám (v predmetnej veci označenie tovaru výrobným číslom ako puncom a čiarovým kódom) a aby o predaji existoval akýkoľvek doklad, sú závery žalovaného a správneho súdu o tom, že sťažovateľ mal a mohol (ako policajt s dlhoročnou praxou) vedieť o nelegálnom pôvode tovaru, právne udržateľné a logické. Tu je potom potrebné doplniť, že ak už v skoršom rozsudku (sp. zn. 4Stk/10/2022) najvyšší správny súd poukazoval na to, že v konaní o prepustení sťažovateľa zo služobnému pomeru policajta nie je potrebné preukazovať jeho vedomosť o tom, že kupuje kradnutý tovar, uvedená znamená, že postačuje preukázať, že sťažovateľ - ako policajt - vedieť „mal alebo mohol“, t. j. že vzhľadom na skutkové okolnosti veci, za ktorých predmetný tovar kupoval, existuje kvalifikovaný predpoklad o jeho nelegálnom pôvode (vedel ?

92. Doterajšia judikatúra už ustálila, že ustanovenie § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. nevyžaduje, aby porušenie služobnej disciplíny alebo služobnej prísahy bolo úmyselné (k tomu pozri rozsudok najvyššieho správneho súdu sp. zn. 7SSk/119/2022 a rovnako rozsudok najvyššieho správneho súdu sp zn. 7Ssk/128/2022), služobné orgány však musia subjektívnu stránku brať do úvahy pri posudzovaní, či zistené porušenie je alebo nie je zvlášť hrubé a či zotrvanie policajta je alebo nie je na ujmu dôležitých záujmov služby. 93. Ďalšie konanie popísané v personálom rozkaze sťažovateľa je oproti skutku v trestnom rozsudku podstatne širšie vymedzené, keď obsahuje aj následný skutkový dej, ktorý nebol obsiahnutý v skutkovej vete v trestnom konaní. Následný skutkový dej v personálnom konaní obsahuje totiž aj to, že sťažovateľ odkúpené farebné kovy so ziskom ďalej odpredal, tieto kovy odpredal pod menami osôb, ktoré neboli pri predaji prítomné a ani o ňom nevedeli, pričom ich osobné údaje (osôb, ktoré neboli pri predaji prítomné a ani o ňom nevedeli) zistil neoprávnenou

95. Vzhľadom na predmetné závery, kasačný súd vyhodnotil aj túto kasačnú námietku žalobcu ako nedôvodnú. G) K pojmu „nižší dôkazný štandard“ 96. Kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj námietku sťažovateľa, že správny súd nevysvetlil v napadnutom rozsudku slovné spojenie „nižší dôkazný štandard“, ktorý použil kasačný súd v skoršom zrušujúcom rozsudku sp. zn. 4Stk/10/2022. Správny súd uvedené

existujú rozdielne objekty dokazovania. Správny súd výklad uvedeného slovného spojenia zhrnul tak, že, oslobodenie príslušníka PZ spod obžaloby neznamená, že konanie, ktoré bolo predmetnom jeho stíhania, nemôže - za splnenia podmienky, že je riadne preukázané - byť dôvodom pre jeho prepustenie zo služobného pomeru (k tomu pozri bod 70. napadnutého rozsudku).

98. Len pre úplnosť je potrebné uviesť, že akokoľvek sťažovateľ brojil proti absencii explicitného vysvetlenia pojmu „nižší dôkazný štandard“ v skoršom rozsudku kasačného súdu vo veci (sp. zn. 4Stk/10/2022), od čoho sťažovateľ odvíjal aj vadu napadnutého rozsudku správneho súdu, z celého skoršieho rozsudku kasačného súdu je zrejmé, v akom kontexte bol príslušný zovšeobecňujúci záver Najvyššieho správneho súdu vyslovený (k tomu pozri aj bod 99. tohto rozsudku). Toto je v konečnom dôsledku nepochybné aj z toho, že predmetný pojem primerane sťažovateľovi ozrejmil, resp. vysvetlil aj správny súd v napadnutom rozsudku, s ktorým vysvetlením sa kasačný súd pre účely tohto konania, stotožnil.

V konečnom dôsledku je nižší dôkazný štandard vyvolaný tým, že v predmetných konaniach (trestné konanie vs. konanie o prepustení zo služobného pomeru) existujú rozdielne objekty dokazovania. Kým v trestnom konaní sa preukazuje spáchanie trestného činu podľa dôkazných štandardov vyžadovaných predpismi trestného práva, v prípade postupu podľa § 192 ods. 1 písm. e/zákona č. 73/1998 Z. z. je predmetom dokazovania nie spáchanie trestného činu, ale porušenie služobnej disciplíny, resp. služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom. Diferenciáciu v uvedenom zmysle odôvodňuje aj to, že podľa zákona č. 73/1998 Z. z. je spáchanie úmyselného trestného činu úplne nezávislým dôvodom pre prepustenie príslušníka PZ zo štátnej služby, a to podľa § 192 ods. 1 písm. f/ zákona („(1) Policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak f/ bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin alebo pre trestný čin na nepodmienečný trest odňatia slobody“).

100. Najvyššiemu správnemu súdu napokon nedá v tejto súvislosti neuviesť, že požiadavka na povinné zastúpenie účastníka konania v kasačnom konaní advokátom (až na určité zákonné výnimky, medzi ktoré prejednávaná vec nepatrí), nie je samoúčelná a jej opodstatnenie spočíva - okrem iných - v kvalifikovanom odbornom dialógu medzi právnym zástupcom účastníka konania a súdom. Z týchto dôvodov sa potom práve od právneho zástupcu účastníka konania (keďže v kasačnom konaní vo všeobecnosti platí požiadavka obligatórneho zastúpenia advokátom) očakáva kvalifikovaná argumentácia, na ktorú následne kasačný súd primerane reaguje.

101. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti tiež namietal, že z preskúmavaných rozhodnutí nie je zrejmé, aké konkrétne konanie malo byť dôvodom jeho prepustenia zo služobného pomeru príslušníka PZ, nakoľko v administratívnom konaní nebol predložený dôkaz o tom, že vykonal neoprávnenú lustráciu v informačnom systéme Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a nemal vedomosť o pôvode tovaru.

103. To, že žalovaný skutok, ktorým sa sťažovateľ dopustil zvlášť hrubého porušenia služobnej prísahy, vymedzil v širšom rozsahu, teda že okrem vyššie popísanej kúpy tovaru uviedol, že sťažovateľ sa porušenia dopustil aj predajom tovaru vrátane zistenia osobných údajov niektorých osôb nezákonnou lustráciou osôb, vyplýva jednak zo str. 1 personálneho rozkazu, ale aj z konštatovania kumulatívneho splnenia oboch podmienok podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. na str. 6 personálneho rozkazu (totožne aj na str. 14 napadnutého rozhodnutia), keď poukázal na to, že sťažovateľ „svoje schopnosti a sily nevynaložil na ochranu osobných údajov a majetku iných, ale sám do nich zvlášť hrubým spôsobom zasiahol.“ Je teda zrejmé, že žalovaný kvantifikoval ako zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy celý skutok - vrátane nezákonnej lustrácie (v opačnom prípade by neidentifikoval konanie ako zásah do „osobných údajov a majetku iných“).

Ku kúpe tovaru 105. Skutočnosť, že sťažovateľ nakúpil predmetný tovar, nebola sporná, túto časť skutku sťažovateľ priznal - aj keď tvrdiac, že nevedel o nelegálnom pôvode tovaru, tiež táto skutočnosť vyplýva z výpovede svedkov - predajcov. Kasačný súd zotrváva na názore, ktorý uviedol v bode 64. rozsudku sp zn. 4Stk/10/2022, keď sa v rámci rozhodovania o podanej kasačnej sťažnosti oboznámil aj s administratívnym spisom, z ktorého okrem iných vyplýva, že vlastným vypočutím predajcov v rámci administratívneho konania (t. j. nie použitím ich výpovedí z trestného konania) bolo preukázané že tieto osoby opakovane predali sťažovateľovi farebné kovy, a to na čerpacej stanici OMV Zamarovce, sťažovateľ nechcel vedieť ich mená, ale oslovoval ich slovom „chalani“, sťažovateľ im za dodaný farebný kov platil v hotovosti (bez toho, aby mu bol vydaný doklad o kúpe tohto tovaru, z ilustračnej fotodokumentácie od poškodenej spoločnosti vyplýva, že tyče boli takého balenia, resp. vyhotovenia, že to predmetné tyče robilo nezameniteľnými s kovovými tyčami iných subjektov.

K tomu kasačný súd dodáva, že za obdobných okolností by bolo možné uvažovať o tom, že v prípade inej povahy kupovaného tovaru by vyššie popísané indície bez ďalšieho nezakladali požiadavku, aby príslušník PZ s viacročnými skúsenosťami mal a minimálne mohol vedieť o nelegálnom pôvode tovaru - napr. ak by sa jednalo o vec bežnej osobnej potreby.

108. Vyrozumenie vyšetrovateľa - ČVS: SKIS-408/OISZ-V-2014 zo dňa 15.01.2015 však má primárne len informatívny charakter a bez ďalšieho nepreukazuje skutočnosti v ňom uvedené. Kasačný súd poukazuje na to, že sa jedná o jednoduché vyjadrenie bez príloh - ktoré len spomína informáciu o analýze zaistených počítačových údajov spoločnosti Medeko Cast s.r.o. Je pravdou, že v personálnom konaní môžu byť využité aj materiály iných útvarov svedčiacich o protiprávnom konaní policajta, t. j. je možné využiť aj dôkazy vykonané orgánmi v trestnom, resp. inom konaní, avšak vyrozumenie vyšetrovateľa nie je dôkazom, ale len správou o tom, že v trestnom konaní boli vykonané dôkazy a čo z nich predbežne vyplýva - podľa hodnotenia subjektu, ktorý túto správu pre príslušný orgán vypracoval, t. j. nie na základe vlastného hodnotenia správneho orgánu, ktorý rozhoduje o prepustení príslušníka PZ zo služobného

109. Na okraj kasačný súd dodáva, že preskúmavané rozhodnutia síce tvrdia, že sťažovateľ tovar predával so ziskom, ani tento v nich však nie je kvantifikovaný. Rovnako napadnuté rozhodnutie obsahuje v závere str. 9 konštatovanie, že „Je nepochybné, že predmetný tovar žalobca nakupoval s tým, aby ho so ziskom predal, čo ani sám nepoprel.

110. Hoci je správne konštatovanie správneho súdu v bode 80. napadnutého rozsudku, že sťažovateľ nepoprel a ani žiadnym spôsobom nevyvrátil (resp. nenavrhol vykonať dôkaz, ktorým by sa snažil vyvrátiť), tvrdenie žalovaného, že odkúpený tovar - farebný kov odpredal do spoločnosti Medeko Cast, s r.o. pod menami osôb, ktoré neboli pri predaji prítomné a ani o ňom nevedeli - bez podloženia tejto parciálnej časti skutku zostalo konštatovanie žalovaného o tom, že sťažovateľ tovar následne zo ziskom predával - v rovine nepodloženého tvrdenia.

112. Tu je potrebné dodať, že ani zo skoršieho rozsudku kasačného súdu vo veci (sp. zn. 4Stk/10/2022) nevyplývalo, že by mal Najvyšší správny súd vlastnými hodnotiacimi úsudkami skutkovo bezpochyby preukázané, že by to bol sťažovateľ, kto príslušný tovar predával (pod menami iných osôb - k tomu pozri aj toto odôvodnenie ďalej), keď zo skoršieho rozsudku kasačného súdu ani nevyplýva, že by sa tento zákonnosťou dôkazov a ich hodnotením komplexnejšie a podrobne zaoberal.

. .], ktorý však tejto žiadosti žalobcu nakoniec nevyhovel“, t.j. bez uvedenia toho, že by predaj realizoval priamo žalobca (sťažovateľ). Naopak, v tom istom bode odôvodnenia skoršieho rozsudku vo veci (bod 63.) kasačný súd niektoré okolnosti veci (ako tieto vo všeobecnosti vnímal z obsahu administratívneho spisu) viazal na konkrétne osoby: prvá odrážka - kasačný súd uviedol osoby, ktoré kovové tyče sťažovateľovi predávali, druhá odrážka - „žalobca (rozumej: sťažovateľ) nechcel vedieť ich mená [.

tyče predával, táto formulácia - odkazujúc aj na bod 112. tohto rozsudku v spojení s bodmi 63. a 71. skoršieho rozsudku, z ktorého nepochybne vyplýva, že jediná skutkovo nesporná skutočnosť - podľa kasačného súdu - bol len nákup kovových tyčí žalobcom (sťažovateľom) - bola sumarizačným úsudkom vo vzťahu k faktickému obsahu spisu, nie vlastným komplexným hodnotením dôkaznej situácie zo strany kasačného súdu. Napokon, to že to bol krajský súd, kto mal po zrušení jeho skoršieho rozsudku vo veci uskutočniť podrobné hodnotenie vykonaných dôkazov a skutkových záverov správnych orgánov nepochybne vyplýva aj zo samotných pokynov, ktoré kasačný súd formuloval vo vzťahu ku krajskému súdu pre účely ďalšieho konania práve v skoršom zrušujúcom rozsudku (napr. „74. Úlohou krajského súdu pri posudzovaní toho, či bol žalobca prepustený zo služobného pomeru zákonne nebolo skúmať to, či žalobca mal vedomosť o tom, že ním kupované kovové tyče sú kradnuté [.

. .]“). 114. Práve z dôvodu, že kasačný súd v skoršom rozsudku dospel k záveru, že s otázkou úplnosti, resp. neúplnosti skutkových zistení sa krajský súd v napadnutom rozsudku nevysporiadal dostatočne, čo malo následne dopad aj na jeho právne posúdenie veci, resp. možnosti preskúmania správnosti jeho právnych záverov, zaviazal kasačný súd v zrušujúcom rozsudku (sp. zn. 4Stk/10/2022) krajský súd k realizácii nasledovných úkonov: „76. [.

. .] Preukázanie porušenia, resp. porušenie služobnej disciplíny alebo porušenie služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom (§ 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z. z.) je kvalitatívne iné protiprávne konanie ako spáchanie trestného činu, a preto krajský súd v ďalšom konaní preskúma, či v administratívnom konaní obstaranými dôkazmi preukázané konanie žalobcu - [.

V tejto súvislosti sa krajský súd zameria najmä na vlastný text služobnej prísahy (§ 17 ods. 1 zákona č. 73/1998) a služobných povinností, ktorých nedodržanie alebo porušenie sa žalobcovi kladie za vinu (napr. str. 13 posledný odsek žalobou napadnutého rozhodnutia, str. 14, tretí odsek žalobou napadnutého rozhodnutia a i.), pričom v administratívnom konaní vykonané dôkazy bude konfrontovať vo vzťahu k týmto zisteniam sťažovateľa, resp. orgánu verejnej správy prvého stupňa tak, ako sú tieto obsiahnuté v príslušných rozhodnutiach.“).

116. Ak dôkazom o predaji tovaru tretím osobám mala byť správa (vyrozumenie vyšetrovateľa - ČVS: SKIS-408/OISZ-V-2014 zo dňa 15.01.2015), je potrebné uviesť, že táto listina už sama osebe obsahuje hodnotenie dôkazov obstaraných pre účely iného konania a vykonaných v inom konaní, avšak uskutočnená iným orgánom ako orgánmi rozhodujúcimi o prepustenými sťažovateľa zo služobného pomeru. Vykonanie a následné hodnotenie dôkazov relevantných pre prepustenie sťažovateľa zo služobného pomeru orgánom, ktorý nie je správnym orgánom konajúcim o prepustení sťažovateľa zo služobného pomeru príslušníka PZ, a to bez toho, aby mal správny orgán rozhodujúci o prepustení príslušníka PZ zo služobného pomeru k dispozícii aj podklady, z ktorých toto hodnotenie iného správneho orgánu vychádza, nemôže nahrádzať vlastné dokazovanie, ktoré má realizovať správny orgán rozhodujúci o prepustení príslušníka PZ zo služobného pomeru, čo nepochybne musí platiť v prípade, ak ide o skutočnosti, ktoré sú súčasťou skutkového deja tvoriaceho dôvod prepustenia policajta zo služobného pomeru.

spôsobom. Toto by sekundárne mohlo znamenať aj to, že dokazovanie skutkových okolností pre účely prepustenia príslušníka PZ zo služobného pomeru by mohlo byť v plnom rozsahu nahradené „vyrozumením“ iného orgánu, že k určitým skutkovým okolnostiam došlo (na základe hodnotenia dôkazov týmto iným orgánom), čo kasačný súd - bez ďalšieho - nemohol akceptovať.

117. Naviac, kasačnému súdu nedá v tejto súvislosti neuviesť, že ani samotné oznámenie o začatí správneho konania, ktoré bolo sťažovateľovi doručené, neobsahovalo informáciu, že by sa vedené administratívne konanie malo týkať jeho činnosti spojenej s „predajom“

118. Kasačný súd týmto parciálnym záverom neuvádza, že pre prepustenie sťažovateľa zo služobného pomeru mu musí byť preukázaný aj predaj kovových tyčí, ale uvádza, že ak je táto činnosť zahrnutá do skutkového deja tvoriaceho základ jeho prepustenia zo služobného pomeru, čo v tomto prípade splnené je (pozri toto odôvodnenie vyššie), musí mu byť aj toto konanie riadne preukázané.

120. Hoci v skutku tak, ako je vymedzený v odôvodnení personálneho rozkazu, tvorila neoprávnená lustrácia „len“ jednu alternatívu získania osobných údajov osôb (druhou alternatívou bolo získanie údajov iným nezisteným spôsobom), pod ktorými údajmi mal sťažovateľ predávať tovar, ak následne žalovaný videl sťažovateľovo zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy aj v tom, že sťažovateľ zasiahol do osobných údajov tretích osôb, bolo na žalovanom, aby takéto konštatovanie osvedčil. Žalovaný totiž na str. 6 personálneho rozkazu (totožne aj na str. 14 napadnutého rozhodnutia) konanie spočívajúce v neoprávnenej lustrácii vymedzil ako parciálne konanie, ktorým sa sťažovateľ dopustil zvlášť hrubého porušenia služobnej prísahy a uviedol, že sťažovateľ svoje schopnosti a sily nevynaložil na ochranu osobných údajov iných, ale sám do nich zvlášť hrubým spôsobom zasiahol

122. Zároveň aj druhá alternatíva získania osobných údajov osôb (iným nezisteným spôsobom) je v predmetnej veci problematická, a to z dôvodu, že žalovaný v preskúmavaných rozhodnutiach nepreukázal ani samotný predaj tovaru pod týmito osobnými údajmi (k tomu pozri toto odôvodnenie vyššie).

124. Na základe uvedených skutočností kasačný súd v časti vyhodnotil ako dôvodnú sťažovateľovu námietku o nejasnom vymedzení toho, v čom spočívalo zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy a tiež námietku, že časť skutku spočívajúci v nelegálnej lustrácii, žalovaný v administratívnom konaní nepreukázal. Hoci žalovaný preukázal jednak kúpu tovaru sťažovateľom, jednak aj to, že sťažovateľ mal, resp. minimálne mohol vedieť o nelegálnom pôvode tohto tovaru, kasačný súd dospel k záveru, že obdobný - jednoznačný záver, nie je možné formulovať vo vzťahu k ostatným parciálnym skutkom, ktoré mali kumulatívne tvoriť dôvod pre prepustenie sťažovateľa zo služobného pomeru. Práve v súvislosti s odpredajom tovaru priamo žalobcom v mene tretích osôb, ktorých osobné údaje si mal bezdôvodne lustrovať, príp. inak získať (a takto naviac tvoriť zisk hospodárskou činnosťou, ktorú má zakázanú), nemal kasačný súd za jednoznačne preukázanú riadnymi dôkazmi.

Takéto rozhodnutie by bolo možné v tejto fáze konania vnímať ako prekvapivé, pokiaľ doteraz boli sťažovateľovi súhrnne pričítané aj ďalšie skutky vrátane napr. neoprávnenej lustrácie. 126. Posúdenie otázky závažnosti porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti, ako aj otázky, či v nadväznosti na toto porušenie, by bolo ponechanie dotknutého policajta v služobnom pomere na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, je totiž predmetom správneho uváženia žalovaného. Ako vyplýva už rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Sžo/175/2015, odôvodnenie rozhodnutia o prepustení policajta zo služobného pomeru musí smerovať ku konkrétnym okolnostiam zisteným v jednotlivom prípade. I) K ďalším námietkam sťažovateľa

I. ÚS 178/2014-25 zo dňa 07.05.2014 konštatoval, že „. . .predmetné stanovisko má len odporúčajúci charakter, nie je pre rozhodnutie o prepustení zo služobného pomeru záväzné, pretože rozhodujúce je naplnenie zákonných predpokladov v zmysle zákona č. 73/1998 Z. z., ktoré boli v prípade sťažovateľa splnené. Na základe uvedeného nevysporiadanie sa so stanoviskom odborového orgánu v odôvodnení napadnutého rozsudku nedosahuje podľa názoru ústavného súdu takú intenzitu nedostatočného odôvodnenia súdneho rozhodnutia, vzhľadom na ostatné dôvody v ňom uvedené, ktoré by bolo spôsobilé vyvolať porušenie základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 36 ods. listiny.“ Obdobne Najvyšší súd v rozsudku sp. zn. 7Sžo/8/2015 zo dňa 24.08.2016 uviedol: „Aj podľa názoru odvolacieho súdu neobstojí ani námietka žalobcu, že odborová organizácia zaujala nesúhlasné stanovisko s prepustením žalobcu. V súlade s § 225 ods. 1 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z. z. má služobný úrad síce povinnosť vopred prerokovať s príslušným odborovým

128. Sťažovateľ tiež namietal, že sa nejednalo o pochybenie pri výkone pracovnej činnosti. K tomu kasačný súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu - sp. zn. 4Asan/15/ 2020 zo dňa 02.02.2022, podľa ktorého „Pre naplnenie predmetnej podmienky prepustenia je pritom irelevantné, že sa daného konania sťažovateľ dopustil mimo výkonu pracovnej činnosti, pretože kvalifikácia porušenia služobnej prísahy a služobnej povinnosti nie je viazaná len na výkon služobnej činnosti policajta. Súčasťou služobnej prísahy policajta v zmysle § 17 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. je aj sľub byť čestný, statočný a disciplinovaný a riadiť sa právnymi predpismi“. 129.

VII. Záverečné zhrnutie, odôvodnenie v časti trov

Je na žalovanom, aby v ďalšom konaní zvolil postup korešpondujúci so zisteniami kasačného súdu uvedenými v tomto rozsudku a v prípade potreby doplnil dokazovanie, a to najmä k predaju tovaru a neoprávnenej lustrácii (ak by tieto naďalej považoval za súčasť skutku, za ktorý má byť sťažovateľ prepustený zo služobného pomeru). Je potrebné, aby jednoznačne ustálil, čo (t. j. aké konkrétne konanie - kúpa nelegálneho tovaru, predaj tohto tovaru, nelegálna lustrácia, nelegálne použitie osobných údajov tretích osôb, hospodárska činnosť v rozpore so zákonom, príp. ich kombinácia) - je dôvodom pre prepustenie sťažovateľa zo služobného pomeru, ak bude mať za to, že predmetné podmienky splnené sú, pričom tieto skutky musí mať v rozsahu, v ktorom zakladajú dôvod na prepustenie zo služobného pomeru, riadne obstarnými a riadne vykonanými dôkazmi preukázané, keď jeho súvisiace myšlienkové pochody k hodnoteniu týchto dôkazov musia osvedčovať správnosť a úplnosť jeho skutkových záverov tak.

Z rozhodnutí správnych orgánov vyplýva, že ako základ pre prepustenie sťažovateľa zo služobnému pomeru, tomuto bolo vytýkaných viacero skutkov, a to: a) kúpa tovaru pochybného pôvodu (o čom mal alebo mohol mať sťažovateľ vedomosť), b) jeho predaj inej osobe, c) nezákonná lustrácia alebo iný neznámy spôsob získavania osobných údajov tretích osôb, d) neoprávnené použitie týchto osobných údajov v rámci tvrdeného predaja kovových tyčí, e) nedovolená hospodárska činnosť - dosahovanie zisku z činnosti, ktorá nemá byť zákonom aprobovaná, resp. ktorú zákon nepripúšťa. Prípadné nepreukázanie jednej alebo viacerých konaní z uvedeného reťazca znamená, že správny orgán musí opäť v rámci správneho konania vyhodnotiť skutkový stav a na základe neho rozhodnúť. Osobitne to platí v prípade, ak na prepustenie zo služobného pomeru je potrebné skúmať aj ďalšie okolnosti, ktoré môžu byť pre vec relevantné, pričom tieto je potrebné hodnotiť spravidla vo vzájomných súvislostiach. Posúdenie týchto otázok je teda komplexné uplatnenie správnej úvahy, ktorú správne súdy nemajú pri prieskume správneho

Hoci podstatnú časť námietok sťažovateľa kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodnú, z dôvodov uvedených v bodoch 101. - 126. tohto rozsudku dospel kasačný súd k potrebe zmeny kasačnou sťažnosťou napadnutého rozsudku správneho súdu a zmenou výroku napadnutého rozsudku rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keď dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je v časti - dôvodná (§ 462 ods. 2 SSP v spojení s § 191 ods. 1 písm. e) SSP a § 191 ods. 1 písm. d) SSP).

135. O trovách konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 SSP, keď sťažovateľ - vzhľadom na výrok tohto rozsudku - bol v konaní úspešný, a preto mu patrí náhrada trov konania pred správnym súdom, ako aj náhrada trov kasačného konania, o ktorých najvyšší správny súd rozhodol podľa § 467 ods. 2 SSP. O výške trov rozhodne Správny súd v Bratislave samostatným rozhodnutím (§ 175 ods. 2 SSP). 136. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 (§?147 ods. 2 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 20. marca 2025