4Stk/5/2021

1. Krajský súd v Košiciach (ďalej ako „krajský súd“) rozsudkom č.k. 7S/180/2018-50 zo dňa 4. marca 2020 (ďalej ako „rozsudok“) podľa ust. § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho

ods. 1 písm. b/ zákona č. 73/1998 Z. z. uložené disciplinárne opatrenie - zníženie služobného platu o 15 % na dobu 3 mesiacov za disciplinárne previnenie podľa § 52 ods. 1 citovaného zákona, ktorého sa dopustil tým, že dňa 13.01.2018 bezdôvodne nevykonal služobný zákrok proti neznámemu člnu, ktorý bol zaznamenaný kamerou kamerového reťazca EBAS, ktorým je monitorovaná ukrajinsko - slovenská štátna hranica v blízkosti hraničného znaku 375 na rieke Tisa v čase o 16:52 hod., čím porušil povinnosť vyplývajúcu mu z § 9 ods. 1 zákona č. 171/ 1993 Z.z. o Policajnom zbore (ďalej iba „zákon č. 171/1993 Z.z.“) a tiež povinnosť, uloženú v § 48 ods. 3 písm. a/, b/, a h/ zákona č. 73/1998 Z.z.

Krajský súd poukázal na to, že z vykonaných dôkazov vyplynulo, že služobný zákrok, ktorý žalobca odmietol vykonať, bol neskôr realizovaný inou hliadkou, a to tým istým motorovým člnom (s motorom YAMAHA). Vyjadrenia členov tejto hliadky, ako aj vyjadrenia ohľadom používania služobného motorového člna s motorom YAMAHA a úpravy pláže rieky a jej spôsobilosti na nasadenie motorového člna na rieku podľa krajského súdu závažným spôsobom spochybňujú a vyvracajú argumentáciu žalobcu o opodstatnenosti jeho obavy o bezpečnosť posádky. Krajský súd poukázal aj na odbornú spôsobilosť žalobcu ako lodivoda, ktorý bol na riadenie predmetného služobného motorového člna riadne vyškolený, absolvoval kondičné jazdy aj hraničný dozor, a to aj s nasadeným motorom YAMAHA (ako to vyplýva z knihy prevádzky predmetného dopravného prostriedku). Žalobca mal tiež možnosť voľby typu motora i záchranných viest pri preberaní predmetného motorového člna, keďže pôvodný motor Johnson i záchranné vesty novšieho typu v čase preberania člna na OHK PZ Čierna nad Tisou v uvedený deň boli k dispozícii a manipulácia s motorom bola jednoduchá a časovo nenáročná.

4. K namietanej nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia krajský súd uviedol, že z kontextu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že sa s námietkami žalobcu primeraným spôsobom vysporiadal. Uviedol, že išlo v podstate o zhodné námietky s ktorými sa vo svojom rozhodnutí podrobne vysporiadal aj správny orgán prvého stupňa, na závery ktorého odvolací správny orgán, t.j. žalovaný, v odôvodnení svojho rozhodnutia v celom rozsahu

6. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd tak, že podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal.

7. Proti rozsudku krajského súdu podal včas kasačnú sťažnosť žalobca (ďalej ako „sťažovateľ“), a to z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP. Sťažovateľ navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

V zmysle uvedeného ustanovenia nie je policajt povinný vykonať služobný zákrok, ak vzhľadom na konkrétnu situáciu nie je predpoklad, že zákrok bude vykonaný úspešne. 9. Sťažovateľ mal za to, že v predmetnej veci mala byť skúmaná otázka, ktorá zo záujmov prevyšuje, t.j. či prevyšuje verejný záujem na vykonaní služobného zákroku alebo záujem na ochrane zdravia a života príslušníkov policajného zboru. Sťažovateľ poukázal na závažnosť potenciálneho skutku posádky člnu, ktorým mal byť priestupok podľa ustanovenia § 46 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v platnom znení.

10. Sťažovateľ v závere argumentoval tým, že v zmysle prvostupňového rozhodnutia mal bezdôvodne nevykonať služobný zákrok, ale on mal vykonávať služobnú činnosť, pričom k vykonaniu služobného zákroku malo dôjsť až po splnení podmienky, že sa zasahuje do základných práv a slobôd osoby. Tiež akcentoval, že po oznámení, že na rieku nevypláva, pokračoval v plnení služobnej činnosti tým, že monitoroval rieku z brehu.

vykonať zákrok na území Maďarska, keď odkázal na vydané rozhodnutia orgánov verejnej správy v predmetnej veci poukazujúce na čl. 15 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou o režime a spolupráci na spoločnej štátnej hranici (k tomu pozri Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky v Zbierke zákonov Slovenskej republiky - 269/1996 Z.z.), ako aj na čl. 12 a čl. 13 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou o spolupráci pri predchádzaní cezhraničnej trestnej činnosti v boji proti organizovanej trestnej činnosti v aktuálnom znení (k tomu pozri Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky v Zbierke zákonov Slovenskej republiky č. 248/2007 Z.z.). Zároveň poukázal na text služobnej prísahy, o ktorej uvádza, že táto nemá len proklamačnú povahu, ale je zákonným záväzkom občana, ktorý sa stáva príslušníkom Policajného zboru. V súhrne žalovaný uvádza, že práve z vyššie uvedených dôvodov nie je možné prijať záver, že by vo veci boli splnené podmienky na nevykonanie služobného zákroku podľa § 10 zákona č. 171/1993 Z.z.

III. Konanie na kasačnom súde

12. Prejednávaná vec bola dňa 04.08.2020 predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky - ako súdu príslušnému na konanie a rozhodovanie - podľa právnej úpravy účinnej k danému dňu. Na Najvyššom súde Slovenskej republiky bola vec náhodným výberom (technickými prostriedkami schválenými Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky) pridelená na rozhodnutie senátu 1S - sp. zn.: 1Asan/21/2020. S účinnosťou ku dňu 1. augusta 2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) začal svoju právomoc vykonávať Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, pričom k tomuto dňu prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky výkon súdnictva vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety náhodným výberom (technickými prostriedkami schválenými Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky) pridelená na rozhodnutie kasačnému senátu 4S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky. Dňa 07.10.2021 bola vec vrátená krajskému súdu - bez rozhodnutia - na odstránenie zistených nedostatkov. Dňa 25.10.2021 bola predmetná vec opätovne predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky a bola jej pridelená spisová značka 4Stk/5/2021, pod ktorou spisovou značkou o nej bolo rozhodnuté týmto rozsudkom.

Zároveň porušil Služobnú prísahu policajta uvedenú v § 17 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. a zmaril aj plnenie úlohy PZ uvedenej v § 2 ods. 1 písm. b/, h/ a k/ zákona č. 171/1993 Z.z. Prvostupňový správny orgán neakceptoval argumentáciu sťažovateľa pre nevykonanie služobného zákroku (tak, ako táto vyplýva aj z tohto rozsudku) ako okolnosti, ktorá by ho zbavovala zodpovednosti za predmetné konanie, a preto pristúpil k uloženiu disciplinárneho opatrenia uvedené v tomto bode odôvodnenia.

Podľa názoru žalovaného žiadne riziko, na ktoré sa sťažovateľ odvolával, nehrozilo. Z rozhodnutia žalovaného, resp. z dôkazov tvoriacich spis vyplýva, že breh bol spôsobilý na nalodenie služobného motorového člna na rieku Tisa a že obava menovaného o nestabilite člna nemohla vychádzať z aktuálnej situácie, pretože čln z prívesného vozíka ani len nezložil. Poukázal na to, že tento služobný čln s takto vybaveným motorom sťažovateľ v minulosti použil, a to aj za zvýšenej hladiny rieky.

Táto skutočnosť pritom nie je zrejmá práve z dôvodu nenasadenia motorového člnu na rieku Tisa sťažovateľom. Naviac žalovaný uviedol, že „bolo v rukách menovaného“ (sťažovateľa) ako príslušníka PZ zabezpečujúceho ochranu rizikového úseku štátnej hranice na rieke Tisa (pretekajúcej mimo schengenský priestor cez územie Ukrajiny) preveriť podozrenie minimálne zo spáchania priestupku, ale aj podozrenia zo závažnejšieho porušovania zákonov Slovenskej republiky vyššej miery nebezpečnosti ako priestupok, keďže bolo identifikované riziko pašovania cigariet alebo prevádzania ľudí cez štátnu hranicu člnmi splavujúcimi sa po rieke Tisa. Nenasadenie motorového člnu sťažovateľom na rieku Tisa spôsobilo nevyvrátenie akejkoľvek pochybnosti o pohybe motorového člna a jeho osádky na území Slovenskej republiky, a tým de facto páchanie priestupku alebo až trestného činu.

16. Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 6 ods. 1 SSP). 17. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., občan pri vzniku služobného pomeru policajta skladá služobnú prísahu, ktorá znie: „Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný, statočný a disciplinovaný. Svoje sily a schopnosti vynaložím na to, aby som chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok, a to aj s nasadením vlastného života. Budem sa riadiť ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Tak prisahám!“. 18. Podľa § 47 zákona č. 73/1998 Z.z., služobná disciplína policajtov spočíva v dôslednom plnení povinností ustanovených ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených. 19. Podľa § 48 ods. 3 písm. a/, b/ a h/ zákona č. 73/1998 Z.z., policajt je povinný a) plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený, b) vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas, h) dodržiavať služobnú disciplínu. 20. Podľa § 50 zákona č. 73/1998 Z. z., nadriadení môžu podriadeným policajtom v rozsahu svojej právomoci udeľovať disciplinárne odmeny a ukladať disciplinárne opatrenia. 21. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., disciplinárnym previnením je zavinené porušenie povinností policajta, pokiaľ nie je trestným činom alebo priestupkom. 22. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., disciplinárnym opatrením je a) písomné pokarhanie, b) zníženie služobného platu až o 15 % na dobu najviac troch mesiacov, c) zníženie hodnosti o jeden stupeň na dobu jedného roka, d) zákaz činnosti, e) prepadnutie veci. 23. Podľa § 2 ods. 1 písm. b, h/ a k/ zákona č. 171/1993 Z.z., policajný zbor plní tieto úlohy: b) odhaľuje trestné činy a zisťuje ich páchateľov, h) zabezpečuje kontrolu hraníc Slovenskej republiky, k) odhaľuje priestupky a zisťuje ich páchateľov, a ak tak ustanovuje osobitný zákon, priestupky aj objasňuje a prejednáva. 24. Podľa § 8 ods. 3 zákona č. č. 171/1993 Z.z., služobnou činnosťou sa podľa odseku 1 rozumie činnosť policajta spojená s plnením úloh podľa tohto zákona alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov. 25. Podľa § 9 ods. 3, služobným zákrokom je zákonom ustanovená a v jeho medziach vykonávaná činnosť policajta, pri ktorom sa bezprostredne zasahuje do základných práv a slobôd osoby 26. Podľa § 9 zákona č. 171/1993 Z. z., policajt v službe je povinný v medziach tohto zákona vykonať služobný zákrok, ak je páchaný trestný čin alebo priestupok alebo je dôvodné podozrenie z ich páchania.

28. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky preskúmal rozsudok krajského súdu, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a/ SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 a ods. 2 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie. Senát kasačného súdu rozhodujúci vo veci jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná, a preto ju podľa § 461 SSP zamietol.

30. Podľa názoru kasačného súdu, krajský súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku dostatočne zaoberal námietkou sťažovateľa, že policajt nie je povinný vykonať služobný zákrok, ak vzhľadom na konkrétnu situáciu nie je predpoklad, že zákrok bude vykonaný úspešne (napr. bod 50. rozsudku krajského súdu). Kasačný súd preto primárne odkazuje na dôvody napadnutého rozsudku, a to pokiaľ ide o nenaplnenie hypotézy ustanovenia § 10 ods. 1 písm. d/ zákona č. 171/1993 Z.z. v predmetnej veci.

32. Kasačný súd totiž nepochybuje o tom, že za zákonom ustanovených podmienok má príslušník PZ možnosť vykonanie služobného zákroku odmietnuť (v súdenej veci odkazom na § 10 ods. 1 písm. d/ zákona č. 171/1993 Z.z.), avšak takýto predpoklad neúspešnosti musí byť kvalifikovaný, resp. objektivizovaný a následne - pre účely prípadného disciplinárneho konania - aj riadne preukázaný. Opak by znamenal, že akýkoľvek predpoklad príslušníka PZ o neúspešnosti zákroku by mohol viesť k tomu, že tento bude môcť vykonanie služobného zákroku odmietnuť práve odkazom na § 10 ods. 1 písm. d/ zákona č. 171/1993 Z.z.

Je nesporné, že sťažovateľ v priebehu konania pred orgánmi verejnej správy, resp. krajským súdom komunikoval určité okolnosti, ktoré mali byť základom jeho predpokladu o domnelej neúspešnosti služobného zákroku. Tieto však boli - v priebehu disciplinárneho konania vedeného proti sťažovateľovi - vyvrátené. Vlastná skutočnosť, že služobný zákrok bol v ten istý deň - o niečo neskôr - vykonaný inými príslušníkmi PZ s tým istým člnom a za obdobných podmienok, za ktorých tento zákrok sťažovateľ odmietol vykonať, indikuje, že sťažovateľ predpoklad neúspešnosti zákroku dostatočne neobjektivizoval. Hoci hodnotenie predpokladov neúspešnosti služobného zákroku má subjektívnu povahu, toto hodnotenie musí byť koncipované na parametroch objektívnej povahy, pričom v súdenej veci bolo preukázané, že neexistovali také objektívne prekážky, ktoré by na strane sťažovateľa kvalifikovane mali alebo mohli viesť k záveru o predpokladanej neúspešnosti služobného zákroku.

35. Pokiaľ sťažovateľ poukázal na potrebu vyvažovania medzi verejným záujmom na vykonaní služobného zákroku a záujmom na ochrane zdravia a života príslušníkov Policajného zboru, tieto námietky považoval kasačný súd za nedôvodné. 36. Úvahy sťažovateľa, ktorými poukázal na potenciálne ohrozenie svojho života a zdravia, resp. života a zdravia iného príslušníka PZ (kolegu sťažovateľa), sa priečia obsahu služobnej prísahy policajta zakotvenej v ust. § 17 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., ktorá výslovne ustanovuje požiadavku statočnosti, disciplinovanosti, ako aj nasadenia vlastného života policajta pri ochrane práv občanov, bezpečnosti a verejného poriadku. Zákon č. 73/1998 Z.z. explicitne vyjadruje špecifické požiadavky pri výkone služby v Policajnom zbore pri ochrane práv občanov, a to až po nasadenie vlastného života. Služobná prísaha policajta je nielen jednou z podmienok vzniku služobného pomeru policajta, ale aj skutočným záväzkom, ktorým sa policajt zaviazal pri výkone služby riadiť.

38. Právny poriadok pre výkon štátnej služby v ozbrojených zložkách definuje prísne podmienky, a to s ohľadom na ich úlohu, ktorá spočíva v ochrane spoločnosti. V danom prípade sa jedná o nevykonanie služobného zákroku proti neznámemu člnu, pričom sťažovateľ konal v rozpore s verejným záujmom na odhaľovaní trestného činu alebo priestupku počas priameho výkonu štátnej služby. Povinnosti uložené ustanovením § 48 ods. 3 písm. a/, b/ a h/ zákona č. 73/1998 Z.z., ktoré sťažovateľ porušil, sú vyjadrením princípu rešpektovania zákonov, iných Všeobecne záväzných právnych predpisov, ako aj rozkazov, nariadených príkazov a pokynov nadriadených. 39.

Preto treba považovať za prirodzené, že na druhej strane kladie zákon vyššie podmienky profesionálneho a morálneho charakteru pre výkon služby, ktorých porušenie nekompromisne sankcionuje. To v konečnom dôsledku znamená, že zákon vyžaduje striktné dodržiavanie svojich ustanovení prísnejších ako iné zákony (napr. Zákonník práce <https://www.beck-online.sk/bo/document- view.seam?documentId=pj5f6mrqgayv6mzrge>).“

41. Kasačný súd ďalej poukazuje na to, že sťažovateľom naznačená marginalizácia verejného záujmu, ktorý mal chrániť v súvislosti s predmetným služobným zákrokom, sa javí ako značne simplifikovaná. Bez samotného vykonania služobného zákroku, k realizácii ktorého bol vyslaný (a ktorý sťažovateľ odmietol vykonať), nemožno bez ďalšieho tvrdiť, že na strane posádky neznámeho člna mohlo dôjsť „len“ ku spáchaniu priestupku.

Rovnako je zrejmé, že sťažovateľom namietané ohrozenie jeho života a zdravia ani bezprostredne nehrozilo. Kasačný súd sa totiž stotožňuje s konštatovaním krajského súdu, že z vykonaných dôkazov vyplýva, že v danom prípade boli splnené podmienky pre riadne a bezpečné vykonanie predmetného služobného zákroku, ktorý bol následne inou hliadkou s tým istým služobným motorovým člnom (a motorom) aj realizovaný. Rovnako sa sťažovateľ nemôže dovolávať nebezpečenstva vyplývajúceho z typu motora služobného člnu a typu záchranných viest, keď sám mal v čase ich preberania na OHK PZ Čierna nad Tisou možnosť voľby typu motora i záchranných viest, čo platí osobitne z dôvodu, že sťažovateľ spĺňa osobitné kvalifikačné - odborné predpoklady na tomto úseku (lodivod). Akékoľvek úvahy o ohrození života sú teda len na úrovni domnienok sťažovateľa a - naviac - nie sú ani objektivizované (k tomu pozri toto odôvodnenie vyššie).

43. Hneď v úvode tejto časti odôvodnenia kasačný súd uvádza, že táto námietka sťažovateľa sa javí ako účelová, keď napr. sám sťažovateľ v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu nenamietal, že by mal byť postihnutý za nevykonanie služobného zákroku, ale vecne dôvodil, prečo by za jeho nevykonanie nemal byť postihnutý. Kasačný súd naviac dopĺňa, že túto námietku sťažovateľ vzniesol až v kasačnom konaní (t.j. nenamietol ju v správnej žalobe), ale s prihliadnutím na § 453 ods. 2 SSP ju kasačný súd napriek tomu meritórne preskúmal.

45. Z prvostupňového rozhodnutia (str. 2) vyplýva, že sťažovateľ mal vykonať služobný zákrok, ktorý mal spočívať v „kontrole a stotožnení osádky neznámeho člna“, čo medzi sťažovateľom a žalovaným nie je sporné. Takýto úkon teda nepochybne zahŕňa - okrem iných - napr. obmedzenie slobody pohybu osôb nachádzajúcich sa v predmetnom člne, čím má kasačný súd za preukázané, že úkon, ktorý mal sťažovateľ vykonať, spĺňa zákonné vymedzenie pojmu „služobný zákrok“ podľa § 9 ods. 3 zákona č. 171/1993 Z.z.

47. Takýto výklad pojmu „služobný zákrok“ indikuje, paradoxne, aj § 10 ods. 1 písm. d/ zákona č. 171/1993 Z.z., na ktorý odkazuje aj sťažovateľ (ako na jednu zo svojich žalobných, resp. kasačných námietok), a ktoré ustanovenie upravuje možnosť odmietnuť vykonanie služobného zákroku. Ak by mal platiť výklad prezentovaný sťažovateľom v kasačnej sťažnosti, potom by vlastne neexistovala na strane príslušníka PZ (a teda ani na strane sťažovateľa) možnosť odmietnuť vykonanie služobného zákroku. Podľa výkladu sťažovateľa je služobný zákrok služobným zákrokom až jeho dokonaním, resp. vykonaním, čo znamená, že pred jeho vykonaním by ho nebolo možné odmietnuť.

Sťažovateľovi sa rozhodnutiami orgánov verejnej správy nekladie za vinu, že by nemonitoroval rieku (ako zákonnej, príp. inak uloženej povinnosti), ale to, že bez splnenia príslušných zákonných predpokladov nevykonal služobný zákrok, ktorý mu bol nariadený (k tomu pozri toto odôvodnenie vyššie).

50. Vychádzajúc z uvedeného a vzhľadom na to, že vznesené kasačné námietky neboli spôsobilé dosiahnuť zrušenie napadnutého rozsudku krajského súdu, Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný, kasačnú sťažnosť v zmysle § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol (výrok I. tohto rozsudku).

52. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky jednomyseľne pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP, § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).