4Stk/5/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v kasačnom senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Evy Vékonyovej, v právnej veci žalobcu: C. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, právne zastúpeného advokátkou: Mgr. Martina Neúročná, so sídlom Potočná 169/85, 909 01 Skalica, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trnave, Krajský dopravný inšpektorát, oddelenie bezpečnosti cestnej premávky, so sídlom Kollárova 31, 917 02 Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-TT-KDI3-2021/ 003576-002 zo dňa 25. mája 2021, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 43Sa/21/2021-52 zo dňa 26. septembra 2022, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 43Sa/21/2021-52 zo dňa 26. septembra 2022 zrušuje a vec vracia Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho a súdneho konania

Na vozidlách a oplotení domu vznikla materiálna škoda, pričom pri dopravnej nehode k zraneniu osôb nedošlo a alkohol u vodičov zistený nebol. 2. V rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu bolo konštatované, že uvedením konaním žalobca porušil ustanovenie § 15 ods. 5 písm. g), j) zák. č. 8/2009 o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o cestnej premávke“), čím bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len „zákon o priestupkoch“). Prvostupňový správny orgán konštatoval, že žalobca predchádzal pred ním jazdiace vozidlo U. T. pred križovatkou, čoho si je vedomý, ktorá bola z jeho smeru jazdy riadne označená zvislým dopravným značením, v takej vzdialenosti, ktorá nebola dostatočná na bezpečné dokončenie predchádzania pred úrovňou križovatky, nakoľko to vyplýva zo spisového materiálu a tiež zo znaleckého posudku znalca z odboru dopravy K.. E. T..

Pri určovaní druhu sankcie a jej výmery prvostupňový správny orgán prihliadol na závažnosť priestupku, spôsob spáchania, jeho následky, na okolnosti za ktorých bol spáchaný i na osobu páchateľa, pričom žalobcovi určil druh a výmeru uloženej sankcie v zmysle platnej právnej úpravy, pričom prihliadal najmä na to, že žalobca sa dopustil porušenia pravidiel cestnej premávky, ktorá je v zmysle § 137 ods. 2 písm. c) zákona o cestnej premávke považované za porušenie pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom, čo správny orgán kvalifikoval ako priťažujúcu okolnosť. Ďalej prvostupňový správny orgán poukázal na to, že v sledovanom období piatich rokov žalobca spáchal 15 priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, a preto pri určovaní druhu a výmery sankcie prihliadol na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností s tým, že pomer priťažujúcich okolností prevažuje nad poľahčujúcimi okolnosťami. Pri určovaní druhu a výmery sankcie správny orgán následne prihliadol na § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch ako pristúpil k skúmaniu závažnosti zistených priťažujúcich a

rozhodnutia. Pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu vychádzal z priestupkového spisu prvostupňového správneho orgánu č. ORPZ-SE-ODI1-2020/003489 ako aj zo správy o výsledku objasňovania priestupku, záznamu o dychovej skúške, záznamu dopravnej nehody, zápisnice o obhliadke miesta dopravnej nehody, náčrtku z miesta dopravnej nehody, plániku miesta dopravnej nehody, záznamov o podaní vysvetlenia, fotodokumentácie, evidenčnej karty vodiča. Žalovaný mal z administratívneho spisového materiálu prvostupňového správneho orgánu dostatočne preukázané porušenie ustanovenia § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch. Žalovaný ako odvolací správny orgán konštatoval, že v spisovom materiáli je dostatočne preukázané porušenie ustanovenia § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch, že účastníci škodovej udalosti sa nedohodli na jej zavinení, že vodič J. si nesplnil povinnosť vyplývajúcu zo zákona a premiestnil vozidlo. Pokiaľ ide o konanie vodiča J. tak toto bolo vedené v samostatnom konaní a bolo predložené na prejednanie príslušnému správnemu

V tejto súvislosti správny súd predovšetkým pukázal na to, že správne orgány by mali techniku jazdy vodičov obidvoch vozidiel vyhodnocovať nielen z pohľadu záverov ustanoveného znalca K.. E. T. (čo vôbec nevykonali), ale aj na základe ďalších skutočností, ktoré správne orgány zistili v správnom konaní. V tejto súvislosti sa pre súd javila ako podstatná nestranná a v správnom konaní nezohľadnená nestranná výpoveď, resp. výsluch svedka V. C. L., ktorý uviedol, že prvé vozidlo, t. j. vozidlo zn. U. T. (vodič J.) sa zaradilo pri príchode do križovatky k pravému okraju cesty a malo zapnutý ukazovateľ smeru jazdy vpravo. Vozidlo zn. N. (žalobca) jazdilo pri ľavom okraji svojho jazdného pruhu a vzhľadom k tomu, že vozidlo zn. U. T. (vodič J.) malo zapnutý ukazovateľ smeru jazdy vpravo, vodič vozidla zn. N. (žalobca) ho začal pred úrovňou križovatky predchádzať vľavo. Keď sa vodič vozidla zn. N. (žalobca) nachádzal v ľavom jazdnom pruhu, vlastne vedľa vozidla U. T. (vodič J.), toto náhle začalo odbočovať vľavo.

5. Podľa názoru krajského súdu týmto manévrom vodič J. spôsobil žalobcovi náhlu prekážku na vozovke a svojim spôsobom jazdy, ktorý vizuálne nezodpovedal skutočnosti zavinil dopravnú nehodu. K týmto zisteným okolnostiam vzniku dopravnej nehody sa správne orgány vôbec žiadnym spôsobom nevyjadrili a z tohto pohľadu a tiež aj z pohľadu vypracovaného znaleckého posudku neobjasnili správnosť techniky jazdy oboch vodičov.

Za tohto stavu správny súd dospel k záveru, že zo strany správnych orgánov nebola vyhodnotená miera zavinenia jednotlivých účastníkov dopravnej nehody, pričom k tomuto nedostatočnému objasneniu a dokázaniu dopravnej nehody uviedol, že dokazovanie, t. j. obstaranie, vykonanie a hodnotenie dôkazu o skutočnostiach dôležitých pre rozhodnutie, patrí do právomoci správneho orgánu, ktorý tak robí z úradnej povinnosti.

II. Kasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde

7. V kasačnej sťažnosti sťažovateľ uviedol, že krajský súd podľa odôvodnenia rozsudku v bode 9. založil svoje rozhodnutie na skutočnosti, že zo strany správnych orgánov neboli náležitým spôsobom vyhodnotené všetky okolnosti a skutočnosti potrebné na ustálenie vinníka dopravnej nehody, a preto závery o zodpovednosti žalobcu za spáchaný dopravný priestupok považuje za predčasné a nesprávne.

Keď sa vodič vozidla zn. N. nachádzal v ľavom jazdnom pruhu, vlastne vedľa vozidla U. T. (vodič J.), toto náhle začalo odbočovať vľavo. 8. Sťažovateľ uviedol, že odvolací orgán pri svojom rozhodovaní vzal vyjadrenia menovaného do úvahy, ale nepostavil svoje rozhodnutie iba na vyjadrení tohoto svedka teda V. C. L., nakoľko by to zo strany odvolacieho orgánu nebolo objektívne a nezaujaté stanovisko. Odvolací orgán pre zabezpečenie objektivity bral pri rozhodovaní do úvahy všetky informácie nachádzajúce sa v spisovom materiáli. Z vyššie uvedeného dôvodu sa odvolací orgán mal zaoberať a aj sa zaoberal vyjadreniami všetkých účastníkov dopravnej nehody, fotodokumentáciou, náčrtkom miesta dopravnej nehody ako aj informáciami a závermi znaleckého posudku.

chodcov. Sťažovateľ ďalej poukázal na to, že C. Q. aj napriek vedomosti, ktorú mu poskytovalo dopravné značenie predchádzal v mieste kde je to zákonom zakázané - § 15 ods. 5 písm. g) zákona o premávke - „Vodič nesmie predchádzať pri jazde cez križovatku a v takej vzdialenosti pred križovatkou, ktorá nie je dostatočná na bezpečné dokončenie predchádzania pred úrovňou križovatky, to neplatí pri predchádzaní motocykla bez postranného vozíka alebo nemotorového vozidla“. Podľa § 15 ods. 5 písm. j) zákona o premávke - „Vodič nesmie predchádzať na priechode pre chodcov, priechode pre cyklistov a bezprostredne pred ním“.

10. Sťažovateľ poukázal na bod č. 9 rozhodnutia krajského súdu, kde krajský súd dôvodí, že z ustanovenia § 19 ods. 1 druhá veta zákona o cestnej premávke vyplýva, že vodič pri odbočovaní nesmie ohroziť vodiča idúceho za ním. Pojem neohrozenie vodiča je definovaný ako povinnosť počínať si tak, aby inému účastníkovi cestnej premávky nevzniklo nijaké nebezpečenstvo, čiže počínať si tak, aby iný si iný účastník cestnej premávky nemusel náhle zmeniť smer alebo rýchlosť jazdy. Sťažovateľ súhlasí so znením druhej vety, ale tiež dáva do pozornosti štvrtú vetu tohto ustanovenia, ktorá hovorí, že vodič vozidla idúceho za vozidlom. ktoré odbočuje, musí dbať na zvýšenú opatrnosť a svojou jazdou nesmie ohroziť vodiča odbočujúceho vozidla. Zo znaleckého posudku vyplýva, že vzhľadom na skutočnosť, že obaja vodiči po dopravnej nehode premiestnili svoje vozidlá, nemohol znalec vychádzať a pre svoje výpočty použiť konečnú polohu vozidiel po dopravnej nehode, a teda ani popísaný priebeh nehodového deja nie je jednoznačný.

dôvodov. Zo znaleckého posudku (str. 24) vyplýva, že vzhľadom na absenciu akýchkoľvek stôp po pohybe vozidiel pred miestom ich zrážky z technického hľadiska nie je možné ustáliť spôsob pohybu vozidla U. T. pred jeho odbočením vľavo a aj pre to boli vypracované dve alternatívy priebehu nehodového deja. Nie je teda možné ani s istotou určiť, či vodič U. T. spôsobil C. Q. náhlu prekážku. Ak vychádzame zo skutočnosti, ktorú uviedol vodič U. T. C. J. v zázname o podaní vysvetlenia tak pred prejazdom križovatkou dal znamenie o zmene smeru jazdy vľavo, svoje vozidlo spomalil, zaradil druhý prevodový stupeň a začal odbočovať, čo aj znalec vyhodnotil ako správnu techniku jazdy cez križovatku, tak nemohol vytvoriť vodičovi jazdiacemu za ním náhlu prekážku, iba ak by sa tento dostatočne nevenoval vedeniu vozidla a teda by neskoro spozoroval dianie pred sebou, v tom prípade by však bolo predchádzanie skôr možné brat' ako vyhýbanie sa vozidlu z dôvodu zabránenia zrážke.

ORPZ-SE- ODI1-2020/003489 a to zo správy o výsledku objasňovania priestupku, záznamu o dychovej skúške, záznamu dopravnej nehody, zápisnice o obhliadke miesta dopravnej nehody, náčrtku z miesta dopravnej nehody, plániku miesta dopravnej nehody, záznamov o podaní vysvetlenia, fotodokumentácie, evidenčnej karty vodiča. Ďalej sa pri rozhodovaní vychádzalo z odborného vyjadrenia znalca z odboru cestná doprava a priestupkového spisu Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Senici číslo:

správnym orgánom. 13. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa vyjadril podaním zo dňa 28. februára 2023 a navrhol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná, nakoľko v nej nie je inkorporovaný zákonný dôvod na použitie ustanovenia § 440 ods. 1 písm. g) SSP, teda že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Sťažovateľ v zásade opakuje argumenty skutkového charakteru, ktoré uvádzal pred krajským súdom a v samotnom predsúdnom správnom konaní a zároveň uvedené argumenty neprípustne rozširuje, snažiac sa dodatočne vysvetliť a zdôvodniť ním nezákonne a nesprávne prijaté závery na základe neúplne zisteného skutkového stavu.

14. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.

16. Podľa § 15 ods. 5 písm. g) zákona o cestnej premávke vodič nesmie predchádzať pri jazde cez križovatku a v takej vzdialenosti pred križovatkou, ktorá nie je dostatočná na bezpečné dokončenie predchádzania pred úrovňou križovatky; to neplatí pri predchádzaní motocykla bez postranného vozíka alebo nemotorového vozidla.

Vodič vozidla idúceho za vozidlom, ktoré odbočuje, musí dbať na zvýšenú opatrnosť a svojou jazdou nesmie ohroziť vodiča odbočujúceho vozidla. 19. Podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto porušil všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, pri ktorej sa inému ublíži na zdraví alebo inému spôsobí škoda majetku.

Krajský súd zrušenie rozhodnutia žalovaného odôvodnil nedostatočným vyhodnotením všetkých skutočností, ktoré by odôvodňovali postavenie žalobcu ako vinníka dopravnej nehody a zároveň závery o zodpovednosti žalobcu za spáchaný dopravný priestupok považoval za predčasné a nesprávne. Ak krajský súd považoval závery správnych orgánov za nedostatočné, kasačný súd musí konštatovať, že dôvody, pre ktoré krajský súd vrátil vec na rozhodnutie žalovanému, nepovažuje v danej veci za relevantné. Pre závery o naplnení skutkovej podstaty priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch nie je v tomto prípade podstatné, aby si správne orgány ustálili mieru zavinenia jednotlivých účastníkov dopravnej nehody. Podľa názoru kasačného súdu nie je správne posúdenie situácie krajským súdom, že vodič vozidla U. vytvoril žalobcovi na ceste prekážku a preto je potrebné skúmať podiel viny žalobcu na tejto nehode. Vo svojej právnej a logickej úvahe krajský súd opomenul tú skutočnosť, že vodič vozidla U. predsa nemohol vytvoriť prekážku na ceste niekomu, kto sa na danom mieste ani nemal nachádzať. Z technického hľadiska vodič vozidla U. síce ohrozil žalobcu za

22. Znalecký posudok je jedným z dôkazov v správnom konaní, ktorý hodnotí správny orgán ako ktorýkoľvek iný dôkaz, pričom však nie je oprávnený posudzovať jeho správnosť (jeho závery), ale hodnotí iba to, či úvahy znalca zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z dôkazov vykonaných správnym orgánom. Správny orgán preto nemôže znalecký posudok označiť ako nesprávny a nahradiť ho vlastným posúdením skutočnosti z odbornej stránky (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. mája 2010, sp. zn. 6 Sžo 150/2009). Zo záverov znaleckého posudku č. 28/2020 znalca K.. E. T., vyplynuli pochybenia vo vzťahu k technike jazdy a to zo strany oboch účastníkov dopravnej nehody. Pritom z označeného znaleckého posudku vyplýva, že skutočnosť, že žalobca predchádzal pred ním jazdiace vozidlo U. v križovatke, ktorá je z jeho smeru jazdy riadne označená zvislým dopravným značením, bola nesprávnym prvkom v technike jeho jazdy.

správnym súdom. Kasačný súd konštatuje, že v tomto prípade je preto na účely posúdenia zodpovednosti žalobcu za priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch spolu zavinenie vodiča vozidla VW právne irelevantné. Relevancia spolu zavinenia by nastala v prípade uplatnenia si poistných nárokov, či vo vzťahu k trestnoprávnej rovine, avšak nie na účely posúdenia zodpovednosti žalobcu za predmetný priestupok.

Z hľadiska subjektívnej stránky na spáchanie tohto priestupku postačuje zavinenie z nedbanlivosti, keďže podľa § 3 zákona o priestupkoch, na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie. Správny orgán mal podľa kasačného súdu za spoľahlivo preukázané, že žalobca sa svojim konaním dopustil porušenia zákona o cestnej premávke, ako všeobecne záväzného predpisu o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Svojim konaním porušil § 15 ods. 5 písm. g) zákona o cestnej premávke, v zmysle ktorého vodič nesmie predchádzať, pri jazde cez križovatku a v takej vzdialenosti pred križovatkou, ktorá nie je dostatočná na bezpečné dokončenie predchádzania pred úrovňou križovatky. Konanie žalobcu vyústilo do následku, ktorým bola dopravná nehoda. Vzhľadom na uvedené je možné konštatovať, že žalobca bol z hľadiska subjektu spôsobilým pre vyvodenie zodpovednosti za spáchanie priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch, svojim konaním naplnil objektívnu stránku skutkovej podstaty uvedeného priestupku a vzhľadom na skutočnosť, že

24. Kasačný súd ešte dodáva, že zo zisteného skutkového stavu a záverov znaleckého posudku vyplýva, že vzhľadom na absenciu akýchkoľvek stôp po pohybe vozidiel pred miestom ich zrážky z technického hľadiska nie je možné ustáliť spôsob pohybu vozidla U. pred jeho odbočením vľavo, na základe čoho boli vypracované dve alternatívy nehodového deja.

Krajský súd považoval závery správnych orgánov za nedostatočné a predčasné, nakoľko neboli náležitým spôsobom vyhodnotené všetky okolnosti a skutočnosti potrebné na ustálenie vinníka dopravnej nehody. Zo zisteného skutkového stavu je podľa kasačného súdu zrejmé, že žalobca porušil zákon o cestnej premávke, keď predchádzal motorové vozidlo pri jazde cez križovatku a v takej vzdialenosti pred križovatkou, ktorá nie je dostatočná na bezpečné dokončenie predchádzania pred úrovňou križovatky. V danej veci došlo k vzniku dopravnej nehody, ktorej vznik resp. existencia boli podľa jeho názoru správnymi orgánmi riadne zdokumentované.

IV. Záver

25. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že napadnutým rozsudkom správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Kasačný súd preto postupom podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil napadnutý rozsudok správneho súdu a vec vrátil Správnemu súdu v Bratislave (právnemu nástupcovi Krajského súdu v Trnave podľa § 3 ods. 2 písm. b/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súd a o zmene a doplnení niektorých zákonov) na ďalšie konanie. 26. V ďalšom konaní bude správny súd postupovať tak, ako mu naznačil kasačný súd v odôvodnení tohto rozsudku. Vyjadrenými právnymi názormi kasačného súdu je správny súd viazaný (§ 469 SSP).

27. V ďalšom konaní správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP). 28. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 30. októbra 2024