4Stk/6/2021
ECLI:SK:NSSSR:2022:4020200356.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Nitre
- Sp. zn. 1. inštancie
- 23Sa/54/2020
- IČS
- 4020200356
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): N. B., bytom J.. W. XXX/X, XXX XX . L., nar. XX.XX.XXXX, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre, Krajský dopravný inšpektorát, Nitra, Piesková 32, 949 01 Nitra, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre, č.k. 23Sa/54/2020-70 zo dňa 25. januára 2021, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť sa odmieta. II. Žiaden účastník konania nemá právo na náhradu trov kasačného konania.
Odôvodnenie
I. Konanie na krajskom súde
1. Žalobou zo dňa 05.06.2019 doručenou Krajskému súdu v Nitre (ďalej aj ako „krajský súd“ alebo „správny súd“) dňa 29.07.2020 sa žalobca domáhal súdneho prieskumu rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-NR-KDI-37/2020-SK zo dňa 25.06.2020 (ďalej ako „druhostupňové rozhodnutie“ alebo „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný ako odvolací správny orgán potvrdil rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre - Okresný dopravný inšpektorát Nitra (ďalej aj ako „správny orgán prvého stupňa“) - č. rozhodnutia: ORPZ-NR- ODI2-113/2020-Pr zo dňa 16.04.2020 (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“). 2. Orgán prvého stupňa uložil žalobcovi pokutu 400 Eur a zároveň mu uložil zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 15 mesiacov (odo dňa právoplatnosti prvostupňového rozhodnutia). Protiprávneho konania sa žalobca dopustil tým, že dňa 31.08.2019 o 08:45 hod. viedol v meste Nitra osobné motorové vozidlo v čase, keď mal odobraté vodičské oprávnenie, čím porušil § 4 ods. 2 písm. a/ (s poukazom na § 137 ods. 2 písm. o/) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a preto bol uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. e/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca včas odvolanie. 3. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, keď nezistil žiadne okolnosti, ktoré by mali viesť k zrušeniu prvostupňového rozhodnutia vo veci. 4. Rozhodnutie žalovaného napadol žalobca na krajskom súde tvrdiac, že druhostupňové rozhodnutie je nezákonné, pretože správne orgány nedostatočne zistili skutkový stav veci.
Druhostupňový orgán bez náležitého odôvodnenia odmietol vykonať dôkazy, ktoré žalobca navrhoval a žalovaný sa dostatočne nevysporiadal s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní, ktoré by mohli byť jemu na prospech. Za nezákonnosť v konaní príslušníkov Policajného zboru považoval žalobca bezdôvodnú lustráciu jeho osoby, ako aj požadovanie iných dokladov a listín (okrem dokladu totožnosti). Má za to, že tieto dôkazy potom boli vykonané v rozpore so zákonom. Žalobca ďalej tvrdil, že v priebehu odhaľovania priestupku nebola splnená zásada zákonnosti, ako ani zásada primeranosti - vzhľadom na dôvod vykonania služobného zákroku. V ďalších častiach žaloby žalobca poukazuje na konkrétne - ním tvrdené - pochybenia a nezákonnosti, ktorých sa orgány verejnej správy mali dopustiť v súvislosti so správnym konaním, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, resp. v rámci objasňovania priestupku, z ktorého bol uznaný za vinného. 5. Krajský súd v Nitre rozsudkom č.k. 23Sa/54/2020-70 zo dňa 25. januára 2021 (ďalej aj ako „rozsudok“) žalobu žalobcu zamietol a rozhodol, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Krajský súd výrok vo veci odôvodnil tým, že z pripojeného administratívneho spisu a z listín, ktoré sa nachádzajú v spisovom materiáli, mal za preukázané, že žalobca motorové vozidlo viedol tak, ako je to uvedené vo výroku prvostupňového rozhodnutia, ako aj to, že tento pri kontrole nepredložil hliadke Policajného zboru vodičský preukaz. Krajský súd potvrdil, že v rámci objasňovania priestupku bolo zistené, že žalobca mal od 20.03.2019 odobraté vodičské oprávnenie, t.j. nebolo sporné, že žalobca viedol motorové vozidlo i napriek tomu, že mal v rozhodnom čase odobraté vodičské oprávnenie. Krajský súd neakceptoval ani jednu žalobnú námietku ako relevantný základ pre vyhovenie žalobe, a preto túto zamietol tak, ako je to uvedené v tomto bode odôvodnenia.
II. Kasačná sťažnosť sťažovateľa, vyjadrenie žalovaného k podanej kasačnej sťažnosti
6. Proti rozsudku krajského súdu podal včas kasačnú sťažnosť žalobca (ďalej ako „sťažovateľ“), ktorý do kasačnej sťažnosti uviedol, že rozsudok krajského súdu mu bol doručený dňa 22.02.2020. Kasačná sťažnosť bola krajskému súdu doručená dňa 19.03.2021. 7. Kasačnú sťažnosť odôvodnil ustanovením § 440 ods. 1 písm. f/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej ako „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“) a ustanovením § 440 ods. 1 písm. g/ SSP. Mal za to, že krajský súd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a zároveň tvrdil, že krajský súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu. 8. V konkrétnostiach sťažovateľ dôvodil tým, že tak ako orgány verejnej správy, ani krajský súd sa nezaoberal argumentáciou sťažovateľa a že krajský súd v rámci rozhodovania vo veci vychádzal výlučne z tvrdení žalovaného. Toto malo mať podľa sťažovateľa výrazne negatívny vplyv na posúdenie relevantných skutkových okolností. Poukázal aj na to, že v predmetnej veci - podľa jeho názoru - neboli splnené podmienky na zastavenie vozidla sťažovateľa. V čl. II.1 kasačnej sťažnosti následne uviedol dôvody a okolnosti, od ktorých odvíja záver o údajnom nezákonnom zastavení jeho vozidla hliadkou Policajného zboru. 9. V petite kasačnej sťažnosti sa sťažovateľ domáhal toho, aby kasačný súd vydal rozsudok, ktorým rozhodne o zrušení rozsudku krajského súdu a vec vráti tomuto súdu na ďalšie konanie, alebo aby kasačný súd vydal rozsudok, ktorým zmení výrok rozsudku krajského súdu tak, že zruší žalobou napadnuté rozhodnutie a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žiadal o náhradu trov kasačného konania, príp. o náhradu trov konania na krajskom súde.
10. Krajský súd v rámci realizácie procesných úkonov vo veci zistil nedostatok kasačnej sťažnosti, a to skutočnosť, že sťažovateľ v rámci kasačného konania nie je zastúpený advokátom. Vychádzajúc z uvedeného zistenia, krajský súd vydal vo veci uznesenie č.k. 23Sa/ 54/2020-93 zo dňa 23. júla 2021, ktorým sťažovateľa vyzval na predloženie plnomocenstva, t.j. vyzval ho na preukázanie zákonnej podmienky zastúpenia advokátom, resp. advokátskou kanceláriou v kasačnom konaní. Sťažovateľovi na preukázanie tejto podmienky poskytol lehotu 20 dní odo dňa doručenia predmetného uznesenia. 11. V odôvodnení uznesenia krajský súd upozornil sťažovateľa na to, že hoci v prípade konaní vo veciach správneho trestania sa v konaní pred prvostupňovým správnym súdom neuplatňuje povinné právne zastúpenie, v prípade konania o kasačnej sťažnosti táto výnimka už neplatí (bod 7. odôvodnenia uznesenia krajského súdu). Zároveň poukázal na výnimky z povinného zastúpenia advokátom odkazom na § 449 ods. 2 SSP (bod 4. odôvodnenia predmetného uznesenia). V poučení uznesenia krajský súd sťažovateľa poučil, že ak výzve obsiahnutej v uznesení nevyhovie (t.j. nepredloží plnomocenstvo dané advokátovi, resp. advokátskej kancelárii), vznikne právny základ pre odmietnutie kasačnej sťažnosti kasačným súdom. 12. Podľa doložky právoplatnosti a vykonateľnosti sa predmetné uznesenie stalo právoplatným dňa 20.08.2021 a vykonateľným dňa 24.08.2021. 13. Sťažovateľ procesnú povinnosť vyplývajúcu mu z uznesenia krajského súdu č.k. 23Sa/54/ 2020-93 zo dňa 23. júla 2021 nesplnil a v súdom určenej lehote nepreukázal, že je v kasačnom konaní riadne zastúpený advokátom (resp. že by sa na neho vzťahovala jedna z relevantných výnimiek obligatórneho zastúpenia advokátom v kasačnom konaní). 14. Krajský súd výzvou č.k. 23Sa/54/2020-102 zo dňa 16.09.2021 adresovanou žalovanému tohto vyzval, aby sa vyjadril k podanej kasačnej sťažnosti. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.
III. Konanie na kasačnom súde, posúdenie veci kasačným súdom
15. Prejednávaná vec bola dňa 09.11.2021 predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) ako súdu príslušnému na konanie a rozhodovanie. Vec bola náhodným výberom (technickými prostriedkami schválenými Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky) pridelená na rozhodnutie senátu 4S - sp. zn.: 4Stk/6/2021. 16. Skôr ako senát pristúpil k meritórnemu prieskumu kasačnej sťažnosti, verifikoval procesné podmienky kasačného konania, keď zistil, že vo veci existuje zákonná prekážka brániaca vecnému prieskumu kasačnej sťažnosti. 17. Podľa § 449 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. 18. Podľa § 449 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, povinnosti podľa odseku 1 (pozri bod 17. tohto odôvodnenia) neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. 19. Na základe výzvy krajského súdu, sťažovateľ nepreukázal, že je zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 SSP) a zároveň nepreukázal, že by sa na neho vzťahovala výnimka podľa § 449 ods.
2 písm. a/ SSP (vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa). Vec sťažovateľa nie je ani jednou z výnimiek podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ Správneho súdneho poriadku (§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP) a žalovaným vo veci nie je Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 2 písm. c/ SSP), ale Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre. 20. Vzhľadom na uvedené je potom zrejmé, že sťažovateľ musí byť v tomto konaní zastúpený advokátom, pričom existenciu takéhoto zastúpenia napriek výzve krajského súdu v podobe uznesenia č.k. 23Sa/54/2020-93 zo dňa 23. júla 2021 nepreukázal, a to napriek tomu, že o následkoch s tým spojenými, t.j. o možnosti odmietnutia kasačnej sťažnosti kasačným súdom, bol sťažovateľ krajským súdom riadne poučený. 21. Podľa § 459 Správneho súdneho poriadku, kasačný súd uznesením odmietne kasačnú sťažnosť ako neprípustnú, ak d) neboli splnené podmienky podľa § 449. 22. Kasačný súd má za preukázané, že podmienky podľa § 449 Správneho súdneho poriadku splnené neboli, a preto musel rozhodnúť o odmietnutí kasačnej sťažnosti tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia. 23. O trovách kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 170 písm. a/ SSP, t.j. rozhodol tak, že žiadnemu účastníkovi konania právo na náhradu trov konania nepriznal, keď zistil, že odmietnutie kasačnej sťažnosti síce spôsobil sťažovateľ nepreukázaním splnenia podmienok podľa § 449 SSP (§ 171 ods. 1 SSP), avšak žalovanému zároveň žiadne trovy kasačného konania nevznikli, keď tento v konaní neuskutočnil žiadny úkon, a teda nebolo dôvodné vo veci aplikovať ustanovenie § 168 SSP. 24. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 Správneho súdneho poriadku, § 147 ods. 2 Správneho súdneho poriadku a § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 13. júla 2022