4Stk/6/2022

1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“ alebo „krajský súd“) rozsudkom č. k.: 5S/243/2017-77 zo dňa 18. júna 2019 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) podľa § 191 ods. 1 písm. c/ a d/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v účinnom znení (ďalej len „SSP“) zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného číslo spisu: 2559/2017-420, číslo záznamu: 22858/2017 zo dňa 03.10.2017 a rozhodnutie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, sekcia kontroly a obchodného dozoru, odbor správneho konania pre obchodný dozor a vybavenie petícií a sťažností číslo spisu: 1566/2017-023, číslo záznamu: 12506/2017 zo dňa 26.05.2017 a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. O trovách konania rozhodol správny sud tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na úplnú náhradu trov konania. 2. Správny súd konštatoval, že v uvedenej právnej veci ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového orgánu o uložení sankcie za spáchanie správnych deliktov podľa § 4 ods. 3 písm. b/ zákona č. 362/2012 Z.z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny (ďalej len „zákon č. 362/2012 Z.z.“) a § 4 ods. 4 písm. f/ zákona č. 362/2012 Z.z . 3. Podľa názoru správneho súdu v danom prípade predmet kontroly bol vymedzený v poverení, ktoré je uvedené v Protokole o vykonanej kontrole č. záznamu 30462/2016, č. spisu 41/2016-020 v súlade so zákonom č. 362/2012 Z.z. a platnými právnymi predpismi, a preto nie je možné rozširovať predmet kontroly nad rozsah vymedzený v Poverení č. 60/2015 zo dňa 03.12.2015. 4. Z hľadiska objektívnej stránky skutkovej podstaty správnych deliktov krajský súd konštatoval, že vymedzenie skutkových podstát správnych deliktov spolu s príslušnými sankciami je ex lege predmetom úpravy § 8 zákona č. 362/2012 Z.z., nie § 4 zákona č. 362/ 2012 Z.z. Na naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu v zmysle § 8 ods. 1 cit. zákona s poukazom na § 4 ods. 4 písm. f/ zákona č. 362/2012 Z.z. explicitne vyžaduje dohoda vo svoj prospech, t.j. konsenzus strán zúčastnených na obchodnom vzťahu, o nedodržaní lehoty podľa § 3 ods. 2 cit. zákona. V rámci vykonanej kontroly u žalobcu však nebola zistená a ani konštatovaná existencia dohody medzi žalobcom a spoločnosťou Berto sk, s.r.o. o akejkoľvek neprimeranej podmienke vymedzenej v cit. zákone, ktorá by bola v prospech jedného z účastníkov obchodného vzťahu. 5. Správny súd poukázal na základné princípy správneho trestania, v zmysle ktorých je neprípustné, aby pri posudzovaní deliktuálnej zodpovednosti žalobcu, bol uplatňovaný extenzívny výklad vo vzťahu ku skutkovej podstate správneho deliktu. Preto bol správny súd toho názoru, že v zmysle § 8 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 4 písm. f/ zákona č. 362/2012 Z.z. je možné sankcionovať výlučne len také konanie účastníka obchodného vzťahu, ktorý dohodne vo svoj prospech neprimeranú obchodnú podmienku vymedzenú v tomto ustanovení. 6. Správny súd dospel k názoru, že žalobou napadnuté rozhodnutie ministra vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a v časti uloženej pokuty je rozhodnutie aj nepreskúmateľné, čo je dôvodom na jeho zrušenie spolu s prvostupňovým rozhodnutím, ktoré trpí rovnakou nezákonnosťou ako druhostupňové rozhodnutie.

10. Prejednávaná vec bola dňa 16.04.2021 predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky - ako súdu príslušnému na konanie a rozhodnutie - podľa právnej úpravy účinnej k danému dňu. Na Najvyššom súde Slovenskej republiky bola vec náhodným výberom pridelená na rozhodnutie senátu 1S - sp. zn. 1Asan/11/2021. S účinnosťou od 1. augusta 2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) začal svoju právomoc vykonávať Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, pričom k tomuto dňu prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky výkon súdnictva vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejedávaná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety náhodným výberom pridelená na rozhodnutie kasačnému senátu 4S Najvyššieho správneho

12. Krajský súd uznesením č.k. 5S/243/2017-105 zo dňa 24.10.2019 sťažovateľa vyzval, aby v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia doplnil svoju kasačnú sťažnosť zo dňa 16.09.2019 tak, že doručí súdu vlastnoručne alebo kvalifikovaným elektronickým podpisom podpísanú kasačnú sťažnosť zo dňa 16.09.2019, ktorá bola podaná osobne na správnom súde dňa 17.09.2019.

Správny súd uviedol, že kasačná sťažnosť neobsahuje všetky zákonom požadované náležitosti - podpis a z uvedeného dôvodu vyzval sťažovateľa na doplnenie kasačnej sťažnosti. Uvedené uznesenie krajského súdu č.k. 5S/243/2017-105 zo dňa 24.10.2019 bolo sťažovateľovi doručené dňa

15. Dňa 16.02.2022 bola predmetná vec opätovne predložená Najvyššiemu súdu správnemu Slovenskej republiky a bola jej pridelená spisová značka 4Stk/6/2022.

16. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP), skôr ako mohol pristúpiť k vecnému prejednaniu kasačnej sťažnosti bol povinný zistiť, či kasačná sťažnosť bola podaná oprávneným subjektom (§ 442 ods. 1 SSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 443 ods. 1 SSP), či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP) a či obsahuje zákonom ustanovené náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP).

18. Podľa § 445 ods. 1 SSP v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa §57 uviesť a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

20. Kasačný súd porovnávajúc obsah kasačnej sťažnosti s požiadavkou uvedenou v § 445 ods. 1 SSP zistil, že žalovaný ako kasačný sťažovateľ ani napriek výzve krajského súdu uznesením č.k. 5S/243/2017-105 z 24.10.2019 na doplnenie kasačnej sťažnosti a poučeniu o následku jej nedoplnenia, svoju kasačnú sťažnosť riadne nepodpísal, resp. nepreukázal riadne podpísanie predmetnej kasačnej sťažnosti. V kasačnej sťažnosti tak naďalej absentuje podpis osoby oprávnenej konať za kasačného sťažovateľa v súlade s ust. § 445 ods. 1 SSP v spojení s ust. § 57 ods. 1 písm. e/ SSP. Je potrebné zdôrazniť, že sťažovateľ bol v napadnutom rozsudku krajského súdu poučený o náležitostiach kasačnej sťažnosti a uznesením č.k. 5S/243/2017-105 z 24.10.2019 bol na doplnenie podpisu vyzvaný. Hoci krajský súd nesprávne žalovaného poučil o orgáne, ktorý je príslušný na odmietnutie kasačnej sťažnosti, keď uviedol, že ak v určenej lehote svoje podanie uvedeným spôsobom nedoplní, podanie odmietne uznesením

21. Z dôvodu, že sťažovateľ ani po výzve krajského súdu uznesením č.k. 5S/243/2017-105 z 24.10.2019 na doplnenie kasačnej sťažnosti ku kasačnej sťažnosti nepripojil podpis, nemohol kasačný súd prihliadnuť na späťvzatie kasačnej sťažnosti zo dňa 09.11.2021. Kasačné konanie je možné v zmysle § 460 SSP zastaviť len v prípade, že bola kasačná sťažnosť riadne podaná (vrátane splnenia všetkých zákonných, resp. procesných predpokladov a náležitostí).

ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 v spojení § 467 ods. 1 SSP). 24. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).

V Bratislave dňa 13. júla 2022