← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·23. 10. 2024

4Stk/6/2024

ECLI:SK:NSSSR:2024:7019200778.1

Zamieta
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Správny súd v Košiciach
Sp. zn. 1. inštancie
KE-7S/78/2019
IČS
7019200778
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., LL.M. a členov senátu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: JURKI - HAYTON s.r.o., so sídlom Prístavná 2, Bratislava, IČO: 31332251, právne zastúpený: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JURKOVIČOVÁ & PARTNERS s.r.o., so sídlom Domkárska 4, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 52164683 proti žalovanému: Slovenská inšpekcia životného prostredia - ústredie, so sídlom Grösslingová 5, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 1394001119/5843-28106/Kol zo dňa 30.07.2019, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému rozsudku Správneho súdu v Košiciach č. k. KE-7S/78/2019-109 zo dňa 18. januára 2024, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Konanie pred správnym súdom

1. Napadnutým rozsudkom Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“) podľa ust. § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného Slovenská inšpekcia životného prostredia - ústredie, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1394001119/5843-28106/Kol zo dňa 30.07.2019.

V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca skladoval motorovú naftu a benzín v podzemnej päťkomorovej dvojplášťovej nádrži objemu 100 m3 na prevádzke ČS JURKI Košice. Žalobca v administratívnom konaní namietal, že táto nádrž, v rozpore s tým, čo vyplýva z protokolu o výsledku kontroly zo dňa 24.08.2018, bola vybavená zariadením proti preplneniu, zariadením signalizujúcim najvyššiu prípustnú hladinu znečisťujúcich látok.

Toto zariadenie malo mať povahu plavákového ovládača umiestneného v predmetnej nádrži. Na preukázanie tohto svojho skutkového tvrdenia žalobca predložil do administratívneho konania prospekt ventilu a rozhodnutie o schválení plavákového ovládača Typ - E 218.2. V tomto smere správny súd uvádza, že dôkazy sa posudzujú na základe ich hodnovernosti a relevancie k preukazovanej skutočnosti. Prospekt ventilu nie je dostatočným dôkazom na preukázanie toho, že sa v nádrží na prevádzke ČS JURKI Košice takýto plavákový ovládač skutočne nachádzal.

Z prospektu ventilu takéto konkrétne umiestnenie plavákového ovládača nevyplýva. Hodnovernosť tohto dôkazu bola znížená skutočnosťou, že informácie v ňom uvedené, neboli preložené do slovenského jazyka, čím bolo ich overenie orgánom verejnej správy sťažené (na listine sa taktiež nachádzali poznámky vpísané rukou). Rozhodnutie o schválení plavákového ovládača Typ - E 218.2 nemalo zrejmú relevantnú súvislosť k príslušnej skutkovej otázke.

Rozhodnutie o schválení plavákového ovládača Typ - E 218.2 sa týka určitého typu plavákového ovládača. Toto rozhodnutie teda správny súd nepovažoval za listinu preukazujúcu umiestnenie určitého konkrétneho plavákového ovládača v príslušnej nádrži na prevádzke ČS JURKI Košice. Dôkazná sila oboch týchto listinných dôkazov bola oslabená aj tým, že žalobca nezdôvodnil ako tieto odlišné listinné dôkazy spolu súvisia a teda, či sa skutočne tieto vzťahujú ku jednému konkrétnemu zariadeniu, ktoré malo signalizovať najvyššiu prípustnú hladinu znečisťujúcich látok v predmetnej nádrži. Správny súd prisvedčil žalovanému, že takéto listinné dôkazy nie sú spôsobilé vyvrátiť skutkové zistenia o absencii zariadenia signalizujúceho najvyššiu prípustnú hladinu znečisťujúcich látok v nádrži objemu 100 m3 na prevádzke ČS JURKI

Košice. Posúdenie týchto námietok, vyjadrené v rozhodnutí žalovaného, teda nepresahovalo rámec voľnej úvahy orgánu verejnej správy prípustnej na posúdenie skutkových okolností pre účely správneho trestania. 2. K žalobnému bodu týkajúceho sa kolaudačného rozhodnutia č. ŠVS, VVaK-2004/01155-3/ Rez zo dňa 12.07.2004 správny súd uviedol, že toto kolaudačné rozhodnutie sa nezaoberá technickými parametrami ČS JURKI Košice, ktoré by spadali do rozsahu nedostatkov vytýkaných žalobcovi. Toto rozhodnutie sa netýka umiestnenia zariadenia proti preplneniu a ani o vybudovaní účinného kontrolného systému na včasné zistenie únikov znečisťujúcich látok na prevádzke ČS JURKI Košice. Na základe uvedeného kolaudačné rozhodnutie č. ŠVS VVaK-2004/01155-3/Rez zo dňa 12.07.2004 nepredstavuje listinný dôkaz vyvracajúci skutkové zistenia, o ktorých zaťažovalo žalobcu dôkazné bremeno.

Na základe týchto východísk má správny súd za to, že žalovaný sa s touto námietkou žalobcu vysporiadal dostatočným a presvedčivým spôsobom. 3. Žalobný bod o umiestnení systému kontroly meraním tlaku cez medzi plášť interným plynom na prevádzke ČS JURKI Košice v čase kontroly dodržiavania ustanovení vodného zákona preto vyhodnotil ako skutkové tvrdenie, ktoré žalobca nepreukázal. K žalobnému bodu o montáži systému Site Sentinel správny súd uviedol, že táto montáž nastala až po zistení vytýkaných nedostatkov, ktoré tvoria skutkovú stránku správneho deliktu. Uvedené je nesporné a na túto skutočnosť poukázal taktiež žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia.

4. K návrhu na doplnenie dokazovania výsluchom žalobcom označených svedkov správny súd uviedol, že dôkazná informácia, ktorej získanie malo byť dosiahnuté vypočutím príslušných svedkov, sa vzťahuje na otázku vzniku administratívnej zodpovednosti žalobcu. Žalobca takýto návrh na doplnenie dokazovania v administratívnom konaní nepredložil. Uvedenú procesnú pasivitu nie je možné odstraňovať v konaní pred správnym súdom.

Zákonnosť pri posudzovaní skutkového stavu žalovaným nie je narušená tým, že žalobca nezobral do svojej právnej úvahy také skutkové informácie, ktoré mohli (hypoteticky) poskytnúť svedkovia, ktorých vypočutie v administratívnom konaní žalobca nenavrhol. Z týchto dôvodov správny súd tento návrh na doplnenie dokazovania nevykonal a to aj vzhľadom na to, že správny súd nie je skutkovým súdom. 5. K žalobnému bodu o nesprávnom ustálení zavinenia žalobcu správny súd uviedol, že žalobca vychádza z nesprávneho predpokladu o tom, že skutková podstata príslušného správneho deliktu obsahuje taktiež subjektívnu stránku vo forme zavinenia. K naplneniu administratívnej zodpovednosti v tomto prípade dochádza na základe objektívnych okolností, a to v príčinnej súvislosti s porušením príslušných ustanovení vodného zákona. Z tohto dôvodu nemal žalovaný povinnosť preukazovať zavinenie na strane žalobcu za účelom, aby voči nemu vyvodil príslušnú administratívnu zodpovednosť za správny delikt. K preukazovaniu zavinenia žalobcu zo strany žalovaného vo veci ani nedošlo. 6. K žalobnému bodu o nedostatočnom odôvodnení výšky uloženej sankcie správny súd uviedol, že § 76 ods. 1 vodného zákona explicitne pomenúva tie okolnosti, na ktoré je povinný orgán verejnej správy prihliadať pri ukladaní pokuty podľa § 74 ods. 1 písm. i) v spojení s § 75 ods. 5 vodného zákona. Preskúmavané rozhodnutie v tejto súvislosti konštatuje, že „uloženie sankčného postihu pre účastníka konania JURKI-HAYTON s.r.o. Bratislava je vecne a právne opodstatnené“. Z tohto dôvodu posudzoval správny súd preskúmavané rozhodnutie v nadväznosti na rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 01.04.2019. 7. Vo vzťahu k žalobnému bodu týkajúceho sa vplyvu uloženej sankcie na prevádzku ČS JURKI Košice správny súd uviedol, že z hľadiska funkcií, ktorým sankcie vo všeobecnosti slúžia (represívna funkcia, funkcia individuálnej a generálnej prevencie), nemožno pod tieto zaraďovať zohľadnenie vplyvu sankcie „na modernizáciu prevádzky“, alebo na výšku odmeňovania zamestnancov žalobcu. Uvedené spadá do rozsahu podnikateľskej stratégie žalobcu. Takýto záver platí aj z toho dôvodu, že vo veci ide o objektívnu zodpovednosť žalobcu. Preto nemožno s úspechom vytýkať žalovanému to, že na túto námietku nedal žalobcovi odpoveď pri posúdení výšky uloženej pokuty.

II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenia

8. Proti právoplatnému rozsudku Správneho súdu v Košiciach podal žalobca v procesnom postavení sťažovateľa (ďalej len „sťažovateľ“) dňa 10.05.2024 kasačnú sťažnosť podľa ust. § 438 a § 440 ods. 1 písm. g) a h) SSP, v ktorej uviedol, že správnou žalobou napadnuté nedostačujúce zistenie skutkového stavu správnym orgánom pre riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. e) SSP), mal správny súd za to, že tento žalobný bod nie je dôvodný a odôvodnil to v bodoch 36 - 42 svojho rozsudku. 9. Sťažovateľ poukázal na to, že skutkové zistenia správneho orgánu boli nesprávne, nepreskúmateľné a rozhodnutie o sankcii bolo vykonané bez dôkazu, že výrok zistený pri kontrole čerpacej stanice JURKI Košice je vydaný v súlade so zákonom o vodách a či zistenia pracovníčky prvostupňového orgánu boli vykonané s odbornou spôsobilosťou a či bolo vyhodnotenie predloženej dokumentácie prevedené s odbornou starostlivosťou, lebo pokiaľ správny orgán nemal odbornú spôsobilosť na preskúmanie skutočného stavu na čerpacej stanici, mal si prizvať znalca z odboru alebo byť viazaný kolaudačným rozhodnutím, ktoré bolo vydané na čerpaciu stanicu JURKI a v súlade s §39, ods. 2, písm. e), prípadne preveriť históriu, či v minulosti boli zistenia o nedostatočnosti vybudovaného a skolaudovaného systému kontroly pri prevádzke čerpacej stanice.

10. Plavákové ovládače proti preplneniu, ktoré signalizujú najvyššiu prípustnú hladinu znečisťujúcich látok sa bežne používajú na čerpacích staniciach v nádržiach. Sťažovateľ namietol, že keby kontrolórka správneho orgánu bola znalá tejto problematiky, mala by o ich používaní vedomosť, hlavne by vedela, že systém plavákového ovládača, pri výške hladiny v nádrži 90% uzatvorí ventil v nádrži a stáčanie z cisterny ukončí.

11. Sťažovateľ spochybnil odôvodnenie rozsudku správneho súdu, ohľadom žalobného bodu týkajúceho sa kolaudačného rozhodnutia č. ŠVS, VVaK- 2004/01155-3/Rez zo dňa 12.07.2004, keďže správny súd uvádza, že toto kolaudačné rozhodnutie sa nezaoberá technickými parametrami ČS JURKI Košice, ktoré by spadali do rozsahu nedostatkov vytýkaných

žalobcovi. Toto rozhodnutie nehovorí o umiestnení zariadenia proti preplneniu a ani o vybudovaní účinného kontrolného systému na včasné zistenie únikov znečisťujúcich látok na prevádzke ČS JURKI Košice. Na základe uvedeného kolaudačné rozhodnutie č. ŠVS VVaK-2004/01155- 3/Rez zo dňa 12.07.2004 nepredstavuje listinný dôkaz vyvracajúci skutkové zistenia, o ktorých zaťažovalo žalobcu dôkazné bremeno.

Na základe týchto východísk mal správny súd za to, že žalovaný sa s touto námietkou žalobcu vysporiadal dostatočným a presvedčivým spôsobom (bod 38 rozsudku). Sťažovateľ uviedol, že predpokladá, že toto odôvodnenie zamietnutia žaloby sa vzťahuje na argument žalobcu, že nádrže na ČS JURKI Košice sú vybavené plavákovým ovládačom proti preplneniu a môže ich ako dôkaz rozobrať a navrhoval svedkov pána X. N., ktorý pracujúce pre spoločnosť Bena - Fekete, Kostolná 20, 044 13 Valaliky, IČO: 32558945 a montujú plavákové ovládače a L. M. zo Serede, ktorí túto skutočnosť potvrdia. Mal za to, že prvostupňový správny orgán, ani odvolací správny orgán dostatočne nezistili skutkový stav, aj keď spoľahlivé zistenie je základom správneho konania, lebo jeho klient mal účinný systém kontroly cez hladinomer, ktorý zabezpečoval meranie tlaku cez medzi plášť, v ktorom bol interný plyn.

Preto, keď správny súd vedel, že nie je skutkovým súdom, ako uvádza v bode 40 Rozsudku, mal pre spoľahlivé zistenie skutkového stavu, vec vrátiť odvolaciemu správnemu orgánu na ďalšie konanie a doplnenie dokazovania a nové rozhodnutie.

12. Sťažovateľ nesúhlasil ani s odôvodnením žalobného bodu o nesprávnom ustálení zavinenia žalobcu, kedy správny súd uviedol, že žalobca vychádzal z nesprávneho predpokladu o tom, že skutková podstata príslušného správneho deliktu obsahuje taktiež subjektívnu stránku vo forme zavinenia. Tvrdil, že k naplneniu administratívnej zodpovednosti v tomto prípade dochádza na základe objektívnych okolností, a to v príčinnej súvislosti s porušením príslušných ustanovení vodného zákona. Z tohto dôvodu nemal žalovaný povinnosť preukazovať zavinenie na strane žalobcu za účelom, aby voči nemu vyvodil príslušnú administratívnu zodpovednosť za správny delikt. K preukazovaniu zavinenia žalobcu zo strany žalovaného vo veci ani nedošlo (bod 41 Rozsudku).

13. Vzhľadom na vyššie uvedené sťažnostné body, kde zistenia správnych orgánov vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktorý vychádza z nesprávneho vyhodnotenia skutkového stavu pri vykonanej kontrole prevádzky ČS JURKI Košice, týmto žalobným bodom o nesprávnom právnom posúdení veci podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP sa podľa sťažovateľa správny súd vôbec bližšie nezaoberal a ani nezaujal žiadne stanovisko vo svojom rozsudku, prečo tak postupoval. Rovnako sa správny súd nezaoberal žalobným bodom, ktorým sťažovateľ namietal porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej, čo je v zmysle § 191 ods. 1 písm. d) a g) Správneho súdneho poriadku.

14. Správnou žalobou napadnuté rozhodnutie správneho orgánu ako nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP), najmä jeho rozhodnutie o výške uloženej pokuty, vyhodnotil správny súd tak, že neprisvedčil žalobnému bodu vytýkajúcemu nesprávnu výšku uloženej pokuty, čo odôvodnil v bodoch 33- 35 a bodoch 43-47 svojho rozsudku. 15. Ďalej sťažovateľ uviedol, že v celom administratívnom konaní, ako aj v konaní pred správnym súdom žiadal, aby bola posúdená výška uloženej pokuty, ktorú považoval za

neprimerane prísnu. Mal za to, že tým, že v celom konaní namietal výšku uloženej pokuty, nemohol správny súd odôvodniť svoje rozhodnutie o nevykonaní sankčnej moderácie, lebo nerozpoznal procesne účinný návrh na jej vykonanie. Argument správneho súdu, že v žalobných bodoch vzťahujúcich sa k neprimeranosti výšky uloženej pokuty nerozpoznal procesne účinný návrh na vykonanie sankčnej moderácie správnym súdom (§ 198 ods. 1 SSP), ktorý zaujal na základe ich obsahového vymedzenia, keďže tieto žalobné body brojili voči nesprávnosti postupu žalovaného a neboli prednesené ako dôvody pre rozhodnutie správneho súdu o znížení uloženej sankcie o čom malo svedčať aj použitie minulého času v ich jazykovom vyjadrení v správnej žalobe, nie je možné prijať ako argument, lebo použitie minulého času bolo v správnej žalobe logické. Tu si správny súd podľa sťažovateľa odporuje proti vlastnému odôvodneniu svojho postupu, lebo na druhej strane v bode 33 rozsudku uvádza, že „každé podanie posudzuje správny súd podľa jeho obsahu (§ 55 ods. 3 SSP). Žalobca vytýka žalovanému to, že sa dôvodmi pre zníženie výšky pokuty dostatočne

nezaoberal a zároveň to, že samotná výška pokuty nie je v rozhodnutí žalovaného dostatočne odôvodnená. Formuláciu petitu je teda potrebné posudzovať v nadväznosti na tieto žalobné body tak, že správna žaloba vytýka rozhodnutiu žalovaného, že toto je, v časti týkajúcej sa stanovania výšky pokuty, nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.“ Sťažovateľ mal za to, že správny súd vec vráti Slovenskej inšpekcii životného prostredia - ústredie v Bratislave na ďalšie konanie a rozhodnutie vo výške uloženej pokuty, preto je toho názoru, že keď tak správny súd neurobil, tak mal pristúpiť k sankčnej moderácii.

To, že predmetom správnej žaloby bola otázky neprimeranosti výšky pokuty vyplýva z celého jej obsahu. Samotný správny súd sa s tým zaoberal vo viacerých častiach odôvodnenia svojho rozsudku (body 44-46). 16. Ďalej sťažovateľ tvrdil, že správny súd ani presvedčivo neodôvodnil, prečo aj keď rozpoznal v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 01.04.2019, že sa pomerne stručným spôsobom vysporiadal s kritériami pre stanovenie výšky pokuty mal za to, že vymedzenie týchto kritérií nebolo vykonané iba prevzatím zákonných ustanovení a z týchto dôvodov správny súd nemal za daný žalobný bod o nedostatočnom odôvodnení výšky sankcie (bod 45 rozsudku). Podľa sťažovateľa takéto odôvodnenie správneho súdu neobstojí, lebo v záujme riadneho odôvodnenia, ako neoddeliteľnej súčasti obsahových náležitostí zákonného rozhodnutia, ktoré má vzbudiť presvedčivosť v jeho výrok nepostačuje, keď správny orgán jednak o nej rozhodujúci v prvom stupni, ako aj orgán odvolací, ktorý má záujem argumentovať správnosť rozhodnutia orgánu prvého stupňa, uvedie, že pri vyčíslení pokuty prihliadol len na zákonné ustanovenia a zásadu materiálnej rovnosti.

Správny orgán má v záujme zdôvodnenia spravodlivosti výšky uloženej pokuty jednotlivé body zákonného ustanovenia analyzovať vzhľadom na zistený skutkový základ, a túto analýzu, resp. vysvetlenie jednotlivých bodov tohto ustanovenia obsiahnuť do odôvodnenia rozhodnutia.

Pokiaľ uvedené opomenie, nemožno konštatovať, či skutočne na jednotlivé body uvedeného zákonného ustanovenia prihliadal, a teda nemožno ani mať dôveru v správnosť jeho postupu v správnom konaní. Sťažovateľ uviedol, že prvostupňový správny orgán, ako aj odvolací správny orgán sú v rámci rozhodnutia povinný odôvodniť výšku pokuty, teda uviesť a vysvetliť všetky okolnosti, na ktoré sa pri jej vyčíslení v tak širokých zákonných medziach prihliadali, a to najmä v záujme poskytnutia presvedčivosti v spravodlivosť uloženej pokuty.

Keďže uvedené žalovaný vo svojom rozhodnutí opomenul, má za to, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné z dôvodu, že v ňom absentuje náležité odôvodnenie výšky uloženej pokuty a spôsob odôvodnenia uvedený v rozhodnutí neodôvodňuje uloženie pokuty vo výške 1.300,- EUR. Nevie teda akým spôsobom správny súd mohol preskúmať túto časť správnou žalobou napadnutého rozhodnutia správneho orgánu a máme za to, že sa vôbec týmto žalobným bodom

bližšie nezaoberal. 17. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti súčasne požiadal o odklad vykonateľnosti rozsudku Krajského súdu v Košiciach. 18. Písomným podaním doručeným Správnemu súdu v Košiciach dňa 18.07.2024 sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že navrhuje kasačnému súdu, aby kasačnú sťažnosť v súlade s ust. § 459 písm. c) SSP ako neprípustnú odmietol, nakoľko podľa jeho právneho názoru kasačná sťažnosť nespĺňa zákonnú podmienku vymedzenia dôvodu kasačnej sťažnosti, nakoľko žalobca (sťažovateľ) neuviedol, z čoho vyplýva nesprávne právne posúdenie veci Správneho súdu v Košiciach. Rovnako podľa jeho názoru neuviedol, v čom vidí odklon od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu. Žalovaný má za to, že kasačná sťažnosť sťažovateľa obsahuje len ničím nepodložené názory na nesprávnosť postupu správnych orgánov, ale neuvádza nič konkrétne, čím by sťažovateľ preukázal resp. aspoň naznačil dôvodnosť podanej sťažnosti.

III. Konanie na kasačnom súde

19. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (ďalej aj „kasačný súd“) (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačnú sťažnosť podal včas účastník konania zastúpený v súlade s § 449 ods. 1 bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 455 preskúmal kasačnú sťažnosť a konštatoval, že táto nie je dôvodná a preto ju s poukazom na ust. § 461 SSP zamietol. 20. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok Správneho súdu v Košiciach č. k. KE- 7S/ 78/2019-109 zo dňa 18.01.2024, ktorým tento zamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1394001119/5843-28106/Kol zo dňa 30.07.2019. 21. Z obsahu administratívneho spisu mal kasačný súd za preukázané, že predmetným rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorátu životného prostredia Košice č. 1394500419/4072-12233/ Mar zo dňa 01.04.2019 o uložení pokuty podľa ust. § 75 ods. 5 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) vo výške 1.300,-eur za správny delikt podľa ust. § 74 ods. 1. písm. i) vodného zákona, ku ktorému došlo porušením povinnosti ustanovených v § 39 ods. 2 písm. e) a f) vodného zákona pri zaobchádzaní so znečisťujúcimi látkami tým, že : - žalobca „skladoval motorovú naftu a benzín v podzemnej päťkomorovej dvojplášťovej nádrži objemu 100 m3, ktorá nebola vybavená zariadením proti preplneniu, zariadením signalizujúcim najvyššiu prípustnú hladinu znečisťujúcich látok a nemala vybudovaný účinný kontrolný systém na včasné zistenie týchto znečisťujúcich látok“, - „potrubné dvojplášťové rozvody na stáčanie a výdaj motorovej nafty a benzínu nemali vybudovaný účinný kontrolný systém na včasné zistenie únikov týchto znečisťujúcich látok“. 22. Podrobný priebeh administratívneho konania je opísaný v rozsudku správneho súdu v bodoch 3 až 17, preto ho kasačný súd nebude opakovať len naň v celom rozsahu poukazuje.

IV. Právne predpisy, právne názory kasačného súdu

23. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde (§ 2 ods.1, 2 SSP).

24. Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánu verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 6 ods. 1 SSP). Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi.

25. Podľa § 39 ods. 2 písm. e) zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách ten, kto zaobchádza so znečisťujúcimi látkami, je povinný dodržiavať osobitné predpisy, ktoré ustanovujú, za akých podmienok možno s takýmito látkami zaobchádzať z hľadiska ochrany kvality povrchových vôd a podzemných vôd. Ak zaobchádzanie so znečisťujúcimi látkami z hľadiska ochrany vôd neupravujú osobitné predpisy, je ten, kto s takýmito látkami zaobchádza, povinný urobiť potrebné opatrenia, aby pri zaobchádzaní s nimi nevnikli do povrchových vôd alebo do podzemných vôd alebo neohrozili ich kvalitu. Takýmito opatreniami sú najmä: e) vybudovať a riadne prevádzkovať účinné kontrolné systémy na včasné zistenie úniku znečisťujúcich látok, na pravidelné hodnotenie výsledkov sledovania a oznamovať výsledky orgánu štátnej vodnej správy, f) ďalšie opatrenia potrebné podľa charakteru znečisťujúcej látky a spôsobu zaobchádzania s

ňou. 26. Podľa § 74 ods. 1 písm. i) citovaného zákona orgán štátnej vodnej správy uloží pokutu právnickej osobe alebo fyzickej osobe-podnikateľovi, ktorá porušuje povinnosti ustanovené v § 39 pri zaobchádzaní so znečisťujúcimi látkami.

27. Podľa § 75 ods. 5 pokutu podľa ust. § 74 ods. 1 písm. f) - i) možno uložiť od 700,- eur do 6.600,-eur. 28. Podľa § 76 ods. 1 citovaného zákona pri ukladaní pokuty podľa § 75 ods. 3 až 7 a 9 sa prihliada najmä na škodlivé následky porušenia povinností, na okolnosti, za ktorých sa povinnosti porušili, a ako sa právnická osoba alebo fyzická osoba-podnikateľ pričinili o odstránenie alebo zmiernenie škodlivých následkov.

29. Predmetom súdneho prieskumu je zákonnosť rozhodnutia žalovanej zo dňa 30.07.2019 č. 1394001119/5843-28106/Kol, ktorým zamietla odvolanie žalobcu (sťažovateľa) a potvrdila rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o uložení pokuty podľa ust. § 75 ods. 5 zákona č. 364/2004 Z. z. za správny delikt uvedený v ust. § 74 ods. 1 písm. i) zákona č. 364/2004 Z. z., ku ktorému došlo porušením povinností uvedených v ust. § 39 ods. 2 písm. e), f) citovaného zákona pri zaobchádzaní so škodlivými látkami.

30. Kasačný súd po vyhodnotení kasačných dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku správneho súdu, v ktorej vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku, z ktorých dôvodov sa s ním stotožnil v celom

rozsahu. Kasačný senát považuje právne posúdenie preskúmavanej veci správnym súdom za správne a súladné so zákonom. Vzhľadom k tomu, aby najvyšší správny súd v preskúmavanej veci nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe skutočnosti spolu s právnymi závermi správneho súdu sa vo svojom odôvodnení obmedzí len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a pre zdôraznenie jeho správnosti uvádza nasledovné;

31. Z administratívneho spisu mal kasačný súd nesporne za preukázané, že sťažovateľovi bola správnym orgánom prvého stupňa uložená pokuta za to, že v kontrolovanom období od 01.01.2017 do 13.07.2018 skladoval znečisťujúce látky v podzemnej päťkomorovej dvojplášťovej nádrži objemu 100 m3, ktorá nebola vybavená zariadením proti preplneniu, zariadením signalizujúcim najvyššiu prípustnú hladinu znečisťujúcich látok a nemala vybudovaný účinný kontrolný systém na včasné zistenie únikov týchto znečisťujúcich látok, čím došlo k porušeniu povinností ustanovených v § 39 ods .2 písm. e), f) vodného zákona a ďalej, že prevádzkoval potrubné dvojplášťové rozvody na stáčanie a výdaj motorovej nafty a benzínu, ktoré nemali vybudovaný účinný kontrolný systém na včasné zistenie únikov týchto znečisťujúcich látok, čím došlo k porušeniu povinnosť ustanovených v § 39 ods. 2 písm. e) vodného zákona. 32.

Na tomto mieste senát kasačného súdu považuje za potrebné pripomenúť základné zásady správneho trestania, ktoré vychádzajú z Článku 6 ods. 1 veta prvá Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) z odporúčania Výboru ministrov č. R(91) pre členské štáty o správnych sankciách schváleného Výborom ministrov 13.02.1991, ako aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a posúdiť, či správne orgány z týchto vychádzali a tieto správne pri potrestaní sťažovateľa aplikovali.

33. Kasačný súd zastáva názor, že trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za rovnaké trestné činy. Je preto nevyhnutné poskytnúť záruky a práva, ktoré sú zakotvené v Trestnom zákone a Trestnom poriadku, nielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu voči ktorému je vyvodzovaná administratívnoprávna zodpovednosť, čo napokon vyplýva aj zo zásady č. 6 odporúčania Výboru o správnych sankciách, podľa ktorej je nevyhnutné v rámci správneho konania vo veciach správnych sankcií poskytovať okrem záruk spravodlivého konania v zmysle rezolúcie (77) 31 aj pevne zavedené záruky v trestnom konaní.

34. Právna teória v rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konanie rozoznáva trestné činy, priestupky a iné správne delikty v ďalšej špecifikácii ešte správne disciplinárne delikty a správne delikty poriadkové. Deliktom je len také porušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie), ktoré konkrétny zákon označuje. Rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov podľa závažnosti je miera ich typovej spoločenskej nebezpečnosti vyjadrenej v znakoch skutkovej podstaty u iných správnych deliktov a disciplinárnych deliktov ešte aj okruh subjektov, ktoré sa deliktu môžu dopustiť (výstižne to určuje Zákon o priestupkoch). Iné správne delikty sú svojou povahou najbližšie práve priestupkom. V oboch prípadoch ide o súčasť tzv. správneho trestania, o postih správnym orgánom za určité nedovolené konanie (či opomenutie).

35. Je potrebné zdôrazniť, že formálne označenie určitého typu protispoločenského konania a tomu zodpovedajúcemu zaradeniu medzi trestné činy, priestupky a iné správne delikty a z toho vyvodené následky v podobe sankcií, vrátane príslušného konania, pritom či už ide o oblasť súdneho alebo správneho trestania je len vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu, teda reflexia názoru spoločnosti na potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmu.

Kriminializácia či naopak dekriminalizácia určitého konania nachádza výraz v platnej právnej úprave a v ich zmenách vo voľbe procesných nástrojov potrebných k odhaleniu a dokázaniu konkrétnych skutkov ako aj prísnosti postihu delikventa. Z týchto hľadísk je potrebné vychádzať pri posúdení nevyhnutnosti konkretizácie skutku a jeho miesta v rozhodnutí. Zákonná úprava je jednoznačná, pokiaľ ide o konanie o trestných činoch, pretože podľa Trestného zákona musí výrok rozsudku presne označovať trestný čin, ktorého sa čin týka, a to nielen zákonným pomenovaním a uvedením príslušného zákonného ustanovenia, ale aj uvedením miesta, času a spôsobu spáchania, poprípade iných skutočností potrebných, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. Pri priestupkoch je obdobná právna úprava. Výrok rozhodnutia o priestupku musí obsahovať tiež popis skutku s označením miesta a času jeho spáchania, vyslovenie viny, druh a výmeru sankcie. Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné konanie a to najmä z dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej, pre určenie rozsahu dokazovania ako aj pre zabezpečenie

miery riadneho práva na obhajobu. Až vydané rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopustil a v čom spáchaný trestný delikt spočíva. 36. Z administratívneho spisu kasačný súd zistil, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktoré v celom rozsahu žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil, obsahuje vo výroku presne opísané skutky, ktorých sa žalobca dopustil s uvedením miesta, času ako aj spôsobu akým a ktoré ustanovenie vodného zákona porušil. Je nepochybné, že identita skutkov je určená tak, že tieto nie sú zameniteľné s inými skutkami a každý skutok je označený právnou kvalifikáciou konkrétne právne posúdený. Výrok takisto obsahuje aj sankciu uloženú za spáchané správne delikty. Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že správne orgány dostatočne zistili stav a na tieto zistenia správne aplikovali príslušné ustanovenia vodného zákona, keď skonštatovali, že žalobca v čase kontroly zaobchádzal s nebezpečnými látkami v rozpore s ust. § 39 vodného zákona, čím sa dopustil dvoch skutkov, ktoré zákonodarca zaradil pod rovnaké ust. § 39 vodného zákona. Tieto konania definuje ako správny delikt ust. § 74 ods.

1 písm. e), f) a sankcionuje ich rovnakou sankciou podľa § 75 ods. 5, pričom výška pokuty je daná na uvážení správneho orgánu. 37. Pokiaľ ide o výšku uloženej pokuty kasačný súd prisvedčil názoru žalovaného, že argumentácia žalobcu smerujúca k zníženiu pokuty nie je dôvodom na zníženie pokuty, lebo v čase kontroly nedostatky reálne existovali. Je treba podčiarknuť skutočnosť, že ochrana povrchových a podzemných vôd je všeobecne známou skutočnosťou a zabezpečenie ich trvalo udržateľného využívania je dôležitým enviromentálnym cieľom, je zrejmé, že zanedbanie povinnosti prevádzkovateľa čerpacej stanice pri manipulácii s nebezpečnými odpadmi, ktoré by mohlo mať veľmi negatívne dôsledky na ochranu životného prostredia je tou okolnosťou a závažným nedostatkom, ktoré správne orgány zohľadnili pri určení výšky pokuty.

Podľa názoru kasačného súdu uložená pokuta vo výške 1.300,-eur uložená v dolnej hranici zákonnej sadzby je primeraná a riadne odôvodnená. 38. Senát kasačného súdu mal z obsahu administratívneho a súdneho spisu za preukázané, že administratívny orgán pri ukladaní sankcie prihliadal na všetky zákonné kritériá zakotvené v ust. § 76 ods. 1 vodného zákona. Rovnako v odôvodnení rozhodnutia sa správny súd vysporiadal so všetkými skutkovými aj právnymi otázkami, ktoré mali význam pre posúdenie prejednávanej veci.

39. Najvyšší správny súd SR nezistil žiadnu vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozsudku, a preto podľa ust. § 461 ods. 1 kasačnú sťažnosť zamietol. 40. O návrhu sťažovateľa na odkladný účinok rozhodnutia kasačný súd nerozhodoval a to s poukazom na znenie ust. § 446 ods. 1 písm. c), nakoľko v danom prípade odkladný účinok kasačnej sťažnosti nastáva zo zákona.

41. O trovách kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré podľa obsahu súdnych spisov nenastali, preto súd žalovanému právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal.

42. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 23. októbra 2024

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 4Stk/6/2024 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik