4Stk/6/2024

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., LL.M. a členov senátu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: JURKI - HAYTON s.r.o., so sídlom Prístavná 2, Bratislava, IČO: 31332251, právne zastúpený: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JURKOVIČOVÁ & PARTNERS s.r.o., so sídlom Domkárska 4, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 52164683 proti žalovanému: Slovenská inšpekcia životného prostredia - ústredie, so sídlom Grösslingová 5, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 1394001119/5843-28106/Kol zo dňa 30.07.2019, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému rozsudku Správneho súdu v Košiciach č. k. KE-7S/78/2019-109 zo dňa 18. januára 2024, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Konanie pred správnym súdom

V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca skladoval motorovú naftu a benzín v podzemnej päťkomorovej dvojplášťovej nádrži objemu 100 m3 na prevádzke ČS JURKI Košice. Žalobca v administratívnom konaní namietal, že táto nádrž, v rozpore s tým, čo vyplýva z protokolu o výsledku kontroly zo dňa 24.08.2018, bola vybavená zariadením proti preplneniu, zariadením signalizujúcim najvyššiu prípustnú hladinu znečisťujúcich látok.

Z prospektu ventilu takéto konkrétne umiestnenie plavákového ovládača nevyplýva. Hodnovernosť tohto dôkazu bola znížená skutočnosťou, že informácie v ňom uvedené, neboli preložené do slovenského jazyka, čím bolo ich overenie orgánom verejnej správy sťažené (na listine sa taktiež nachádzali poznámky vpísané rukou). Rozhodnutie o schválení plavákového ovládača Typ - E 218.2 nemalo zrejmú relevantnú súvislosť k príslušnej skutkovej otázke.

Košice. Posúdenie týchto námietok, vyjadrené v rozhodnutí žalovaného, teda nepresahovalo rámec voľnej úvahy orgánu verejnej správy prípustnej na posúdenie skutkových okolností pre účely správneho trestania. 2. K žalobnému bodu týkajúceho sa kolaudačného rozhodnutia č. ŠVS, VVaK-2004/01155-3/ Rez zo dňa 12.07.2004 správny súd uviedol, že toto kolaudačné rozhodnutie sa nezaoberá technickými parametrami ČS JURKI Košice, ktoré by spadali do rozsahu nedostatkov vytýkaných žalobcovi. Toto rozhodnutie sa netýka umiestnenia zariadenia proti preplneniu a ani o vybudovaní účinného kontrolného systému na včasné zistenie únikov znečisťujúcich látok na prevádzke ČS JURKI Košice. Na základe uvedeného kolaudačné rozhodnutie č. ŠVS VVaK-2004/01155-3/Rez zo dňa 12.07.2004 nepredstavuje listinný dôkaz vyvracajúci skutkové zistenia, o ktorých zaťažovalo žalobcu dôkazné bremeno.

4. K návrhu na doplnenie dokazovania výsluchom žalobcom označených svedkov správny súd uviedol, že dôkazná informácia, ktorej získanie malo byť dosiahnuté vypočutím príslušných svedkov, sa vzťahuje na otázku vzniku administratívnej zodpovednosti žalobcu. Žalobca takýto návrh na doplnenie dokazovania v administratívnom konaní nepredložil. Uvedenú procesnú pasivitu nie je možné odstraňovať v konaní pred správnym súdom.

II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenia

8. Proti právoplatnému rozsudku Správneho súdu v Košiciach podal žalobca v procesnom postavení sťažovateľa (ďalej len „sťažovateľ“) dňa 10.05.2024 kasačnú sťažnosť podľa ust. § 438 a § 440 ods. 1 písm. g) a h) SSP, v ktorej uviedol, že správnou žalobou napadnuté nedostačujúce zistenie skutkového stavu správnym orgánom pre riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. e) SSP), mal správny súd za to, že tento žalobný bod nie je dôvodný a odôvodnil to v bodoch 36 - 42 svojho rozsudku. 9. Sťažovateľ poukázal na to, že skutkové zistenia správneho orgánu boli nesprávne, nepreskúmateľné a rozhodnutie o sankcii bolo vykonané bez dôkazu, že výrok zistený pri kontrole čerpacej stanice JURKI Košice je vydaný v súlade so zákonom o vodách a či zistenia pracovníčky prvostupňového orgánu boli vykonané s odbornou spôsobilosťou a či bolo vyhodnotenie predloženej dokumentácie prevedené s odbornou starostlivosťou, lebo pokiaľ správny orgán nemal odbornú spôsobilosť na preskúmanie skutočného stavu na čerpacej stanici, mal si prizvať znalca z odboru alebo byť viazaný kolaudačným rozhodnutím, ktoré bolo vydané na čerpaciu stanicu JURKI a v súlade s §39, ods. 2, písm. e), prípadne preveriť históriu, či v minulosti boli zistenia o nedostatočnosti vybudovaného a skolaudovaného systému kontroly pri prevádzke čerpacej stanice.

11. Sťažovateľ spochybnil odôvodnenie rozsudku správneho súdu, ohľadom žalobného bodu týkajúceho sa kolaudačného rozhodnutia č. ŠVS, VVaK- 2004/01155-3/Rez zo dňa 12.07.2004, keďže správny súd uvádza, že toto kolaudačné rozhodnutie sa nezaoberá technickými parametrami ČS JURKI Košice, ktoré by spadali do rozsahu nedostatkov vytýkaných

Na základe týchto východísk mal správny súd za to, že žalovaný sa s touto námietkou žalobcu vysporiadal dostatočným a presvedčivým spôsobom (bod 38 rozsudku). Sťažovateľ uviedol, že predpokladá, že toto odôvodnenie zamietnutia žaloby sa vzťahuje na argument žalobcu, že nádrže na ČS JURKI Košice sú vybavené plavákovým ovládačom proti preplneniu a môže ich ako dôkaz rozobrať a navrhoval svedkov pána X. N., ktorý pracujúce pre spoločnosť Bena - Fekete, Kostolná 20, 044 13 Valaliky, IČO: 32558945 a montujú plavákové ovládače a L. M. zo Serede, ktorí túto skutočnosť potvrdia. Mal za to, že prvostupňový správny orgán, ani odvolací správny orgán dostatočne nezistili skutkový stav, aj keď spoľahlivé zistenie je základom správneho konania, lebo jeho klient mal účinný systém kontroly cez hladinomer, ktorý zabezpečoval meranie tlaku cez medzi plášť, v ktorom bol interný plyn.

12. Sťažovateľ nesúhlasil ani s odôvodnením žalobného bodu o nesprávnom ustálení zavinenia žalobcu, kedy správny súd uviedol, že žalobca vychádzal z nesprávneho predpokladu o tom, že skutková podstata príslušného správneho deliktu obsahuje taktiež subjektívnu stránku vo forme zavinenia. Tvrdil, že k naplneniu administratívnej zodpovednosti v tomto prípade dochádza na základe objektívnych okolností, a to v príčinnej súvislosti s porušením príslušných ustanovení vodného zákona. Z tohto dôvodu nemal žalovaný povinnosť preukazovať zavinenie na strane žalobcu za účelom, aby voči nemu vyvodil príslušnú administratívnu zodpovednosť za správny delikt. K preukazovaniu zavinenia žalobcu zo strany žalovaného vo veci ani nedošlo (bod 41 Rozsudku).

14. Správnou žalobou napadnuté rozhodnutie správneho orgánu ako nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP), najmä jeho rozhodnutie o výške uloženej pokuty, vyhodnotil správny súd tak, že neprisvedčil žalobnému bodu vytýkajúcemu nesprávnu výšku uloženej pokuty, čo odôvodnil v bodoch 33- 35 a bodoch 43-47 svojho rozsudku. 15. Ďalej sťažovateľ uviedol, že v celom administratívnom konaní, ako aj v konaní pred správnym súdom žiadal, aby bola posúdená výška uloženej pokuty, ktorú považoval za

nezaoberal a zároveň to, že samotná výška pokuty nie je v rozhodnutí žalovaného dostatočne odôvodnená. Formuláciu petitu je teda potrebné posudzovať v nadväznosti na tieto žalobné body tak, že správna žaloba vytýka rozhodnutiu žalovaného, že toto je, v časti týkajúcej sa stanovania výšky pokuty, nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.“ Sťažovateľ mal za to, že správny súd vec vráti Slovenskej inšpekcii životného prostredia - ústredie v Bratislave na ďalšie konanie a rozhodnutie vo výške uloženej pokuty, preto je toho názoru, že keď tak správny súd neurobil, tak mal pristúpiť k sankčnej moderácii.

Správny orgán má v záujme zdôvodnenia spravodlivosti výšky uloženej pokuty jednotlivé body zákonného ustanovenia analyzovať vzhľadom na zistený skutkový základ, a túto analýzu, resp. vysvetlenie jednotlivých bodov tohto ustanovenia obsiahnuť do odôvodnenia rozhodnutia.

Keďže uvedené žalovaný vo svojom rozhodnutí opomenul, má za to, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné z dôvodu, že v ňom absentuje náležité odôvodnenie výšky uloženej pokuty a spôsob odôvodnenia uvedený v rozhodnutí neodôvodňuje uloženie pokuty vo výške 1.300,- EUR. Nevie teda akým spôsobom správny súd mohol preskúmať túto časť správnou žalobou napadnutého rozhodnutia správneho orgánu a máme za to, že sa vôbec týmto žalobným bodom

III. Konanie na kasačnom súde

19. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (ďalej aj „kasačný súd“) (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačnú sťažnosť podal včas účastník konania zastúpený v súlade s § 449 ods. 1 bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 455 preskúmal kasačnú sťažnosť a konštatoval, že táto nie je dôvodná a preto ju s poukazom na ust. § 461 SSP zamietol. 20. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok Správneho súdu v Košiciach č. k. KE- 7S/ 78/2019-109 zo dňa 18.01.2024, ktorým tento zamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1394001119/5843-28106/Kol zo dňa 30.07.2019. 21. Z obsahu administratívneho spisu mal kasačný súd za preukázané, že predmetným rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorátu životného prostredia Košice č. 1394500419/4072-12233/ Mar zo dňa 01.04.2019 o uložení pokuty podľa ust. § 75 ods. 5 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) vo výške 1.300,-eur za správny delikt podľa ust. § 74 ods. 1. písm. i) vodného zákona, ku ktorému došlo porušením povinnosti ustanovených v § 39 ods. 2 písm. e) a f) vodného zákona pri zaobchádzaní so znečisťujúcimi látkami tým, že : - žalobca „skladoval motorovú naftu a benzín v podzemnej päťkomorovej dvojplášťovej nádrži objemu 100 m3, ktorá nebola vybavená zariadením proti preplneniu, zariadením signalizujúcim najvyššiu prípustnú hladinu znečisťujúcich látok a nemala vybudovaný účinný kontrolný systém na včasné zistenie týchto znečisťujúcich látok“, - „potrubné dvojplášťové rozvody na stáčanie a výdaj motorovej nafty a benzínu nemali vybudovaný účinný kontrolný systém na včasné zistenie únikov týchto znečisťujúcich látok“. 22. Podrobný priebeh administratívneho konania je opísaný v rozsudku správneho súdu v bodoch 3 až 17, preto ho kasačný súd nebude opakovať len naň v celom rozsahu poukazuje.

23. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde (§ 2 ods.1, 2 SSP).

25. Podľa § 39 ods. 2 písm. e) zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách ten, kto zaobchádza so znečisťujúcimi látkami, je povinný dodržiavať osobitné predpisy, ktoré ustanovujú, za akých podmienok možno s takýmito látkami zaobchádzať z hľadiska ochrany kvality povrchových vôd a podzemných vôd. Ak zaobchádzanie so znečisťujúcimi látkami z hľadiska ochrany vôd neupravujú osobitné predpisy, je ten, kto s takýmito látkami zaobchádza, povinný urobiť potrebné opatrenia, aby pri zaobchádzaní s nimi nevnikli do povrchových vôd alebo do podzemných vôd alebo neohrozili ich kvalitu. Takýmito opatreniami sú najmä: e) vybudovať a riadne prevádzkovať účinné kontrolné systémy na včasné zistenie úniku znečisťujúcich látok, na pravidelné hodnotenie výsledkov sledovania a oznamovať výsledky orgánu štátnej vodnej správy, f) ďalšie opatrenia potrebné podľa charakteru znečisťujúcej látky a spôsobu zaobchádzania s

27. Podľa § 75 ods. 5 pokutu podľa ust. § 74 ods. 1 písm. f) - i) možno uložiť od 700,- eur do 6.600,-eur. 28. Podľa § 76 ods. 1 citovaného zákona pri ukladaní pokuty podľa § 75 ods. 3 až 7 a 9 sa prihliada najmä na škodlivé následky porušenia povinností, na okolnosti, za ktorých sa povinnosti porušili, a ako sa právnická osoba alebo fyzická osoba-podnikateľ pričinili o odstránenie alebo zmiernenie škodlivých následkov.

30. Kasačný súd po vyhodnotení kasačných dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku správneho súdu, v ktorej vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku, z ktorých dôvodov sa s ním stotožnil v celom

31. Z administratívneho spisu mal kasačný súd nesporne za preukázané, že sťažovateľovi bola správnym orgánom prvého stupňa uložená pokuta za to, že v kontrolovanom období od 01.01.2017 do 13.07.2018 skladoval znečisťujúce látky v podzemnej päťkomorovej dvojplášťovej nádrži objemu 100 m3, ktorá nebola vybavená zariadením proti preplneniu, zariadením signalizujúcim najvyššiu prípustnú hladinu znečisťujúcich látok a nemala vybudovaný účinný kontrolný systém na včasné zistenie únikov týchto znečisťujúcich látok, čím došlo k porušeniu povinností ustanovených v § 39 ods .2 písm. e), f) vodného zákona a ďalej, že prevádzkoval potrubné dvojplášťové rozvody na stáčanie a výdaj motorovej nafty a benzínu, ktoré nemali vybudovaný účinný kontrolný systém na včasné zistenie únikov týchto znečisťujúcich látok, čím došlo k porušeniu povinnosť ustanovených v § 39 ods. 2 písm. e) vodného zákona. 32.

33. Kasačný súd zastáva názor, že trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za rovnaké trestné činy. Je preto nevyhnutné poskytnúť záruky a práva, ktoré sú zakotvené v Trestnom zákone a Trestnom poriadku, nielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu voči ktorému je vyvodzovaná administratívnoprávna zodpovednosť, čo napokon vyplýva aj zo zásady č. 6 odporúčania Výboru o správnych sankciách, podľa ktorej je nevyhnutné v rámci správneho konania vo veciach správnych sankcií poskytovať okrem záruk spravodlivého konania v zmysle rezolúcie (77) 31 aj pevne zavedené záruky v trestnom konaní.

35. Je potrebné zdôrazniť, že formálne označenie určitého typu protispoločenského konania a tomu zodpovedajúcemu zaradeniu medzi trestné činy, priestupky a iné správne delikty a z toho vyvodené následky v podobe sankcií, vrátane príslušného konania, pritom či už ide o oblasť súdneho alebo správneho trestania je len vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu, teda reflexia názoru spoločnosti na potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmu.

miery riadneho práva na obhajobu. Až vydané rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopustil a v čom spáchaný trestný delikt spočíva. 36. Z administratívneho spisu kasačný súd zistil, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktoré v celom rozsahu žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil, obsahuje vo výroku presne opísané skutky, ktorých sa žalobca dopustil s uvedením miesta, času ako aj spôsobu akým a ktoré ustanovenie vodného zákona porušil. Je nepochybné, že identita skutkov je určená tak, že tieto nie sú zameniteľné s inými skutkami a každý skutok je označený právnou kvalifikáciou konkrétne právne posúdený. Výrok takisto obsahuje aj sankciu uloženú za spáchané správne delikty. Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že správne orgány dostatočne zistili stav a na tieto zistenia správne aplikovali príslušné ustanovenia vodného zákona, keď skonštatovali, že žalobca v čase kontroly zaobchádzal s nebezpečnými látkami v rozpore s ust. § 39 vodného zákona, čím sa dopustil dvoch skutkov, ktoré zákonodarca zaradil pod rovnaké ust. § 39 vodného zákona. Tieto konania definuje ako správny delikt ust. § 74 ods.

Podľa názoru kasačného súdu uložená pokuta vo výške 1.300,-eur uložená v dolnej hranici zákonnej sadzby je primeraná a riadne odôvodnená. 38. Senát kasačného súdu mal z obsahu administratívneho a súdneho spisu za preukázané, že administratívny orgán pri ukladaní sankcie prihliadal na všetky zákonné kritériá zakotvené v ust. § 76 ods. 1 vodného zákona. Rovnako v odôvodnení rozhodnutia sa správny súd vysporiadal so všetkými skutkovými aj právnymi otázkami, ktoré mali význam pre posúdenie prejednávanej veci.

41. O trovách kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré podľa obsahu súdnych spisov nenastali, preto súd žalovanému právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal.

V Bratislave dňa 23. októbra 2024