4Stk/7/2022

1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Prešove (ďalej aj „krajský súd“ alebo „správny súd“) postupom podľa § 191 ods. 1 písm. e), g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného Č.p.: KRPZ-PO-KDI3-21-003/ 2019-P zo dňa 23. apríla 2019 (ďalej aj ako „rozhodnutie žalovaného“) a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia krajský súd uviedol, že v predmetnom konaní existujú dva znalecké posudky a to X.. W. a X.. P., ktoré si vzájomne odporujú. V tomto prípade má správny súd za to, že žalovaný správny orgán nepostupoval v hodnotení obidvoch znaleckých posudkoch v súlade s ustanovením § 34 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) (ďalej len „Správny poriadok“). Z preskúmavaného rozhodnutia bezpochyby vyplýva, že orgán verejnej správy vykonal dokazovanie znaleckými posudkami, pričom následne v texte vychádzal iba z jedného z nich a to zo znaleckého posudku X.. W. a znaleckým posudkom znalca X.. P. sa vo svojom rozhodnutí vôbec nezaoberal. Žalobca dospel k odlišným záverom ako znalec X.. W., pričom správny orgán sa s uvedenou námietkou žalobcu podanou v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu vôbec nevysporiadal a preto napadnuté rozhodnutie nespĺňa náležitosti uvedené v § 51 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len „zákon o priestupkoch“) v spojení s ustanovením § 47 ods. 3 Správneho poriadku. 3. Krajský súd mal za to, že je nevyhnutné najskôr zodpovedať otázku, kto mal prednosť v jazde, či to bol cyklista na bicykli na chodníku, alebo vozidlo zn. T. vodiča pri vjazde na účelovú cestu, keďže chodník nespĺňal podmienky uvedené v § 2 písm. g) zákona č. 8/ 2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o cestnej premávke“). Konštatovanie, že žalobca sa dopustil priestupku tak, ako je uvedené vo výroku prvostupňového správneho orgánu bolo žalovaným predčasné. Preto bolo úlohou správneho orgánu zabezpečiť kontrolný znalecký posudok, ktorý by sa s uvedenou odbornou otázkou vysporiadal. Nebolo možné na základe rozporných záverov znaleckých posudkov konštatovať, že bol dostatočne zistený skutkový stav na vydanie rozhodnutia, v ktorom dospel správny orgán k tomu, že žalobca nedal prednosť v jazde osobnému motorovému vozidlu len na základe záveru jedného zo znaleckých posudkov. Uvedený záver správneho orgánu nebol podľa správneho súdu z administratívneho spisu dostatočne preukázaný, nakoľko ide o rozporné závery znaleckých posudkov a preto bolo povinnosťou správneho orgánu vykonať kontrolné znalecké dokazovanie, čo sa týka príčiny dopravnej nehody. 4. Krajský súd v závere poukázal aj na doteraz platnú judikatúru NS SR v obdobných veciach a to na rozhodnutie sp. zn. 3Asan/10/2017 zo dňa 31.07.2018, ako aj na rozhodnutie sp. zn. 6Sžp/6/2011 zo dňa 28.03.2012 a rozhodnutie sp. zn. 10Asan/17/2017 zo dňa 19.06.2018.

5. Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný v procesnom postavení sťažovateľa (ďalej aj ako „sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP, ktorou žiadal, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.

7. Vo vzťahu k znaleckému posudku X.. W. žalovaný uviedol, že tento bol vypracovaný následne, už po vyhotovenom znaleckom posudku X.. P. (vyhotovený v správnom konaní), a to v rámci skráteného vyšetrovania, v tom čase ešte trestnej veci za účelom spresnenia posúdenia odborných otázok týkajúcich sa priebehu nehodovej udalosti z technického hľadiska.

8. Vo vzťahu k nevykonaniu kontrolného znaleckého posudku sťažovateľ poukazuje najmä na správnosť vyhodnotenia dopravnej situácie znalcom X.. W., s ktorého hodnotením situácie pred dopravnou nehodou sa KDI v Prešove stotožnil, a to vo vzťahu k jazde žalobcu bicyklom po chodníku pre chodcov, čo bolo jednoznačne z technického aj zákonného hľadiska elementom nesprávnym a majúcim vplyv na vznik nehodového deja. Taktiež sa naskytá ako vhodné

9. Vo vzťahu k samotnému výroku napadnutého rozsudku sťažovateľ namietal, že z výroku nie je jednoznačne zrejmé na základe akého zákonného ustanovenia SSP súd zrušil rozhodnutie žalovaného. Krajský súd to uvádza až v závere odôvodnenia rozsudku, pričom takto formulovaný výrok rozsudku sťažovateľ považuje po obsahovej stránke za neurčitý a neúplný. 10. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že žalovaný hodnotil dôkazy jednostranne a pri hodnotení dôkazov vychádzal len zo znaleckého posudku X.. W. a nevzal do úvahy druhý znalecký posudok vypracovaný X.. P., ktorý dospel k opačným záverom. Zároveň žalovaný nesprávne vyhodnotil charakter účelovej komunikácie, či vôbec sa jedná o účelovú komunikáciu alebo len vjazd k budove. Z toho dôvodu sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom. Mal za to, že dôvody uvedené v kasačnej sťažnosti nie sú dôvodmi kasačnej sťažnosti v zmysle zákona, ale sú iba pokusom o nové odôvodnenie vydaného rozhodnutia, čo nie je prípustné. Navrhol, aby súd kasačnú sťažnosť zamietol.

2022. 12. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktorému predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP), kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP.

na obec Ždiar, pričom v čase keď s vozidlom odbočil vľavo k miestnemu sanatóriu, došlo k nárazu detského horského bicykla značky D., ktorý viedol maloletý S. I., do pravej prednej časti motorového vozidla T. a následne k nárazu cestného bicykla značky F., ktorý viedol S. I., do pravých zadných dverí vozidla, pričom pri dopravnej nehode utrpel cyklista S. I. úraz a to trieštivú zlomeninu tela ramennej kosti vpravo s posunom úlomkov, tržno-zmliaždenú ranu mäkkých tkanív čela vpravo, pomliaždenie hrudníka vpravo a pomliaždenie a kožnú odreninu ľavého kolena s dobou liečenia a PN v priemere 4-5 mesiacov, maloletý S. I. bol v nemocnici jednorázovo ošetrený. Vykonanou dychovou skúškou ovplyvnenie návykovými látkami u vodiča S. C. a S. I. zistené nebolo, na vozidle továrenskej značky T. O., evidenčné číslo U.XXXA. vznikla škoda vo výške 200 eur pre vlastníka S. C., na bicykloch nevznikla žiadna škoda.

potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia v dostatočnej miere rozobral všetky skutočnosti a námietky uvádzané odvolateľom, ktoré sú analogicky rozanalyzované. Stotožnil sa s správnym posúdením konania obvineného prvostupňovým správnym orgánom a to vrátane odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia.

15. Podrobný priebeh celého administratívneho konania krajský súd vyčerpávajúco zhrnul v bodoch 1 až 11 napadnutého rozsudku, na ktorý kasačný súd odkazuje a nebude ho osobitne rekapitulovať.

16. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 17.

Podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, pri ktorej inému ublíži na zdraví alebo inému spôsobí škodu na majetku,

22. Najvyšší správny súd po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti, po preskúmaní rozsudku krajského súdu a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku. Tieto závery spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním najvyšší správny súd stotožnil v celom rozsahu, považujúc právne posúdenie veci krajským súdom za správne.

24. V tejto súvislosti kasačný súd poznamenáva, že Správny poriadok zveruje správnemu orgánu zákonné oprávnenie voľne hodnotiť dôkazy v zmysle § 34 ods. 5 Správneho poriadku, avšak toto oprávnenie je zároveň limitované jeho povinnosťou uviesť v odôvodnení svojho rozhodnutia jednak skutočnosti, ktoré tvorili podklad rozhodnutia (nestačí však len uviesť aké dôkazy boli vykonané), a jednak musí uviesť aj podrobné hodnotenie jednotlivých dôkazov, t.j. správny orgán musí zdôvodniť, ktoré skutočnosti mal dokazovaním jednoznačne preukázané, resp. do akej miery bola určitá skutočnosť preukázaná. V prípade, ak medzi dôkazy hodnotené správnym orgánom patrí aj znalecký posudok, ktorého vypracovanie bolo potrebné na účely odborného posúdenia skutočností dôležitých pre rozhodnutie správneho orgánu, má kasačný súd za to, že zásada voľného hodnotenia dôkazov sa uplatní v obmedzenom režime, podporujúc svoj názor rozsudkom Najvyššieho súdu publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 6/2011 pod por. č. 99/2011 (rozsudok sp. zn. 6 Sžo 150/2009), v ktorom je konštatované, že:

25. Pokiaľ sa správny orgán v predmetnej veci bez akéhokoľvek odôvodnenia priklonil ku skupine dôkazov, ktoré podporujú jedno skutkové zistenie a opomenul dôkazy, z ktorých vyplýva opak, vybočil tým zo zákonných medzí, ktoré mu zákon na hodnotenie dôkazov vytýčil. V tejto súvislosti kasačný súd považuje za nevyhnutné uviesť, že správny orgán nemôže pristúpiť k hodnoteniu dôkazov skôr ako vyčerpá všetky možnosti na odstránenie existujúcich rozporov v dôkazoch. Ak sa rozpory odstrániť nepodarí, je nevyhnutné, aby správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, v čom rozpory spočívali, aké kroky vykonal na ich odstránenie, a z akých dôvodov rozpory nebolo možné odstrániť.

Preto, ak správny orgán pri existencii rozporov v predložených znaleckých posudkov v predmetnej veci nenariadil kontrolné znalecké dokazovanie, teda nezistil skutkový stav dostatočný na posúdenie veci, ide skutočne o vadu správneho konania, ktorá mala za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného.

kol. Správny súdny poriadok. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2017, s. 946-947.) 28. Vo svetle uvedeného výrok napadnutého rozsudku spĺňa všetky zákonné náležitosti, krajský súd postupoval v súlade so zákonom, keď dôvody zrušenia rozhodnutia žalovaného dostatočne ozrejmil v odôvodnení napadnutého rozsudku a dospel k správnym právnym záverom o potrebe zrušenia rozhodnutia žalovaného v zmysle § 191 ods. 1 písm. e) a písm. g) SSP. Napadnutý rozsudok správneho súdu je vecne správny s tým, že kasačná sťažnosť neobsahuje žiadne právne relevantné námietky, ktoré by mohli túto vecnú správnosť zvrátiť.

30. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 463 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.