4Stk/7/2025

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a členov senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., LL.M. a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Okresné stavebné bytové družstvo Michalovce, so sídlom Plynárenská 1, Michalovce, IČO: 00172154, zastúpeného JUDr. Slavomírom Kučmášom, advokátom, so sídlom Plynárenská 1, Michalovce, IČO: 35557192 - proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie, so sídlom Bajkalská 21/A, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SK/0371/99/2019 zo dňa 25.05.2020, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému rozsudku Správneho súdu v Košiciach - č. k. KE-7S/164/2020-46 zo dňa 29. októbra 2024, takto

rozhodol:

Rozsudok

Správneho súdu v Košiciach č. k. KE-7S/164/2020-46 zo dňa 29. októbra 2024 sa zrušuje a vec sa vracia Správneho súdu v Košiciach na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Konanie pred správnym súdom, vybrané závery z administratívneho konania

Slovenskej obchodnej inšpekcie, Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Košiciach pre Košický kraj (ďalej aj ako „prvostupňový orgán“) - č. P/0101/08/19 zo dňa 02.08.2019 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“) zamietol a prvostupňové rozhodnutie

3. Z výroku prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že žalobcovi bola uvedená pokuta uložená za dva skutky: a) „pre porušenie povinnosti predávajúceho podľa § 4 ods. 1 písm. h) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa [.

. .], podľa ktorého je správca povinný riadiť sa rozhodnutím nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome o výbere dodávateľa, keď účastník konania ako správca bytov a nebytových priestorov v bytovom dome G.-X na ulici X. X, X., J. XX, XX, XX, XX, XX, XX,. X. X, X., J. realizoval výber dodávateľa na dodávku služieb rozúčtovania (vyúčtovaných vlastníkom bytov a nebytových priestorov v danom bytovom dome za rok 2017) bez rozhodnutia nadpolovičnej väčšiny vlastníkov v dome o výbere dodávateľa.“ (ďalej aj ako „skutok 1“) a b) „pre porušenie povinnosti predávajúceho podľa § 18 ods. 4 zákona [pozn.: rozumej - zákon o ochrane spotrebiteľa], v zmysle ktorého je predávajúci povinný vybaviť reklamáciu v lehote nie dlhšej ako 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie, nakoľko účastník konania reklamáciu vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu spotrebiteľa (pisateľa podnetu č. 46/2019) za rok 2015, 2016 a 2017 uplatnenú dňa 08.11.2018 nevybavil v lehote nie dlhšej ako 30 dní odo dňa jej uplatnenia“ (ďalej aj ako „skutok 2“)

. Náklady na rozúčtovanie boli rozúčtované vlastníkom vo vyúčtovaní za rok 2017 v položke „poplatok za rozúčtovanie“. Na strane druhej, skutočnosť, že vlastníci dodatočne odsúhlasili rozhodnutie správcu bytového domu o výbere dodávateľa na službu rozúčtovania (v roku 2019) nezbavuje - podľa žalovaného - žalobcu zodpovednosti za sankcionované porušenie zákona, nakoľko toto hlasovanie sa uskutočnilo až dňa 21.05.2019.

Slovakia, s.r.o. zo dňa 26.09.2014 v rozpore so zákonom o vlastníctve bytov a nebytových priestorov; pričom hlasovanie o službe poskytovanej na základe uvedenej zmluvy sa uskutočnilo až dňa 21.05.2019. Podľa zásad trestného práva ide - podľa názoru žalovaného - o jeden kontinuálny skutok, v prípade ktorého premlčacia doba začala plynúť až ukončením

spotrebiteľa, ktoré môže uplatniť kedykoľvek v zmysle zákona a nie je podmienené budúcim a neistým úspechom jeho uplatnenia. Z toho dôvodu je jedným zo spôsobov vybavenia reklamácie i odôvodnené zamietnutie v prípade, ak ide o neopodstatnenú reklamáciu zo strany spotrebiteľa (§ 2 písm. m) zákona o ochrane spotrebiteľa). Žalovaný mal za to, že reklamácia vyúčtovania spotrebiteľom nemôže byť a priori vyhodnotená ako podanie nenapĺňajúce znaky reklamácie podľa ustanovenia § 2 písm. 1) zákona o ochrane spotrebiteľa len preto, že spotrebiteľ nebol spokojný s výškou vyúčtovania. Akceptoval, že zákon nevyžaduje, aby žalobca odpovedal na akékoľvek neodôvodnené podania spotrebiteľov, avšak zároveň uzavrel, že v predmetnom prípade, okrem toho, že spotrebiteľ nazval svoje podanie ako reklamácia, dostatočne určito a zrozumiteľne opísal dôvody jej podania, a žalobca - i keď mal za to, že reklamácia je neopodstatnená - mal vo vzťahu k spotrebiteľovi vybaviť reklamáciu v zákonnej

9. Osobitne žalobca namietal, že zo strany správnych orgánov došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu otázky preklúzie právnej zodpovednosti za skutok 1. Uviedol, že k porušeniu povinnosti, za ktoré bol sankcionovaný (skutok 1), došlo dňa 26.09.2014, kedy uzavrel zmluvu o dielo č. 2014/2037/63 so spoločnosťou Ista Slovakia s.r.o. bez súhlasu nadpolovičnej väčšiny

Ku skutku 2, t. j. k porušeniu povinnosti predávajúceho podľa § 18 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa žalobca namietal, že žalovaný nesprávne aplikoval ust. § 2 písm. l) zákona zákon o ochrane spotrebiteľa, keď podnet spotrebiteľa č. 46/2019 uplatnený dňa 08.11.2018 s poukazom na jeho formálne označenie bez splnenia obligatórnych obsahových náležitostí považoval za reklamáciu. Podľa žalobcu nie je zrejmé, na základe čoho žalovaný dospel k záveru, že spotrebiteľ reklamoval poskytnutú službu - spôsob rozúčtovania a nie samotný poplatok, ktorý bol zahrnutý v rozúčtovaní. V tejto súvislosti sa žalobca stotožnil s názorom žalovaného, že povinnosťou žalobcu nie je odpovedať na akékoľvek neodôvodnené podania, teda aj tie, ktoré neobsahujú obligatórne náležitosti reklamácie. Žalobca neporušil právne predpisy, ročné vyúčtovania za roky 2015 - 2017 vyhotovil správne, a preto nie je možné tvrdiť, že bola poskytnutá vadná služba, ktorá by spotrebiteľa uviedla do stavu právnej neistoty. Žalobca sa nestotožnil s názorom žalovaného, že došlo k porušeniu zákonom stanovenej

Nakoľko spotrebiteľ nenapadol základ nároku, t. j. samotnú poskytnutú službu, nemohla sa na tento prípad vzťahovať vyššie uvedená lehota. Vychádzajúc z ustanovenia § 2 písm. l), m) zákona o ochrane spotrebiteľa mal žalobca za to, že podnet spotrebiteľa č. 46/2019 uplatnený dňa 08.11.2018 nie je dôvodný, nakoľko nenapĺňa pojmové znaky reklamácie.

Nakoľko podnet spotrebiteľa č. 46/2019 zo dňa 08.11.2018 nemožno považovať za reklamáciu v zmysle § 2 písm. l) zákona o ochrane spotrebiteľa, žalobca má za to, že ako správca nebol povinný vybaviť predmetnú reklamáciu spôsobom podľa § 2 písm. m) zákon o ochrane spotrebiteľa - v lehote podľa § 18 ods. 4 uvedeného zákona.

Správny súd v nadväznosti na podanú správnu žalobu ustálil, že zmluvný vzťah medzi správcom bytov a nebytových priestorov ako predávajúcim a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov ako spotrebiteľmi je spotrebiteľským vzťahom (zmluvou).

13. Podľa správneho súdu bolo medzi účastníkmi konania sporným, či sa žalobca ako správca bytového domu dopustil porušenia povinnosti ustanovenej v § 4 ods. 1 písm. h) zákona o ochrane spotrebiteľa pri realizácii výberu dodávateľa na dodávku služieb rozúčtovania vyúčtovaných vlastníkom bytov a nebytových priestorov v danom bytovom dome za rok 2017, a následnom účtovaní položky „poplatok za rozúčtovanie“ vo vyúčtovaní nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2017, keď výber dodávateľa mal podľa žalovaného uskutočniť bez rozhodnutia nadpolovičnej väčšiny vlastníkov, t. j. v rozpore s ust. § 8b ods. 3 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.

bytov a nebytových priestorov. Naopak, nestotožnil s námietkou žalobcu, že došlo k náprave protiprávneho stavu dodatočným schválením dodávateľa na dodávku služieb rozúčtovania vlastníkmi na schôdzi v máji 2019, t. j. ešte pred vydaním rozhodnutia žalovaného. Uskutočnenie rozhodujúcej schôdze vlastníkov - podľa správneho súdu - nemá vplyv na správnosť záverov správnych orgánov o tom, že žalobca sa dopustil správnym orgánom kvalifikovaného porušenia zákonom uložených povinností pri správe majetku vlastníkov bytov a nebytových priestorov v roku 2017, za ktoré bol sankcionovaný.

V tejto súvislosti uviedol, že pre účely posúdenia uplynutia objektívnej prekluzívnej lehoty podľa druhej vety § 24 ods. 8 zákona o ochrane spotrebiteľa bolo rozhodujúcim určenie dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo. Správny súd v tomto kontexte ustálil, že podľa vymedzenia a kvalifikácie skutku vo výroku rozhodnutia správneho orgánu, sankcionovaná bola nezákonnosť realizácie výberu dodávateľa na dodávku služieb rozúčtovania vyúčtovaných vlastníkom bytov a nebytových priestorov v danom bytovom dome

vlastníctve bytov a nebytových priestorov (vyhotovenie vyúčtovania v zákonom stanovenej lehote nebolo namietané). Preto s poukazom na dátum nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia žalovaného - 11.06.2020 - je - podľa správneho súdu - nesporné, že rozhodnutie bolo vydané pred uplynutím štvorročnej prekluzívnej lehoty

deliktu. Trestnosť jednotlivých čiastkových troch skutkov (protiprávne vyúčtovanie položky vo vyúčtovaní za rok 2015, vo vyúčtovaní za rok 2016 a vo vyúčtovaní za rok 2017) je potrebné posúdiť ako jeden správny delikt, nakoľko všetky čiastkové delikty spája objektívna súvislosť v čase, v spôsobe ich spáchania a v predmete útoku - tú istú položku, za totožnú službu, účtoval žalobca ako správca vlastníkom neoprávnene opakovane v troch ročných vyúčtovaniach. Protiprávny stav bol ukončený až schôdzou vlastníkov dňa 21.05.2019.“, ako aj to, že „Správne orgány síce posúdili správny delikt ako trváci, avšak táto skutočnosť nemá vplyv na správnosť samotného rozhodnutia vo veci. K plynutiu prekluzívnej lehoty na prejednanie pokračujúceho správneho deliktu súd uvádza, že počas trvania tohto deliktu neplynú, a začínajú plynúť až momentom jeho ukončenia.“ (bod 79. napadnutého rozsudku).

žalobca ho bol ako správca povinný vybaviť spôsobom podľa § 2 písm. m) v lehotách podľa § 18 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa, t. j. do 30 od uplatnenia reklamácie. Vykonanou kontrolou zameranou na prešetrenie podnetu spotrebiteľa však bolo - podľa správneho súdu - zistené, že žalobca si túto povinnosť nesplnil. K skutočnému vybaveniu došlo až dňa 11.12.2018, čím došlo k porušeniu povinnosti podľa § 18 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa. Preto súd považoval uvedenú námietku žalobcu za nedôvodnú.

V predmetnom prípade však ide o vec správneho trestania podľa § 194 a nasl. SSP, kde prichádza v zmysle § 198 SSP možnosť využitia sankčnej moderácie, ktorú však žalobca nenavrhol a správny súd sa preto návrhom žalobcu nezaoberal. V tejto súvislosti poukázal na právny názor vyjadrený k uvedenej problematike v rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6S/92/2017 zo dňa 25.10.2018 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Asan/27/2019 zo dňa 10.12.2019.

21. Proti rozsudku správneho súdu (bod 1.) podal kasačnú sťažnosť žalobca (ďalej aj ako „sťažovateľ“), ktorý ju formálne odôvodnil ustanoveniami § 440 ods. 1 písm. d) (v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie), f) (nesprávnym procesným postupom správny súd znemožnil sťažovateľovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces) a g) (nesprávnym právnym posúdením veci zo strany správneho súdu) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „SSP“).

23. V súvislosti s nesprávnym určením začiatku plynutia objektívnej časti prekluzívnej lehoty za skutok 1 sťažovateľ uviedol, že v zmysle výroku rozhodnutia správneho orgánu došlo k uloženiu pokuty z dôvodu porušenia povinnosti podľa § 4 ods. 1 písm. h) zákona o ochrane spotrebiteľa v nadväznosti na § 8b ods. 3 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktorá v zmysle výroku žalovaným potvrdeného rozhodnutia mala spočívať v realizácií výberu dodávateľa na dodávku služieb rozúčtovania bez rozhodnutia nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov.

25. Doplnil, že priamo vo výroku (prvostupňového) rozhodnutia je jasne definovaná povinnosť, ktorú mal porušiť. Vo výroku prvostupňového rozhodnutia nie je uvedené, že došlo k porušeniu povinnosti súvisiacej s vyúčtovaním dodávanej služby, ale to, že porušenie povinnosti spočívalo vo výbere dodávateľa v rozpore s § 4 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa v nadväznosti na § 8b ods. 3 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.

27. Sťažovateľ v závere tejto kasačnej sťažnosti poukázal na to, že odôvodnenie rozhodnutia neslúži ako doplnenie výroku rozhodnutia, ale jeho účelom je priblížiť účastníkovi konania postup správneho orgánu, na základe ktorého dospel k záveru, ktorý uviedol vo výroku

Takýto spôsob stanovenia rozhodného dňa odporuje - podľa sťažovateľa - nielen výroku rozhodnutia správneho orgánu, nakoľko pomenúva odlišný skutkový stav, ale je v rozpore s elementárnou logikou. Ak totiž zo strany sťažovateľa malo dôjsť k porušeniu povinnosti v súvislosti s výberom dodávateľa služby bez predchádzajúceho súhlasu vlastníkov, potom k porušeniu uvedenej povinnosti muselo dôjsť najneskôr uzatvorením zmluvy s dodávateľom, nakoľko týmto spôsobom definoval správny orgán porušenie povinnosti, za ktoré uložil sťažovateľovi sankciu. Podľa sťažovateľa musí platiť záver, že ak s takýmto dodávateľom uzatvoril príslušnú zmluvu dňa 26.09.2014, z logického posúdenia veci je zrejmé, že k porušeniu povinnosti muselo dôjsť najneskôr v deň uzatvorenia tejto zmluvy. Posúdenie správneho súdu, v zmysle ktorého malo dôjsť k porušeniu povinnosti vyhotovením vyúčtovania, a teda najneskôr dňa 30.05.2018, nie je - podľa sťažovateľa - správne a nereflektuje rozhodnutím vymedzené porušenie povinnosti.

30. Nakoľko pokuta bola sťažovateľovi právoplatne uložená až rozhodnutím žalovaného zo dňa 25.05.2020, podľa sťažovateľa je nespochybniteľné, že právo správneho orgánu uložiť mu pokutu za výber dodávateľa na dodávku služieb rozúčtovania bez rozhodnutia nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, je v súlade s § 24 ods. 8 zákona o ochrane spotrebiteľa prekludované, t. j. rozhodnutie žalovaného zo dňa 25.05.2020 bolo vydané po márnom uplynutí prekluzívnej lehoty určenej na uloženie pokuty žalobcovi. Štvorročná prekluzívna lehota plynula - podľa sťažovateľa - odo dňa, kedy k porušeniu povinnosti došlo - t. j. odo dňa kedy došlo k výberu dodávateľa, čo bolo najneskôr v deň podpisu zmluvy s dodávateľom teda 26.09.2014.

32. Sťažovateľ tiež v kasačnej sťažnosti napadol postup správneho súdu, ktorý sa v zásade s jeho návrhom na moderáciu uloženej pokuty nezaoberal z dôvodov neprípustného formalizmu. Nesprávny procesný postup správneho súdu videl sťažovateľ v tom, že konajúci súd sa jeho návrhom vôbec nezaoberal, a to aj napriek skutočnosti, že z jeho žaloby bolo zrejmé, že sa domáhal možnosti využitia sankčnej moderácie v zmysle § 198 SSP. Poukázal na to, že priamo v bode 9. správnej žaloby uviedol, že navrhuje zníženie pokuty, ktorá mu bola uložená rozhodnutím správneho orgánu. Podľa sťažovateľa mal potom správny súd uplatniť postup podľa § 55 ods. 3 SSP, v zmysle ktorého správny súd posudzuje podanie podľa jeho obsahu, teda tak, aby výklad podania zodpovedal skutočnej vôli konajúcej osoby v čase uskutočnenia tohto podania.

nezabezpečil poskytovanie služieb spôsobom umožňujúcim ich riadne použitie v nadväznosti na § 8b ods. 3 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, keď výber dodávateľa na dodávku služieb rozúčtovania (vyúčtovaných - uhrádzaných vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome), realizoval bez rozhodnutia nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome o výbere dodávateľa.

35. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sťažovateľ navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) zmenil napadnutý rozsudok Správneho súdu v Košiciach tak, že zruší rozhodnutie žalovaného č. SK/ 0371/99/2019 zo dňa 25.05.2020 - spolu s rozhodnutím Inšpektorátu slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Košiciach pre Košický kraj č. P/0101/08/19 zo dňa 02.08.2019 a vec mu vráti na nové konanie. Zároveň žiadal, aby kasačný súd zaviazal žalovaného voči žalobcovi k náhradu trov konania - vrátane trov kasačného konania.

rok 2017. Za poskytnutie uvedenej služby žalobca účtoval „poplatok za rozúčtovanie“, a to raz ročne vo vyúčtovaní nákladov spojených s užívaním bytu za príslušný kalendárny rok. Žalovaný sa stotožnil s právnym názorom správneho súdu (bod 78. napadnutého rozsudku). Podľa žalovaného k porušeniu povinnosti žalobcu (sťažovateľa) podľa § 4 ods. 1 písm. h) zákona o ochrane spotrebiteľa v nadväznosti na § 8b ods. 3 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov teda došlo k dátumu 31.05.2018. Žalovaný má za to, že štvorročná prekluzívna lehota pre vydanie rozhodnutia o uložení sankcie začala plynúť práve dňom

Vzhľadom na uvedené potom žalovaný odmietol argumentáciu sťažovateľa o preklúzii jeho zodpovednosti za skutok 1. 38. Z vyjadrenia žalovaného ďalej vyplýva, že sa nestotožnil ani s názorom sťažovateľa, že medzi výrokom rozhodnutia žalovaného a odôvodnením tohto rozhodnutia je zjavný nesúlad, keď až v odôvodnení rozhodnutia by mal (podľa sťažovateľa) správny orgán uvádzať, že porušenie povinnosti vzniklo vyúčtovaním poskytnutej služby za rok 2017. Žalovaný skonštatoval, že prvostupňový orgán už vo výroku rozhodnutia č. P/0101/08/19 zo dňa 02.08.2019 ustálil, že k porušeniu povinnosti žalobcu podľa § 4 ods. 1 písm. h) zákona o ochrane spotrebiteľa v nadväznosti na § 8b ods. 3 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov došlo tým, že žalobca ako správca bytov a nebytových priestorov v bytovom dome G.-X na ulici X. č. X, X, . J. č. XX, XX, XX, XX, XX, XX, X. č. X, X, J., realizoval výber dodávateľa na dodávku služieb rozúčtovania bez rozhodnutia nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome o výbere dodávateľa, pričom dodávka

Rozhodnutie žalovaného ako odvolacieho orgánu vychádza z prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu, ktoré žalovaný po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. Teda možno konštatovať, že tieto rozhodnutia nemožno posudzovať izolovane, ale práve naopak len spolu, v ich vzájomnej súvislosti. Na základe toho má žalovaný za to, že výroková časť jeho rozhodnutia v odvolacom konaní v žiadnom prípade netrpí takou vadou, ktorá by mala mať za následok jeho zrušenie. 40. Žalovaný odmietol aj opätovné námietky sťažovateľa o údajnej vecnej nesprávnosti jeho záverov o tom, že by podnet vlastníka bytu (pozri toto odôvodnenie vyššie), nebol riadnou reklamáciou (skutok 2). Skonštatoval, že uplatnenie reklamácie je jednostranný právny úkon, ktorý sa riadi zákonom o ochrane spotrebiteľa, avšak podmienky uplatnenia zodpovednosti za vady, ako aj nároky plynúce z uplatnenia tohto práva spotrebiteľa sú predmetom úpravy v Občianskom zákonníku. Predmetný list spotrebiteľa adresovaný žalobcovi obsahuje - podľa žalovaného - označenie subjektu realizujúceho reklamáciu, okamih reklamácie, ako aj zrejmý

Predmetná reklamácia nie je nejasná, neurčitá a - podľa žalovaného - ani neplatná. Vo všeobecnosti následne žalovaný zhrnul, že sťažovateľ ako účastník správneho konania vo vzťahu k príslušným orgánom verejnej správy žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal vybavenie predmetnej reklamácie spotrebiteľa v lehote 30 dní odo dňa jej uplatnenia, t. j. tak, ako to vyžaduje príslušná zákonná úprava (§ 18 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa).

42. Napokon žalovaný prezentoval svoje úvahy aj vo vzťahu k námietke sťažovateľa, že v konaní malo byť prihliadané aj na prekážku litispendencie. Uviedol, že prekážku prv začatého súdneho konania (litispendencia) upravuje ustanovenie § 31 ods. 5 SSP, podľa ktorého: „Začatie konania bráni tomu, aby o tej istej veci toho istého žalobcu prebiehalo na správnom súde iné konanie.“. Litispendencia je teda definovaná totožnosťou veci a totožnosťou žalobcu. Pod totožnosťou veci sa rozumie ten istý predmet prieskumu, t. j. predovšetkým to isté rozhodnutie, opatrenie, iný zásah, nečinnosť orgánu verejnej správy a pod totožnosťou žalobcu sa myslí ten istý žalobca. Podmienky totožnosti žalobcu a totožnosti veci (predmetu konania) musia byť splnené súčasne. Totožnosť veci (predmetu konania) je - podľa žalovaného - daná vtedy, keď ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený, (t. j. ak je založený na rovnakých skutkových okolnostiach a rovnakom právnom dôvode).

. .] vyúčtoval vo fonde prevádzky, údržby a opráv za rok 2016 vlastníkom bytov a nebytových priestorov položku: „réžia údržby“, pričom zo zmluvy o výkone správy a jej dodatku nevyplýva účtovanie predmetnej položky schválené vlastníkmi bytov a nebytových priestorov. Zároveň bol sankcionovaný pre porušenie povinnosti podľa § 4 ods. 1 písm. h) zákona o ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorého je predávajúci povinný zabezpečiť poskytovanie služieb spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne použitie, keď účastník konania ako správca v príslušnom bytovom dome [.

44. V konaní vedenom pod č. SK/0371/99/2019 (č. P/0101/08/19) však bol žalobca sankcionovaný pre porušenie § 4 ods. 1 písm. h) zákona o ochrane spotrebiteľa v nadväznosti na § 8b ods. 3 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, podľa ktorého je správca povinný riadiť sa rozhodnutím nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome o výbere dodávateľa, keď účastník konania ako správca v príslušnom bytovom dome [.

45. Pokiaľ ide o porušenie povinnosti žalobcu podľa § 4 ods. 1 písm. h) zákona o ochrane spotrebiteľa v nadväznosti na § 8b ods. 3 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, nejedná sa - podľa žalovaného - o totožnosť veci, nakoľko v prípade konania č. SK/0218/ 99/2018 (č. P/0523/08/17), išlo o dodávku služieb rozúčtovania realizovanú bez rozhodnutia nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, vyúčtovanú vlastníkom bytov a nebytových priestorov v bytovom dome za rok 2016 (uvedené vyplýva z dokladu predloženého žalobcom - z Vyúčtovania nákladov za služby spojené s užívaním a správou bytu za rok 2016 na byt č. XXXXXXX XX. zo dňa 26.05.2017) a v prípade konania č. SK/0371/99/2019 (č. P/0101/08/19) išlo o dodávku služieb rozúčtovania realizovanú bez rozhodnutia nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, vyúčtovanú vlastníkom bytov a nebytových priestorov v bytovom dome za rok 2017 (uvedené vyplýva z dokladu predloženého žalobcom - z Vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu/priestoru za rok 2017 na byt č. XXXXXXX (č. l. 18 spisu)). 46. Žalovaný - v súvislosti s tým, že sa jedná o trváci správny delikt, resp. čiastkové útoky - podotkol, že v danom prípade nešlo o porušenie povinnosti niekoľkokrát za sebou v určitom krátkom časovom rozmedzí, nakoľko v rámci konania vedeného pod č. SK/0218/99/2018 (č. P/0523/08/17) kontrola začala dňa 25.10.2017 a bola ukončená dňa 21.11.2017 a konanie pred súdom začalo dňa 07.09.2018, pričom však v rámci predmetného prejednávaného konania vedeného pod č. SK/0371/99/2019 (č. P/0101/08/19) kontrola začala dňa 23.01.2019 a bola ukončená dňa 20.03.2019, tzn. pri výkone uvedenej kontroly (v roku 2019) už bolo začaté súdne konanie, týkajúce sa porušenia povinností zistených pri kontrole vykonanej v roku 2017. Z uvedeného dôvodu nebolo možné prejednať porušenie povinností zistených pri kontrole vykonanej v roku 2017 a porušenie povinností zistených pri kontrole vykonanej v roku 2019 v spoločnom konaní a rozhodnúť o ich potrestaní jedným rozhodnutím. Uvedené nebolo možné ani s ohľadom na plynutie prekluzívnej lehoty pre vydanie rozhodnutia o uložení sankcie, keď v rámci konania vedeného pod č. SK/0218/99/2018 (č. P/0523/08/17) začala predmetná lehota plynúť už dňa 26.05.2017. 47. Žalovaný doplnil, že sťažovateľ sa v konaní vedenom pod č. SK/0218/99/2018 (č. P/0523/ 08/17) dopustil - okrem iného - porušenia povinnosti podľa § 4 ods. 1 písm. h) zákona o ochrane spotrebiteľa v nadväznosti na § 8b ods. 3 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, tak ako už bolo uvedené vyššie, dňa 26.05.2017 a v konaní vedenom pod č. SK/ 0371/99/2019 (č. P/0101/08/19) sa dopustil - okrem iného - porušenia povinnosti podľa § 4 ods. 1 písm. h) zákona o ochrane spotrebiteľa v nadväznosti na § 8b ods. 3 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov dňa 31.05.2018, t. j. s odstupom viac ako 1 rok. Žalovaný uviedol, že spomenutý časový odstup medzi jednotlivými útokmi nemožno považovať za blízku súvislosť v čase, a to aj s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti. 48. V závere svojho vyjadrenia žalovaný navrhol, aby najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť žalobcu zamietol a aby sťažovateľovi náhradu trov konania nepriznal.

53. Podľa § 4 ods. 1 písm. h) zákona o ochrane spotrebiteľa, predávajúci je povinný zabezpečiť predaj výrobkov a poskytovanie služieb spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne a bezpečné použitie. 54. Podľa § 18 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa, ak spotrebiteľ uplatní reklamáciu, predávajúci alebo ním poverený zamestnanec alebo určená osoba je povinný poučiť spotrebiteľa o jeho právach podľa všeobecného predpisu; na základe rozhodnutia spotrebiteľa, ktoré z týchto práv spotrebiteľ uplatňuje, je povinný určiť spôsob vybavenia reklamácie podľa § 2 písm. m) ihneď, v zložitých prípadoch najneskôr do 3 pracovných dní odo dňa uplatnenia reklamácie, v odôvodnených prípadoch, najmä ak sa vyžaduje zložité technické zhodnotenie stavu výrobku alebo služby, najneskôr do 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie.

55. Podľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom alebo právne záväznými aktmi Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľa uloží orgán dozoru výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi, dodávateľovi alebo osobe podľa § 9a alebo § 26 pokutu do 66400 eur; za opakované porušenie povinnosti počas 12 mesiacov uloží pokutu do 166000 eur.

57. Podľa § 8a ods. 2 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, správca je povinný najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so správou domu.

58. Podľa § 8b ods. 2 písm. a) zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, pri správe domu je správca povinný hospodáriť s majetkom vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome s odbornou starostlivosťou v súlade s podmienkami zmluvy o výkone správy.

60. Podľa § 8b ods. 3 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, pri obstarávaní služieb a tovaru je správca povinný dojednať čo najvýhodnejšie podmienky, aké sa dali dojednať v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Správca je povinný riadiť sa rozhodnutím nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome o výbere dodávateľa. 61.

62. Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. 63. Podľa § 198 SSP, správny súd môže na základe výsledkov ním vykonaného dokazovania na návrh žalobcu rozsudkom a) zmeniť druh alebo výšku sankcie, aj keď orgán verejnej správy pri jej uložení nevybočil zo zákonného rámca správnej úvahy, ak táto sankcia je neprimeraná povahe skutku alebo by mala pre žalobcu likvidačný charakter, b) upustiť od uloženia sankcie, ak účel správneho trestania možno dosiahnuť aj samotným prejednaním veci.

V. Právne posúdenie veci kasačným súdom

66. Ako nezákonnosť postupu správneho súdu ďalej namietal to, že správny súd sa vecne nezaoberal jeho návrhom na sankčnú moderáciu, ako aj to, že v rámci konania nebolo prihliadané na prekážku litispendencie. 67. V súvislosti s prvou z uvedených námietok kasačný súd uvádza, že v zhode so sťažovateľom, aj najvyšší správny súd identifikoval medzi výrokom prvostupňového rozhodnutia (potvrdeného rozhodnutím žalovaného) v časti skutku 1 nesúlad medzi samotným znením predmetného výroku a nadväzujúceho odôvodnenia tohto skutku.

68. Objektívna stránka deliktu - tak ako bol prvostupňovým správnym orgánom vymedzený v jeho rozhodnutí - teda spočíva fakticky vo výbere dodávateľa určitej služby (konkrétne: dodávka služby rozúčtovania) bez rozhodnutia nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov v predmetnom dome. V rozpore so zákonom, resp. zmluvou o výkone správy teda konal sťažovateľ (podľa rozhodnutí správnych orgánov) tým, že vybral a zazmluvnil určitý subjekt na poskytovanie konkrétnej služby bez toho, aby na to boli splnené zákonné predpoklady.

70. Paradoxne, v bode 76. napadnutého rozsudku sám správny súd uviedol, že „Podľa vymedzenia a kvalifikácie skutku vo výroku rozhodnutia správneho orgánu, sankcionovaná bola nezákonnosť realizácie výberu dodávateľa na dodávku služieb rozúčtovania vyúčtovaných vlastníkom bytov a nebytových priestorov v danom bytovom dome za rok

71. V tejto súvislosti poukazuje kasačný súd napr. na nasledovné rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky - sp. zn. 2Sž/25/2011 zo dňa 15. februára 2012 - podľa ktorého „. . .je nespochybniteľné, že vo výroku rozhodnutia o správnom delikte musí vymedzenie predmetu konania spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. [.

72. Obdobne je v tomto kontexte možné poukázať aj na ďalšie rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky - sp. zn. 8Sžo/29/2016 zo dňa 28. júna 2018 - „. . .iba výroková časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania.

. .] Významnou charakteristikou výroku je jeho určitosť.“, ale napr. aj na rozhodnutie sp. zn. 8Sžo/28/2007 - zo dňa 06. marca 2008 - „Výrok rozhodnutia predstavuje najdôležitejšiu časť rozhodnutia, lebo sú v ňom určené konkrétne práva a povinnosti účastníkov konania. Musí byť preto určitý a konkrétny, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo bolo predmetom správneho konania. [.

V rozhodnutiach trestného charakteru, ktorými sú nepochybne i rozhodnutia o iných správnych deliktoch je nevyhnutné vymedziť presne, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. [. . .] miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné konanie, a to najmä z dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej, pre určenie rozsahu dokazovania a to aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Až vydané rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopostil a v čom spáchaný delikt spočíva. Jednotlivé skutkové údaje sú rozhodné pre určenie totožnosti skutku, vylučujú pre ďalšie obdobie možnosť zámeny skutku a možnosť opakovaného postihu za rovnaký skutok, pritom je potrebné odmietnuť úvahu o tom, že postačí, ak tieto náležitosti sú uvedené len v odôvodnení rozhodnutia. [.

73. Napokon, v súvislosti s nevyhnutnosťou jasného a jednoznačného vymedzenia skutku vo výroku rozhodnutia správneho orgánu je možné poukázať aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky - sp. zn. 5Sž/66/98 zo dňa 30. septembra 1998 - „Výrok rozhodnutia je jadrom celého rozhodnutia, ktorým sa určujú konkrétne práva a povinnosti účastníkov správneho konania. Musí v presnej, stručnej a úplnej formulácii vyjadriť záver správneho orgánu o otázke, ktorá je predmetom rozhodnutia. Preto výrok musí byť vždy určitý a presný. Túto požiadavku určitosti, presnosti a zrozumiteľnosti výroku treba dôsledne rešpektovať aj pri vydávaní rozhodnutia odvolacieho orgánu, a to preto, aby účastník konania mohol jednoznačne a určite poznať konečný výsledok konania bez toho, aby musel prácne porovnávať znenie rozhodnutí správnych orgánov obidvoch stupňov.“, príp. sp. zn. 7Sž/102/98 zo dňa 25. marca 1999 - „Účastníci konania sú viazaní výrokom rozhodnutia, ktorý je následne aj vykonateľný. Dôvody rozhodnutia síce obsahujú skutočnosti, ktoré príslušný orgán viedli k vyhláseniu

konania. Výrok rozhodnutia musí byť preto určitý a konkrétny, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo bolo predmetom správneho konania.“. 74. Tu je potom potrebné uviesť, že aj keď sa kasačný súd zhoduje so žalovaným, že správne konanie pred prvostupňovým správnym orgánom a odvolacím správnym orgánom tvoria jeden celok, nie je možné aprobovať taký prístup, kedy sa skutok kladený postihovanému subjektu za vinu upresňuje, mení, príp. rozširuje o ďalšie zložky až v odôvodnení správneho rozhodnutia. Samozrejme, ak by žalovaný vo svojom rozhodnutí bol býval modifikoval skutok 1 tak, že za protiprávne konanie by sa bez akýchkoľvek pochybností považovalo (aj) samotné vyúčtovanie poplatku, resp. účtovanie súvisiacej platby (za rok 2017), nielen nezákonný výber a zazmluvnenie služby ako takej, skutkové okolnosti veci, ktoré by kasačný súd v tomto konaní posudzoval, by boli úplne iné. V aktuálnom konaní však žalovaný zamietol odvolanie sťažovateľa a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bez zmeny opisu skutku 1, čím akceptoval opis skutku 1 v prvostupňovom rozhodnutí.

výroku. Podľa názoru kasačného súdu, výrok prvostupňového rozhodnutia za skutok 1 potvrdený rozhodnutím žalovaného síce obsahuje časť „(vyúčtovaných vlastníkom bytov a nebytových priestorov v danom bytovom dome za rok 2017)“, avšak z celkového znenia skutkovej vety výroku, ďalej zo štylistického umiestnenia predmetnej textovej časti do výroku prvostupňového rozhodnutia ako tzv. vsuvky do skutkového deja a aj to v zátvorkách - realizoval výber dodávateľa na dodávku služieb rozúčtovania (vyúčtovaných vlastníkom bytov a nebytových priestorov v danom bytovom dome za rok 2017) bez rozhodnutia nadpolovičnej väčšiny vlastníkov v dome o výbere dodávateľa - ako aj s prihliadnutím na zákonné ustanovenia, ktorých porušenie je v predmetnom výroku uvedené, a ktoré sa týkajú fakticky len protiprávnosti výberu dodávateľa služby (k tomu pozri bod 3. písm. a) a bod 69. tohto rozsudku), nie je možné s istotou a bez akýchkoľvek pochybností uviesť, že by výrok prvostupňového rozhodnutia za samostatné protiprávne konanie postihované ako skutok 1, považoval (aj) úkon následného účtovania predmetnej položky v ročnom vyúčtovaní za rok

76. Z vyššie uvedených dôvodov sa potom javí ako sporný aj záver správneho súdu vyjadrený v bode 79. napadnutého rozsudku v tom zmysle, že „trestnosť jednotlivých čiastkových troch skutkov (protiprávne vyúčtovanie položky vo vyúčtovaní za rok 2015, vo vyúčtovaní za rok 2016 a vo vyúčtovaní za rok 2017) je potrebné posúdiť ako jeden správny delikt, nakoľko všetky čiastkové delikty spája objektívna súvislosť v čase, v spôsobe ich spáchania a v predmete útoku - tú istú položku, za totožnú službu, účtoval žalobca ako správca vlastníkom neoprávnene opakovane v troch ročných vyúčtovaniach“. Ak totiž sťažovateľ nebol trestaný za realizáciu vyúčtovania (nezákonne vybranej a zazmluvnenej služby), ale za samotný výber dodávateľa služby, nemohol sa - vychádzajúc z vymedzenia skutku 1 - dopustiť protiprávneho konania tromi čiastkovými skutkami v podobe troch vyúčtovaní. Tu sa žiada doplniť, že správny súd síce v citovanom bode napadnutého rozsudku uvádza, že sa malo jednať o „protiprávne vyúčtovanie“ položiek, resp. o „neoprávnené“ opakovanie účtovania predmetnej

77. V súhrne je potom potrebné uviesť, že v napadnutom rozsudku správny súd vyhodnotil skutok 1 fakticky zhodne s právnymi názormi žalovaného a prvostupňového správneho orgánu, keď akceptoval, že skutok 1 spočíva (aj) v tom, že sťažovateľ neoprávnene účtoval platby za „nezákonne vybrané a zazmluvnené“ služby vlastníkom bytov a nebytových priestorov.

Takýto interpretačný záver je potrebné zvoliť nielen na základe skutočností uvedených najmä v bode 75. tohto rozsudku, ale aj s prihliadnutím na to, že sa jedná o vec správneho trestania, kde nejednoznačnosť výroku musí ísť na ťarchu správneho orgánu, nie postihovaného subjektu.

79. Pre úplnosť kasačný súd uvádza, že mu je známa rozhodovacia činnosť iných senátov tunajšieho súdu v obdobných veciach toho istého účastníka konania (a to najmä rozsudky vo veciach sp. zn. 2Stk/1/2022 a sp. zn. 2Asan/13/2020), avšak tieto nepovažuje senát rozhodujúci v rámci tohto konania za relevantné. Z bodu 1. rozsudku sp. zn. 2Stk/1/2022 síce vyplýva, že sťažovateľ bol sankcionovaný za obdobný skutok ako je skutok 1 v tejto veci (výber dodávateľa určitej služby - pozn. inej ako je služba tvoriaca predmet tohto konania - bez predchádzajúceho súhlasu vlastníkov bytov a nebytových priestorov), nevyplýva však z neho to, že by súčasťou výroku rozhodnutia správneho orgánu vo vzťahu k tomuto skutku bolo aj to, že tieto náklady spojené s týmito službami následne účtoval ďalej vlastníkom bytov a nebytových priestorov. Aj keby tomu tak bolo, samotný kasačný súd sa v bodoch 18 a nasl. uvedeného rozsudku otázkam súvisiacim s určitosťou výroku, jeho interpretáciou a pod. nezaoberal, fakticky „iba“ potvrdil, že výber dodávateľa služby uskutočnil sťažovateľ v

rozhodnutia nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome o výbere dodávateľa.“ Ani z uvedeného rozsudku však nevyplýva, že by súčasťou výroku rozhodnutia správneho orgánu bolo to, že sa náklady za kúpu, resp. výmenu vodomerov teplej úžitkovej vody v roku 2014 (prostredníctvom takto vybraného dodávateľa) následne - v rámci ročného vyúčtovania - účtovali vlastníkom dotknutých bytov, resp. nebytových priestorov.

80. V nadväznosti na bod 79. tohto rozsudku je zároveň potrebné doplniť, že tak vo veci sp. zn. 2Stk/1/2022, ako ani vo veci sp. zn. 2Asan/13/2020 kasačné námietky ani explicitné právne posúdenie veci najvyšším správnym súdom nesmerovali k otázke prípadnej preklúzie zodpovednosti sťažovateľa za skutky, za ktoré bol postihnutý.

82. Najvyšší správny súd sa potom - opierajúc svoje závery o všetky vyššie uvedené okolnosti - stotožnil so sťažovateľom v podstatnej časti jeho kasačných námietok týkajúcich sa skutku 1 tak, ako je to uvedené vyššie v tomto rozsudku.

F. XXX, že reklamuje vyúčtovanie nákladov za služby spojené so správou svojho bytu za roky 2015, 2016 a 2017. Poukázal na to, že mu v uvedených vyúčtovaniach bol „stiahnutý poplatok za rozúčtovanie“ (t. j. druhovo vymedzil reklamovanú položku vyúčtovania), za roky 2016 a 2017 uviedol aj ich výšku, a to 8,35 Eur a 8,47 Eur (pri položke 2015 sumu nešpecifikoval, keďže nevedel nájsť vyúčtovanie). Naviac doplnil, že predmetné položky spochybňuje, keďže mu nie je známe, že vlastníci bytov takýto poplatok odsúhlasili, a preto skonštatoval, že jeho účtovanie zo strany sťažovateľa považuje za „neoprávnené“.

85. Napokon, kasačný súd sa stotožnil so sťažovateľom aj v tom, že záver správneho súdu, ktorý sa odmietol vecne zaoberať jeho návrhom na moderáciu uloženej pokuty, vykazuje znaky excesívneho formalizmu. Najvyšší správny súd nerozporuje, že sťažovateľ v žalobe o moderáciu žiadal odkazom na ustanovenie § 192 SSP, ktoré rieši tzv. peňažnú moderáciu v prípade všeobecných správnych žalôb (pozn.: správne mal žiadať o sankčnú moderáciu podľa § 198 SSP). Na strane druhej, nie je možné opomenúť, že na str. 6 správnej žaloby sťažovateľ uviedol, že „ak by súd považoval rozhodnutie žalovaného, ako i rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu za opodstatnené, z hľadiska minimálnej spoločenskej nebezpečnosti porušenia povinnosti žalobcom voči spotrebiteľovi“, aby správny súd „využil peňažnú moderáciu“ a aby „primerane znížil výšku peňažného plnenia - pokuty, ktorá bola priznaná napadnutým rozhodnutím orgánu verejnej správy“.

87. Ak teda aj sťažovateľ (ako žalobca v správnej žalobe) nesprávne odkázal na ustanovenie § 192 SSP ako na právny základ, na základe ktorého mala byť súdna moderácia realizovaná, podľa najvyššieho správneho súdu sa javí ako formalizmus, ak správny súd predmetný návrh meritórne nevybaví, a to najmä v prípade, ak z návrhu ako celku je zrejmé, že tento je formulovaný vo vzťahu k pokute (ako sankcii, ktorá bola žalobcovi napadnutým rozhodnutím uložená) a dôvod, pre ktorý žiada o moderáciu, má naviac deliktuálnu povahu v tom zmysle, že dôvodom pre zníženie pokuty má byť údajná nízka spoločenská nebezpečnosť jeho protiprávneho konania. 88.

merite. Uvedenie, príp. odkaz na zákonné ustanovenie, ktoré má tvoriť základ požiadavky žalobcu na zníženie pokuty, resp. uplatnenie moderácie totiž nie je ani len zákonnou náležitosťou takéhoto návrhu. 89. Napokon - ak správny súd v napadnutom rozsudku poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky - sp. zn. 3Asan/27/2019 - ako podporného právneho základu, pre ktorý nepovažoval za relevantné meritórne riešiť návrh žalobcu na moderáciu uloženej pokuty - k tomu kasačný súd uvádza, že aj keď mu je z úradnej moci známe, že v tam súdenej veci sa krajský súd moderáciou naozaj nezaoberal, a to z obdobných dôvodov ako tomu bolo v tejto veci, nie je možné skonštatovať, že by kasačný súd (v rámci rozhodnutia sp. zn. 3Asan/27/2019) explicitne aproboval tento prístup správneho súdu. Najvyšší súd v

. .preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti. . .“), pričom zo sumarizácie námietok sťažovateľa nevyplýva, že ten by v predmetnom konaní namietal aj to, že sa súd návrhom na moderáciu (či už podľa § 192 alebo podľa § 198 SSP) nezaoberal.

zaplatiť. Za týchto okolností kasačný senát rozhodujúci v tejto veci nemohol akceptovať to, že sa správny súd návrhom žalobcu (sťažovateľa) na zníženie pokuty uloženej mu správnymi orgánmi nezaoberal. 91. Najvyšší správny súd však zároveň v tejto súvislosti konštatuje, že v tomto kasačnom konaní nepreskúmaval výšku uloženej pokuty (a to napriek rozsiahlej argumentácii žalovaného vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zameranej práve na vecné odôvodnenie výšky uloženej pokuty), ale v súlade s kasačnou sťažnosťou skúmal len to, či sa správny súd mal predmetným návrhom žalobcu (na moderáciu pokuty) zaoberať a ak áno, či tak urobil.

93. V súvislosti s prekážkou litispendencie, ktorú sťažovateľ vzniesol v kasačnom konaní, poukazuje najvyšší správny súd na to, že z dôvodov, pre ktoré došlo k zrušeniu napadnutého rozsudku správneho súdu a nadväzujúcich právnych názorov kasačného súdu - najmä v súvislosti so skutkom 1 - nepovažoval za dôvodné v tomto kasačnom konaní skúmať relevanciu predmetnej námietky.

X. X,X, J. realizovala výber dodávateľa na dodávku služieb rozúčtovania (vyúčtovaných - uhrádzaných vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome) bez rozhodnutia nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome o výbere dodávateľa, čím došlo k porušeniu § 4 ods.1 písm. h) zákona o ochrane spotrebiteľa, za ktoré zodpovedá správca bytového fondu Okresné stavebné bytové družstvo Michalovce“ (zvýraznenie textu pridané kasačným súdom). Na strane druhej, vo veci tvoriacej predmet tohto konania (skutok 1), bola sťažovateľovi uložená pokuta „pre porušenie povinnosti predávajúceho podľa § 4 ods. 1 písm. h) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa

. .], podľa ktorého je správca povinný riadiť sa rozhodnutím nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome o výbere dodávateľa, keď účastník konania ako správca bytov a nebytových priestorov v bytovom dome G.-X na ulici X. X, X,. J. XX, XX, XX, XX, XX, XX, X. X, X, J. realizoval výber dodávateľa na dodávku služieb rozúčtovania (vyúčtovaných vlastníkom bytov a nebytových priestorov v danom bytovom dome za rok 2017) bez rozhodnutia nadpolovičnej väčšiny vlastníkov v dome o výbere dodávateľa“ (zvýraznenie textu pridané kasačným súdom). I keď k uvedenému kasačný súd v tomto štádiu konania nezaujíma žiadny záväzný právny názor, je nesporné, že určitý obsahový „prekryv“ medzi takto vymedzenými skutkami v rozhodnutiach správnych orgánov badateľný je. Preskúmanie tejto otázky správnym súdom je pritom relevantné najmä v kontexte zákazu postihovania toho istého protiprávneho konania dvakrát (ne bis in idem), keď právne posúdenie tejto otázky bude závislé od toho, ako správny súd v novom konaní posúdi samotný výrok prvostupňového rozhodnutia vo vzťahu ku skutku 1, a to najmä v

95. Vzhľadom na skutočnosť, že kasačný súd vec vrátil týmto rozsudkom správnemu súdu na ďalšie konanie, poukazuje tiež na to, že v priebehu súdneho konania došlo k zmene v objektívnom práve (zrušenie zákona o ochrane spotrebiteľa a nadobudnutie právnej účinnosti novej súvisiacej právnej úpravy - zákon č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov), čo môže dopadať - vzhľadom na to, že sa jedná o vec správneho trestania - na ďalší postup a posudzovanie súvisiacich právnych otázok správnym súdom v ďalšom konaní.

Podľa § 467 ods. 3 SSP, ak kasačný súd zruší rozhodnutie správneho súdu a vec mu vráti na ďalšie konanie, správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania. Vzhľadom k tomu, že kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, o nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodne správny súd.

V Bratislave dňa 25. septembra 2025