4Stk/8/2022
ECLI:SK:NSSSR:2023:7017200796.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Košiciach
- Sp. zn. 1. inštancie
- 7S/93/2017
- IČS
- 7017200796
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Mališovej a prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD., v právnej veci žalobkyne: X.. Q. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. X, XXX XX . Q., proti žalovanému (sťažovateľovi): Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 362345/ 2017 zo dňa 16.06.2017, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 7S/93/2017-73 zo dňa 29. júla 2020 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 7S/93/2017-99 zo dňa 30. decembra 2021, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť sa zamieta . II. Žalobkyni sa priznáva voči žalovanému nárok na úplnú náhradu trov kasačného konania.
Odôvodnenie
I. Konanie pred správnym súdom
1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“ alebo „správny súd“) rozhodol tak, že rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 16.06.2017 č. 362345/2017, ako aj rozhodnutie Colného úradu Michalovce zo dňa 27.02.2017 značka: 182719/2017 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalobkyni priznal proti žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.
2. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že: „53. vychádzajúc z obsahu súdneho i administratívneho je potrebné konštatovať, že vo veci konajúce správne orgány postupovali v rozpore s ustanovením § 32 ods. 1 Správneho poriadku, pretože podľa názoru správneho súdu v administratívnom konaní nebolo preukázané, a ani zisťované, či sa jedná o pravú kožušinu, resp. o kožušinu umelú, ktorú skutočnosť žalobkyňa namietala tak v predmetnom správnom konaní, ako aj v konaní o zaistení veci, ktorá skutočnosť je podstatnou pre posúdenie, či v danom prípade došlo k spáchaniu predmetného priestupku a zodpovednosti za jeho spáchanie. Odborné vyjadrenia či už Vedeckého orgánu SR ŠOP SR, Bratislava, ako aj ZOO Košice sa v podstate zaoberajú iba určením druhu živočícha, z ktorého bol predmetný tovar zhotovený, jeho zaradením do prílohy A, resp.
B nariadenia Rady (ES) č. 338/1997, príp. jeho spoločenskou hodnotou a počtom exemplárov, použitých na jeho výrobu v zmysle zadania správnych orgánov, to všetko na základe fotodokumentácie doručenej elektronickou poštou, resp. obhliadky predmetného tovaru a jeho porovnaním s rôznymi fotografiami živočíchov tohto druhu, prípadne jeho hybridov. Ani z jedného z týchto vyjadrení však jednoznačne nevyplýva, či sa jedná o pravú, resp. umelú kožušinu, resp. či uvedené bolo a akým spôsobom zistené a preukázané. Za právne irelevantný považoval správny súd argument vo veci konajúcich správnych orgánov, že tvrdenie žalobkyne spochybňujúce uvedené stanoviská nie je podložené relevantnými dôkazmi, napríklad znaleckým posudkom, pretože tak, ako to namietala aj sama žalobkyňa, táto o vyhotovenie súkromného znaleckého posudku v uvedenej súvislosti objektívne nemohla požiadať, ani tento preložiť, keďže predmetný tovar bol zaistený a nebol v jej dispozícii. S touto námietkou žalobkyne sa správne orgány náležitým spôsobom nevysporiadali, preto podľa názoru správneho súdu sú ich závery v tejto súvislosti
predčasné. 54. Závery správnych orgánov vychádzajúce z tohto, že v danom prípade sa jedná o tovar zhotovený z koží druhu Prionailurus bengalensis chinensis, podpoložka nomenklatúry TARIC 4303109000, spochybňuje aj skutočnosť, že podľa žalobkyňou predložených dokladov táto za uvedený tovar zaplatila cenu 150 eur, pričom táto cena je v značnom nepomere so spoločenskou hodnotou stanovenou Vedeckým orgánom SR ŠOP SR, Bratislava zo dňa 18.09.2015, v zmysle ktorého spoločenská hodnota 1 exemplára druhu Prionailurus bengalensis (mačka bengálska), zaradený v prílohe A cit. nariadenia ak ide o populáciu Bangladéša, Indie a Thajska je 3900 eur a spoločenská hodnota 1 exemplára druhu Prionailurus bengalensis (mačka bengálska), zaradeného v prílohe B cit. nariadenia - ostatné populácie je 2350 eur, pričom na výrobu kožucha malo byť použitých niekoľko exemplárov tohto druhu.
55. Námietku žalobkyne, týkajúcu sa nerešpektovania jej návrhu na prerušenie konania z dôvodu prebiehajúceho súdneho konania vo veci zaistenia predmetnej veci považoval správny súd za právne irelevantnú, pretože ako to vyplýva aj z uznesenia tunajšieho súdu zo dňa 25. 10. 2017, sp. zn. 7S/98/2016, rozhodnutie o zaistení veci v zmysle § 64 ods. 1 písm. d) Colného zákona je rozhodnutím predbežnej povahy, ktoré súdnemu prieskumu nepodlieha.
56. S námietkou žalobkyne, týkajúcou sa nenadobudnutia vlastníctva k predmetnej veci, keďže túto fyzicky ani neprevzala, sa žalovaný primeraným spôsobom v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal, pričom tento vychádzal aj z vyjadrenia samej žalobkyne, týkajúceho sa spôsobu, priebehu a obsahu uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy medzi žalobkyňou a
predávajúcim. 57. Za právne irelevantnú považoval správny súd aj námietku, týkajúcu sa uloženia sankcie (súbežné uloženie pokuty a trestu prepadnutia veci) v prípade preukázania spáchania predmetného priestupku s poukazom na citované znenie ustanovenia § 83 ods. 2 a ods. 5 Colného zákona.
58. Správny súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami podľa § 191 ods. 1 písm. e) a d) SSP napadnuté rozhodnutie žalovaného pre nedostatočné zistenie skutkového stavu veci a v dôsledku toho aj pre nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude postupovať v intenciách odôvodnenia tohto rozhodnutia, vyplývajúcich najmä z bodov 53 a 54, v zmysle ktorých bude jeho povinnosťou doplniť dokazovanie v naznačenom smere (eventuálne aj znalecké dokazovanie), prípadne vykonať aj ďalšie dôkazy, na základe ktorých bude možné jednoznačne vyvodiť zodpovednosť žalobkyne za spáchanie predmetného colného priestupku, z ktorého bola obvinená a následne po vyhodnotení všetkých dôkazov vydať rozhodnutie a toto odôvodniť v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku tak, aby spĺňalo podmienku preskúmateľnosti. Žalovaný je právnym názorom súdu v zmysle § 191 ods. 6 SSP viazaný.“
II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenie
3. Proti právoplatnému rozsudku krajského súdu v Košiciach podal žalovaný v procesnom postavení sťažovateľa (ďalej len „sťažovateľ“) dňa 02.10.2020 kasačnú sťažnosť, v ktorej uviedol, že v zmysle článku 2 písm. t) Nariadenia Rady (ES) č. 338/97 „exemplár“ znamená akéhokoľvek živočícha alebo rastlinu, či už neživého alebo živého, z druhov uvedených v prílohe A až D, akúkoľvek ich časť alebo derivát, či už obsiahnuté v inom tovare alebo nie, ako aj akýkoľvek tovar, o ktorom je zrejmé zo sprievodných dokladov, balenia alebo značky alebo nálepky, alebo z akýkoľvek iných okolností, že sám je alebo obsahuje časti alebo deriváty živočíchov alebo rastlín týchto druhov, pokiaľ takéto časti alebo deriváty nie sú špecificky vyňaté z ustanovení tohto nariadenia, alebo ustanovení týkajúcich sa prílohy, v ktorej je daný druh uvedený, pričom musí byť konkrétne takto označený v daných prílohách.
4. Posudzovaný exemplár (predmetný tovar) bol opatrený štítkom "NATUREL LIPI CAT", z ktorého je zrejmé, že obsahuje časti živočícha z druhu uvedeného v prílohe nariadenia č. 338/ 97. V tomto prípade išlo o poddruh Prionailurus bengalensis chinensis zaradený 408479/2020 5 v prílohe B nariadenia Rady (ES) č. 338/97 a tým sa na uvedený neživý exemplár (kožuch) vzťahujú príslušné ustanovenia nariadenia č. 338/97. V prípade pochybností týkajúcich sa implementácie nariadenia Rady (ES) č. 338/97 je možné požiadať o výklad Súdny dvor Európskej únie (ďalej len "EÚ") so sídlom v Haagu. Súdny dvor EÚ vykladá právne predpisy EÚ s cieľom zabezpečiť ich jednotné uplatňovanie vo všetkých členských krajinách EÚ.
5. Z uvedených dôvodov navrhol rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 6. Žalobkyňa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 08.11.2020 uviedla, že má za to, že kasačnou sťažnosťou napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny. Súd správne dospel k
záveru, že napadnuté rozhodnutie sťažovateľa je pre nedostatočné zistenie skutkového stavu a nedostatok dôvodov nezákonné, čo viedlo správne súd k jeho zrušeniu podľa ust. § 191 ods. 1 písm. d/, písm. e/ SSP. 7. Žalobkyňa ďalej uviedla, že sa stotožňuje s právnym názorom súdu, že žalovaný ani správny orgán predtým, než svojimi rozhodnutiami uznali žalobkyňu za vinnú z predmetného priestupku vôbec nezisťovali, či predmetná kožušina je pravá alebo umelá.
Upozorňuje na znenie Správneho poriadku, ktoré konkrétne o zásadu materiálnej pravdu, ktorej uplatnenie v správnom konaní predpokladá v prvom rade v dôsledné zistenie podkladov pre rozhodnutie. Je povinnosťou správneho orgánu, aby zistil všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie a tak doplnil podklad pre rozhodovanie do tej miery, aby bol spoľahlivým základom pre jeho
rozhodovanie. Presné a úplné zistenie skutočného stavu znamená, že jednak je nevyhnutné vykonať všetky šetrenia potrebné na objasnenie rozhodujúcich okolností a posúdenie veci, jednak zabezpečiť, aby skutkové zistenia odôvodnené z vykonaných šetrení zodpovedali
skutočnosti. 8. V tejto súvislosti dala žalobkyňa do pozornosti rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozsudok sp. zn. 3Sžo/226/2010 zo dňa 29.02.2008. 9. Ďalej žalobkyňa uviedla, že spoľahlivé zistenie stavu veci predpokladá postup, keď si správny orgán v súlade s § 32 ods. 1 Správneho poriadku obstará také podklady pre rozhodnutie, ktoré mu umožnia zistiť presne a úplne skutočný stav veci. Má za to, že správny súd postupoval správne, keď v súlade s ust. § 191 ods. 1 písm. d/, písm. e/ SSP napadnuté rozhodnutie žalovaného pre nedostatočné zistenie skutočného stavu a v dôsledku toho aj pre nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. 10. Žiada, aby kasačný súd žalobu podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.
Uplatňuje si voči žalovanému náhradu trov kasačného konania.
III. Konanie na kasačnom súde
11. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal vyššie uvedený rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Jeho pôsobnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná ust. § 11 písm. h/ SSP a § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení (ďalej len „zákon o súdoch“).
12. Kasačný súd s ohľadom na ust. § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 22.03.2023 podľa ust. § 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 SSP.
13. So zreteľom na ust. § 439 ods. 1, § 442 ods. 1 v spojení s § 443 ods. 2 SSP kasačný súdu konštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná včas a oprávnenou osobou.
14. Predmetom konania je rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 7S/93/2017-73 zo dňa 29. júla 2020 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 7S/ 93/2017-99 zo dňa 30. decembra 2021, ktorým Krajský súd v Košiciach zrušil rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 16.06.2017 č. 362345/2017 v spojení s rozhodnutím Colného úradu v Michalovciach zo dňa 27.02.2017, značka: 182719/2017 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
15. Z obsahu administratívneho spisu mal kasačný súd za preukázané, že rozhodnutím zo dňa 06.10.2015 č. 1513446/2015 Colný úrad Košice, Pobočka Colného úradu Košice Pošta podľa § 64 ods. 1 písm. d) Colného zákona zaistil žalobkyni ako fyzickej osobe tovar - 1 ks kožuch vyrobený z kože druhu Prionailurus bengalensis (mačka bengálska), colnej hodnoty 150 eur, PpKN 4303109000. Uvedené rozhodnutie bolo na základe žalobkyňou včas podaného odvolania, v ktorom namietala nedostatočne zistený skutkový stav veci, pretože podľa jej názoru z fotodokumentácie nebolo možné zistiť, z kože akého duhu mačkovitej šelmy bol tento vyrobený, ani to, či ide o pravú alebo umelú kožušinu, v dôsledku čoho navrhla vykonať znalecké dokazovanie, rozhodnutím žalovaného zo dňa 25. 01. 2016 č. 1724021/2015 pre jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov zrušené.
Správny orgán prvého stupňa dňa 07.04.2016 požiadal ZOO Košice o stanovisko k prípadu dovozu tovaru - 1 ks kožuch vyrobený z kože mačkovitej šelmy, ktorý bol zaistený Pobočkou Colného úradu Košice Pošta. Z odpovede ZOO Košice zo dňa 11.04.2016 na uvedenú žiadosť vyplynulo, že na základe odbornej konzultácie s RNDr. Pavlom Brandlom PhD. - zoológom cicavcov v ZOO hlavného mesta Prahy, ČR , za účasti pracovníkov správneho orgánu v stanovisku menovanými, ktorá prebehla cez e-mail a telefonicky, pri ktorej menovaný mohol porovnávať dodané fotografie predmetného kožucha s fotografiami na internete a so živými exemplármi druhu (L. tigrinus), chovanými v pražskej ZOO vyplýva, že na základe dôslednej obhliadky kožucha a porovnania rôznych fotografií sa jedná o kože druhu Prionailurus bengalensis (mačka bengálska), pričom ide o druh veľmi variabilný veľkosťou, vzorom škvŕn aj dĺžkou srsti, čomu zodpovedá aj rôzne škvrnenie rôznych častí kabátu. Porovnal aj fotografický materiál z hybridu mačky bengálskej z domáceho chovu ZOO parku Vyškov s tým, že nemyslí, že by škvrnitosť týchto hybridov zodpovedala škvrnitosti rôznych častí predmetného kožucha.
Preto bolo vylúčené, žeby sa jednalo o iný druh ako Prionailurus bengalensis (mačka bengálska) s tým, že poddruhové určenie je plne v kompetencii vedeckého orgánu ŠOP SR. Na základe aj uvedeného vydal dňa 20.04.2016 Colný úrad Košice, Pobočka Colného úradu Košice Pošta rozhodnutie č. 514872/2016 o zaistení predmetného tovaru, ktoré bolo následne rozhodnutím žalovaného zo dňa 03.08.2016, č. 934227/2016 potvrdené, pričom toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 08.08.2016. Z obsahu súdneho spisu kasačný súd zistil, že žaloba žalobkyne zo dňa 07.10.2016, podaná proti právoplatnému rozhodnutiu žalovaného o zaistení predmetného tovaru, bola uznesením zo dňa 25.10.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 07.12.2017 ako neprípustná odmietnutá, pretože predmetné rozhodnutie vzhľadom na jeho predbežný charakter súdnemu prieskumu nepodlieha (sp. zn. 7S 98/2016).
16. Z obsahu administratívneho spisu tiež vyplýva, že v predmetnej veci správny orgán prvého stupňa rozhodnutím zo dňa 25.04.2016 konanie vo veci colného priestupku prerušil až do právoplatného rozhodnutia o zaistení tovaru, ktoré konanie považoval za konanie, v ktorom sa rieši predbežná otázka a následne listom zo dňa 18.10.2016, doručeným žalobkyni dňa 20.10.2016 tejto oznámil pokračovanie v konaní, keďže dôvod jeho prerušenia odpadol.
17. Rozhodnutím zo dňa zo dňa 16. 06. 2017 č. 362345/2017 žalovaný podľa § 59 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej iba Správny poriadok) zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Colného úradu Michalovce zo dňa 27.02.2017 zn. 182719/2017, ktorým bola žalobkyňa uznaná vinnou zo spáchania priestupku podľa § 71 ods. 1 zákona č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej iba Colný zákon) spôsobom uvedeným v § 72 ods. 1 písm. r) cit. zákona na tom skutkovom základe, že pri tovare, ktorý bol pod colným dohľadom - 1 ks kožuch vyrobený z kože druhu Prionailurus bengalensis chinensis, podpoložka nomenklatúry TARIC 4303109000, zaslaný v poštovej zásielke podacie č. CP022094985TR od odosielateľa Muhammad Adil Zaitov, Alanya Turecko, konala v rozpore s čl. 4 ods. 2 Nariadenia Rady (ES) č. 338/1997 z 09.12.1996 o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín reguláciou obchodu s nimi v spojení s čl. 22 nariadenia Komisie č. 865/2006, ktorým sa ustanovujú
podrobné pravidlá, týkajúce sa vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 338/1997, nakoľko pri dovoze tovaru nepredložila k colnej kontrole tento tovar spolu s originálom povolenia na vývoz vydaného výkonným orgánom CITES v krajine vývozu (Turecko) a povolenia na dovoz vydaného výkonným orgánom CITES v krajine dovozu (Slovenská republika), pričom predmetný tovar bol zistený dňa 31.07.2015 na pobočke Colného úradu Košice pošta pri colnej kontrole balíkovej zásielky, teda pri tovare, ktorý bol pod colným dohľadom porušila povinnosť podľa osobitného predpisu, za čo jej bola podľa § 80 ods. 2 Colného zákona uložená pokuta vo výške 150 eur a sankcia prepadnutia predmetného tovaru, zaisteného rozhodnutím Colného úradu Košice zo dňa 20. 04. 2016 č. 514872/2016 s tým, že podľa § 83 ods. 4 citovaného zákona sa vlastníkom prepadnutého tovaru stáva štát. Zároveň bola žalobkyňa zaviazaná na náhradu trov správneho konania.
18. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že správny orgán prvého stupňa vydal svoje rozhodnutie dňa 27.02.2017 po opätovnom prejednaní veci a po preskúmaní spisového materiálu, po predchádzajúcom zrušení jeho rozhodnutia zo dňa 06.10.2015 rozhodnutím odvolacieho orgánu zo dňa 25.01.2016 z dôvodu zaradenia predmetného tovaru do prílohy B citovaného nariadenia Rady (ES) bez odôvodnenia svojho postupu vo vzťahu k vyjadreniu vedeckého orgánu.
Svoje rozhodnutie oprel o odpoveď, doručenú mu dňa 05.04.2016 Vedeckým orgánom SR so sídlom Bratislava, Mlynská dolina, v ktorej tento orgán vychádzajúc z definície pojmu „exemplár“ v zmysle čl. 2 písm. f) nariadenia Rady (ES) č. 338/1997, zo štítku na predmetnom kožuchu konštatoval, že tento bol vyrobený z neživých exemplárov koží poddruhu Prionailurus bengalensis chinensis, keďže „LIPI CAT“ je názov používaný v kožušníckom priemysle pre označenie exemplárov poddruhu Prionailurus bengalensis chinensis, ktorý je zaradený v prílohe B citovaného nariadenia.
IV. Právne predpisy, právne názory kasačného súdu
19. Podľa ust. § 71 ods. 1, ods. 2 Colného zákona a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase vydania prvostupňového rozhodnutia (1) Colný priestupok je zavinené konanie alebo opomenutie fyzickej osoby, ktorým porušila colné predpisy spôsobom uvedeným v § 72 ods. 1, (2) Na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch, ak tento zákon neustanovuje inak.
20. Podľa § 72 ods. 1 písm. r) citovaného zákona colného deliktu alebo colného priestupku sa dopustí ten, kto pri tovare, ktorý je pod colným dohľadom, poruší povinnosť podľa osobitného predpisu. 21. Podľa § 80 ods. 1 citovaného zákona colný úrad môže za colný priestupok uložiť tieto
sankcie: a) pokarhanie v prípade colného priestupku podľa § 72 ods. 1 písm. l), b) pokutu, c) prepadnutie tovaru alebo veci. 22. Podľa § 83 ods. 1 citovaného zákona prepadnutie tovaru alebo veci možno uložiť, ak tovar alebo vec sú vo vlastníctve fyzickej osoby, ktorá sa dopustila colného priestupku a tovar alebo
vec boli a) použité alebo určené na spáchanie colného priestupku, b) získané colným priestupkom alebo boli nadobudnuté za tovar získaný colným priestupkom. 23. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia za colný priestupok podľa § 72 ods. 1 písm. r) colný úrad vždy uloží prepadnutie tovaru alebo veci.
24. Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia prepadnutie tovaru alebo veci nemožno uložiť, ak je hodnota tovaru alebo veci v nápadnom nepomere k povahe colného priestupku okrem colného priestupku podľa § 72 ods. 1 písm. r). 25.
Podľa ods. 4 citovaného zákonného ustanovenia vlastníkom prepadnutého tovaru alebo veci sa stáva štát. 26. Podľa ods. 5 citovaného zákonného ustanovenia prepadnutie tovaru alebo veci možno uložiť samostatne alebo spolu s pokutou.
27. Podľa čl. 4 ods. 2 Nariadenia Rady (ES) č. 338/1997 z 09.12.1996 o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín reguláciou obchodu s nimi dovoz exemplárov druhov uvedených v prílohe B do spoločenstva bude podliehať povinnosti vybaviť všetky potrebné kontroly a predtým predložiť povolenie na dovoz vydané výkonným orgánom členského štátu miesta určenia na pohraničnom colnom úrade v mieste vstupu.
28. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.
29. Podľa § 3 citovaného zákona na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie. 30. Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona priestupok je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ a) vedel, že môže svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že tento záujem neporuší alebo neohrozí, alebo b) nevedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, hoci to vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.
31. Podľa § 51 citovaného zákona ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní. 32. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. 33.
Podľa ods. 5 citovaného zákonného ustanovenia rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
34. Podľa § 47 ods. 1 cit. zákona rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. 35. Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
36. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré vydaniu týchto rozhodnutí predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že toto rozhodnutie nebolo vydané v súlade s platnou právnou úpravou. 37.
V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam a právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánov verejnej správy, nečinnosťou orgánov verejnej správy alebo iným zásahom orgánov verejnej správy sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde (§ 2 ods. 1, ods. 2 SSP). 38. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotno-právnymi, ako aj procesno-právnymi predpismi. 39.
Podľa ust. § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok), správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
40. Z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že Správny poriadok sa opiera o zásadu materiálnej pravdy, pričom jej uplatnenie v správnom konaní predpokladá v prvom rade dôsledné zistenie podkladov pre rozhodnutie. Je povinnosťou správneho orgánu, aby zistil všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie a tak doplnil podklad pre rozhodovanie do tej miery, aby bol spoľahlivým podkladom pre vydané rozhodnutie. Táto povinnosť sa vzťahuje tak na prvostupňový, ako aj druhostupňový správny orgán.
41. Je nesporné, že rozhodnutie správneho orgánu zasahuje do právnych pomerov osôb a preto musí byť vydané na základe spoľahlivo a presne zisteného skutočného stavu veci. Presné a úplné zistenie skutočného stavu veci znamená, že je nevyhnutné vykonať všetky šetrenia potrebné na objasnenie rozhodujúcich okolností a pre posúdenie stavu veci a zabezpečiť, aby skutkové zistenia odvodené z vykonaných šetrení zodpovedali skutočnosti. Správny orgán je povinný vykonať dokazovanie z úradnej povinnosti a nie je viazaný len podkladmi a návrhmi, ktoré mu poskytli účastníci konania.
42. Podľa ust. § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný návrhmi účastníkov konania.
43. Podľa ust. § 34 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5 Správneho poriadku, na dokazovanie je možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo alebo všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
44. Podľa ust. § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán ako príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
45. Kasačný súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že správne orgány oboch stupňov v predmetnej veci nepostupovali v intenciách citovaných správnych noriem, vo veci nezisťovali skutkový stav správne a úplne, preto ich rozhodnutie je potrebné považovať za predčasné. Krajský súd postupoval v súlade so zákonom, pokiaľ žalobe vyhovel a preskúmavané rozhodnutie, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
46. Kasačný súd sa s jeho právnym názorom stotožňuje v celom rozsahu, aby zbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty v prejednávanej veci, kasačný súd sa vo svojom odôvodnení obmedzil iba na právne vyhodnotenie námietok žalovaného týkajúcich sa vyhodnotia skutkového stavu.
47. Kasačný súd vychádzajúc z obsahu súdneho aj administratívneho spisu konštatoval, že v prejednávanej veci žalovaný správny orgán, ako aj prvostupňový orgán vo veci vykonali nedostatočné dokazovanie. V konaní nebolo dostatočným spôsobom preukázané a ani relevantným spôsobom zisťované, či sa jedná o pravú kožušinu, či o kožušinu umelú, ktorú skutočnosť žalobkyňa namietala tak v predmetnom správnom konaní, ako aj v konaní o zaistení veci, ako aj v súdnom konaní. Podľa názoru kasačného súdu tu ide o skutočnosť, ktorá je podstatná pre posúdenie veci. Odborné vyjadrenia, ktoré sa nachádzajú v administratívnom spise pochádzajúce zo ČOP SR Bratislava a ZOO Košice sa v podstate zaoberajú len určením druhu živočícha, z ktorého bol predmetný tovar zhotovený a jeho zaradením do prílohy A, resp. prílohy B Nariadenia rady (ES č. 338/97 z 09.12.1996 o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín, reguláciu a obchodu s nimi). Ani z jedného z týchto vyjadrení však jednoznačne nevyplýva, či kožuch, ktorý bol žalobkyni zaistený pochádzal zo živého zvieraťa,
tzn. či reálne ide o výrobok zhotovený z pravej kožušiny, resp. z jej napodobeniny. Žalobkyňa v administratívnom konaní, ako aj v súdnom konaní túto skutočnosť zdôrazňovala a opakovane žiadala o doplnenie dokazovania relevantnými dôkazmi, napr. znaleckým posudkom.
Toto dokazovanie vykonané nebolo a z rozhodnutia žalovaného nevyplýva, prečo žalovaný správny orgán odmietol vykonať dôkazy navrhované žalobkyňou. Kasačný súd sa v celom rozsahu stotožnil s právnym názorom Krajského súdu v Košiciach, že až po doplnení dokazovania spočívajúceho v znaleckom dokazovaní bude možné jednoznačne vyvodiť zodpovednosť a preukázanie, či predmetný výrobok bol skutočne vyrobený zo živého zvieraťa. Následne bude
možné jednoznačne vyvodiť zodpovednosť žalobkyne za spáchanie colného priestupku, z ktorého bola obvinená až potom bude možné vydať riadne odôvodnené rozhodnutie v zmysle ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku tak, aby toto spĺňalo podmienku preskúmateľnosti.
48. Kasačný súd konštatoval, že po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti proti napadnutému rozsudku Krajského súdu v Košiciach, po preskúmaní napadnutého rozsudku a oboznámení sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku. Tieto závery spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiska pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku, preto sa s nimi najvyšší správny súd v celom rozsahu stotožnil a kasačnú sťažnosť podľa ust. § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.
49. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 170a SSP v spojení s ust. § 467 ods. 1, v spojení s § 167 ods. 1 a § 175 ods. 1 SSP tak, že v konaní úspešnej žalobkyni priznal jej úplnú náhradu trov konania. 50.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky jednomyseľne pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 22. marca 2023