4Stk/8/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: SHP a.s., so sídlom Červenej armády 1191, Turčianske Teplice, IČO: 31585370, právne zastúpený: Mgr. Erika Sojková, advokátka, so sídlom Rybničná 40, Bratislava proti žalovanému: Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky, so sídlom Botanická 17, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k. 2934/2021 zo dňa 16. marca 2021, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline, č. k. 31S/89/2021 zo dňa 21. decembra 2022, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Priebeh a výsledky administratívneho konania

Slovenskej republiky (ďalej len „ŠVPS SR“). Vzhľadom na zistené skutočnosti a nedostatky konštatované pri vykonávaní kontroly, RVPS Martin v zmysle § 8 ods. 3 písm. e) zákona o veterinárnej starostlivosti uložila žalobcovi Opatrenia č. k. 3004/2019/MM zo dňa 10. decembra 2019 a Veterinárne opatrenia č. k. 3026/2019/MM zo dňa 16. decembra 2019, ktorými zakázala spracovanie vajec, ktoré neboli označené paletovým lístkom, ani kódom na vajci dodané v zásielke z Českej republiky. Tiež zaviazala žalobcu povinnosťou informovať RVPS Martin o spôsobe naloženia s uvedenými vajcami a v prípade zámeru vrátenia vajec predložiť RVPS Martin predchádzajúci súhlas veterinárnej autority Českej republiky a súhlas dodávateľa s vrátením predmetných vajec. Ďalej uložila každú ďalšiu manipuláciu s predmetnými vajcami nahlásiť RVPS Martin tak, aby ďalší presun bolo možné vykonať za prítomnosti úradného veterinárneho lekára a predložiť na RVPS Martin záznam z vykonania vstupnej kontroly pri preberaní vajec zo zásielky z ČR zo dňa 06. decembra 2019.

Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom žiadal zrušenie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. 3. ŠVPS SR ako druhostupňový správny orgán v konaní postupoval podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj „správny poriadok“ alebo „zákon o správnom konaní“) a prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu svojím rozhodnutím č. k.: 2934/2021 zo dňa 16. marca 2021 (ďalej len „druhostupňové rozhodnutie“) zmenila pre rozsiahlosť, neprehľadnosť výroku, zmätočnú skutkovú a právnu kvalifikáciu, citáciu predpisov, ktoré už stratili platnosť.

správneho deliktu: - podľa § 50 ods. 1 písm. n) a 50 ods. 3 písm. j) zákona o veterinárnej starostlivosti tým, že účastník konania v rozpore s § 37 ods. 3 písm. i), k) zákona o veterinárnej starostlivosti od prijatia zásielky produktov živočíšneho pôvodu (vajec triedy B) dňa 06. decembra 2019 až do 10. decembra 2019, kedy bola v uvedenej prevádzkarni Výroba piškót - SHP a.s. vykonaná úradná veterinárna kontrola, nezabezpečil vykonanie vlastnej kontroly zásielky vajec pôvodom z Českej republiky za účelom preverenia splnenia požiadaviek na označenie produktov živočíšneho pôvodu a požiadaviek na ich vysledovateľnosť určených zákonom o veterinárnej starostlivosti a osobitnými predpismi - Nariadením Komisie (ES) č. 589/2008 z 23. júna 2008, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007 o obchodných normách pre vajcia (ďalej „Nariadenie (ES) č. 589/2008“) - čl. 7 ods. 1, ods. 2, ods. 3, čl. 8 ods. 1, ods. 5, čl. 10, čl. 11, čl. 12 ods. 4 a tiež Nariadením (ES) č. 178/

Pri dokladovej kontrole bol na vyžiadanie úradného veterinárneho lekára predložený medzinárodný nákladný list (CMR) č. 1244313, ktorý sprevádzal zásielku vajec z Českej republiky od dodávateľa AG MAIWALD a. s., Benátky 133, 570 01 Litomyšl. Na CMR bolo uvedené: „26 palet, 174960 ks vejce, 24000 kg“; nebol uvedený dátum prepravy ani prevzatia zásielky, sprevádzal ho dodací list č. 1 s uvedením dodávateľa:

Po písomnom vyžiadaní zo dňa 21. mája 2020 žalobca predložil faktúru 42201965, evidenčné číslo dokladu: 183190136, dátum vystavenia daňového dokladu: 6. decembra 2019, v ktorej je uvedené: „Vejce - B 153360 ks - DMT 2.1.2020, Vejce - M 18000 ks - DMT 2.1.2020“, teda spolu 171360

získaný z http://kruczyn.pl/). ŠVPS SR neeviduje výnimku z povinnosti označovať vajcia vydané Českou veterinárnou autoritou podľa Časti VI Bodu III ods. 1 prílohy VII k Nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára

U. XXX Z. zaslal vyššie uvedené vajcia v množstve 99360 kusov, označenie ktorých nebolo v súlade s Nariadením (ES) č. 589/2008 do iného členského štátu - do Českej republiky, spoločnosti AG MAIWALD a. s., Benátky 133, 570 01 Litomyšl ako reklamáciu (vystavený CMR č.: SK 1631409 zo dňa 13.12.2019), a to bez udelenia výnimky z označovania vajec dodávaných do iného členského štátu od slovenskej veterinárnej autority a bez predchádzajúceho súhlasu veterinárnej autority Českej republiky a bez súhlasu dodávateľa s vrátením predmetných vajec; - podľa § 50 ods. 3 písm. y) zákona o veterinárnej starostlivosti, nakoľko žalobca v rozpore s § 37 ods. 2 písm. f) bod 2. zákona o veterinárnej starostlivosti a s poukázaním na Nariadenie (ES)

II. Konanie na krajskom súde

4. Žalobca podal voči druhostupňovému rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu na Krajský súd v Žiline (ďalej aj ako „správny súd“). Správny súd rozsudkom č. k. 31S/89/2021 zo dňa 21. decembra 2021 postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) žalobu ako nedôvodnú zamietol. 5. Správny súd vyhodnotil žalobné námietky žalobcu ako nedôvodné a ustálil, že druhostupňové rozhodnutie žalovaného ako i konanie, ktoré mu predchádzalo, je v súlade so zákonom. Úvodom zdôraznil, že mnohé z námietok žalobcu s prejednávanou vecou nemajú žiaden súvis a týkajú sa iných administratívnych konaní a rozhodnutí v nich vydaných, o ktorých sám správny súd už rozhodol v iných konaniach (poukazujúc na konania vedené pod sp. zn. 31S/45/2021, 31S/47/2021). Konkrétne k žalobnej námietke žalobcu ohľadom „uvádzania vajec na trh“ , považoval správny súd za potrebné ešte uviesť, že v posudzovanom prípade sa žalobcovi nekladie za vinu, že uvádzal na trh vajcia, ale to, že ako registrovaný príjemca zásielok produktov živočíšneho pôvodu nezabezpečil vykonanie vlastnej kontroly zásielky vajec (ani sprievodnej dokumentácie), a teda nezistil, že predmetná zásielka nielenže neobsahuje taký počet vajec ako bol nahlásený, ale ani nezodpovedá právom aprobovaným požiadavkám z hľadiska označovania vajec a ich vysledovateľnosti. V súvislosti s výkladom pojmov „uvádzanie na trh“ a „umiestňovanie na trh“ poukázal správny súd práve na svoje rozsudky uvedené vyššie v tomto bode pod sp. zn. 31S/45/2021, 31S/47/2021.

7. K žalobnému bodu žalobcu namietajúcemu ľubovôľu správneho orgánu pri výbere právnej úpravy, keď pri zistení rovnakých nedostatkov sa postupuje raz podľa ustanovení zákona o potravinách a niekedy podľa ustanovení zákona o veterinárnej starostlivosti, správny súd zhodne so žalovaným uviedol, že príslušné správne orgány sú orgánmi štátnej správy tak vo veterinárnej oblasti (t.j. vykonávajú úradné kontroly podľa zákona o veterinárnej starostlivosti), ako aj orgánom úradnej kontroly potravín (vykonávajú úradné kontroly podľa zákona o potravinách), pričom do ich pôsobnosti patrí aj rozhodovanie a konanie v rámci ďalších právomocí zverených im ďalšími osobitnými právnymi predpismi.

orgánu. 8. Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd aj žalobnú námietku o nutnosti vedenia spoločného konania o správnych deliktoch žalobcu podľa § 122 ods. 10 Trestného zákona per analogiam, ktorými boli žalovaným konštatované v rôznych správnych konaniach jednak porušenia potravinového práva, ako aj (ako v tu prejednávanej veci) veterinárneho práva. Správny súd v tomto smere zdôraznil, že za pokračovací správny delikt (na základe analógie k trestnému právu) možno považovať situáciu, ak páchateľ pokračoval v páchaní toho istého deliktu, pričom trestnosť jednotlivých čiastkových útokov sa má posudzovať ako jeden správny delikt, ak všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa spája objektívna súvislosť v čase, spôsobe ich spáchania a v predmete útoku. Z uvedeného, s odkazom aj na ustanovenie § 122 ods. 3 Trestného zákona, ktoré v oblasti správneho trestania vymedzuje okamih, kedy páchateľ začína páchať nový skutok, a tým aj nový správny delikt, ktorým je v pomeroch správneho trestania oznámenie upovedomenia o začatí správneho konania, ako aj na rozdielnosť právnych predpisov, porušenia ktorých sa žalobca dopustil, a teda rozdielnosť správnych deliktov mu

spočívať. Správny súd napokon poukázal na to, že podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ako aj Ústavného súdu SR, je súd (rovnako tak aj orgán verejnej správy) povinný zodpovedať len taký argument, ktorý sa týka veci a je zároveň konkrétny (t.j. formulovaný dostatočne jasným spôsobom), čo v prejednávanom prípade u mnohých žalobných námietok absentuje.

zmiernil a žalobcovi uložil o 1000,- EUR nižšiu pokutu než mu uložil prvostupňový správny orgán. V posudzovanom prípade má správny súd za to, že správny orgán uložil žalobcovi pokutu na dolnej hranici zákonom ustanovenej sadzby.

Rovnako tak správny súd nezistil žiadnu z iných tzv. vád trestania (§ 195 písm. a/ až e/ SSP), ktoré by odôvodňovali zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia. 12. Na záver správny súd skonštatoval, že žalovaný v odôvodnení rozhodnutia reagoval tak na skutkové okolnosti prípadu (t.j. skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ich právny význam), ako aj na právne posúdenie veci. Správne orgány uviedli, aké dôkazy boli vykonané, ako ich hodnotili, ako sa vyrovnali s námietkami účastníka vo vzťahu k skutkovým okolnostiam i právnemu posúdeniu veci. V rámci právneho posúdenia veci žalovaný pri zachovaní dvojinštančnosti konania subsumoval dostatočne zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenia hmotnoprávneho predpisu s odkazom na konkrétne ustanovenia, z ktorých žalovaný správny orgán vo výrokovej časti rozhodnutia vychádzal, pričom neuviedol len citáciu aplikovaných ustanovení, ale aj vyložil obsah právnej normy, aby bol žalobcovi zrejmý vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením veci správnym orgánom. Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného správneho orgánu vytvorilo dostatočný základ pre formuláciu žalobných námietok a dostatočný podklad, aby si správny súd na záveroch

13. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že žalobcovi, ktorý úspech v konaní nemal, súd náhradu trov konania nepriznal a rovnako podľa § 168 SSP a contrario rozhodol o nepriznaní náhrady trov konania ani žalovanému.

14. Sťažovateľ podal voči napadnutému rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť, v ktorej navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej ako „kasačný súd“ alebo aj ako „Najvyšší správny súd SR“) zmenil napadnutý rozsudok správneho súdu tak, že zruší druhostupňové rozhodnutie žalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie. Kasačnú sťažnosť

15. Sťažovateľ vo svojej kasačnej sťažnosti, opakovane ako v správnej žalobe, namietal nezákonný postup správneho orgánu v súvislosti s poukazom na účelovú selekciu práva (zákona o veterinárnej starostlivosti, resp. zákona o potravinách) zo strany žalovaného, tak pri jeho postupoch a rozhodovaní v tej istej veci, ktorou je podľa sťažovateľa v tu prejednávanej veci umiestňovanie na trh čerstvých slepačích vajec - triedy kvality B a výskyt plesní na vajciach určených do potravinárskej výroby (v konaní vedenom pred správnym súdom pod inou sp. zn. 31S/45/2021). Podľa názoru sťažovateľa posudzovali správne orgány v rozpore s ustanovením § 18 Správneho poriadku a s poukazom na § 122 ods. 10 Trestného zákona, porušovanie povinností žalobcu pre to isté porušenie právnych predpisov v oblasti potravinového práva, avšak v jednom prípade s poukazom na ustanovenia zákona o potravinách a v druhom prípade s poukazom na ustanovenia zákona o veterinárnej starostlivosti, hoci konanie malo byť vedené ako spoločné. Takýto postup považuje sťažovateľ

selektívnej aplikácii ustanovení Nariadenia (ES) č. 178/2002 s výkladom zákona o veterinárnej starostlivosti, resp. zákona o potravinách zo strany správneho orgánu v tej istej veci (pre to isté protiprávne konanie), jedná sa o porušenie princípu právnej istoty kontrolovaného subjektu s poukazom na právo na spravodlivý súdny proces. 17. Ďalšie sťažovateľove námietky duplicitne zdôrazňujú, že tak v konaní pred správnymi orgánmi ako aj pred správnym súdom, boli vedené súbežne dve konania (popri tu prejednávanej veci aj konanie vedené pred správnym súdom pod sp. zn. 31S/45/2021), ktorých výsledkom boli rozhodnutia o porušení tej istej povinnosti vo vysledovateľnosti vajec podľa článku 18 Nariadenia (ES) č. 178/2002, avšak práve účelová selekcia práva zo strany správneho orgánu mala podľa žalobcu za následok opakovane sankciu v rozpore so zásadou správneho trestania ne bis in idem, na porušenie ktorej upozornil žalobca opakovane v každom štádiu konania.

Poukazuje na to, že termín verejného vyhlásenia rozsudku správneho súdu v predmetnej veci nie je dostupný na portáli súdu v rozpore s ustanovením § 5 ods. 6 SSP a rovnako na skutočnosť, že sa v prejednávanej veci ani neuskutočnilo pojednávanie. Sťažovateľ vyjadril podozrenie, že rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 31S/89/2021 zo dňa 21. decembra 2022 nebol v skutočnosti vyhlásený v termíne deklarovanom súdom.

Rozsudok

Krajského súdu v Žiline sp. zn. 31S/89/2021 zo dňa 21. decembra 2022, ktorým zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného, považuje sťažovateľ za vykonaný na základe nesprávneho právneho posúdenia veci v rozpore s precedenčnou zásadou správneho konania, mimo zákonného rámca. Na základe uvedeného preto navrhuje, aby kasačný súd zmenil rozsudok správneho súdu tak, že rozhodnutie žalovaného zruší a vec mu vráti na ďalšie

Rozhodnutie žalovaného považuje za zákonné, zrozumiteľné, vychádzajúce z náležite zisteného skutkového stavu veci a obsahujúce všetky predpísané náležitosti, vrátane náležitého odôvodnenia výšky pokuty, s ktorým sa stotožnil aj

22. Sťažovateľ v písomnej reakcii na vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti zo dňa 23. júna 2023 opakovane uviedol, že na svojich skutkových a právnych dôvodoch vyjadrených v kasačnej sťažnosti zotrváva. Naďalej namietal sporný postup žalovaného v súvislosti s nijako žalovaným nepreukázanou účelovou selekciou práva (v tu prejednávanej veci podľa zákona o veterinárnej starostlivosti, inokedy podľa zákona o potravinách), a poukázal na nesprávny úradný postup žalovaného v súvislosti s úradnými kontrolami vykonanými v jeho prevádzke, ktorých závery predchádzali vydaniu napadnutého správneho rozhodnutia.

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom

23. Vec bola náhodným spôsobom pridelená do štvrtého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a v tomto senáte bola pridelená ako sudkyni spravodajkyni JUDr. Zuzane Mališovej. Na základe § 27b rozvrhu práce najvyššieho správneho súdu v znení jeho opatrenia č. 5 bola vec prerozdelená do šiesteho senátu najvyššieho správneho súdu, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozsudku pod pôvodnou spisovou značkou. 24. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie, keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu SR www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je nedôvodná. 25. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 26. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 27. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

30. Podľa § 2 písm. a) zákona o veterinárnej starostlivosti na účely tohto zákona sa rozumie obchodom obchod so zvieratami, násadovými vajciami, zárodočnými produktmi, živočíšnymi vedľajšími produktmi, produktmi živočíšneho pôvodu a ostatnými produktmi podľa tohto zákona medzi členskými štátmi Európskej únie alebo štátmi, ktoré sú zmluvnými stranami Dohody o Európskom hospodárskom priestore.

32. Podľa § 3 písm. d) zákona o veterinárnej starostlivosti veterinárnymi požiadavkami podľa § 1 ods. 1 sú veterinárne kontroly zvierat, násadových vajec, zárodočných produktov, produktov živočíšneho pôvodu, živočíšnych vedľajších produktov, krmív a medikovaných krmív pri obchodoch s členskými štátmi; tým nie je dotknutá úradná kontrola krmív podľa osobitného predpisu.

35. Podľa § 33 ods. 2 zákona o veterinárnej starostlivosti orgány veterinárnej správy a osoby poverené vykonávaním veterinárnych kontrol a inšpekcií sú oprávnené pri veterinárnych kontrolách pri obchode s produktmi živočíšneho pôvodu s členskými štátmi a) vykonávať inšpekciu priestorov, kancelárií, laboratórií, zariadení, dopravných prostriedkov určených na prepravu produktov živočíšneho pôvodu, dielní a vybavenia, čistenia a údržby prevádzkarní, produktov, postupov, ktoré sa používajú na výrobu a spracúvanie produktov, označovania značkami a označovania etiketami a prezentácie týchto produktov, b) kontrolovať, či zamestnanci prevádzkarní spĺňajú požiadavky na ochranu zdravia ľudí pri produkcii a uvádzaní produktov živočíšneho pôvodu na trh, c) odoberať vzorky z produktov držaných v prevádzkarňach na účely skladovania, predaja, uvádzania na trh alebo prepravy, d) preskúmavať doklady alebo údaje v počítačovej forme významné pre ďalšie kontroly produktov živočíšneho pôvodu.

37. Podľa § 33 ods. 4 zákona o veterinárnej starostlivosti v mieste pôvodu produktov živočíšneho pôvodu orgány veterinárnej správy vykonávajú kontrolu a) dodržiavania požiadaviek v záujme ochrany zdravia zvierat a ochrany zdravia ľudí v prevádzkarňach, b) plnenia povinností prevádzkovateľmi prevádzkarní pri výrobe, skladovaní, preprave a uvádzaní produktov živočíšneho pôvodu na trh na všetkých stupňoch uvádzania na trh.

Ak ich nemožno z veterinárnych dôvodov uvádzať na trh na území Slovenskej republiky, nesmú sa zasielať na územie členských štátov. 39. Podľa § 37 ods. 2 písm. f) zákona o veterinárnej starostlivosti osoby uvedené v odseku 1 (t.j. vlastník, držiteľ, sprostredkovateľ alebo dovozca, príjemca, prepravca, predávajúci alebo iné fyzické osoby alebo právnické osoby oprávnené disponovať so zvieratami, násadovými vajcami, zárodočnými produktmi, produktmi živočíšneho pôvodu, živočíšnymi vedľajšími produktmi a vybranými produktmi rastlinného pôvodu, krmivami, medikovanými krmivami, osoby, ktoré manipulujú so zvieratami, najmä predávajú zvieratá, strihajú alebo inak ošetrujú zvieratá a prevádzkovatelia potravinárskych podnikov, na ktoré sa vzťahujú veterinárne požiadavky podľa § 3, zodpovední za bezpečnosť potravín živočíšneho pôvodu) sú ďalej povinné pri uvádzaní produktov živočíšneho pôvodu na trh 1. umožniť orgánom veterinárnej správy v každom čase vstupovať do všetkých budov, objektov, priestorov, k zariadeniam alebo inej infraštruktúre, na pozemky a do iných priestorov

potravín živočíšneho pôvodu a ich hygieny a prijať vhodné nápravné opatrenia podľa výsledkov vlastných kontrol, ako aj výsledkov veterinárnych kontrol, 7. zastaviť prevádzku, ak príslušný orgán veterinárnej správy zrušil alebo pozastavil rozhodnutím schválenie prevádzkarne, rozhodnutím nepredĺžil podmienečné schválenie prevádzkarne alebo nevydal rozhodnutie o schválení prevádzkarne bez podmienok a bez časového obmedzenia, 8. plniť ostatné povinnosti prevádzkovateľa potravinárskeho podniku v záujme ochrany zdravia zvierat, zdravia ľudí a dodržiavania hygienických požiadaviek na produkty živočíšneho pôvodu podľa § 3.

týmto zákonom, skontrolované, osobitne označené a označené etiketami, a aby k nim boli až po konečného príjemcu priložené certifikáty alebo iné predpísané doklady, k) zabezpečiť, aby produkty živočíšneho pôvodu určené na obchod vyhovovali veterinárnym požiadavkám podľa tohto zákona na všetkých stupňoch produkcie, skladovania, uvádzania na trh a prepravy produktov živočíšneho pôvodu.

42. Podľa § 50 ods. 3 písm. j) zákona o veterinárnej starostlivosti orgán veterinárnej správy uloží fyzickej osobe - podnikateľovi alebo právnickej osobe pokutu od 2500 eur do 40000 eur, ak nezabezpečí, aby produkty živočíšneho pôvodu určené na obchod a uvádzanie na trh vyhovovali veterinárnym požiadavkám podľa tohto zákona na všetkých stupňoch výroby, skladovania, uvádzania na trh a prepravy produktov živočíšneho pôvodu.

44. Podľa článku 1 písm. k) Nariadenia (ES) č. 589/2008 v znení účinnom v čase spáchania správnych deliktov „vajcia“ znamená vajcia v škrupine, okrem rozbitých, inkubovaných alebo uvarených vajec, ktoré zniesli sliepky druhu Gallus gallus, a sú vhodné na priamu ľudskú spotrebu alebo na prípravu výrobkov z vajec.

V prípade, že sa dávky dodávané do zberného zariadenia rozdeľujú na dodávky pre viac ako jedného prevádzkovateľa, môžu byť sprievodné doklady nahradené príslušnými etiketami na prepravných kontajneroch za predpokladu, že obsahujú údaje uvedené v odseku 1. 3. Údaje uvedené v odseku 1 pre prepravné obaly sa nemenia a zostávajú na prepravnom obale až do vybratia vajec z obalu na účely ich bezprostredného triedenia, označovania, balenia a ďalšieho spracovania.

Takéto oslobodenie je možné udeliť len na žiadosť oboch príslušných prevádzkovateľov a po predchádzajúcom písomnom súhlase členského štátu, v ktorom sa triediareň nachádza. V takýchto prípadoch sa k zásielke prikladá kópia dodávateľskej zmluvy.

5. Vajcia triedy B, ktoré sa uvádzajú na trh v inom členskom štáte, sa označujú v súlade s druhým pododsekom bodu 1oddielu III časti A prílohy XIV k nariadeniu (ES) č. 1234/2007 a v prípade potreby sa na nich uvádza údaj v súlade s článkom 10 tohto nariadenia, aby sa zabezpečilo ich ľahké odlíšenie od vajec triedy A.

48. Podľa článku 11 Nariadenia (ES) č. 589/2008 - Označovanie vajec dodávaných priamo do potravinárskeho priemyslu Členské štáty môžu oslobodiť od požiadaviek na označovanie vajec uvedených v bode 1 oddiele III časti A prílohy XIV k nariadeniu (ES) č. 1234/2007 tých prevádzkovateľov, ktorí o to požiadali, ak sú vajcia dodávané priamo z miesta produkcie do potravinárskeho priemyslu.

50. Podľa Nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 v znení účinnom v čase spáchania správnych deliktov - príloha VII, časť VI Slepačie vajcia druhu Gallus gallus

1. Vajcia triedy A sa označujú kódom výrobcu. Vajcia triedy B sa označujú kódom výrobcu a/alebo iným označením. Členské štáty môžu udeliť výnimku z tejto požiadavky na vajcia triedy B, s ktorými sa obchoduje výlučne na ich území. 2. Označovanie vajec v súlade s bodom 1 sa uskutoční vo výrobnom zariadení alebo v prvej triediarni, do ktorej sa vajcia dodajú. 3. Vajcia, ktoré výrobca predáva konečnému spotrebiteľovi na miestnom trhovisku v regióne produkcie dotknutého členského štátu, sa označujú v súlade s odsekom 1 tohto článku. Členské štáty však môžu od tejto požiadavky oslobodiť výrobcov, ktorí chovajú menej než 50 nosníc, za predpokladu, že sa na mieste predaja uvedie meno/názov a adresa výrobcu. 51. Podľa čl. 18 Nariadenia (ES) č. 178/2002 - Vysledovateľnosť 1. Vysledovateľnosť potravín, krmív, zvierat určených na produkciu potravín a akýchkoľvek látok, ktoré sú určené na pridávanie do potravín alebo krmív alebo o ktorých sa predpokladá, že sú na to určené, musí sa zaviesť vo všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie. 2. Prevádzkovatelia potravinárskych a krmivárskych podnikov musia byť schopní identifikovať akúkoľvek osobu, ktorá im dodáva potraviny, krmivo, zviera určené na produkciu potravín alebo akúkoľvek látku, ktorá je určená na pridávanie do potravín alebo krmív, alebo o ktorej sa predpokladá, že sa bude pridávať do potravín alebo krmív. S týmto cieľom musia mať takí prevádzkovatelia zavedené systémy a postupy, ktoré umožnia, aby tieto informácie boli na požiadanie sprístupnené príslušným orgánom. 3. Prevádzkovatelia potravinárskych a krmivárskych podnikov musia mať zavedené systémy a postupy na identifikovanie iných podnikov, do ktorých sa dodávajú ich výrobky. Tieto informácie sa na požiadanie sprístupnia príslušným orgánom. 4. Potraviny alebo krmivá, ktoré sa umiestňujú na trhu alebo sa pravdepodobne budú umiestňovať na trhu v spoločenstve, musia mať vhodnú etiketu alebo označenie umožňujúce ich vysledovateľnosť prostredníctvom príslušnej dokumentácie alebo informácií v súlade s príslušnými požiadavkami konkrétnejších ustanovení. 5. Ustanovenia na účely uplatnenia požiadaviek tohto článku v súvislosti s konkrétnymi sektormi sa môžu prijať v súlade s postupom ustanoveným v článku 58 ods. 2. 52. Podľa č.l. 1 Nariadenia (EÚ) č. 931/2011 (ide o vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 931/2011 z 19. septembra 2011 o požiadavkách na vysledovateľnosť stanovených nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 v súvislosti s potravinami živočíšneho pôvodu - poznámka správneho súdu) V tomto nariadení sa stanovujú ustanovenia, ktorými sa vykonávajú požiadavky na vysledovateľnosť stanovené nariadením (ES) č. 178/2002 pre prevádzkovateľov potravinárskych podnikov, pokiaľ ide o potraviny živočíšneho pôvodu) v znení účinnom v čase spáchania správnych deliktov. 53. Podľa čl. 3 Nariadenia (EÚ) č. 931/2011 - Požiadavky na vysledovateľnosť 1: Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov zabezpečia, aby prevádzkovateľom potravinárskych podnikov, ktorým sa potraviny dodávajú, a na požiadanie aj príslušnému orgánu boli k dispozícii tieto informácie o zásielkach potravín živočíšneho pôvodu:

2: Informácie uvedené v odseku 1 sa poskytujú nad rámec informácií, ktoré sa požadujú na základe príslušných ustanovení právnych predpisov Únie o vysledovateľnosti potravín živočíšneho pôvodu. 3: Informácie uvedené v odseku 1 sa musia denne aktualizovať a musia zostať k dispozícii aspoň dovtedy, kým nemožno primerane predpokladať, že potravina sa spotrebovala.

54. Kasačný súd po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti proti napadnutému rozsudku správneho súdu preskúmal tento napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného a konanie, ktoré mu predchádzalo, a to najmä z pohľadu, či sa správny súd vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v podanej žalobe.

preukázané spáchanie správneho deliktu podľa § 50 ods. 1 písm. n) a 50 ods. 3 písm. j) a písm. y) zákona o veterinárnej starostlivosti. 56. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho spisu, ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovaného mal preukázané, že dňa 10. decembra 2019 vykonal veterinárny inšpektor RVPS Martin v prevádzkarni žalobcu Výroba piškót - SHP a.s. kontrolu produktov živočíšneho pôvodu (vajec) dodaných z iných členských štátov podľa zákona o veterinárnej starostlivosti v rozhodnom znení. Kontrola bola vykonaná v mieste určenia produktov živočíšneho pôvodu na základe hlásenia zásielky vajec z Českej republiky prostredníctvom elektronického systému ŠPVS SR. Vzhľadom na zistené skutočnosti a nedostatky konštatované pri vykonávaní kontroly, RVPS Martin ako prvostupňový správny orgán v zmysle § 8 ods. 3 písm. e) zákona o veterinárnej starostlivosti uložil žalobcovi Opatrenia č. k. 3004/2019/MM zo dňa 10. decembra 2019 a Veterinárne opatrenia č. k. 3026/2019/MM zo dňa 16. decembra 2019. Dňa 13. februára

rozhodol krajský súd v konaní vedenom pod sp. zn. 31S/89/2021 rozsudkom zo dňa 21. decembra 2022 tak, že zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Voči rozsudku krajského súdu podal žalovaný dňa 4. apríla 2023 kasačnú sťažnosť, v ktorej namietal, že správny súd v konaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rovnako namietal aj nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP. Žalovaný v podanej kasačnej sťažnosti navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 31S/89/2021 zo dňa 21. decembra 2022 zmenil tak, že zruší druhostupňové rozhodnutie žalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie.

58. Kasačný súd považuje v prvom rade za potrebné uviesť, že z administratívneho spisu má preukázané, že skutkový stav nie je sporný. Správne orgány uložili sťažovateľovi pokutu za spáchanie správneho deliktu spočívajúceho v tom, že v rozpore s ustanoveniami zákona o veterinárnej starostlivosti vo svojej prevádzkarni registrovanej ako miesto určenia nezabezpečil vykonanie vlastnej kontroly zásielky vajec pôvodom z Českej republiky za účelom preverenia splnenia požiadaviek na označenie produktov živočíšneho pôvodu a požiadaviek na ich vysledovateľnosť určených zákonom o veterinárnej starostlivosti ako aj osobitnými predpismi - Nariadením (ES) č. 589/2008, Nariadením (ES) č. 178/2002 a tiež tým, že sťažovateľ nesprístupnil všetku dokumentáciu týkajúcu sa dodávky predmetnej zásielky vajec v tu prejednávanej veci ani v čase úradnej veterinárnej kontroly, ani v čase dodatočnej veterinárnej kontroly. Medzi účastníkmi nie je sporné a sťažovateľ to ani nenamieta, že v kontrolovanej prevádzkarni boli zistené tu vytýkané nedostatky. V danom prípade bolo jednoznačne preukázané porušenie povinností sťažovateľa v zmysle zákona o veterinárnej starostlivosti, za porušenie ktorých mu bola uložená pokuta.

Podľa sťažovateľa malo byť jedno i druhé konanie vedené ako spoločné vzhľadom na to, že v oboch prípadoch išlo o porušenie povinností určených Nariadením (ES) č. 178/2002 v súvislosti s umiestňovaním na trh čerstvých slepačích vajec triedy kvality B a vysledovateľnosťou vajec, a tiež aj vzhľadom na rovnaké miesto i čas kontrolovaného protiprávneho konania.

potravinách). Podľa sťažovateľa by takýmto postupom správnych orgánov, či neskôr správneho súdu, nedošlo k porušeniu k ním namietanej zásady správneho trestania, a to zásady ne bis in idem. 60. V súvislosti s uvedeným kasačný súd v prvom rade zdôrazňuje, že jeho úlohou je posúdiť, či sa správny súd a správne orgány dostatočne vysporiadali so zisteným skutkovým stavom, teda či bol skutkový stav riadne a úplne zistený, a či sa napadnutý rozsudok a rozhodnutia správnych orgánov opierali o správne úvahy a nedošlo k vybočeniu z medzí stanovených právnymi predpismi. Kasačný súd konštatuje, že takáto situácia v posudzovanom prípade

Prevádzka teda podlieha kontrolám zo strany tu príslušných správnych orgánov podľa oboch zákonov, pričom každá z týchto kontrol sleduje úplne iný legitímny cieľ. Kasačný súd súhlasne konštatuje, že to podľa akého zákona bude príslušný správny orgán vykonávať kontrolu, spadá do kompetencie príslušného orgánu, pričom jediným kritériom tejto voľby je, aby zodpovedala litere zákona. Nakoľko zákon neurčuje podľa akého kritéria rozhoduje príslušný správny orgán o druhu vykonávanej kontroly (podľa akého zákona), je toto rozhodnutie plne v kompetencii správneho orgánu, ktorý pri tom musí akceptovať kritériá súladné s relevantnými právnymi predpismi. Je dôležité, aby účel a predmet kontroly - t.j. to, podľa akého zákona a v akej veci sa bude kontrola vykonávať, bol zrejmý od samého začiatku úradnej kontroly. Z obsahu predloženého spisového materiálu sťažovateľa je zrejmé, že tomu tak bolo aj v tu prejednávanej veci, nakoľko v každom zázname o úradnej, resp. dodatočnej úradnej kontrole, či uložených opatreniach je uvedené podľa akého zákona boli tieto vykonané.

61. Kasačný súd v nadväznosti na predchádzajúci bod tohto rozhodnutia, zhodne so správnym súdom preto uvádza, že námietka sťažovateľa o nutnosti vedenia spoločného konania (pozn.

konaniach. Niet preto pochybností o tom, že sťažovateľ sa svojím protiprávnym konaním dopustil porušenia rozdielnych povinností podľa rôznych zákonov, ktoré skutkovo ani časovo nesúvisia. Tieto skutočnosti bránia tomu, aby o všetkých skutkoch žalobcu napĺňajúcich skutkové podstaty správnych deliktov podľa rôznych právnych predpisov, bolo rozhodované v jedinom spoločnom konaní.

počet vajec ako bol nahlásený, ale ani nezodpovedá zákonným požiadavkám pri obchodovaní s produktmi živočíšneho pôvodu medzi dvomi subjektmi pochádzajúcimi z rôznych členských štátov EÚ, konkrétne z hľadiska označovania vajec a ich vysledovateľnosti podľa čl. 18 Nariadenia (ES) č. 178/2002. Iné konanie, na ktoré poukazuje sťažovateľ (pozn. súdu vedené pod sp. zn. 31S/45/2021), bolo vedené vo veci výsledkov úradných kontrol potravín vykonaných podľa zákona o potravinách v prevádzkarni sťažovateľa Výroba piškót - SHP a. s., počas ktorých bolo zistené, že prevádzkovateľ/žalobca dňa 14. 05. 2020, 30. 06. 2020, 05. 08. 2020, 13. 08. 2020 skladoval na účely ich použitia pri výrobe vajcia nie bezpečné, s výskytom plesní. Zároveň boli počas týchto kontrol zistené nedostatky v prevádzkovej hygiene a v dodržiavaní zásad správnej výrobnej praxe a tiež nesplnenie opatrenia uloženého na mieste pri úradnej kontrole potravín dňa 14_ 05_

porušenie čl. 14 ods. 1 v nadväznosti na čl. 14 ods. 2 písm. b) Nariadenia (ES) č. 178/2002, ktorý pojednáva o bezpečnosti potravín. Z uvedeného je zrejmé, že v posudzovaných prípadoch nešlo o porušenie tých istých právnych povinností, ktoré by boli kladené za vinu sťažovateľovi a rovnako nie je daná vecná ani časová súvislosť posudzovaných správnych deliktov. Spoločné konanie v tejto veci podľa názoru kasačného súdu neprichádza do úvahy. A rovnako nie je preto možné ani uvažovať o porušení zásady správneho trestania ne bis in idem v tejto veci, nakoľko podľa názoru kasačného súdu sťažovateľovi nebola opakovane uložená tá istá sankcia za porušenie tých istých povinností a v tej istej veci.

Pri zohľadnení individuálneho a generálneho preventívneho pôsobenia pokuty, jej represívnej funkcie, efektívnosti pokuty a jej účinku, minulosť sťažovateľa a skutočnosti, že zistené nedostatky boli ľahko odhaliteľné je výška uloženej pokuty primeraná. Žalovaný uložil sťažovateľovi úhrnnú pokutu podľa ustanovenia zákona o veterinárnej starostlivosti, ktoré postihuje najzávažnejší delikt, avšak na dolnej hranici zákonom stanoveného rozpätia. Podľa § 51 ods. 4 zákona

Vzhľadom na tieto skutočnosti je námietka týkajúca sa porušenia zásady materiálnej rovnosti účastníkov a precedenčnej zásady nedôvodná. 64. Vo vzťahu k námietke sťažovateľa ohľadom porušenia jeho práva na spravodlivý proces spočívajúceho v tom, že podľa sťažovateľa I) v konaní pred správnym súdom nebolo nariadené ústne pojednávanie, II) termín pojednávania verejného vyhlásenia rozsudku správneho súdu v predmetnej veci stanovenom na deň 21. december 2022 nie je dostupný na portáli súdu a sťažovateľ má aj preto dôvodné podozrenie, či bol rozsudok správneho súdu vyhlásený v termíne deklarovanom súdom a III) napokon, že súd neprihliadol k následnému vyjadreniu žalobcu k duplike žalovaného zo dňa 27. decembra 2022, kasačný súd v prvom rade uvádza, že podľa § 107 ods. 1 a ods. 2 SSP predseda senátu nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak a) o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania, b) vykonáva dokazovanie, c) to vyžaduje verejný záujem, d) je to na prejednanie veci potrebné alebo e) tak ustanovuje tento zákon. V ostatných prípadoch rozhoduje správny súd bez pojednávania.

vyhlásením. Zo súdneho spisu posudzovanej veci kasačný súd zistil, že predsedníčkou senátu určený termín verejného vyhlásenia rozsudku na deň 21. decembra 2022 o 8:50 hod. bol oznámený na úradnej tabuli súdu dňa 12. decembra 2022, t.j. viac ako 5 dní pred jeho vyhlásením.

Z uvedeného je zrejmé, že verejne deklarovaný termín uskutočnenia verejného vyhlásenia rozsudku oznámený na úradnej tabuli korešponduje s reálnym vyhlásením rozsudku podľa zápisnice o verejnom vyhlásení rozsudku, teda aj s časom stanoveným pokynom predsedníčky senátu.

veci. K vyjadreniu žalobcu k duplike žalovaného zo dňa 27. decembra 2022, kasačný súd iba konštatuje, že uvedené podanie bolo uskutočnené po verejnom vyhlásení rozhodnutia vo veci samej, a teda je prirodzene logické, že sa správny súd obsahom uvedeného podania nezaoberal ani ho nevyhodnocoval. Naopak, správny súd nad rámec v odôvodnení rozsudku (bod č. 27) uviedol, že v časti, v ktorej možno podanie žalobcu vyhodnotiť ako nové žalobné body, by tieto z titulu absencie právneho rámca, ktorý by to umožňoval a v rozpore so zásadou koncentrácie konania, ani nemohol podrobiť vecnému hodnoteniu. Kasačný súd sa s odôvodnením rozsudku správneho súdu v tejto veci plne stotožňuje a záverom vyhodnocuje, že z vyššie uvedených skutočností zistených zo súdneho spisu, ako aj z obsahu kasačnej sťažnosti a bodu 9 a 27 odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu je toho názoru, že postup správneho súdu, ktorý predchádzal uskutočneniu pojednávania, na?ktorom bol vyhlásený napadnutý rozsudok bol procesne správny, a teda kasačný súd nezistil procesný nedostatok, ktorý by viedol k záveru o porušení práva sťažovateľa na spravodlivý proces.

Rovnako súhlasí s názorom správneho súdu, že kvantitatívna argumentácia sťažovateľa bez ohľadu na jej kvalitu, svedčí o nezorientovaní sa v problematike a v konečnom dôsledku nemá pre sťažovateľa v konaní žiaden efekt.

67. Najvyšší správny súd pre vyššie uvedené dôvody kasačnú sťažnosť nepovažoval za dôvodnú a podľa § 461 SSP ju zamietol. 68. O trovách kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP a § 168 SSP, keď žalobca (sťažovateľ) bol v konaní pred kasačným súdom neúspešný a u žalovaného nezistil kasačný súd mimoriadne dôvody, pre ktoré by mu malo byť spravodlivo priznané právo na náhradu trov konania.

V Bratislave dňa 29. mája 2024