4Stk/8/2025

1. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej ako „správny súd“) rozsudkom č. k. BB- 74S/23/ 2023 - 116 zo dňa 18. decembra 2024 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) podľa ust. § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 43960007 23/9580/24/2022-11716/2023 zo dňa 27. marca 2023 (ďalej ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný ako druhostupňový orgán zmenil rozhodnutie Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Banská Bystrica (ďalej ako „prvostupňový správny orgán“) č. 4396300522/9241-34852/5 zo dňa 07.10.2022 (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“), a ktorým bola žalobcovi podľa § 117 ods. 5 zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon o odpadoch“) uložená pokuta vo výške 6.000,- eur za nedodržanie legislatívneho ustanovenia zákona o odpadoch v nadväznosti na ďalšie všeobecne záväzné právne predpisy

strany žalobcu z dôvodu, že predmetné faktúry a vážne lístky sa týkali zneškodnenia úplne iného druhu odpadu, konkrétne odpadu 15 01 06 - zmiešané obaly, a nie stavebného odpadu z parcely registra „C“ č. XXXX v k. ú.

Predmetný dokument inšpekcia vyhodnotila ako zavádzajúci a nepreukazujúci zabezpečenie riadneho zneškodnenia/ zhodnotenia stavebného odpadu zo strany žalobcu z dôvodu, že inšpekcia vykonala dňa 11.09.2020, za účasti E. C., miestnu obhliadku rekultivovanej časti lomu Šalková - Kiare, nenašla žiadny uložený stavebný odpad z júla/augusta roka 2020, ktorý by bol pri obhliadke veľmi ľahko identifikovateľný, okrem iného aj z dôvodu, že by nebol na rozdiel od ostatného povrchu pokrytý vegetáciou. E. C. v rámci obhliadky naviac poprel uloženie stavebného odpadu z parcely registra „C“ č. XXXX v k. ú. V. v lome Šalková - Kiare a vyjadril sa, že nemá vedomosť o vydaní predmetného Potvrdenia o uskladnení odpadového materiálu zo dňa

v k. ú. V. a naviac preukazovali zneškodnenie odpadu - zmiešané obaly v úplne inom období (koniec septembra/október 2020), pričom k odstráneniu stavebného odpadu z parcely registra „C“ č. XXXX v k. ú. V. došlo pred 13.08.2020; - faktúra č. 3131204923 zo dňa 06.10.2020 vystavená spoločnosťou Marius Pedersen, a. s. spolu s vážnym lístkom o zneškodnení stavebného odpadu kat. č. 17 01 07 v množstve 3,66 t na Regionálnej skládke odpadov Šalková Banská Bystrica. Predmetný dokument inšpekcia vyhodnotila ako zavádzajúci a nepreukazujúci zabezpečenie riadneho zneškodnenia/ zhodnotenia stavebného odpadu zo strany žalobcu z dôvodu, že napriek skutočnosti, že sa týka zneškodnenia stavebného odpadu, je evidentné, že sa netýka stavebného odpadu z nelegálnej skládky odpadu umiestneného na parcele „C“ č. XXXX k. ú. V., keďže odstránenie tohto stavebného odpadu bolo zo strany žalobcu zabezpečené pred 13.08.2020, pričom predmetná faktúra a vážny lístok preukazujú zneškodnenie stavebného odpadu na Regionálnej skládke odpadov Šalková Banská Bystrica až v 10. mesiaci 2020.

2. O nároku na náhradu trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že účastníkom konania nepriznal náhradu trov konania. Zároveň návrhu žalobcu na sankčnú moderáciu zamietol. 3. Správny súd k námietke nedodržania totožnosti skutku v správnom konaní uviedol, že prvostupňový orgán verejnej správy v upovedomení o začatí konania zo dňa 06.07.2021 a následne po zrušení pôvodného rozhodnutia inšpekcie opätovne v upovedomení zo dňa 06.09.2022 vymedzil skutok, ktorý bude predmetom správneho konania, pričom pri opise skutku poukázal na protokol z kontroly. Skutočnosť, že skutok bol v rámci správneho konania následne bližšie špecifikovaný v prvostupňovom rozhodnutí, resp. v napadnutom rozhodnutí, neznamená automaticky, že došlo k nedodržaniu totožnosti skutku.

4. Správny súd bol toho názoru, že tým, že došlo k doplneniu a bližšej špecifikácii skutku vo výroku prvostupňového rozhodnutia, ktoré bolo zmenené rozhodnutím odvolacieho orgánu, teda žalovaným, neznamená, že totožnosť skutku nebola zachovaná. Uvedené bolo aj v súlade

Možno uzavrieť, že doplnenie výroku napadnutého rozhodnutia v odvolacom konaní vychádzalo z vykonaného dokazovania prvostupňového orgánu verejnej správy. Špecifikácia skutku vo vydaných rozhodnutiach nenarušila jeho totožnosť uvedenú vo vydaných upovedomeniach, keďže išlo v zásade o ten istý skutok.

odpadu. Potvrdenie o uskladnení odpadového materiálu zo dňa 15.08.2020 nepreukazovalo zneškodnenie stavebného odpadu, pretože miestnou obhliadkou zo dňa 11.09.2020 na mieste, kde mal byť tento odpad uskladnený, nebol žiadny „nový“ stavebný odpad nájdený a navyše osoba, ktorá podpísala takéto potvrdenie, poprela vydanie potvrdenia.

júla/augusta 2020. Správny súd sa s uvedeným hodnotením dôkazov žalovaným stotožnil a konštatoval, že orgány verejnej správy skutkový stav zistili v dostatočnom rozsahu na to, aby mali na podklade dôkazov preukázané, že žalobca počas vykonanej kontroly inšpekcii neposkytol pravdivé a úplné informácie súvisiace s odpadovým hospodárstvom, teda porušil § 14 ods. 1 písm. k) zákona o odpadoch, čím naplnil obligatórne znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 117 ods. 5 zákona o odpadoch, teda vec bola aj správne právne

8. Ohľadne návrhov žalobcu na doplnenie dokazovania vykonaním znaleckého dokazovania a výsluchom E. C. za účelom overenia pravosti potvrdenia o uskladnení odpadového materiálu zo dňa 05.08.2020, správny súd uviedol, že ich považuje za neúčelné a na nariadenom termíne pojednávania rozhodol, že ich nevykoná. Správny súd k týmto návrhom uviedol, že ich výsledok, s ohľadom na ostatné skutočnosti zistené počas administratívneho konania, by nemal žiadny vplyv na predmetné konanie. Potvrdenie o uskladnení odpadového materiálu nepredstavuje relevantný dôkaz o uložení odpadu v lome Šalková, nakoľko nie je možné overiť jeho pravosť na základe zápisu v prevádzkovom denníku alebo oficiálneho dokladu, akým je napr. vážny lístok dokazujúci uloženie predmetného odpadu v lome Šalková.

identifikovateľný. 9. Žalobca následne namietal, že žalovaný ako priťažujúcu okolnosť vyhodnotil aj samotnú objektívnu stránku spáchaného deliktu keď v rozhodnutí uviedol, že „nešlo o administratívny nedostatok, ale o aktívne konanie, t. j. o vedomé úmyselné zavádzanie inšpekcie poskytovaním zavádzajúcich informácii“.

10. K žalobcom namietanému porušeniu ustanovenia § 33 ods. 2 Správneho poriadku správny súd uviedol, že účelom právnej normy § 33 ods. 2 Správneho poriadku bolo, aby sa účastník správneho konania oboznámil s dôkazmi, ktoré by mali byť podkladom pre rozhodnutie, ktoré boli v správnom konaní vykonané orgánom verejnej správy a s ktorými tento účastník nebol oboznámený, čo v danom prípade vykonal a dodržal prvostupňový orgán verejnej správy. Nakoľko žalovaný v odvolacom konaní nedoplnil dôkazy, nebol povinný opätovne uplatňovať ustanovenie § 33 ods. 2 Správneho poriadku, keďže žalobca už bol so všetkým oboznámený, čo ani nespochybňuje, a preto ani táto žalobná námietka nebola dôvodná.

Po oboznámení sa so skutkovými okolnosťami veci, obsahom administratívneho spisu, správny súd bol toho názoru, že orgán verejnej správy svoju diskrečnú právomoc použil v rámci zákonného rámca, pokuta bola uložená vo výške 6.000,- eur, pričom spodná hranica sadzby bola 2.000,- eur a horná hranica sadzby bola vo výške 250.000,- eur. Z tohto rámca nijakým spôsobom nevybočil, inštitút správnej úvahy nezneužil, pri určení výšky uloženej pokuty vychádzal zo zásad a kritérií obsiahnutých v zákone. To, že by mala mať pre žalobcu likvidačný charakter žalobca

II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenia

13. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal, že v súlade s rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, ale tiež v súlade s názormi právnej vedy by upovedomenie o začatí správneho konania, a to najmä vo veciach správneho trestania nemalo obsahovať výlučne uvedenie právneho posúdenia veci, o ktorej sa má v začatom konaní jednať, ale musí obsahovať aj vymedzenie skutku, ktorý má napĺňať skutkovú podstatu správneho deliktu.

14. Poukázal na to, že z konštantnej judikatúry súdov vyplýva, že na konanie o správnych deliktoch sa vzťahujú požiadavky a záruky ustanovené čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v prípade, že na správny delikt napĺňa tzv. Engel kritériá (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 26. 5. 2020, sp. zn. II. ÚS 242/2020, ods. 22). Zároveň poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžp/23/2011 zo dňa 01.12.2011 a sp. zn. 6Asan/2/2016, 13.12.2017.

Sťažovateľ taktiež namietal, že považuje rozsudok správneho súdu za nedostatočne odôvodnený. Následne uviedol, že pred vydaním rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu nebol oboznámený so skutkom, ktorý je mu kladený za vinu, a to konkretizovaním miesta a času jeho spáchania, čím bolo porušené jeho právo na obhajobu v zmysle čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

17. Podľa sťažovateľa sa správny súd nijako nevysporiadal s námietkami ohľadne vypočutia E. C. bez jeho prítomnosti a zredukoval ich len na rozhodnutie o nevykonaní výsluchu menovaného svedka v konaní pred správnym súdom a zároveň sa odvolal na neprocesné vyjadrenia E. C., ktoré mal uviesť v rámci kontroly dňa 11.09.2020.

S poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu SR sťažovateľ namietal, že procesnému právu strany konania navrhovať dôkazy zodpovedá povinnosť súdu nielen o vznesených návrhoch rozhodnúť, ale tiež pokiaľ im nevyhovie, vo svojom rozhodnutí odôvodniť prečo a z akých dôvodov tak neurobil. Podľa sťažovateľa potvrdenie o uskladnení odpadového materiálu zo dňa 05.08.2020 tvorí súčasť bodu 2 výroku rozhodnutia žalovaného, v ktorom žalovaný uvádza dôvody, prečo potvrdenie vyhodnotil ako zavádzajúce a nepreukazujúce zabezpečenie riadneho zneškodnenia stavebného odpadu. Nepravosť a nepravdivosť predmetného potvrdenia je sťažovateľovi kladená za vinu, preto správny súd postupoval zjavne svojvoľne, keď v odôvodnení rozsudku uviedol, že toto potvrdenie o uskladnení odpadového materiálu nepredstavuje relevantný dôkaz.

Skutočnosť, že skutok bol vo výroku odvolacieho rozhodnutia bližšie špecifikovaný, neznamená, že nemal o ňom dostatočnú vedomosť, nakoľko všetky rozhodujúce skutočnosti vyplynuli už zo štátneho dozoru, pričom boli obsiahnuté aj v odôvodnení prvostupňového správneho rozhodnutia a následne ich odvolací správny orgán uviedol priamo do výroku druhostupňového rozhodnutia. 21. Žalovaný následne tvrdil, že rozhodovaní vychádzal z takých skutkových zistení, ktoré boli sťažovateľovi dobre známe, a ku ktorým sa v priebehu správneho konania mal možnosť

III. Konanie na kasačnom súde

Na kasačnom súde bola vec pridelená na rozhodnutie senátu 4S a je vedená pod sp. zn.: 4Stk/8/ 2025. 23. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu kasačný súd zistil, že prvostupňový správny orgán uložil sťažovateľovi rozhodnutím č. 4396300522/9241-34852/5 zo dňa 07.10.2022 pokutu podľa ustanovenia § 117 ods. 5 zákona o odpadoch vo výške 6.000,- eur za nedodržanie legislatívneho ustanovenia zákona o odpadoch v nadväznosti na ďalšie všeobecne záväzné právne predpisy odpadového hospodárstva zistené kontrolou u sťažovateľa, ktorá bola vykonaná dňa 13.08.2020 za kontrolované obdobie od 01.01.2020 do 13.08.2020 za to, že nepreukázal inšpekcii spôsob, akým zneškodnil stavebný odpad po odstránení nezákonne umiestnenej skládky odpadov z parcely registra „C“ č. XXXX k. ú. V., zároveň v priebehu kontroly menil informáciu podanú inšpekcii k otázke zneškodnenia odpadu z predmetnej skládky a po vyžiadaní listinných dôkazov preukazujúcich uloženie tohto odpadu, predložil viacero dokumentov potvrdzujúcich uloženie odpadu z predmetnej skládky u dvoch rôznych

24. Proti uvedenému rozhodnutiu podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím, ktorým zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že sťažovateľovi uložil pokutu vo výške 6.000,- eur ,,za nedodržanie legislatívneho ustanovenia zákona o odpadoch v nadväznosti na ďalšie všeobecne záväzné právne predpisy odpadového hospodárstva zistené kontrolou u účastníka konania SKI HOTEL, s.r.o. Kukučínova 24, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47152184 (ďalej len „účastník konania“), vykonanej dňa 13.08.2020 za kontrolované obdobie od 01.01.2020 do 13.08.2020 za to, že: - Účastník konania, ako držiteľ odpadu, počas štátneho dozoru Slovenskej inšpekcii životného prostredia, Inšpektorátu životného prostredia Banská Bystrica, odboru odpadového hospodárstva (ďalej aj „inšpekcia“) nepredložil dokumentáciu a neposkytol pravdivé a úplné informácie súvisiace s odpadovým hospodárstvom, konkrétne o nakladaní so stavebným odpadom po jeho odstránení z parcely registra ,,C“ č. XXXX v k.ú. V., ktorého odstránenie zabezpečil pred 13.08.2020. Účastník konania za účelom preukázania u koho zneškodnil

1. Faktúry a vážne lístky vystavené spoločnosťou Marius Pedersen, a.s., od 08.10.2019 do 13.08.2020 pre odpad kat. č. 15 01 06 - zmiešané obaly, ktoré kontrolovaný subjekt predložil inšpekcii dňa 17.08.2020. Predmetné dokumenty inšpekcia vyhodnotila ako zavádzajúce a nepreukazujúce zabezpečenie riadneho zneškodnenia/zhodnotenia stavebného odpadu zo strany účastníka konania z dôvodu, že predmetné faktúry a vážne lístky sa týkali zneškodnenia úplne iného druhu odpadu, konkrétne odpadu 15 01 06 - zmiešané obaly a nie stavebného odpadu z parcely registra ,,C“ č. XXXX v k.ú.

spoločnosťou. Predmetný dokument inšpekcia vyhodnotila ako zavádzajúci a nepreukazujúci zabezpečenie riadneho zneškodnenia/zhodnotenia stavebného odpadu zo strany účastníka konania z dôvodu, že inšpekcia vykonala dňa 11.09.2020, za účasti E. C., miestnu obhliadku rekultivovanej časti lomu Šalková-Kiare, nenašla žiadny uložený stavebný odpad z júla/ augusta roka 2020, ktorý by bol pri obhliadke veľmi ľahko identifikovateľný, okrem iného aj z dôvodu, že by nebol na rozdiel od ostatného povrchu pokrytý vegetáciou. E. C. v rámci obhliadky naviac poprel uloženie stavebného odpadu z parcely registra ,,C“ č. XXXX v k. ú. V. v lome Šalková-Kiare a vyjadril sa, že nemá vedomosť o vydaní predmetného Potvrdenia o uskladnení odpadového materiálu zo dňa 05.08.2020. 3. 4 ks faktúr (zo dňa 29.09.2020, 02.10.2020, 03.10.2020 a 30.10.2020) vystavených spoločnosťou Marius Pedersen spolu s vážnymi lístkami, o zneškodnení odpadu kat. č. 15 01 06, t. j. zmiešaných obalov, na Regionálnej skládke odpadov Šalková Banská Bystrica. Predmetné dokumenty inšpekcia vyhodnotila ako zavádzajúce a nepreukazujúce zabezpečenie

4. Faktúra č. 3131204926 zo dňa 06.10.2020 vystavená spoločnosťou Marius Pedersen spolu s vážnym lístkom, o zneškodnení staveného odpadu kat. č. 1701 07 v množstve 3,66 t na Regionálnej skládke odpadov Šalková Banská Bystrica. Predmetný dokument inšpekcia vyhodnotila ako zavádzajúci a nepreukazujúci zabezpečenie riadneho zneškodnenia/ zhodnotenia stavebného odpadu zo strany účastníka konania z dôvodu, že napriek skutočnosti, že sa týka zneškodnenia stavebného odpadu, je evidentné, že sa netýka stavebného odpadu z nelegálnej skládky odpadu umiestneného na parcele „C“ č. XXXX k. ú. V., keďže odstránenie tohto stavebného odpadu bolo zo strany účastníka konania zabezpečené pred 13.08.2020, pričom predmetná faktúra a vážny lístok preukazujú zneškodnenie stavebného odpadu na Regionálnej skládke odpadov Šalková Banská Bystrica až v 10. mesiaci 2020.“ Účastník konania tak porušil ustanovenie § 14 ods. 1 písm. k) zákona o odpadoch v zmysle ktorého „Držiteľ odpadu je povinný umožniť orgánom štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve prístup na pozemky, do stavieb, priestorov a zariadení, odoberanie vzoriek

IV. Právne predpisy a právne názory kasačného súdu

27. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

29. Podľa § 18 ods. 3 Správneho poriadku, o začatí konania správny orgán upovedomí všetkých známych účastníkov konania; ak mu účastníci konania alebo ich pobyt nie sú známi, alebo pokiaľ to ustanovuje osobitný zákon, upovedomí ich o začatí konania verejnou vyhláškou.

Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

33. Kasačný súd po vyhodnotení kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku správneho súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pri vyslovení výroku napadnutého rozsudku.

35. V tomto smere kasačný súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky vyslovený v uznesení sp. zn. IV. ÚS 101/2010-19 zo dňa 11. marca 2010 konštatoval, že úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotno-právne a procesno-právne predpisy. Ďalej konštatoval, že treba vziať do úvahy, že správny súd nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy. Ústavný súd poukazom na čl. 6 ods. 1 Dohovoru a čl. 46 ods. 1 ústavy, ktoré právne normy citoval, zdôraznil, že vo svojej judikatúre uvádza, že obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je umožniť každému reálny prístup k súdu, pričom tomuto základnému právu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť (napr. II. ÚS 88/01, III. ÚS 362/04), ako aj zabezpečiť konkrétne procesné garancie v súdnom konaní.

36. K námietke sťažovateľa ohľadne náležitostí upovedomenia o začatí správneho konania, kasačný súd konštatuje, že je nedôvodná. Správny poriadok bližšie neurčuje formu a ani náležitosti upovedomenia o začatí konania, no súdna prax sa stotožňuje s tým, že sa musí jednať o úkon adresovaný účastníkovi konania, a z ktorého je zrejmé začatie správneho konania, ako aj jeho dôvod. Vymedzenie dôvodu, resp. skutku, pre ktorý sa správne konanie začína musí mať určitý stupeň konkretizácie a je z neho nespochybniteľné, aký skutok sa kladie obvinenému za vinu, resp. čo bude predmetom správneho konania. Podľa kasačného súdu, v zhode s názorom správneho súdu, uvedené upovedomenie tieto náležitosti spĺňa.

poukázal. Sťažovateľ bol tak riadne oboznámený so skutkom, ktorý mu bol kladený za vinu, so všetkými podkladmi, z ktorých vychádzal správny orgán, ako aj s predmetom správneho konania. Zároveň sťažovateľa poučil o možnosti doplniť dokazovanie, ako aj písomne sa vyjadriť podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku. V tomto smere tak kasačný súd konštatuje, že sťažovateľove práva boli zachované.

Práve z dôvodu riadneho preukázania a overenia zistených skutočností prebieha správne konanie, ktorého výsledkom je rozhodnutie správneho orgánu, v ktorom už dochádza ku konkrétnej špecifikácií skutku, za ktorý bola účastníkovi uložená sankcia.

33 ods. 2 Správneho poriadku, keď sťažovateľ v priebehu celého správneho konania mohol dopĺňať a navrhovať dôkazy, podávať vysvetlenia a preukazovať svoje tvrdenia. Rovnako mal aj možnosť sa vyjadriť k Protokolu z kontroly, čo aj využil. Sťažovateľ (resp. jeho splnomocnený zástupca) sa zúčastnil ústneho pojednávania dňa 05.10.2021, kde mohol klásť svedkom otázky. 40.

Podľa rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 1Sžk/17/2021 zo dňa 27.04.2022 „V správnom konaní sa uplatňuje tzv. apelačný princíp, ktorý umožňuje, že orgán, ktorý rozhoduje o odvolaní, môže sám napraviť rozhodnutie a sám môže rozhodnúť vo veci samej. Pritom sa môže odchýliť od skutkového stavu zisteného prvostupňovým orgánom. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že odvolacie konanie je práve na naprávanie určitých pochybení správnych orgánov prvého stupňa, či už pri zisťovaní skutkového stavu alebo pri právnom posúdení veci.

42. Rovnako kasačný súd uvádza, že zmenou rozhodnutia v odvolacom konaní nie je postup, keď odvolací orgán upresní text odvolacieho rozhodnutia bez toho, aby zmenil časť výroku prvostupňového orgánu. K zmene prvostupňového rozhodnutia v odvolacom konaní sa vyjadrila aj právna teória: „Za zmenu rozhodnutia sa nepovažuje prípad, keď sa nemení výrok rozhodnutia, ale len odôvodnenie. V takom prípade by odvolací orgán potvrdzoval prvostupňové rozhodnutie (t. j. odvolanie by zamietol) a len by doplnil, resp. opravil odôvodnenie rozhodnutia.“ (Potásch, Hašanová, Vallová, Milučký, Medžová:

44. Z hľadiska ustálenej súdnej praxe považuje za potrebné kasačný súd zdôrazniť, že výrok rozhodnutia o postihu za správny delikt musí obsahovať popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, poprípade i evidencie iných skutočností, ktoré sú potrebné k tomu, aby nemohol byť zamenený s iný. Ak správny orgán neuvedie tieto náležitosti do výroku svojho rozhodnutia, poruší tým ustanovenie § 47 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom

46. Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte musí spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nemohlo byť zameniteľné s iným konaním a tento záver má oporu priamo v ustanovení § 47 ods. 2 správneho poriadku. Taktiež je potrebné uviesť, že záver o nevyhnutnosti úplnej špecifikácie príslušného správneho deliktu z hľadiska vecného, časového a miestneho plne korešponduje i s medzinárodným záväzkom Slovenskej republiky, pretože i na rozhodovanie o správnych deliktoch je potrebné aplikovať požiadavky článku 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách.

47. Zákonná úprava u priestupkov je obdobná právna úprava ako u trestných činov, výrok rozhodnutia o priestupku musí obsahovať popis skutku s označením miesta a času jeho spáchania, vyslovenie viny, druh a výmeru sankcie. Pri iných správnych deliktoch takéto jednoznačné vymedzenie výroku rozhodnutia v právnej úprave nie je a odkazuje tu len na správny poriadok (§ 47 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.), teda vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte musí spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. Tento záver je vyvoditeľný z ustanovenia § 47 ods. 2 správneho poriadku. Rozhodnutie správneho orgánu o uložení pokuty vo výške 6000,-eur je potrebné, vzhľadom na uvedené, považovať za rozhodnutie trestného charakteru a takýmto rozhodnutím je teda i rozhodnutie o správnom delikte a preto je nevyhnutné vymedziť presne vo výrokovej časti, za aké konkrétne konanie je subjekt

48. K námietke ohľadne nedostatočného odôvodnenia rozsudku správneho súdu, kasačný súd uvádza, že ani s touto sa nie je možné stotožniť. Kasačný súd si je plne vedomý toho, že integrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 115/03 zo dňa 03.07.2003, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 60/04 zo dňa 19.05.2004). Súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je

50. V tomto kontexte preto podľa názoru kasačného súdu neobstojí tvrdenie sťažovateľa o nepreskúmateľnosti a nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku správneho súdu, keďže je z jeho obsahu zjavné, že ním bolo reflektované na všetky podstatné skutočnosti týkajúce sa prejednávanej veci. Správny súd zrozumiteľne uviedol dôvody, pre ktoré zamietol správnu žalobu sťažovateľa a jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné či neodôvodnené. Kasačný súd má v tejto súvislosti za to, že správny súd sa posudzovanou vecou zaoberal dôsledne, náležite sa vysporiadal s podstatnými žalobnými námietkami sťažovateľa a vyvodil správne skutkové aj právne závery, ktoré odôvodnil náležite a presvedčivo, pričom dospel k správnym záverom o zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov.

súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov. 52. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že správny orgán vykonal v priebehu kontroly ako aj v priebehu správneho konania riadne dokazovanie, dostatočne zistili skutkový stav a jednotlivé zistenia vyplývajúce z dokazovania boli hodnotené jednotlivo a všetky vo vzájomných súvislostiach.

Kasačný súd v tomto smere konštatuje, že sám sťažovateľ, ako už bolo uvedené, mal možnosť v priebehu kontroly ako aj správneho konania navrhovať dôkazy, pričom sám v liste zo dňa 15.07.2021 správnemu orgánu navrhol doplnenie dokazovania výsluchom svedka, ktorému bolo v plnom rozsahu vyhovené a uvedených výsluchov svedkov sa dňa 05.10.2021 aj zúčastnil. Navyše sa sťažovateľ zúčastnil aj miestnej obhliadky za prítomnosti vedúceho prevádzky sťažovateľa, počas ktorej sa mohol vyjadrovať k zisteniam a predkladať ďalšie dôkazy.

54. V zmysle vyššie uvedeného je preto nedôvodná aj námietka sťažovateľa ohľadne nevykonania výsluchu E. C.. Sťažovateľ mal vytvorený dostatočný časový priestor na preukázanie svojich tvrdení a predloženie dôkazov počas vykonania kontroly ako aj v priebehu správneho konania. Správny súd podľa kasačného súdu správne konštatoval, že výsluch E. C. by nemal vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Tu kasačný súd opätovne zdôrazňuje, že vykonanie dokazovania je v kompetencii správneho orgánu, ktorý rozhoduje, ktorý dôkaz a akým spôsobom vykoná a zároveň je povinný svoje rozhodnutie náležite odôvodniť.

55. Medzi žalobcom a žalovaným nebolo sporné, že na pozemkoch parcely registra „C“ č. XXXX v k. ú. V. sa nachádzala nelegálna skládka odpadov, pričom podľa nájomnej zmluvy medzi BP HOTEL s.r.o., Kukučínova 24, Banská Bystrica, PSČ 974 01, SR, IČO: 46154264 a žalobcom užíva predmetnú nehnuteľnosť práve žalobca. Pokiaľ sa v dispozícii žalobcu nachádzala skládka odpadov, tak žalobca je v zmysle zákona o odpadoch držiteľom odpadu.

57. Podľa názoru senátu kasačného súdu, z obsahu spisu je zrejmé, že sťažovateľ nepredložil dokumentáciu a neposkytol pravdivé a úplné informácie súvisiace s nakladaním so staveným odpadom po jeho odstránení z parcely registra „C“ č. 3850 v k. ú.

59. K námietke ohľadne miestnej obhliadky kasačný súd uvádza, že napriek tomu, že sťažovateľ mal právo byť prítomný pri miestnej obhliadke za účasti E. C. dňa 11.09.2020, uvedené nepredstavuje tak intenzívny zásah do práv účastníka konania, aby predstavoval dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku správneho súdu alebo rozhodnutia žalovaného.

60. Kasačný súd k tejto sťažnostnej námietke dodáva, že v správnom súdnictve limitom súdneho prieskumu je zákonnosť rozhodnutí orgánu verejnej správy v zmysle ustálenej súdnej judikatúry stále platí, že rozhodnutie administratívneho orgánu sa nezrušuje iba preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sž/ 98- 102/02 zo dňa 17.12.2020 zverejnený pod číslom R 122/2003). „Správnym konaním sa nazýva postup správnych orgánov, účastníkov konania a ďalších osôb pri vydávaní rozhodnutí, ktorý upravuje právny predpis. Konanie a postup správneho orgánu majú povahu synoným. Zmyslom všetkých procesných predpisov je zabezpečiť realizáciu hmotných noriem vo forme rozhodnutia o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb za takého postupu, aby vo veci bol zistený skutkový stav, čo najúplnejšie, prostriedkami, ktoré objasňujú okolnosti rozhodné pre posúdenie veci, a aby účastníkovi, o ktorého vec - práva a povinnosti ide, bola poskytnutá možnosť predkladať dôkazy, návrhy a obhajovať svoje práva. Toto platí zvlášť,

61. Kasačný súd nezistil porušenie základných zásad správneho trestania. Pokuta, ktorá bola sťažovateľovi uložená bola v zákonom stanovenej lehote, a to na spodnej hranici v zmysle § 117 ods. 5 zákona o odpadoch. Zároveň možno konštatovať, že sa správny súd riadne vysporiadal aj s návrhom sťažovateľa o sankčnú moderáciu (§ 198 SSP) a svoje rozhodnutie riadne odôvodnil.

63. O trovách kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré podľa obsahu súdnych spisov nenastali, preto súd žalovanému právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal.

V Bratislave dňa 22. októbra 2025