4Stk/9/2022

1. Krajský súd v Prešove (ďalej ako „krajský súd“ alebo „správny súd“) rozsudkom č.k. 1S/ 52/2019-55 zo dňa 15. októbra 2020 (ďalej ako „napadnutý rozsudok“) rozhodol tak, že podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z.

Napadnutým rozhodnutím žalovaný potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu práce Prešov (ďalej len „prvostupňový orgán“) č. k.: P: 222/2018-R zo dňa 11.02.2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým tento uložil žalobcovi pokutu vo výške 1500 eur podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o inšpekcii práce“) za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) prvom bode - pracovnoprávne vzťahy - zákona o inšpekcii práce, konkrétne v § 130 ods. 2 a 8 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v platnom znení (ďalej len „Zákonník práce“). Opravným uznesením č.k. 1S/52/2019-92 zo dňa 11. januára 2022 krajský súd opravil výrok o trovách konania tak, že účastníkom konania náhradu trov konania

žalobcom vyplatená až dňa 04.05.2018; mzdu za prácu vykonanú v mesiaci apríl 2018 poskytol po výplatnom termíne dohodnutom v pracovnej zmluve, pričom mzda za prácu vykonanú v uvedenom mesiaci bola žalobcom vyplatená až dňa 05.06.2018; mzdu za prácu vykonanú v mesiaci jún 2018 poskytol po výplatnom termíne dohodnutom v pracovnej zmluve, pričom mzda za prácu vykonanú v danom mesiaci bola žalobcom vyplatená až dňa 07.08.2018.

Navyše platí prezumpcia zákonnosti správneho aktu a aj prípadné prekročenie právomoci zamestnanca správneho orgánu by podľa správneho súdu nespôsobovalo procesnú vadu takej intenzity, ktorá by mala podstatný vplyv na zákonnosť žalobou napádaného rozhodnutia.

5. K námietkam žalobcu týkajúcim sa protokolu o výsledku inšpekcii práce krajský súd uviedol, že v protokole o výsledku inšpekcii práce č. IPV-57-43-2.2/P-E24,A22,25-18 zo dňa 26.10.2018 sú zaznamenané skutočnosti vyplývajúce z podkladov, ktoré si inšpektori práce zaobstarali od žalobcu. Krajský súd konštatoval, že protokol je vyhotovený v súlade so zákonom o inšpekcii práce a obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti.

Bolo plne na rozhodnutí a zodpovednosti žalobcu, akým spôsobom pristúpi k nápravným opatreniam, a to napríklad aj formou preventívnych opatrení do budúcnosti, aby sa zistené porušenia už neopakovali. 6. Správny súd k výške pokuty uviedol, že z ustanovenia § 19 zákona o inšpekcii práce jednoznačne vyplýva, že v danom prípade ide o objektívnu zodpovednosť žalobcu ako zamestnávateľa za porušenie povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych predpisov, a to predovšetkým za porušenie ustanovenia § 130 ods. 2 a 8 Zákonníka práce.

Vzhľadom na uvedené nezistil neprimeranosť výšky uloženej sankcie, a preto nepristúpil k jej moderácii. 7. O trovách konania súd rozhodol s prihliadnutím na ustanovenie § 167 a nasl. SSP tak, že žalobcovi, ktorý nemal úspech v konaní, nepriznal ich náhradu. Žalovaný na náhradu trov konania zo zákona nemá nárok, keďže v danom prípade neboli splnené podmienky podľa § 168 a § 169 SSP.

8. Rozsudok krajského súdu napadol včas podanou kasačnou sťažnosťou žalobca (ďalej ako „sťažovateľ“), ktorý vo veci formuloval alternatívny petit, a to tým spôsobom, aby kasačný súd žalobou napadnutý rozsudok zmenil tak, že zruší obe žalobou napadnuté rozhodnutia správnych orgánov a vec vráti žalovanému na ďalšie konania alebo aby zrušil rozsudok krajského súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Dôvody kasačnej sťažnosti subsumoval sťažovateľ pod § 440 ods. 1 písm. f/, g/ a h/ SSP.

Správny súd mal skúmať, či namietané procesné pochybenia žalovaného mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 10. Sťažovateľ nesúhlasí s názorom krajského súdu, že aj napriek prípadnému prekročeniu právomocí zamestnanca platí prezumpcia zákonného aktu - oznámenia o začatí správneho konania.

Poukázal na to, že ak by oznámenie mohla podpísať akákoľvek osoba, bez toho, aby bolo možné zistiť, kto to bol, strácala by význam právna úprava oprávnenej úradnej osoby a účastník správneho konania by navyše nebol schopný zistiť, či oprávnená úradná osoba nemohla byť zaujatá, čo vyplýva aj z rozsudkov Najvyššieho správneho súdu ČR č.j. 3 AZS 29/2005-64 a č.j. 7 AZS 200/2004-64. 11.

12. Sťažovateľ je toho názoru, že krajský súd sa nevysporiadal s námietkou nepreskúmateľnosti a nezrozumiteľnosti pojmu „výplatné pásky“ vo výrokoch preskúmavaných rozhodnutí. Uviedol, že preskúmavané rozhodnutia sú zmätočné, nakoľko z výplatných pások ani z výplatných listín, lístkov nie je možné zistiť dátum nevyplatenia mzdy, lebo tam nie sú uvedené. Zároveň má za to, že správne orgány nedostatočne zistili a zdokumentovali stav veci a mali postupovať v zmysle zásady in dubio pro reo.

Rovnako namietal, že sa správny súd nevysporiadal s námietkami o dodatku k protokolu č. 1 zo dňa 9. novembra 2018, t.j. že dodatok k protokolu neslúži na zmenu znenia protokolu, v čom videl rozpor s ustanovením § 14 ods. 3, písm. a) zákona o inšpekcii práce a že uvedený dodatok č. 1 k protokolu je nepreskúmateľný, lebo raz je v dodatku uvedené, že inšpektor menil pôvodné znenie nedostatku v bode B 1 protokolu na nové znenie, a potom v závere dodatku uvádza, že inšpektor práce nemení nedostatky uvedené v predmetnom protokole.

podkladom preskúmavaných rozhodnutí. K podpisu oznámenia o začatí správneho konania žalovaný uviedol, že bol podpísaný v súlade s príslušnou internou normou. 17. K namietanej nejasnosti pojmu „výplatné pásky“ žalovaný uviedol, že je evidentné, že správny orgán „mal na mysli“ v spise založené dôkazy označené ako „výplatný lístok“, z ktorého vyplynuli skutkové okolnosti kedy a v akej výške došlo k zaúčtovaniu mzdy sťažovateľom. Žalovaný je toho názoru, že táto námietka nie je spôsobilá privodiť nepreskúmateľnosť preskúmavaných rozhodnutí.

18. Prejednávaná vec bola dňa 22.02.2021 predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky - ako súdu príslušnému na konanie a rozhodnutie - podľa právnej úpravy účinnej k danému dňu. Na Najvyššom súde Slovenskej republiky bola vec náhodným výberom pridelená na rozhodnutie senátu 5S - sp. zn.: 5Asan/3/2021. S účinnosťou ku dňu 1. augusta 2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) začal svoju právomoc vykonávať Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, pričom k tomuto dňu prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky výkon súdnictva vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

19. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd postupom podľa § 452 a nasl. SSP preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, a následne jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 455 SPP, keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (§ 137 SPP). 20. Úlohou najvyššieho správneho súdu ako súdu kasačného bolo posúdiť správnosť právnych záverov krajského súdu, ktorý po preskúmaní rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia dospel k záveru o ich zákonnosti a žalobu zamietol.

u žalobcu. Z tohto výkonu bol vyhotovený protokol č.: IPV-57-43-2.2/P-E24,A22,25-18 zo dňa 26.10.2018. Dňa 07.11.2018 sťažovateľ doručil vyjadrenie k protokolu, v rámci ktorého doložil zoznam exekúcií na zamestnanca E. O.. S písomným vyjadrením sa následne inšpektor práce vysporiadal a vyhotovil dodatok č. 1 zo dňa 09.11.2018, v ktorom pozmenil znenie nedostatku v bode č. 1. Keďže zamestnávateľ pri určení zrážok zo mzdy postupuje v súlade s ustanovením § 68 až 71 zákona č. 233/1995 Z. z. - Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v spojení s Nariadením vlády č. 268/2006 Z.z o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia v znení neskorších predpisov, preto namiesto porušenia povinnosti poskytnúť zamestnancovi E. O. mzdu za prácu vykonanú v mesiaci júl 2018 uviedol inšpektor práce porušenie povinnosti poskytnúť „časť mzdy“ zamestnancovi E. O. za prácu vykonanú v mesiaci júl 2018.

23. Oznámením zo dňa 11.12.2018 bolo začaté správne konanie pod č.: P: 222/2018-Z vo veci uloženia pokuty účastníkovi konania podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce. Súčasťou administratívneho spisu je aj znenie Internej normy Inšpektorátu práce Prešov č. 011/ 2017 upravujúcej okrem iného aprobačné oprávnenia zamestnancov v pôsobnosti Inšpektorátu práce Prešov.

v pracovnej zmluve, mzda vyplatená až dňa 05.06.2018, mzdu za prácu vykonanú v mesiaci jún 2018 po výplatnom termíne dohodnutom v pracovnej zmluve, mzda vyplatená až dňa 07.08.2018. Uvedený nedostatok bol zistený pri výkone inšpekcie práce u žalobcu v období od 20.09.2018 do 09.11.2018.

Pokiaľ sa jedná o prvostupňovým orgánom použité slovné spojenie „výplatná páska“ v odôvodnení rozhodnutia, tu žalovaný uviedol, že z použitej formulácie a z jednotlivých dôkazov je jednoznačne evidentné, že prvostupňový orgán „mal na mysli“ v spise založené dôkazy označené ako „výplatný lístok“, pričom prvostupňový správny orgán pri preukázaní zisteného skutkového stavu vychádzal aj z obstaraných výpisov z účtov účastníka konania za jednotlivé (príslušné) časové obdobia.

26. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona o inšpekcii práce, inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie. 27. Podľa § 14 ods. 3 zákona o inšpekcii práce, inšpektor práce a) po posúdení písomného vyjadrenia kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, doručeného v lehote určenej inšpektorom práce, vyhotoví dodatok k protokolu, v ktorom uvedie toto vyjadrenie a svoje stanovisko k nemu; dodatok k protokolu je súčasťou protokolu, b) aj bez návrhu opraví v protokole chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti; o oprave upovedomí kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanú fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. 28. Podľa ustanovenia § 19 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona o inšpekcii práce v relevantnom znení, Inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak, zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode, šiestom bode a ôsmom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100000 eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej 33.000 eur. 29. Podľa ustanovenia § 130 ods. 2 a 8 Zákonníka práce (2) Mzda sa vypláca vo výplatných termínoch dohodnutých v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve. So zamestnancom vykonávajúcim domácku prácu možno dohodnúť výplatu mzdy aj za dodanie každej skompletizovanej pridelenej práce. Mzda podľa § 118 ods. 4 písm. a) sa vypláca v mesiaci jún príslušného kalendárneho roka a mzda podľa § 118 ods. 4 písm. b) sa vypláca v mesiaci december príslušného kalendárneho roka. (8) Zamestnávateľ je povinný, po vykonaní zrážok podľa § 131, poukázať mzdu alebo jej časť určenú zamestnancom na ním určený účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky v Slovenskej republike, ak o to zamestnanec písomne požiada alebo ak sa zamestnávateľ so zamestnancom na takom postupe dohodne tak, aby určená suma peňažných prostriedkov mohla byť pripísaná na tento účet najneskôr v deň určený na výplatu. Ak o to zamestnanec požiada, môže zamestnávateľ časti mzdy určené zamestnancom poukazovať aj na viac účtov, ktoré si zamestnanec sám určil. 30. Najvyšší správny súd preskúmal závery krajského súdu, oboznámiac sa zároveň so skutkovými podkladmi obsiahnutými v administratívnom spise, z ktorých krajský súd pri rozhodovaní vychádzal a berúc do úvahy platnú právnu úpravu, ako aj právnu úpravu účinnú v čase spáchania správneho deliktu, resp. v čase rozhodovania o nich, ako aj ustálenú rozhodovaciu prax, nevzhliadol v námietkach sťažovateľa takú relevanciu a presvedčivosť, aby mohol kasačnej sťažnosti vyhovieť. 31. Kasačný súd sa v prvom rade musel vysporiadať s namietaným porušením práva na spravodlivý proces spočívajúcim v tom, že krajský súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania.

33. Ustanovenie § 107 písm. a/ SSP ukladá správnemu súdu povinnosť nariadiť ústne pojednávanie vo veci samej, ak o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania. Toto vyjadrenie tým posúva do výlučnej dispozície účastníkov konania a je výslovne na nich, či budú na nariadení pojednávania trvať. Správny súd je však povinný takémuto vyjadreniu - žiadosti (hoci aj jedného z účastníkov konania) vyhovieť. Absencia vyjadrenia obsahujúceho žiadosť o nariadenie pojednávania, resp. vyjadrenie, že účastník konania na nariadení pojednávania netrvá, má za následok, že správny súd môže vec prejednať a rozhodnúť bez nariadenia ústneho pojednávania.

35. Je zrejmé, že v čase udeľovania súhlasu dňa 12.05.2020 nemohol mať sťažovateľ vedomosť, dokedy bude mimoriadna situácia spôsobená vírusom COVID-19 trvať, rovnako nemal vedomosť, kedy bude krajský súd o správnej žalobe rozhodovať.

11.03.2020. Uvedené uznesenie bolo platné v čase listu sťažovateľa zo dňa 12.05.2020, ako aj v čase verejného vyhlásenia rozsudku krajským súdom. 37. Kasačný súd ďalej zistil, že v čase výzvy správneho súdu zo dňa 05.05.2020 a listu sťažovateľa zo dňa 12.05.2020 trval núdzový stav, ktorý bol vyhlásený odo dňa 16.03.2020 (Uznesenie Vlády Slovenskej republiky č. 114 zo dňa 15.03.2020, publikované v Zbierke zákonov č. 45/2020), a ktorý bol ukončený uplynutím dňa 13.06.2020 (Uznesenie Vlády Slovenskej republiky č. 366 zo dňa 10.06.2020, publikované v Zbierke zákonov č. 147/2020). Dňa 15.10.2020, t.j. v čase verejného vyhlásenia napadnutého rozsudku platil ďalší núdzový stav, ktorý bol vyhlásený odo dňa 01.10.2020 (Uznesenie Vlády Slovenskej republiky č. 587 zo dňa 30.09.2020, publikované v Zbierke zákonov č. 268/2020), a ktorý bol ukončený uplynutím dňa 14.05.2021 (Uznesenie Vlády Slovenskej republiky č. 260 zo dňa 14.05.2021, publikované v Zbierke zákonov č. 175/2021).

39. Procesný postup správneho súdu, pri ktorom správny súd za udeleného súhlasu sťažovateľa, ktorý bol udelený „s ohľadom na mimoriadnu situáciu spôsobenú vírusom COVID-19“ rozhodol vo veci samej v čase mimoriadnej situácie, resp. núdzového stavu bez pojednávania, preto možno - podľa kasačného súdu - považovať za zákonný a súladný s článkom 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

41. Sťažovateľova námietka, že nie je správne konštatovanie krajského súdu, že aj napriek prípadnému prekročeniu právomocí zamestnanca platí prezumpcia oznámenia o začatí správneho konania (v takom prípade by podľa sťažovateľa mohlo dochádzať k situáciám, že obvinený nemôže zistiť, či predmetný zamestnanec nemohol byť zaujatý), nie je v kontexte okolností predmetnej veci relevantná. Z bodu 106 napadnutého rozsudku je zrejmé, že krajský súd prioritne uviedol, že žalovaný preukázal vnútroorganizačným aktom oprávnenie príslušného pracovníka na podpisovanie jednotlivých správnych aktov ( čl. II bod 4 písm. b) Internej normy Inšpektorátu práce Prešov č. 011/2017 pod názvom „Aprobačné oprávnenia zamestnancov v pôsobnosti Inšpektorátu práce Prešov“), pričom sťažovateľom namietané konštatovanie o prípadnom prekročení právomoci je zjavne argumentáciou obiter dictum.

42. Pokiaľ ide o posúdenie správneho súdu týkajúce sa protokolu a dodatku k protokolu, v tejto súvislosti kasačný súd poznamenáva nasledovné: „Inšpekcia je konaním a postupom správneho orgánu, ktorým predovšetkým dochádza k zisťovaniu skutkového stavu.

Protokol predstavuje v následne začatom správnom konaní jeden z dôkazných prostriedkov, nezbavuje však správny orgán povinnosti vykonať v začatom správnom konaní riadne dokazovanie, výsledky tohto dokazovania vyhodnotiť a vec v súlade so zákonom

43. Ako vyplýva z podanej kasačnej sťažnosti, sťažovateľ namietal najmä nepreskúmateľnosť záverov krajského súdu vo vzťahu k žalobným námietkam týkajúcich sa protokolu a jeho dodatku a to, že v protokole uložené opatrenia na odstránenie zisteného porušenia predpisov a ich príčin sú všeobecné, neurčité, nejasné a nezrozumiteľné a že protokol bol dodatkom

V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na to, že krajský súd v bodoch 58-60 napadnutého rozsudku vysvetlil podstatné dôvody, v zmysle ktorých namietané vady protokolu a jeho dodatku nespôsobili nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že krajský súd preskúmal náležitosti protokolu, rovnako dôvody, ktoré viedli k prijatiu jeho

Správny súd teda postupoval v intenciách ustanovenia § 139 ods. 2 SSP, ktoré zakladá povinnosť súdov svoje rozhodnutia riadne odôvodniť a napadnutý rozsudok spĺňa nevyhnutné limity zrozumiteľného, určitého a logicky odôvodneného rozsudku.

46. V uvedenom kontexte kasačný súd poukazuje na to, že zo zákona o inšpekcii práce vyplýva, že na nariadenie odstránenia zistených nedostatkov, na vypracovanie a náležitosti protokolu z inšpekcie práce, ako aj na uloženie opatrení a povinnosti doručiť inšpektorátu práce písomnú správu o ich splnení, sa všeobecný predpis o správnom konaní nevzťahuje. Preto je zrejme´, že na obsah protokolu a jeho náležitostí nemožno klásť porovnateľné zákonné nároky ako na obsah rozhodnutia orgánu verejnej správy, v ktorom sa správny orgán musí detailne vysporiadať so všetkými podkladmi rozhodnutia a musí ozrejmiť hodnotiaci proces zhromaždených dôkazov a aplikáciu právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval (§ 47 Správneho poriadku) (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžk/26/2018 zo dňa 30. apríla 2019).

48. K namietanej nedostatočnej identifikácii výroku (miesto a čas) preskúmavaných rozhodnutí, ako aj k zachovaniu identity skutku rozhodnutia kasačný súd konštatuje, že krajský súd sa s týmito otázkami podrobne vysporiadal v bodoch 107-109 napadnutého rozsudku, na ktoré kasačný súd v plnej miere odkazuje a dodáva, že špecifikácia výroku preskúmavaných rozhodnutí je podmienená tým, že sa jedná o omisívny delikt. K namietanej časti výroku, ktorá sa týka času zistenia predmetného deliktu, kasačný súd dodáva, že napadnuté rozhodnutie aj prvostupňové rozhodnutie vo výroku správne uviedli, že uvedený nedostatok bol zistený pri výkone inšpekcie práve u sťažovateľa v období od 20.09.2018 (t.j. deň konania inšpekcie práce, v dôsledku ktorej bol vydaný protokol - pozn. kasačný súd) do 09.11.2018 (t.j. deň vydania dodatku k protokolu, ktorým pozmenil znenie nedostatku v bode č. 1. protokolu - pozn. kasačný súd).

Rovnako je z administratívneho spisu zrejmé, že na základe podaného odvolania sa žalovaný s predmetnou nezrovnalosťou odôvodnenia (spočívajúcu v tom, že z výplatných pások ani z výplatných listín, lístkov nie je možné zistiť dátum nevyplatenia mzdy, lebo tam tieto dátumy nie sú uvedené) vysporiadal, keď poukázal na to, že jednotlivé výplatné lístky v spojení s ďalším dôkazom - obstaraným výpisom z účtu účastníka konania za príslušné obdobia preukazujú, že jednotlivé mzdy boli vyplatené až po výplatnom termíne tak, ako je to uvedené vo výroku preskúmavaných rozhodnutí. Toto v konečnom dôsledku sťažovateľ vecne ani nespochybňuje. Pri rešpektovaní zásady jednotnosti správneho konania a rozhodnutí správnych orgánov ako celku, nezrovnalosť odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia bola odôvodnením napadnutého rozhodnutia modifikovaná. Z uvedeného dôvodu vada v pojme „výplatné pásky“, na ktorú sťažovateľ opakovane poukazoval, nebola pre správne súdne konanie relevantná. Krajský súd teda nepochybil, keď sa tejto námietke podrobne nevenoval.

až dňa 07.08.2018, t.j. sťažovateľ nijakým spôsobom nevyvrátil, že by došlo k spáchaniu predmetného deliktu. 51. Argumentácia sťažovateľa smerujúca k spochybneniu zákonnosti administratívneho konania nie je takej intenzity, aby negovala zákonnosť prvostupňového a napadnutého rozhodnutia. Úlohou správnych súdov (vrátane kasačného súdu) pritom nie je reparovať také prípadné procesné pochybenia orgánov verejnej správy, ktoré by vo svojej podstate viedli len k zopakovaniu konania pred orgánmi verejnej správy, avšak bez reálneho potenciálu zmeny k lepšiemu (v prospech sťažovateľa) - k tomu pozri napr. Najvyšší súd Slovenskej republiky - sp.zn.: 4Sž/98102/02 zo dňa 17.12.2002 - „. .rozhodnutie sa nezrušuje iba preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka.“. V danej súvislosti kasačný súd dáva do pozornosti aj rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 103/2011, v zmysle ktorého je neúčelné a nehospodárne

Preto nemožno vyhovieť takému návrhu na začatie konania v správnom súdnictve, ktorého prejednanie síce vedie k zisteniu formálneho rozporu činnosti verejnej správy so zákonom, no zároveň v ňom nebude preukázaný žiaden zásah do individuálnej sféry navrhovateľa. 52.

V Bratislave dňa 21. septembra 2022