4Stk/9/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a členov senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., LL.M. a JUDr. Juraja Vališa, LL.M. - v právnej veci žalobcu: C.. P. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX E. XXX, právne zastúpený: Advokátska kancelária VARMUS s.r.o., so sídlom Palárikova 83, 022 01 Čadca, IČO: 36863203, proti žalovanému (sťažovateľ): Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Vysokoškolákov 8556, 010 08 Žilina, za účasti ďalších účastníkov: 1/ L. K., bytom XXX XX E. č. XXXX, 2/ X. P., bytom B. XXX, XXX XX I., obaja právne zastúpený: Mgr. Michal Mozolík, advokát, so sídlom Palárikova 1449, 022 01 Čadca, 3/ U. U., bytom U. XXXX/X, XXX XX P., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného - číslo spisu - OU-ZA-OOP4-2021/005016-012 zo dňa 24. marca 2021 - v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Žiline - č. k. 29Sa/16/ 2021-125 zo dňa 26. januára 2023 - takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Žalobcovi a ďalším účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Konanie pred krajským súdom, vybrané zistenia z administratívneho konania

2. Podstatou súdneho prieskumu pred krajským súdom bolo rozhodnutie žalovaného podľa bodu 1 tohto odôvodnenia - v spojení s rozhodnutím Okresného úradu Čadca, pozemkový a lesný odbor (ďalej ako „prvostupňový orgán“) - č. OU-CA-PLO2-2020/000505-088 zo dňa 22.01.2020 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“). Na základe zmeny výroku prvostupňového rozhodnutia rozhodnutím žalovaného bol žalobca „uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 63 ods. (1) písm. o) zákona o lesoch, ktorého sa dopustil tým, že v presne nezistený deň, resp. dňoch mesiaca november 2018 vykonal ťažbu dreva v lesnom poraste XXXN. nachádzajúcom sa v k. ú. obce E. v minimálne preukázateľnom množstve 158,45 m3“. Za uvedený priestupok mu bola uložená pokuta (podľa § 63 ods. 5 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch (ďalej aj ako „zákon o lesoch“) vo výške 1584 Eur. Podľa § 79 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej aj ako „zákon o priestupkoch“) bol tiež zaviazaný k náhrade trov priestupkového konania v sume 16 Eur. Ďalší účastníci konania boli

Skoršie rozhodnutie žalovaného vo veci už bolo v minulosti správnym súdom zrušené, a to konkrétne rozsudkom Krajského súdu v Žiline - č. k. 27Sa/14/2020-88 zo dňa 26.11.2020 (ďalej aj ako „skorší rozsudok“).

4. V rámci správnej žaloby, ktorou žalobca napadol rozhodnutie žalovaného tvoriace predmet prieskumu v tomto konaní, žalobca najmä namietal svoju zodpovednosť za spáchanie priestupku tvrdiac, že nakoľko nebol obhospodarovateľom lesa v lesnom poraste XXXN. k. ú. E., pretože týmto obhospodarovateľom bolo Združenie vlastníkov súkromných lesov, Raková Stred I. (ďalej aj ako „združenie“), nemohol spáchať priestupok, ktorý je mu kladený za vinu napadnutým rozhodnutím; ťažbu dreva nevykonal, nakoľko nebol schválený plán starostlivosti o lesy, platil právny stav podľa § 68c Zákona č. 326/2005 Z. z. vo vyššie uvedenom znení i v čase vykonania ťažby, podľa ktorého bolo obhospodarovateľom združenie. O predmetnej ťažbe

V rozpore s takýmto vymedzením konania žalobcu v skutkovej vete napadnutého rozhodnutia (a tiež v rozpore s vymedzením úpravy podľa § 63 ods. 1 písm. o) zákona o lesoch) je - podľa názoru krajského súdu - konštatovanie záverov podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.

6. V súvislosti s uvedeným krajský súd poukázal na skorší zrušujúci rozsudok vo veci (bod 3 tohto rozsudku), a to konkrétne na jeho bod 9: „Skutočnosť, že by sám žalobca svojím priamym konaním vykonal ťažbu dreva, nevyplýva ani z obsahu administratívneho spisu, ktorý pre takýto záver, podklad v podobe výsledkov vykonaného dokazovania nedáva, v nadväznosti na čo, v tejto časti výrok napadnutého rozhodnutia nemá oporu v administratívnom spise, čo odôvodňuje zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP.

U žalobcu vo väzbe na uvedené nebolo možné na základe výsledkov vykonaného dokazovania správnym orgánom prvého stupňa i žalovaným, tak ako sú zadokumentované v pripojenom administratívnom spise, skonštatovať jeho priestupkovú zodpovednosť za spáchanie priestupku, ktorého objektívna stránka je vymedzená ako vykonanie ťažby dreva podľa § 63 ods. 1 písm. o) zákona o lesoch, pretože nebolo v správnom konaní preukázané, že by žalobca svojím priamym konaním - osobným konaním naplnil znak skutkovej podstaty priestupku podľa § 63 ods. 1 písm. o) zákona o lesoch, teda že by vykonal predmetnú ťažbu.

7. Správny súd doplnil, že skutočnosť, že by sám žalobca svojím priamym konaním vykonal ťažbu dreva nevyplýva ani z obsahu administratívneho spisu, ktorý pre takýto záver, podklad v podobe výsledkov vykonaného dokazovania nedáva, v nadväznosti na čo v tejto časti výrok napadnutého rozhodnutia nemá oporu v administratívnom spise, čo odôvodňuje zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. f) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj ako „SSP“). Opätovným odkazom na skorší rozsudok skonštatoval, že ani v tejto veci nie je možné prijať odlišný záver ako ten, v zmysle ktorého realizácia samotnej ťažby nebola uskutočnená žalobcom ako vykonávateľom ťažby, ale pánom G. G. (poukazuje sa na obsah pripojeného administratívneho spisu, a to konkrétne zápisnicu z podania vysvetlenia k spisu OU-CA-PLO-2019/000116 zo dňa 30.01.2019 o podaní vysvetlenia osobou G. G.). U žalobcu nebolo možné na základe výsledkov vykonaného dokazovania správnym orgánom prvého stupňa i žalovaným, skonštatovať jeho priestupkovú zodpovednosť za spáchanie

8. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu - podľa krajského súdu - vyplývajú skutkové zistenia, podľa ktorých žalobca vykonal úkony súvisiace s predmetnou ťažbou, avšak nie samotnú ťažbu. Pokiaľ znaky priestupku podľa § 63 ods. 1 písm. o) zákona o lesoch mal žalobca podľa žalovaného naplniť iným konaním (najmä technickým zabezpečením ťažby a realizáciou predaja vyťaženej drevnej hmoty), podľa názoru krajského súdu v skutkovej vete priestupku nie je uvedená žiadne konkrétne konanie žalobcu, ktorým by tento naplnil objektívnu stránku ako znak skutkovej podstaty vo vzťahu k priestupku podľa § 63 ods. 1 písm. o) zákona o lesoch, keďže nebolo preukázané, že by žalobca ťažbu osobne vykonal, tak ako ťažbu vymedzuje § 22 zákona o lesoch.

o lesoch. 10. Krajský súd napokon v napadnutom rozsudku formuloval pre žalovaného pokyn v tom zmysle, že jeho úlohou bude v rámci nového konania dôsledne vyhodnotiť priestupkovú zodpovednosť žalobcu, ktorá môže nastúpiť len v prípade splnenia všetkých znakov skutkovej podstaty priestupku/priestupkov, ktoré sú žalobcovi kladené za vinu, ťažiskovo pokiaľ ide o objektívnu stránku priestupku/priestupkov tak, ako je táto vyjadrená v hmotnoprávnej úprave vymedzujúcej priestupok/priestupky, podľa ktorej bude žalovaný konanie žalobcu posudzovať. Obsahu aplikovanej hmotnoprávnej úpravy priestupku - i pokiaľ ide o zákonom vymedzenú objektívnu stránku priestupku/priestupkov - musí jasne, jednoznačne a zrozumiteľne korešpondovať i konanie žalobcu uvedené v skutkovej vete rozhodnutia o priestupku a tiež odôvodnenie rozhodnutia, ktoré musí spĺňať požiadavky podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku (v spojení s § 63 ods. 7 zákona o lesoch a v spojení s § 51 Zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch) a celé rozhodnutie žalovaného musí byť založené na skutkovom stave, ktorý je v súlade s administratívnym spisom, resp. má v ňom oporu.

12. Krajský súd zopakoval, že žalovaným vymedzené konanie žalobcu nekorešponduje vymedzeniu konania podľa skutkovej vety priestupku uvedenej vo výroku napadnutého rozhodnutia, kde je žalobcovi kladené za vinu priame konanie vymedzené ako vykonanie ťažby dreva s väzbou na úpravu podľa § 63 ods. 1, písm. o) zákona o lesoch, pričom už v skoršom rozsudku vo veci bolo správnym súdom skonštatované (sp. zn. 27Sa/14/2020), že „Skutočnosť, že by sám žalobca svojím priamym konaním vykonal ťažbu dreva, nevyplýva ani z obsahu administratívneho spisu, ktorý pre takýto záver, podklad v podobe výsledkov vykonaného dokazovania nedáva,“, keď podľa krajského súdu preukaz na prepravu a spracovanie č. 74, na ktorý poukazuje žalovaný vo svojom rozhodnutí, nie je vykonanie skutkového deja ako takého

13. Ako zákonné dôvody pre zrušenie rozhodnutia žalovaného krajský súd uviedol ustanovenia § 191 ods. 1 písm. d) a f) SSP (k tomu pozri aj body 41 a 42 napadnutého rozsudku). 14. O trovách konania rozhodol krajský súd podľa ustanovenia § 167 ods. 1 SSP.

15. Proti rozsudku krajského súdu (č. k. 29Sa/16/2021-125) podal kasačnú sťažnosť žalovaný (ďalej aj ako „sťažovateľ“), ktorý ju formálne odôvodnil ustanovením § 440 ods. 1 písm. g) SSP, t. j. tým, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil. 16. Z materiálneho hľadiska poukázal na vybrané časti odôvodnenia napadnutého rozsudku (konkrétne na body 11 až 14 a body 40 až 44), pričom vecne sťažovateľ kasačnú sťažnosť odôvodnil tak, že žalobca tým, že „vykonal úkony súvisiace s vykonaním ťažby dreva a rozhodoval o procesoch ťažby dreva, bez ktorých by k jej samotnej realizácii v lesnom poraste nikdy nedošlo, naplnil podľa OU OOP Žilina skutkovú podstatu priestupku podľa § 63 ods. 1 písm. o) zákona o lesoch a bol to teda žalobca, kto v novembri 2018 vykonal ... ťažbu dreva ...“. 17. V tejto súvislosti doplnil, že žalobca nemal status obhospodarovateľa lesa, konal ako fyzická osoba (sám za seba), on sám nie je vlastníkom alebo spoluvlastníkom dotknutého lesného pozemku a nepreukázal (§ 4 zákona o lesoch), že má oprávnenie hospodáriť v dotknutom lesnom poraste. 18. Konanie žalobcu považuje sťažovateľ za úmyselné, keď tento úmysel jednoznačne smeroval k ťažbe dreva v danej lokalite a k tomuto výrubu aj skutočne došlo. G. G., ktorý výrub priamo uskutočnil, nebol osobou, ktorá iniciovala a rozhodovala o procesoch ťažby dreva, resp. výrub stromov neuskutočnil na základe svojho rozhodnutia a z vlastnej vôle, ale z vôle niekoho iného - konal na príkaz. Podľa sťažovateľa k naplneniu skutkovej podstaty príslušného priestupku došlo zo strany žalobcu, keďže rozhodnutie o tom, že sa drevo vyťaží, urobil žalobca, ktorý následne „k vlastnej realizácii ťažby dreva použil vykonávateľa - G. G.“. Ak by si žalobca ťažbu dreva u G. G. neobjednal, nedošlo by k nej. 19. Podľa názoru sťažovateľa, ťažbu dreva inicioval žalobca a - podľa jeho vlastného vyjadrenia - túto aj „technicky zabezpečoval“, t. j. uskutočnil aj samotnú realizáciu ťažby dreva v teréne vrátane vyhotovenia preukazu pôvodu dreva na prepravu a spracovanie. 20. Na podporu svojich záverov sťažovateľ poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline (sp. zn. 24Sa/94/2016 zo dňa 23.10.2017), a to konkrétne na nasledovnú časť: Pokiaľ správny orgán vyhodnotil dôkazy o vykonaní predmetnej ťažby dreva, jednotlivé výpovede svedkov, vykonávateľov ťažby a samotného C.. Š. H. a na základe ich posúdenia vo vzájomnej súvislosti mal za to, že v predmetnom prípade je nepochybné, že žalobca ťažbu objednal, osobne priamo v poraste organizoval, pričom spochybňovanie spoľahlivosti zistenia skutkového stavu veci po opakovanom ústnom pojednávaní považoval správny orgán za účelové a navrhnuté dôkazy za nepotrebné, s týmto záverom sa krajský súd vzhľadom na vykonané dokazovanie stotožnil. [...] Ak teda žalovaný svojim rozhodnutím uznal žalobcu vinným z priestupku na úseku lesného hospodárstva podľa § 63 ods. 1 písm. o) zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov, ktorého sa dopustil tým, že dňa 18.06.2015 vykonal ťažbu dreva v rozsahu 10 ks stromov - dreviny smrek obyčajný na parcelách EKN č. XXXX, XXXX v katastrálnom území

21. Obdobne, odkazujúc na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline - sp. zn. 24Sa/38/2017 - („. . . Bol to žalobca, ktorý jednal s odborným lesným hospodárom D. R., ktorého postavenie v danom prípade nebolo v súlade so zákonom o lesoch, dohodol sa s J.R_ na realizácii ťažby dreva, dal pokyn na jej vykonanie, organizoval odvoz aj predaj vyťaženej drevnej hmoty.“) v spojení s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky - sp. zn. 1Asan/18/2018 - („Pokiaľ teda na základe uvedených čiastkových záverov žalovaný na základe vykonaných dôkazov (ktoré samotné sťažovateľ nespochybnil) ustálil, že odvolateľ (sťažovateľ) tým, že vykonal ťažbu dreva, hoci nemal postavenie obhospodarovateľa lesa a na ťažbu nebol vydaný právne relevantný písomný súhlas hospodára, vykonal činnosť, na ktorú nebol oprávnený a ktorú má podľa § 31 ods. 1 písm. j) zákona o lesoch vo všeobecnosti zakázanú, naplnil skutkovú podstatu priestupku podľa § 63 ods. 1 písm. o) zákona o lesoch, jeho záver je v súlade so zákonom, s čím sa dôvodne stotožnil aj správny súd. Kasačný súd rovnako ako správny súd

22. Sťažovateľ navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (pozn.: správne má byť Najvyšší správny súd Slovenskej republiky), zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 23. Ku kasačnej sťažnosti žalovaného sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrili ďalší účastníci konania (L. K. a X. P.), ktorí najmä uviedli, že žalovaný sa v rámci nového konania vysporiadal so všetkými vytýkanými vadami, ktoré boli formulované v skoršom rozsudku krajského súdu vo veci (k tomu pozri bod 3 napadnutého rozsudku).

24. Doplnili, že pojem „vykonal neoprávnenú ťažbu“ zahŕňa aj a najmä konanie žalobcu ako objednávateľa, nie konanie vykonávateľa ťažby. Bez ingerencie žalobcu by totiž nemohla prebehnúť žiadna ťažba, keď žalobca zadával, organizoval a riadil všetky ťažby.

25. Vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti ďalší účastníci konania navrhli, aby kasačný súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a priznal im nárok na náhradu trov kasačného konania voči žalobcovi v plnom rozsahu. 26. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti žalovaného nevyjadril.

31. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

34. Podľa § 195 SSP, správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy.

36. Podľa § 4 ods. 1 zákona o lesoch, orgán štátnej správy lesného hospodárstva na účely zistenia aktuálneho stavu o účastníkoch konaní podľa tohto zákona vedie evidenciu lesných pozemkov podľa obhospodarovateľov lesov a odborných lesných hospodárov (ďalej len „hospodár“). 37.

38. Podľa § 63 ods. 1 písm. o) zákona o lesoch, priestupku na úseku lesného hospodárstva sa dopustí ten, kto na lesných pozemkoch po o) ťaží stromy alebo kry, alebo stromy, kry, alebo ich časti, vrátane dreva ležiaceho na zemi, odnáša alebo odváža.

40. Podľa § 47 ods. 3 Zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) - (ďalej Správny poriadok), v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

42. Podľa § 453 ods. 2 SSP, kasačný súd je viazaný sťažnostnými bodmi; to neplatí, ak napadnuté rozhodnutie bolo vydané v konaní, v ktorom správny súd nebol viazaný žalobnými bodmi. Na dôvody, ktoré účastník konania uviedol až po uplynutí lehoty na podanie kasačnej sťažnosti, kasačný súd neprihliada.

45. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

46. Skôr ako kasačný súd pristúpi k odôvodneniu svojho rozsudku, poukazuje na nasledovné významné právne východiská, ktoré boli relevantné pre jeho rozhodnutie. Po prvé, je to skutočnosť, že rozhodnutie žalovaného bolo vydané po tom, čo už krajský súd v skoršom rozsudku vo veci (bod 3 tohto rozsudku) vyslovil svoj právny názor, a to adresne ku skutkovým a právnym okolnostiam súdenej veci. Po druhé, konanie žalobcu ako fyzickej osoby má mať povahu priestupku, a preto sa na neho vzťahuje popri osobitnej právnej úprave (zákon o lesoch), aj zákon o priestupkoch. Po tretie, z pohľadu správneho súdneho prieskumu sa jedná o vec správneho trestania (§ 194 a nasl. SSP) - vrátane s tým súvisiacich špecifík - a to osobitne v kontexte aplikácie trestnoprávnych zásad na predmetné konanie, resp. neviazanosti správnych súdov žalobnými/kasačnými bodmi a pod.

ťažbu“ dreva. Aj podľa názoru najvyššieho správneho súdu je pritom z administratívneho spisu zrejmé (a toto nerozporuje ani sťažovateľ), že faktický výrub drevín uskutočnil p. G.. Za týchto okolností je potom nepochybné, že „vykonanie ťažby“ ako fyzickej činnosti v skutkovej vete rozhodnutia žalovaného nie je možné pripísať žalobcovi.

Správny orgán vykonávajúci priestupkové konanie musí preto skutok sformulovať presne a úplne.“, príp. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky - sp. zn. III. ÚS 509/2015 z 19. januára 2016 - „Ak neobsahuje skutková veta vo výroku o vine úplný popis skutočností rozhodných pre naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty, dochádza k porušeniu práva obžalovaného na spravodlivý proces.“). Nie je preto žiaduce akýmkoľvek spôsobom konanie priestupcu rozširovať, príp. zovšeobecňovať tak, aby napr. slovným pomenovaním presne zodpovedalo konaniu, ktoré je vymedzené v zákone ako protiprávne, keďže toto môže viesť k takým záverom, ako je tomu aj v súdenej veci, t. j. že správny súd skonštatoval nesúlad opísaného skutku s dôkazmi v administratívnom spise, resp. s odôvodnením rozhodnutia.

50. Vzhľadom na to, že sťažovateľovi správny súd primárne v napadnutom rozsudku vytkol nesúlad skutkovej vety jeho rozhodnutia s administratívnym spisom, bolo by v tejto chvíli predčasné zaujímať právne záväzné stanovisko k tomu, či určité konanie žalobcu (zatiaľ v rozhodnutí žalovaného nevymedzené správne, resp. v súlade s vykonanými dôkazmi), napĺňa alebo nenapĺňa znaky protiprávneho konania a ak áno, akého.

uvádza, že ak sťažovateľ argumentoval rozsudkom Krajského súdu v Žiline v inej veci (sp. zn. 24Sa/94/2016), tento rozsudok by pre najvyšší správny súd nebol záväzný. V súvislosti s rozsudkom Krajského súdu v Žiline (sp. zn. 24Sa/38/2017) - v spojení s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Asan/18/2018 - kasačný senát rozhodujúci v tejto veci konštatuje, že z odôvodnenia rozsudku kasačného súdu nevyplýva, že by sa tento podrobnejšie zaoberal tým, či je možné priestupok podľa § 63 ods. 1 písm. o) zákona o lesoch naplniť aj inak ako priamym neoprávneným výrubom drevín a zároveň z odôvodnenia uvedeného rozsudku kasačného súdu nevyplýva ani len to, že by toto žalobcom vôbec bolo namietané ako jedna zo sporných právnych otázok.

ako nezrozumiteľnosť rozhodnutia žalovaného pre nedostatok dôvodov (k tomu pozri najmä bod 42 napadnutého rozsudku „. .Absencia konkretizácie takého konania žalobcu v skutkovej vete vo výroku napadnutého rozhodnutia zakladá pri súčasnom konštatovaní priestupkovej zodpovednosti žalobcu podľa § 63 ods. 1písm o) zákona o lesoch, i dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods.1 písm. d) SSP, teda z dôvodu nezrozumiteľnosti pre nedostatok dôvodov. .

54. Napokon najvyšší správny súd dopĺňa, že sa podrobne oboznámil s kasačnou argumentáciou sťažovateľa, v ktorej tento tvrdí, že aj dávanie pokynov a pod. v súvislosti s neoprávnenou ťažbou dreva, je neoprávnenou ťažbou dreva pre účely § 63 ods. 1 písm. o) zákona o lesoch, pričom tento názor zdieľajú aj ďalší účastníci, ktorí sa vyjadrili k podanej kasačnej sťažnosti.

subsumovateľné pod iný priestupok, resp. či vôbec ide o protiprávne konanie. Kasačný súd pritom upozorňuje - a to bez ohľadu na to, že by tým vyslovoval názor, že je to v súdenej veci relevantné - že analógia, resp. extenzívny výklad skutkových podstát verejnoprávnych deliktov v neprospech obvineného v rámci správneho trestania prípustné nie sú (k tomu pozri napr. rozsudok kasačného súdu - sp. zn. 8Asan/14/2020 „Prirodzeným a judikatúrou potvrdeným dôsledkom uplatnenia zásady zákonnosti v správnom trestaní je, že analógia v hmotnom práve v neprospech páchateľa vylúčená (porovnaj nálezy Ústavného súdu SR vo veci sp. zn. II. ÚS 476/2016, Plz. ÚS 3/2014).“). V súdenej veci pritom kasačný súd pripomína, že najvyšší súd už dávnejšie dospel k záveru, že „trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. Z tohto hľadiska treba vykladať aj všetky záruky, ktoré sa poskytujú obvinenému z trestného činu. Hranice medzi trestnými deliktami, za ktoré

56. Pre rozhodnutie žalovaného o tom, či sa žalobca dopustil priestupku podľa § 63 ods. 1 písm. o) zákona o lesoch môže byť napr. relevantné aj to, čo zahŕňa pojem „technické zabezpečenie“ výrubu, čo žalobca sám potvrdil, že vykonával.

57. Pre úplnosť napokon kasačný súd uvádza, že týmto rozsudkom nedáva žalovanému pokyn smerujúci k tomu, že žalobca nie je vinným z priestupku podľa § 63 ods. 1 písm. o) zákona o lesoch, príp. iného priestupku (keďže ak by aj jeho konanie nebolo subsumovateľné pod § 63 ods. 1 písm. o) zákona o lesoch, nie je vylúčená možnosť subsumcie jeho konania pod iný priestupok), ale z dôvodu ochrany práv žalobcu (ako osoby, ktorá je subjektom správneho trestania), musí trvať na plnohodnotnej ochrane jej práv a právom chránených záujmov v priestupkovom konaní, ktorého je účastníkom (vrátane kvality súvisiaceho meritórneho rozhodnutia a súladu opisu jeho konania vo výroku rozhodnutia s vykonanými dôkazmi).

58. Kasačný súd poukazujúc na skutočnosti uvedené vyššie, zaoberal sa aj vyjadrením ďalších účastníkov k podanej kasačnej sťažnosti žalovaného, pričom ani ich argumentácia nebola spôsobilá vo veci privodiť iný výrok rozsudku ako je to uvedené vyššie.

na zákonnosť rozhodnutia žalovaného, nemohol sa kasačný súd stotožniť ani s tým tvrdením ďalších účastníkov konania, že sa zo strany krajského súdu jedná o „prepiaty formalizmus“ (k tomu pozri aj bod 55 tohto rozsudku vyššie, posledná veta). K otázkam toho, či mal žalobca právny titul na výrub drevín („výbor“ a pod.) sa kasačný súd nevyjadruje, keďže tieto v kasačnej sťažnosti namietané neboli a skúmanie týchto otázok ani nebolo relevantné pre rozsudok kasačného súdu vo veci.

60. O trovách konania rozhodol kasačný súd tak, že ich náhradu účastníkom konania nepriznal odkazom na § 467 SSP v spojení s § 167 a § 169 SSP, a to z nasledovných dôvodov. Žalovaný ako sťažovateľ bol v kasačnom konaní neúspešný, žalobcovi žiadne trovy kasačného konania nevznikli, keď k podanej kasačnej sťažnosti sa nevyjadril a ďalší účastníci konania, ktorí sa ku kasačnej sťažnosti žalovaného vyjadrili, boli z hľadiska ich právnych záujmov neúspešní a naviac, úkon, ktorý vykonali (vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti), nie je možné vnímať ako povinnosť uloženú im súdom podľa § 169 SSP (k tomu pozri napr. aj rozsudok najvyššieho správneho súdu - sp. zn. 2Sžrk/6/2019). Kasačná sťažnosť bola ďalším účastníkom konania doručovaná zo strany súdu úradným listom, a to s upovedomením, že majú možnosť vyjadriť sa k nej a že ak tak neurobia, súd bude ďalej konať bez ich vyjadrenia (č. l. 149 súdneho spisu).

61. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom kasačného súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 463 SSP a § 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.