4Stk/9/2024

1. Napadnutým rozsudkom Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“) podľa ust. § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. NIP/ NIP--PO/BEZ/2021/3559 zo dňa 12.07.2021, ktorým tento potvrdil prvostupňové rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice IPKE/IPKE_PPV IKO/ROZ/2021/358 zo dňa 07.05.2021, ktorým prvostupňový správny orgán uložil žalobcovi (sťažovateľovi) pokutu vo výške 2000,-eur podľa ust. §19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov za porušenie povinnosti stanovených predpismi uvedenými v ust. § 2 ods. 1 písm. a) bod 4 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

2. V odôvodnení rozsudku správny súd uviedol, že sa v prvom rade zaoberal tými žalobnými dôvodmi žalobcu, v prípade ktorých preukázania by bolo žalobou napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Pre efektívny súdny prieskum je totiž nutné preverovanie zákonnosti začať od nepreskúmateľnosti (ktorá je zrušujúcim dôvodom napadnutého rozhodnutia podľa § 191 písm. d/ SSP ), keďže táto je základnou prekážkou každého súdneho prieskumu (obdobne napr. rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžf/68/2016 z 27. júna 2017). Správny súdny poriadok v ustanovení § 191 ods. 1 písm. d) upravuje ako jeden z dôvodov zrušenia v správnom súdnom konaní preskúmavaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy jeho nepreskúmateľnosť, a tú následne rozlišuje na nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. O nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov ide okrem iného aj vtedy, ak sa správny orgán riadne nevysporiada so všetkými námietkami účastníkov konania, prípadne svoje rozhodnutie neodôvodní. Z vyššie citovaného ustanovenia § 47 ods.3 správneho

druhej. Rozhodnutie, ktorého odôvodnenie nespĺňa tieto náležitosti je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože nedáva dostatočné záruky, že nebolo vydané v dôsledku svojvôle. O nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť ide vtedy, ak je rozhodnutie nejasné alebo protirečivé. 3.

námietke žalobcu o tom, že sa žalovaný nevysporiadal s jeho odvolacími námietkami, nakoľko z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného zo strany 4 až 6 je zrejmé, že sa týmito námietkami dôsledne zaoberal - zaoberal sa námietkou toho, že neboli naplnené znaky závislej práce; námietkou vážnych pochybení inšpektorátu práce týkajúce sa postupu pri zisťovaní skutkového stavu ako aj pri zabezpečení podkladov pre rozhodnutie ako aj námietkou k prerokovaniu protokolu a zákazu v vychádzania ku ktorým uviedol aj svoju správnu úvahu, ktorou bol vedený pri rozhodovaní o týchto námietkach žalobcu. Taktiež žalovaný neopomenul ani zaberať sa žalobcom k odvolaniu predloženou listinou - prehlásením D. I. zo dňa 01.06.2021, k vyhodnoteniu ktorej taktiež uviedol svoju správnu úvahu.

4. Taktiež žalobná námietka ohľadom nedostatočne zisteného skutkového stavu žalobný dôvod podľa ustanovenia § 191 ods.1 písmeno e) SSP ) nebola v konaní dôvodná a teda nebola spôsobilá privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia. Súd sa stotožňuje so žalovaným v tom, že prvostupňový správny orgán získal dostatočné množstvo dôkazov na objasnenie skutkového stavu teda zistil presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si v súlade s ustanovením § 32 ods.2 Správneho poriadku zaobstaral všetky potrebné podklady.

5. Na tomto mieste súd považoval za potrebné poukázať na to, že vysvetlenie o dôvode prítomnosti fyzických osôb na pracovisku zachytené v zápisniciach spísaných inšpektormi práce pri vykonávaní kontroly nelegálneho zamestnávania majú charakter jedinečného dôkazu, nakoľko sú podané bezprostredne, bez ich možnosti ovplyvnenia tejto osoby tretími osobami a dotknutá fyzická osoba objektívnym a logickým spôsobom zdôvodnila svoju prítomnosť na predmetnom pracovisku, čomu tak bolo aj v tomto prípade podania vysvetlenia pána I.. Nemožno prisvedčiť tvrdeniu právneho zástupcu žalobcu že nejde o bezprostredne podané vysvetlenie, nakoľko tam boli prítomní zamestnanci inšpektorátu práce.

7. Pokiaľ ide o námietku žalobcu ohľadom nesprávneho právneho posúdenia veci (žalobný dôvod upravený v ustanovení § 191 ods.1 písmeno c) SSP táto taktiež nebola v konaní dôvodná. Súd mal za to, že žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočne právne vysporiadal s argumentáciou žalobcu o neexistencii závislej práce, taktiež sa správne stotožnil so záverom Inšpektorátu práce ohľadom závislej práce a to v jednotlivých jej znakoch tak ako zistené skutočnosti podradil Inšpektorát práce pod jednotlivé znaky závislej práce v zmysle ustanovenia § 1 ods.2 Zákonníka práce. Správny je teda aj jeho záver o porušení ustanovenia § 3 ods.2 v nadväznosti na ustanovenie § 2 ods.2 písmeno a) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Žalovanému nemožno v smere právneho posúdenia veci vytknúť žiadne pochybenie.

Súd na to, že nakoľko ide o správne trestanie, súd v zmysle ustanovenia § 197 SSP vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, súd ale môže doplniť dokazovania na návrh účastníka, ktorým však nie je viazaný . Súd poukázal na to, že takúto argumentáciu žalobca nikdy nepoužil v priebehu administratívneho konania a pokiaľ ju použil v priebehu súdneho pojednávania, táto nemohla zvrátiť rozhodnutie žalovaného, nakoľko žalobca neuviedol status blízkeho príbuzného tak ako to požaduje ustanovenie § 2a zákona č. 82/2005 Z. z., ktoré pripúšťa výnimku z nelegálneho zamestnávania zamestnávaním príbuzných. 9.

10. Súd nezistil ani porušenie procesných ustanovení zo strany žalovaného - to, že sa nezaoberal k odvolaniu predloženým dôkazom, čo nie je pravda, nakoľko ako je to zrejmé zo 11. strany 4 odôvodnenia, žalovaný tento dôkaz vyhodnotil a zaujal k nemu svoju správnu úvahu, a preto ani táto námietka nebola dôvodná a nepriniesla zrušenie žalovaného rozhodnutia

II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenia

12. V kasačnej sťažnosti uviedol, že v celom rozsahu zotrváva na podanej žalobe a nestotožňuje sa so závermi a odôvodnením obsiahnutým v rozsudku správneho súdu. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia sa podľa jeho názoru dostatočne nevysporiadal s argumentáciou, ktorú žalobca prezentoval vo svojom odvolaní proti rozhodnutiu Inšpektorátu

jednorazovej pomoci subsumovať pod režim závislej práce. Touto skutočnosťou sa žalovaný správny orgán dostatočným spôsobom nezaoberal a preto podľa názoru sťažovateľa došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces a na zistenie objektívneho stavu, ako aj k porušeniu základných pravidiel správneho konania, a to najmä z toho dôvodu, že žalovaný správny orgán dostatočným spôsobom nepreskúmal skutočnosť, že sťažovateľ v žiadnom prípade neporušil zákaz nelegálne zamestnávať fyzické osoby podľa ustanovení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, nakoľko dostatočným spôsobom nepreukázal, že žalobca využíval závislú fyzickú prácu fyzickej osoby. Rovnako sťažovateľ poukazuje aj na nedostatočné odôvodnenie rozsudku správneho súdu, pričom poukazuje na nález Ústavného súdu III. ÚS 119/03-30. Navrhol, aby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok Správneho súdu v Košiciach a vec mu vrátil na ďalšie konanie a priznal sťažovateľovi náhradu trov konania, eventuálne, aby kasačný súd zrušil rozhodnutie žalovaného a vrátil vec žalovanému na ďalšie

rekapituláciu svojich dôvodov, pretože má za to, že správne orgány náležite preukázali výkon závislej práce ako aj porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania. Tvrdí, že skutočnosť, že sťažovateľ nesúhlasí s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a rozhodnutia Inšpektorátu práce a nestotožňuje sa s vyjadreniami a správnou úvahou uvedenou v týchto rozhodnutiach ešte neznamená, že sa správne orgány dostatočne nevysporiadali so všetkými relevantnými námietkami sťažovateľa. Navrhuje, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

IV. Právne predpisy a právne názory kasačného súdu

18. Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 6 ods. 1 SSP). 19. Úlohou správneho súdu v preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené

21. Najvyšší správny súd po oboznámení sa rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti proti napadnutému rozsudku Správneho súdu v Košiciach konštatoval, že kasačná sťažnosť je dôvodná. 22. Podľa ust. zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene zákona o nelegálnej práci v znení účinnom v čase vydania prvostupňového rozhodnutia (07.05.2021) podľa § 1 tento zákon: a) upravuje inšpekciu práce, ktorej prostredníctvom sa presadzuje ochrana zamestnancov pri práci a výkon štátnej správy v oblasti inšpekcie práce, b) vymedzuje pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie práce a ich pôsobnosť pri výkone dohľadu podľa osobitného predpisu, c)ustanovuje práva a povinnosti inšpektora práce a povinnosti fyzickej osoby a právnickej

24. Podľa ust. § 2a ods. 1 zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v znení účinnom v čase vydania prvostupňového rozhodnutia (07.05.2021), nelegálna práca nie je práca, ktorú pre fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom alebo pre právnickú osobu, ktorá je spoločnosťou s ručením obmedzeným a ktorá má najviac jedného spoločníka, ktorý je fyzickou osobou, vykonáva príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel tejto fyzickej osoby, alebo tohto spoločníka, ak tento príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel je dôchodkovo poistený a je poberateľom dôchodku podľa osobitných predpisov, alebo je žiakom alebo študentom do 26 rokov veku.

26. Nelegálne zamestnávanie je upravené v zákone č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a samotný pojem nelegálneho zamestnávania je definovaný v ust. § 2 vyššie citovaného ustanovenia tohto zákona. Definičné znaky nelegálneho zamestnávania možno v zmysle ust. § 2 ods. 2 písm. a) citovaného zákona vymedziť nasledovne: - zamestnávateľom je fyzická osoba - podnikateľ, alebo právnická osoba, zamestnávateľ, ktorý využíva závislú prácu fyzickej osoby a zamestnávateľ nemá s fyzickou osobou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer.

28. Zákonná definícia pojmu závislá práca je vymedzená ako práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca (vzťah subordinácie), obdobne zamestnancom pre zamestnávateľa podľa pokynov zamestnávateľa, v mene zamestnávateľa, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom za mzdu alebo odmenu.

30. Z protokolu o výsledku inšpekcie zo dňa 26.02.2021 je možné konštatovať, že pracovník pán D. I. inšpekcii pri kontrole uviedol „Pracujem od dnes približne pol hodinu. Vykonávam zámočnícke a zváračské práce, dekeľ na šachtu. Dohodol som sa na práci s T., zatiaľ som nič nepodpisoval, on mi dal plechy a ja mu to vraciam.“

Takto rámcovo vymedzený sankčný inštitút predstavuje jeden zo základných atribútov dozorného orgánu, prostredníctvom ktorého sa uplatňuje donucovací, ale aj preventívny charakter inšpekcie práce. Vyššie citované ustanovenie § 19 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z. stanovuje povinnosť inšpektorátu pokutovať, resp. obligatórne uložiť pokutu pri zistených nedostatkoch, pričom obligatórne ukladané pokuty predstavujú preventívne opatrenie, keďže pod hrozbou pokuty sú zamestnávateľ alebo fyzická osoba alebo súkromná fyzická osoba nútené konať v súlade s právnymi predpismi. Je zrejmé, že zamestnávateľovi, podnikajúcej fyzickej osobe alebo súkromnej fyzickej osobe sú inšpektoráty práce povinné uložiť pokutu za porušenie zákazu ustanoveného v ust. § 3 ods. 2. zákona č. 82/2005 Z. z., avšak v prípade, že došlo k objektívnemu zisteniu skutočnosti, že tieto osoby nelegálne zamestnávajú fyzickú osobu.

33. Súdy v správnom súdnictve nie sú povinné nahrádzať dokazovanie, ktoré mal vykonať správny orgán. Zistenie skutkového stavu je zásadne povinnosťou správneho orgánu. 34. V preskúmavanej veci senát kasačného súdu skonštatoval, že zo strany žalovaného, ale aj orgánu verejnej správy I. stupňa došlo k nedostatočnému dokazovaniu vo veci, v dôsledku čoho sa závery orgánu verejnej správy javia ako predčasné.

Dôvodnosť nelegálneho zamestnávania vyvodil len zo skutočnosti, že pracovníka p. I. našiel zvárať. Nedokazoval, či tak táto činnosť zapadá do režimu nelegálneho zamestnávania v zmysle § 2 ods. 3 citovaného zákona, resp. nedokazoval, či by túto jeho činnosť nebolo možné subsumovať pod ust. § 2a cit. zákona, podľa ktorého sú niektoré situácie vyňaté spod zákonnej definície a nie sú považované za nelegálne zamestnávanie (okrem blízkych príbuzných, výpomoc, ktorá nie je hlavným príjmom zamestnanca alebo či napr. neboli splnené podmienky definície podnikania, .

37. Senát kasačného súdu konštatoval, že v tomto prípade nie je možné stotožniť sa s právnym názorom správneho súdu. Podľa kasačného súdu vo veci zo strany žalovaného správneho orgánu nebolo vykonané dostatočné dokazovanie, keď z obsahu administratívneho spisu nevyplynuli žiadne znaky závislej práce podľa Zákonníka práce. Z uvedeného dôvodu mal

Kasačný súd uzatvára, že skutkový stav danej veci nebol spoľahlivo zistený, nakoľko prvostupňový správny orgán neustálil či daná situácii napĺňa základné znaky nelegálneho zamestnávania. Nedošlo k prevereniu prípadného príbuzenského vzťahu medzi zamestnávateľom a zamestnancom.

40. Podľa ust. § 462 ods. 2 SSP, ak kasačný súd dospeje k záveru, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy nie je v súlade so zákonom a krajský súd žalobu zamietol, môže rozhodnutie krajského súdu zmeniť tak, že zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vec mu vráti na ďalšie konanie.

42. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 467 ods. 2 SSP tak, že sťažovateľovi bolo priznané právo na úplnú náhradu trov kasačného konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.