4Svk/10/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Mališovej a prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD., v právnej veci žalobcov: 1/ U. T., nar. XX.XX.XXXX, U. XX, XXX XX I., 2/ D. T., nar. XX.XX.XXXX, U. XX, XXX XX I., spoločne právne zastúpení: Advokátska kancelária Krahulec, s.r.o., Hlavná 25, Trnava, IČO: 36858960, proti žalovanému: Okresnému úradu Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky, Kollárova 8, Trnava, IČO: 45013641, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ X. O., nar. XX.XX.XXXX, N. Č.. XXX, XXX XX U. (sťažovateľ 1/), 2/ G.. U. Q., nar. XX.XX.XXXX, N. Č.. XXX, XXX XX U. (sťažovateľ 2/), sťažovateľ 1/ a 2/ spoločne právne zastúpení: JUDr. Ľudovít Surma, advokátska kancelária, Halenárska 7, 917 01 Trnava, IČO: 50120671, 3/ Y. W., nar. XX.XX.XXXX N. XXX/XXA, XXX XX I., 4/ G.. U. W., nar. XX.XX.XXXX, N. XXX/XXA, XXX XX I. a 5/ H. O., X. XXX/XX, XXX XX I., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TT- OVBP2-2019/030472/Bo zo dňa 18. novembra 2019, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. 20S/ 15/2020-85 zo dňa 11. novembra 2020, takto

rozhodol:

Kasačná sťažnosť sa zamieta . Žalobcom sa pri z náva voči ďalším účastníkom konania 1/ a 2/ (sťažovateľom) právo na úplnú náhradu trov kasačného konania. Žalovanému a ďalším účastníkom konania sa náhrada trov kasačného konania nepri znáva.

Odôvodnenie

I. Konanie pred správnym súdom

konanie. Napadnutým rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcov a potvrdil rozhodnutie stavebného úradu - obce Cífer (ďalej aj ako „stavebný úrad“) č. Výst. CIF-353/2017/Rá-658 zo dňa 21. júna 2019 (v znení opravy vykonanej listom č. Výst. CIF - 353/2017/Rá-715 zo dňa 08. júla 2019) (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“) povoľujúce na návrh sťažovateľov podľa § 68 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v platnom znení (ďalej len „stavebný zákon“) zmenu stavby pred jej dokončením spočívajúcu v zmene funkcie pôvodného objektu dvojgaráž na využívanie ako stolárska dielňa na kompletovanie nábytku v malosériových množstvách z už predom naformátovaných a olepených dielcov s ABS hranami.

3. Správny súd tiež poukázal na to, že sa správne orgány oboch stupňov naviac dostatočne nevysporiadali ani so základnou otázkou, či stavba vo svojej novej funkcii stolárskej dielne, je v súlade s územným plánom obce Cífer.

Podľa krajského súdu je správna argumentácia žalobcov ustanovením § 45 ods. 4 Vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej len „vyhláška č. 532/2002 Z.z.“), z ktorého vyplýva nedôvodnosť spájania stavby slúžiacej na podnikanie s doplnkovou funkciou pre rodinný dom, rovnako ako ich argumentácia týkajúca sa nedostatku relevancie projektovej dokumentácie konštatujúcej práve namietanú doplnkovú funkciu prevádzky k hlavnej funkcii bývania, a jej nezávadnosť vo vzťahu k životnému prostrediu, ktorú žalovaný nespochybnil napriek tomu, že podľa stanoviska Technickej inšpekcie, a.s. uvedeného v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu odkazuje na viacero neplatných právnych predpisov.

7. Rovnako sa podľa krajského súdu žalovaný v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s dôkazmi predloženými odvolateľmi žalobcami - zvukovými záznamami, ktoré by podľa nich mali preukazovať prekročenia povolených limitov hluku, hoci na strane druhej konštatovanie žalovaného, že odvolatelia nepredložili dôkaz preukazujúci nimi predpokladaný negatívny dopad na funkciu bývania a rozpor so záujmami chránenými osobitnými predpismi, svedčí o nezákonnom prenesení dôkazného bremena z navrhovateľov zmeny stavby vo vzťahu k preukázaniu nezávadnosti prevádzky na iného účastníka správneho konania vo vzťahu k preukázaniu, že prevádzka závadnou bude.

zákonom. 9. O trovách rozhodol krajský súd tak, že žalobcom priznal právo na plnú náhradu trov konania voči žalovanému priznal podľa § 167 ods. 1 SSP. Ďalším účastníkom konania súd právo na náhradu trov konania nepriznal s poukazom na skutočnosť, že im v tomto konaní ani žiadne trovy nevznikli.

10. Proti napadnutému rozsudku podali ďalší účastníci konania 1/ a 2/ v pozícii sťažovateľov (ďalej len „sťažovatelia“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. g/ a f/ SSP, v ktorej navrhli, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.

12. Sťažovatelia zdôraznili, že nežiadali o užívanie stavby ako prevádzkarne na podnikanie, hoci sa malo jednať o stolársku dielňu. Z uvedeného dôvodu nemal byť krajským súdom aplikovaný § 62 ods. 2 stavebného zákona, preto nebol podľa sťažovateľov stavebný úrad povinný vykonať dokazovanie ohľadom skúmania účinkov budúcej prevádzky ani nebol povinný v tomto smere odôvodňovať svoje rozhodnutie. Argumentovali tým, žalovaný ani stavebný úrad nepochybili, keď sa nezaoberali ani okrajovo nezávadnosťou vplyvov navrhovaného zariadenia remesiel na životné prostredie, nakoľko mali v zmysle ustanovenia § 62 ods. 1 preskúmať, či dokumentácia, nie prevádzka, spĺňa požiadavky verejných záujmov. Podľa sťažovateľov z obsahu predloženej dokumentácie vyplýva, že navrhovaná zmena stavby nebude mať vplyv na okolie a že zmenou stavby nie sú ohrozené záujmy chránené dotknutými orgánmi a právnym poriadkom. Napadnuté rozhodnutie podľa sťažovateľov obsahuje nosné dôvody a úvahy, ktoré viedli žalovaného k jeho vydaniu, t.j. obsahuje dostatok dôvodov.

14. K dôvodu kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. f/ SSP sťažovatelia uviedli, že napadnutý rozsudok považujú za vnútorne rozporný a zmätočný. V tejto súvislosti poukázali na to, že krajský súd v odseku 54 pri obsahu spisu neuvádza zvukové nahrávky, ale v odseku 67 vytýka žalovanému, že sa s nimi nevysporiadal. Zmätočne podľa sťažovateľov vyznieva aj argumentácia krajského súdu, že je absurdné, že správne orgány posudzovali v prospech stavebníkov stanovisko dotknutého orgánu, ktorý vyjadril súhlas za predpokladu, že zriadenie stolárskej dielne je v súlade s územným plánom, nakoľko oba správne orgány dospeli k záveru, že zmena stavby je v súlade s územným plánom. Krajský súd však nezrušil napadnuté rozhodnutie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, ale z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov. Napokon sa sťažovatelia ohradili voči argumentácii krajského súdu, ktorý v odseku 64 uviedol, že stanovisko Technickej inšpekcie, a.s. uvedené v prvostupňovom rozhodnutí odkazuje na viacero neplatných právnych predpisov, avšak v odseku 42 uviedol, že

16. Rovnako sťažovatelia namietali, že sa krajský súd sa v napadnutom rozsudku odchýlil od žalobných dôvodov, keď žalobcovia žiadali zrušiť napadnuté rozhodnutie ako nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, nie pre nedostatok dôvodov, ako uviedol krajský súd v napadnutom rozsudku. 17. Žalobcovia vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 26.04.2021 navrhli kasačnú sťažnosť zamietnuť. Uviedli, že podľa nich vyrovnanie sa správnych orgánov s námietkou hluku nebolo pre napadnutý rozsudok nosné a že sťažovatelia na možný hluk stolárskej dielne poukazovali už skôr, preto bola dodržaná koncentračná zásada. Rovnako poukázali na zásadu materiálnej pravdy, čo zodpovedá povinnosti správneho orgánu zistiť v konaní úplne a presne skutočný stav veci.

Preto žalobcovia súhlasia s názorom správneho súdu, že správne orgány pochybili, keď neaplikovali § 62 ods. 2. 19. Podľa žalobcov nemôžu správne orgány nekriticky prijímať závery z predloženej dokumentácie a že súhlasné stanoviská dotknutých orgánov nepreukazujú popretie negatívneho dopadu na funkciu bývania, len súlad niektorých chránených záujmov, napr. ochrana životného prostredia, alebo konštatujú stav vo vnútri prevádzky bez toho, aby sa zaoberali vplyvu na vonkajšie prostredie. Žalobcovia majú za to, že preukázali, že stolárska dielňa nie je dostatočne odhlučnená.

21. K argumentácii sťažovateľov, v ktorom poukázali na ustanovenie na § 45 ods. 4 Vyhlášky č. 532/2002 Z.z., z ktorej krajský súd vyvodil nedôvodnosť spájania stavby slúžiacej na podnikanie s doplnkovou funkciou pre rodinný dom, žalobcovia uviedli, že práve správne orgány svoje rozhodnutia založili na tom, že stolárska dielňa tvorí doplnkovú funkciu k hlavnej funkcii bývania. Krajský súd správne na tieto nelogické závery poukázal.

III. Konanie na kasačnom súde

24. Prejednávaná vec bola dňa 30.09.2021 predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky. Vec bola náhodným výberom pridelená na rozhodnutie senátu 4S - sp. zn. 4Svk/10/2021. 25. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný preskúmal rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods. 2 SSP), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a/ SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 a ods. 2 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

Voči uvedenému rozhodnutiu podali žalobcovia dňa 08.01.2018 odvolanie zo dňa 05.01.2018, ktoré doplnili dvoma dodatkami zo dňa 09.01.2018, v texte ktorých je uvedené, že ako prílohu prikladajú USB kľúč so zvukovými dôkazmi z pílenia na predmetnej stavbe, pričom k jednému dodatku zo dňa 09.01.2018 je pripojený jeden USB kľúč, ktorého obsah kasačný súd neverifikoval. Žalovaný rozhodnutím č. OU-TT-OVBP2-2018/019011/Bo zo dňa 25.06.2018 zrušil rozhodnutie stavebného úradu č. Výst.CIF-353/2017/Ge-701 zo dňa 18.12.2017 z dôvodu, že stavebný úrad neoznámil začatie predmetného konania účastníkom konania.

V zmysle uvedených námietok, ktoré boli stavebnému úradu doručené dňa 28.11.2018 vyplýva, že žalobcovia namietali negatívny dopad stolárskej dielne na funkciu bývania, nesúlad rozhodnutia s územným plánom obce Cífer to, že stolárska dielňa sa nachádza 1 meter od ich pozemku, že stavba nie je odhlučnená, nie je vybudovaná protihluková stena a že odsávacie zariadenie je ďalším zdrojom hluku (str. 4). Dňa 11.12.2018 požiadal stavebný úrad Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Trnave o posúdenie súladu navrhovanej stavby so záujmami chránenými zákonom č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia v platnom znení (ďalej len „zákon č. 355/2007 Z.z.“).

28. Dňa 29.01.2018 vydal stavený úrad rozhodnutie č. Výst.CIF-353/2017/Rá-46 o povolení zmeny stavby pred dokončením. Voči uvedenému rozhodnutiu podali žalobcovia dňa 21.02.2019 odvolanie. Žalovaný rozhodnutím č. OU-TT-OVBP2-2019/019011/Bo zo dňa 26.04.2019 zrušil rozhodnutie stavebného úradu č. Výst.CIF-353/2017/Rá-46 zo dňa 29.01.2018 z dôvodu, že stavebný úrad nedal možnosť účastníkom konania, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadril k všetkým podkladom rozhodnutia, konkrétne ku stanovisku Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Trnave sa dňa

30. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podali žalobcovia odvolanie, ktorým protestovali voči tvrdeniu stavebného úradu, že námietky neboli účastníkmi konania uplatnené. Poukázali na svoje predošlé vyjadrenia v administratívnom konaní a že sa k vyjadreniu Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Trnave zo dňa 18.01.2019 podali námietky v odvolaní zo dňa 19.02.2019. Podstatou predmetných námietok bolo to, že sa stavebný úrad nevysporiadal s negatívnym dopadom na bývanie, najmä ohľadom hluku zo stolárskej dielne a že z jednotlivých podkladov, konkrétne vyjadrení Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Trnave zo dňa 18.01.2019 a Okresného úradu Trnava, odbor bytovej politiky zo dňa 21.07.2017 bez ďalšieho nevyplýva, že nie je daný negatívny dopad na bývanie, tieto orgány neposudzovali prípustnosť povolenia zmeny stavby voči okoliu. Tiež zdôraznili, že nebola vykonaná predikcia akustických pomerov. 31. Napadnutým rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcov a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že nepredpokladá negatívny dopad na bývanie, nakoľko prevádzka bude len ako doplnok k bývaniu. Z uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že stolárska dielňa je v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou obce Cífer. Žalovaný odkázal na aj stanovisko vyjadrení Regionálneho úradu verejného zdravotníctva k obsahu odvolania zo dňa 01.10.2019, ktorý uviedol, že nebolo potrebné sa vyjadrovať k šíreniu hluku do životného prostredia, nakoľko predmetná prevádzka nie je v súčasnosti zriadená a ani ešte neprebehla zmena v užívaní predmetnej stavby a že podľa § 52 ods. 1 písm. b/ zák. č. 355/2007 Z.z. sú povinné predkladať opatrenia uvedené v § 13 na posúdenie príslušnému orgánu verejného zdravotníctva len fyzické osoby - podnikatelia a právnické osoby. V kompetencii orgánov verejného zdravotníctva je požadovať vykonanie objektivizácie faktorov pracovného a životného prostredia v rámci uvedenia priestorov do skúšobnej prevádzky. Poukázal na to, že umiestnenie stavby z hľadiska územno-plánovacej dokumentácie vyplýva z projektovej dokumentácie stavby, vypracovanej oprávnenou osobou a predloženú projektovú dokumentáciu predmetnej stavby nespochybňuje. Rovnako mal za to, že dotknuté orgány nevzniesli k umiestneniu stavby záporné stanoviská, ich podmienky stavebný úrad, skoordinoval a zapracoval do rozhodnutia čím zabezpečí ich plnenie stavebníkom. Žalovaný ďalej poukázal na to, že Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky, na žiadosť stavebného úradu prešetril súlad navrhovanej zmeny stavby s územno-plánovacou dokumentáciou obce Cífer a vo svojej odpovedi č. OU-TT-OVBP1-2016/024902/Ti zo dňa 03.08.2016 uviedol, že prevádzka stolárskej dielne je doplnková funkcia k hlavnej funkcii bývania, pričom negatívny dopad na bývanie sa dá určiť len konkrétnym meraním napr. hluku prevádzky. V súvislosti so záujmami chránenými predpismi o ochrane zdravia ľudu a o utváraní a ochrane zdravých životných podmienok žalovaný uviedol, že tieto chránia dotknuté orgány (ust. § 126 ods. 1 stavebného zákona) ktoré si vo svojich stanoviskách neurčili požiadavky na vypracovanie posudkov meraní pred vydaním povolenia.

32. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

34. Podľa § 62 ods. 1-4 stavebného zákona, v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä, a) či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky územného rozhodnutia, b) či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi, c) či je zabezpečená komplexnosť a plynulosť výstavby, či je zabezpečené včasné vybudovanie technického, občianskeho alebo iného vybavenia potrebného na riadne užívanie, d) či bude stavbu uskutočňovať osoba oprávnená na uskutočňovanie stavieb, alebo ak stavbu bude uskutočňovať stavebník svojpomocou, či je zabezpečené vedenie uskutočňovania stavby stavebným dozorom alebo kvalifikovanou osobou; ak zhotoviteľ stavby bude určený vo výberovom konaní, stavebník oznámi zhotoviteľa stavby stavebnému úradu do pätnástich dní po skončení výberového konania, e) či nová budova alebo významne obnovovaná existujúca budova je v rámci technických,

(2) Ak sa má stavba užívať ako prevádzkareň, stavebný úrad skúma z hľadísk uvedených v odseku 1 písm. b) aj účinky budúcej prevádzky; technicko-ekonomickú úroveň projektu technologického zariadenia nepreskúmava. (3) Stavebný úrad zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov, ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov konania a ich námietky. (4) Ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli ohroziť verejné záujmy chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi alebo neprimerane obmedziť či ohroziť práva a oprávnené záujmy účastníkov vo väčšom rozsahu, než sa počítalo v územnom rozhodnutí, stavebný úrad žiadosť o stavebné povolenie zamietne.

konaní. 36. Podľa § 139b ods. 4 a 7 stavebného zákona, zmenami stavieb pred ich dokončením sa rozumejú zmeny vo vzťahu k stavebnému povoleniu, prípadne vo vzťahu k dokumentácii stavby overenej stavebným úradom v stavebnom konaní. (7) Drobné stavby sú stavby, ktoré majú doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu (napr. pre stavbu na bývanie, pre stavbu občianskeho vybavenia, pre stavbu na výrobu a skladovanie, pre stavbu na individuálnu rekreáciu) a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie, a to a) prízemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a výška 5 m, napríklad kôlne, práčovne, letné kuchyne, prístrešky, zariadenia na nádoby na odpadky, stavby na chov drobného zvieratstva, sauny, úschovne bicyklov a detských kočíkov, čakárne a stavby

38. Podľa § 45 ods. 4 a 5 vyhlášky č. 532/2002 Z.z., na pozemku rodinného domu sa môže umiestniť drobná a jednoduchá stavba, ktorá má doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe alebo slúži na podnikanie. (5) Podľa odseku 4 sa stavba umiestni tak, aby svojím vzhľadom a účinkami na okolie nezhoršovala obytné a životné prostredie a podľa charakteru podnikania spĺňala aj požiadavky na dopravnú obsluhu a parkovanie.

Tieto závery vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. 40. Pre právne posúdenie predmetnej veci (ustanovenie § 440 ods. 1 písm. g/ SSP) bolo potrebné sa predbežne vysporiadať námietkou, či bola dodržaná koncentračná zásada, t.j. či žalobcovia namietali hlučnosť v dôsledku zmeny stavby na stolársku dielňu včas.

Vzhľadom na to je zjavne nedôvodné tvrdenie sťažovateľov, že žalobcovia neuplatnili námietku hlučnosti v koncentračnej lehote, ktorú rovnako datovali na dňa 28.11.2018. 42. Kasačný súd súhlasí s právnym názorom krajského súdu, ktorý správne poukázal na to, že napadnuté rozhodnutie neobsahuje dostatok dôvodov, najmä vo vzťahu k tvrdenému súladu predmetnej stavby s územným plánom. Správne orgány dospeli v predmetnej veci k arbitrárnym a nelogickým záverom, že táto stolárska dielňa má voči bývaniu v rodinnom dome doplnkovú funkciu a vôbec sa nezaoberali namietaným negatívnym vplyvom uvedenej stolárskej dielne na funkciu bývania. Kasačný súd odkazuje na právne posúdenie krajského súdu, že v predmetnej veci nebola správnymi orgánmi vôbec preukázaná či odôvodnená tvrdená doplnková funkcia stolárskej dielne k bývaniu v rodinnom dome.

44. K tomu kasačný súd dodáva, že aj pri rešpektovaní, že predmetná stolárska dielňa, hoci má stolárske vybavenie, nebola žalobcom formálne označená ako prevádzkareň, je evidentné, že bolo potrebné skúmať vplyv tejto zmeny stavby pred dokončením z hľadiska namietanej hlučnosti, a to z viacerých dôvodov.

46. Po druhé, nemožno sa stotožniť s formalistickým výkladom sťažovateľov, že v zmysle ustanovenia § ustanovenie 62 ods. 1 stavebného zákona mohol stavený úrad preskúmať len to, či dokumentácia spĺňa podmienky definované v tomto ustanovení.

47. V neposlednom rade je nevyhnutné zaoberať sa otázkou hlučnosti z dôvodu skúmania súladu s územným plánom. Územný plán obce Cífer stanovuje, že plochy „A1“ sú určené na bývanie v rodinných domoch a že základná funkcia je bývanie v rodinných domoch.

48. Kasačný súd je toho názoru, že krajský súd správne vec posúdil, keď konštatoval, že sa správne orgány nezaoberali nezávadnosťou prevádzky a absenciou jej negatívnych vplyvov na životné prostredie a funkciu bývania tiež že nebola správnymi orgánmi preukázaná tvrdená doplnková funkcia. Konštatovanie žalovaného v napadnutom rozhodnutí, že nepredpokladá negatívny dopad na bývanie, nakoľko prevádzka bude len ako doplnok k bývaniu a že z uvedeného vyplýva, že stolárska dielňa je v súlade s územno-plánovacou dokumentáciou obce Cífer, je nepodložené a teda arbitrárne a neodôvodnené.

49. V tejto súvislosti kasačný súd súhlasí s názorom krajského súdu, že za uvedeného skutkového a právneho stavu nebolo možné v prospech stavebníkov vyhodnotiť stanovisko Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Trnave zo dňa 18.01.2019, podľa ktorého úrad nemal k dispozícii údaje o klasifikácii územia v územnom pláne obce a k predloženej dokumentácii nemal pripomienky iba za predpokladu, že zriadenie stolárskej dielne je v súlade s územným plánom obce. Nakoľko však správne orgány nepristúpili k materiálnemu prieskumu negatívneho dopadu na bývanie, a tým neodôvodnili súlad predmetnej stavby s územným plánom, nemohli bez ďalšieho konštatovať ani súlad stanovísk dotknutých orgánov v predmetnej veci.

Aj z uvedeného ustanovenia nepochybne vyplýva povinnosť skúmať vplyv zmeny stavby na vonkajšie prostredie, vrátane prejednania námietky hlučnosti. 51. Bolo teda úlohou žalovaného orgánu verejnej správy posúdiť zásadné odvolacie námietky žalobcov, ktorými namietali jednak hlučnosť stolárskej dielne, ako aj rozpor s územným plánom ako účastníci správneho konania, naviac, keď vyhodnotenie týchto námietky môže mať zásadný vplyv na konanie o dodatočnom povolení stavby.

53. V zmysle ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR, odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (m. m. IV. ÚS 112/05, I. ÚS 117/05). Skutočnosť, že sťažovateľ sa s právnym názorom všeobecných súdov nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť tento právny názor svojím vlastným (II. ÚS 134/09, I. ÚS 417/08, III. ÚS 465/2016).

Samotné konštatovanie, že správne orgány mali vykonať dôkaz, nemožno považovať za vykonanie tohto dôkazu krajským súdom. Postup krajského súdu pri nevykonaní predmetnej zvukovej nahrávky korešponduje s úlohou správneho súdnictva, ktorým je ochrana subjektívnych práv fyzických a právnických osôb a následne aj ochrana zákonnosti. Úlohou správneho súdnictva nie je suplovať činnosť výkonnej moci, t.j. krajský súd nebol povinný vykonávať dokazovanie v súvislosti s predmetnou zvukovou nahrávkou, toto bolo povinnosťou správnych orgánov.

56. Rovnako je nedôvodná námietka sťažovateľov, že žalobcovia žiadali zrušiť napadnuté rozhodnutie ako nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, nie pre nedostatok dôvodov, ako uviedol krajský súd v napadnutom rozsudku. Kasačný súd konštatuje, že z kontextu celej žaloby je nepochybné, že žalobcovia mali za to, že sa správne orgány v administratívnom konaní nedostatočne vysporiadali s námietkami, ktoré uplatnili v administratívnom konaní. Krajský súd sa teda od žalobných dôvodov nijako neodchýlil.

proces. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na to, že písomné vyhotovenie rozhodnutia obsahuje vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu. Správny súd teda postupoval v intenciách ustanovenia § 139 ods. 2 SSP, ktoré zakladá povinnosť súdov svoje rozhodnutia riadne odôvodniť a napadnutý rozsudok spĺňa limity zrozumiteľného, určitého a logicky odôvodneného rozsudku. Rovnako kasačný súd nezistil v postupe krajského súdu ani v napadnutom rozhodnutí porušenie princípu rovnosti účastníkov konania. Krajský súd konal

59. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Sťažovatelia (ďalší účastníci konania 1/ a 2/) v kasačnom konaní úspech nemali a žalovanému náhrada trov kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré podľa obsahu súdnych spisov nenastali. Ďalším účastníkom konania v 3.-5. rade kasačný súd právo na náhradu trov konania nepriznal s poukazom na skutočnosť, že im v tomto konaní ani žiadne trovy nevznikli.

v zmysle § 175 ods. 2 SSP rozhodovať krajský súd samostatným uznesením.