4Svk/10/2023

rozhodol:

I. Návrh na prerušenie kasačného konania sa zamieta. II. Kasačná sťažnosť sa zamieta. III. Žalovanému a ďalším účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Konanie pred správnym súdom

„IBV - Veľké Dvorníky - 19 rodinných domov“ na pozemkoch parc. č. XXX/X, XXX/ X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX (pozemky na základe listu

2. Správny súd v napadnutom rozsudku poukázal na priebeh administratívneho konania a uviedol, že nezistil zo strany stavebného úradu žiadne pochybenia, keď ešte predtým, ako došlo k vydaniu územného rozhodnutia, bolo v zisťovacom konaní preverované podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon č. 24/2006 Z. z.“ alebo ako „zákon EIA“) aj to, či predmetná stavba nebude mať negatívny vplyv na životné prostredie.

rozhodnutia. 3. Správny súd ďalej uviedol, že na základe komplexných výsledkov zisťovacieho konania po prihliadnutí na kritériá stanovené zákonom správny orgán vyhodnotil, že nie je predpoklad priamych, resp. nepriamych environmentálnych vplyvov činnosti takého významu, aby bolo potrebné ich podrobnejšie analyzovať a spracovať správu o hodnotení.

4. V súvislosti s jednotlivými námietkami, ktoré vzniesol žalobca v danom konaní správny súd poznamenal, že žalobca sa stavia do pozície osoby, ktorá háji záujmy verejnosti na úseku ochrany životného prostredia, keď v rozličných investičných zámeroch podáva námietky a žaloby, ktoré sú obsahovo totožné, nereagujú na špecifiká jednotlivých investičných zámerov a špecifiká v oblasti, v ktorých sa majú tieto realizovať. Ide o nekonkrétne argumenty, ktoré sú aj obsahom námietok pred správnymi orgánmi, čo má za následok to, že táto činnosť môže byť posudzovaná aj na hranici toho, že zo strany žalobcu sa jedná o účelové konanie, ktorého cieľom nie je poukazovať na negatívne vplyvy na životné prostredie, ale jedná sa čisto o osobný zámer žalobcu, kde chýba akýkoľvek verejný záujem.

bolo vydané. Dotknutý orgán Okresný úrad Dunajská Streda, odbor starostlivosti o životné prostredie so sídlom v Dunajskej Strede vydal podľa § 38 ods. 4 zákona č. 24/2006 Z. z. záväzné stanovisko zo dňa 07.11.2019 č. OU-DS-OSZP-2019/022298/02, v ktorom konštatuje, že návrh na začatie územného konania na predmetnú stavbu je v súlade so zákonom č. 24/ 2006 Z. z. a zároveň je v súlade s rozhodnutím Okresného úradu Dunajská Streda, odboru starostlivosti o životné prostredie vydané v zisťovacom konaní pod č. OU-DS-OSZP-2017/ 017801/025 zo dňa 23.01.2018 a jeho stanovenými podmienkami.

7. V súvislosti s námietkou týkajúcou sa nedoručenia kópie spisu, ktorý mal žiadať písomne zástupca žalobcu, správny súd uviedol, že nie je povinnosťou súdu vyhotovovať kópie a tieto kópie zasielať účastníkom konania, pretože každý účastník konania má právo nahliadať do spisu a pokiaľ tak nevykoná osobne na príslušnom správnom orgáne, tak môže požiadať o zabezpečenie elektronickej podobe spisu a sám si z tohto elektronického spisu vykonávať kópie jednotlivých dokladov, ktoré sa v spise nachádzajú. Sám žalobca pripúšťa, že pri tom, aby sa mohol dostať ku kópii, môže použiť dve možnosti, jednak osobne nahliadne do spisu a požiada o vyhotovenie kópie a druhá možnosť je, že poverený pracovník na písomnú žiadosť zabezpečí elektronickú podobu spisu, čo je však úkon časovo náročnejší, ako vytvorenie kópie

8. Pokiaľ ide o samotné odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia, ako aj odôvodnenie žalovaného správny súd konštatoval, že spĺňajú náležitosti rozhodnutí v zmysle správneho poriadku, a že tieto rozhodnutia sú dostatočne odôvodnené a poskytujú dostatočný záver o tom, že v rámci územného konania, ktoré mu predchádzalo aj zisťovacie konanie bola navrhovaná činnosť z hľadiska povahy a rozsahu navrhovanej činnosti, miesta aj vykonania a očakávaných vplyvov na životné prostredie, zdravie obyvateľov, možnosti realizácie opatrení navrhnutých v zámere na odstránenie a zmierenie nepriaznivých dopadov navrhovanej činnosti na životné prostredie a zdravie obyvateľov, dostatočne vyhodnotené správnym orgánom a že navrhovaná činnosť nebude mať žiadny negatívny vplyv na životné prostredie v danej lokalite a je v súlade s územným plánom obce. 9. Pokiaľ žalobca namietal, že zo strany správnych orgánov nedošlo k žiadnej podpore a usmerňovania žalobcu pri požadovaní prístupu k informáciám a zo strany správnych orgánov došlo k sťažovaniu jeho účasti na rozhodovacom procese, správny súd uviedol, že táto námietka je príliš všeobecná keď žalobca nekonkretizoval, akým spôsobom zo strany správnych orgánov k sťažení prístupu k informáciám, okrem námietky, že žalobcovi nebola zaslaná kópia spisu, čo však správny súd už vyhodnotil ako nedôvodné. Za rovnako nedôvodnú považoval námietku, že žalobcovi bolo zabránené vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, keďže žalobca vyslovene neuviedol, ktorá činnosť správneho orgánu bola činnosťou, ktorá mu toto právo obmedzila a v ktorej časti správneho konania došlo u žalobcu k obmedzeniu tohto práva.

10. Proti právoplatnému rozsudku správneho súdu podal žalobca v procesnom postavení sťažovateľa (ďalej len „sťažovateľ“) z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP kasačnú sťažnosť a navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 11.

13. V predmetnej veci videl sťažovateľ nesprávne právne posúdenie najmä vo vzťahu k aplikácii jednotlivých ustanovení vodného zákona. Uviedol, že správny súd opomenul skutočnosť, že § 16a ods. 23 vodného zákona sa síce v zákone aktuálne nenachádza, no v čase rozhodovania správneho orgánu v územnom konaní bolo toto ustanovenie platné a účinné a nachádzalo sa v samotnom znení zákona a preto bol pre správny orgán záväzný a nemohol sa od neho odchýliť. Nakoľko podľa sťažovateľa síce správny súd aplikoval správnu právnu normu ale s nesprávnou účinnosťou, zakladá to zmätočnosť napadnutého rozsudku.

14. Správny orgán taktiež podľa sťažovateľa nepostupoval v súlade s § 73 ods. 21 vodného zákona, ako aj v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES zo dňa 23.10.2000, ktorou sa stanovuje rámec pro činnosť Spoločenstva v oblasti vodní politiky (ďalej len „smernica 2000/60/ES“). V tomto smere odkázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-461/13 (Bund für Umwelt und Naturschutz Deutschland), z ktorého podľa sťažovateľa vyplýva povinnosť členských štátov nepovoliť stavbu, ktorá nebola overená na plnenie záujmov ochrany vôd podľa smernice 2000/60/ES. 15. Ďalej sťažovateľ namietal odôvodnenie napadnutého rozsudku keď z neho nie je zrejmé, v čom považuje správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného za dostatočne odôvodnené, pričom v tomto smere poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR (sp. zn. III. ÚS 311/07, I. ÚS 269/05, sp. zn. III. ÚS 192/09). Namiesto hodnotenia, či správne orgány konali v súlade so záväzkom Slovenskej republiky vyplývajúcej z Aarhuského dohovoru, poskytol správny súd

17. V závere požiadal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, aby sa podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie obrátil na Súdny dvor Európskej únie s otázkou, či výklad práva, ktorý umožňuje nezaslanie podkladov rozhodnutia, ale vyžaduje nazretie do spisu je v súlade s právom Európskej únie, najmä čl. 4 Aarhuského dohovoru. 18. Žalovaný a ani ďalší účastníci konania sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadrili.

19. Prejednávaná vec bola dňa 20.02.2023 predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej ako „kasačný súd“ alebo ako „Najvyšší správny súd“), ako súdu príslušnému na konanie a rozhodnutie, podľa právnej úpravy účinnej k danému dňu.

21. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/90/ 2020 - 107 zo dňa 08. septembra 2022, ktorý žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: OU-TT-OVBP2-2020/026155-009 zo dňa 24.09.2020 zamietol.

23. Prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ Ing. Ľudovít Kulcsár - VOX, so sídlom Dunajská Streda, Kúpeľná 4420/41, dňa 08.06.2018 podal návrh na umiestnenie stavby „IBV - Veľké Dvorníky, spolu 19 rodinných domov“ na vyššie uvedených pozemkoch, ktoré sú v jeho vlastníctve. K návrhu bola predložená projektová dokumentácia stavby s vyjadreniami zainteresovaných orgánov a organizácií a podklady z evidencie nehnuteľností. Na základe tejto žiadosti stavebný úrad oznámil podľa § 36 ods. 1 stavebného zákona začatie územného konania. K predmetnému návrhu si vyžiadal stavebný úrad stanoviská dotknutých orgánov, pričom na základe súhlasného stanoviska dotknutých orgánov ako aj z plnenia podmienok, ktoré tieto dotknuté orgány si uplatnili v rámci tohto konania a ktoré navrhovateľ v priebehu konania splnil, stavebný úradník skonštatoval, že nie sú žiadne dôvody na to, aby nebolo vyhovené žiadosti navrhovateľa na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby.

25. Kasačný súd zároveň podotýka, že vzhľadom na zmenu príslušnej právnej úpravy dňom 31.03.2024 na Okresnom úrade Trnava zanikol odbor výstavby a bytovej politiky, čím prešla rozhodovacia právomoc na Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Trnava.

31. Podľa § 39 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. v územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie včítane architektonických a urbanistických hodnôt v území, a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení stavby si v odôvodnených prípadoch stavebný úrad môže vyhradiť predloženie podrobnejších podkladov, projektovej dokumentácie alebo jej časti; podľa nich môže dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa musia zahrnúť do stavebného povolenia.

33. Podľa § 29 ods. 2 zákona EIA, príslušný orgán na základe zámeru alebo oznámenia o zmene navrhovanej činnosti vykoná zisťovacie konanie o posudzovaní navrhovanej činnosti k zámeru alebo k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti a rozhodne, či sa predmet zisťovacieho konania bude posudzovať podľa tohto zákona.

Ak ide o povoľovacie konanie podľa osobitného predpisu, vydá príslušný orgán záväzné stanovisko osobitne vo vzťahu a) k územnému konaniu o umiestnenie stavby, b) k územnému konaniu o využití územia, c) k stavebnému konaniu, d) ku kolaudačnému konaniu.

36. Podľa § 16 ods. 10 vodného zákona fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má záujem realizovať trvalo udržateľné rozvojové činnosti človeka alebo ich zmeny, zmeny fyzikálnych vlastností útvaru povrchovej vody alebo zmeny úrovne hladiny útvarov podzemnej vody (ďalej len „navrhovaná činnosť“) je pred podaním návrhu na začatie konania o povolení navrhovanej činnosti povinná postupovať podľa § 16a.

38. Podľa § 16a ods. 3 vodného zákona orgán štátnej vodnej správy písomne požiada do siedmich dní od doručenia žiadosti poverenú osobu o vydanie odborného stanoviska a konanie podľa odseku 1 preruší. Poverená osoba vydá odborné stanovisko do 30 dní alebo v osobitne zložitých prípadoch do 60 dní od doručenia žiadosti orgánu štátnej vodnej správy.

40. Podľa § 16a ods. 23 vodného zákona účinného v čase rozhodovania správnych orgánov povoľujúci orgán nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa povoľuje navrhovaná činnosť bez vydania rozhodnutia v konaní podľa odseku 13 alebo 21.

42. Je potrebné uviesť, že kasačná sťažnosť sťažovateľa, hoci rozsiahla, obsahom je do značnej miery formulovaná len vo všeobecnej rovine, pričom jej podstatná časť nesmerovala adresne voči napadnutému rozsudku alebo preskúmavaným rozhodnutiam orgánov verejnej správy, ale venovala sa vlastnej činnosti žalobcu ako ekologickej organizácie. Žalobca opísal jednotlivé prípady administratívnych konaní, v ktorých upriamil svoje snahy o ochranu životného prostredia, pričom naznačoval nedobromyseľnú ingerenciu v danom čase pôsobiacich politických predstaviteľov (Peter Kremský, Richard Sulík, Ján Budaj) na správne orgány rozhodujúce vo veciach dotýkajúcich sa životného prostredia aj proti legitímnym záujmom spoločnosti. Vo svojich všeobecne vznesených výhradách voči činnosti exekutívnych orgánov sťažovateľ poukázal na práva vyplývajúce z Aarhuskeho dohovoru, právo na priaznivé životné prostredie v zmysle Ústavy Slovenskej republiky, pričom súvis týchto námietok s predmetnou vecou nebol sťažovateľom riadne vysvetlený. 43. Úlohou kasačného súdu bolo podrobiť hodnoteniu právne posúdenie veci (postupu a rozhodnutia žalovaného) správnym súdom a vyjadrenia jeho právnych úvah v odôvodnení

44. Nie je povinnosťou súdu nahrádzať žalobcu a domýšľať miesto neho kasačné námietky a s tým súvisiacu argumentáciu resp. dôvody tvrdení o nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia. Bolo by nad rámec potrebný pre rozhodnutie, keby (kasačný) súd v jeho odôvodnení reagoval aj na tvrdenia formulované bez relevantného zdôvodnenia.

46. Ako vyplýva z opisu uvedeného v ods. 2 až 9 odôvodnenia tohto rozhodnutia, napadnutý rozsudok správneho súdu ako celok nie je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. Jeho odôvodnenie obsahuje dostatočné odborné argumenty vysvetľujúce právny názor súdu na relevantné žalobné námietky a zároveň poskytuje dostatočný základ na jeho vecné preskúmanie v kasačnom konaní. Námietky žalobcu sú v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne opísané, pričom je zrejmé, že sa správny súd nimi zaoberal a zrozumiteľne sa s nimi vysporiadal. Súd hodnotí dostatočné odôvodnenie rozhodnutia správneho súdu (rovnako aj správneho orgánu) len v miere jeho minimálnej argumentačnej kvality a interpretačnej schopnosti, na základe akých logických úsudkov a zvážení všetkých dôkazov správny súd vydal meritórne rozhodnutie. I keď z pohľadu účastníka konania by mohlo každé rozhodnutie vykazovať vyššie kvalitatívne i kvantitatívne parametre, z aspektu minimálnych nárokov na preskúmateľnosť kasačný súd napadnutý rozsudok nepovažuje za odôvodnený spôsobom, ktorým by bol porušený § 139 ods. 2 SSP. Preto sa kasačný súd nestotožnil so sťažovateľom,

48. Právnym posúdením je činnosť, pri ktorej sa zo skutkových zistení vyvodzujú právne závery a aplikuje sa konkrétna právna norma na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak sa nepoužil správny právny predpis, alebo ak sa síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne sa interpretoval alebo ak sa zo správnych skutkových záverov vyvodili nesprávne právne závery. V tejto súvislosti je vhodné uviesť, že súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku. Súdu prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická a formalistická aplikácia zákona bez ohľadu a zmysel na účel záujmu chráneného právnou normou, nemôže priniesť absurdné následky a v prípade, že tomu tak je, aby takúto interpretáciu zákona odmietol a zvolil výklad v duchu zákona.

50. Kasačný súd poukazuje na znenie § 16 ods. 10 vodného zákona, ktoré upravuje, kedy je dôvod na postup podľa §16a vodného zákona. Ustanovenie § 16 ods. 10 vodného zákona v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia jednak vymedzilo legálnu definíciu pojmu „navrhovaná činnosť“ v zmysle vodného zákona („.

. .je pred podaním návrhu na začatie konania o povolení navrhovanej činnosti povinná postupovať podľa § 16a“). Inak povedané, povinnosť postupovať podľa § 16a má navrhovateľ len v prípade, ak sa jedná o navrhovanú činnosť, ktorý obsah pojmu je v predmetnom ustanovení aj definovaný.

52. Pokiaľ svoju argumentáciu žalobca opiera o rozsudok SD EÚ C-461/13 (vo veci Bund für Umwelt und Naturschutz Deutschland eV proti Bundesrepublik Deutschland), ten sa týkal stavby priamo zasahujúcej do povrchovej vody, teda sa týkal právnej úpravy Smernice 2000/ 60/ES, na ktorú žalobca poukazuje a ktorej ciele sú predmetom právnej úpravy vodného zákona transponujúceho tento normatívny akt. Pre úplnosť kasačný súd dodáva, že výrok rozsudku SD EÚ sa týka prejudiciálnej otázky výkladu článku 4 ods. 1 Smernice 2000/60/ES - Environmentálne ciele týkajúce sa povrchových vôd - Zhoršenie stavu útvaru povrchovej vody - Projekt výstavby vodnej cesty - Povinnosť členských štátov nepovoliť projekt, ktorý môže spôsobiť zhoršenie stavu útvaru povrchovej vody - Určujúce kritériá na posúdenie existencie zhoršenia stavu útvaru vody.

Zároveň však je potrebné zdôrazniť, že na uvedenom tvrdení (neexistencii § 16a ods. 23) správny súd nepostavil svoje rozhodnutie zamietnuť žalobu resp. neakceptovať námietku nesprávnej aplikácie § 16 a § 16a vodného zákona. Správny súd dospel k právne akceptovateľnému záveru keď uviedol, že z obsahu navrhovaného zámeru vyplýva, že nejde o uskutočnenie vodnej stavby, ale o výstavbu rodinných domov, ktorá sa nedotkne povrchových, ani podzemných vôd v danej lokalite.

Kasačný súd nad rámec uvedeného dodáva, že v predmetnej veci v konaní pred správnymi orgánmi pred vydaním územného rozhodnutia bolo v súlade so zákonom o EIA v zisťovacom konaní preverované, či predmetná stavba nebude mať negatívny vplyv na životné prostredie a zo zákonného resumé vzišli od dotknutých orgánov pripomienky zapracované do územného rozhodnutia.

Jeho tvrdenie odporuje skutočnosti, čo bez ďalšieho potrebného vysvetľovania vyplýva z opisu dôvodov kasačnou sťažnosťou napadnutého rozsudku uvedeného v ods. 7 tohto rozhodnutia. 57. Kasačný súd poukazuje na v tejto otázke ustálenú rozhodovaciu prax.

„Pokiaľ žalobca namieta, že mu zo strany prvostupňového správneho orgánu neboli zaslané požadované doklady zo spisu, tak krajský súd dáva do pozornosti skutočnosť, že úlohou správneho orgánu nie je v tomto smere poskytovať zo spisu listiny ktoré požaduje niektorí z účastníkov, keď táto možnosť účastníkovi vyplýva priamo zo zákona, ktorý môže v rámci celého konania nahliadnuť do spisu a tieto listinné dôkazy si môže zo spisu zabezpečiť osobne na svoje náklady. .

Pokiaľ však zaujme k tejto otázke negatívne stanovisko, nejde o skutočnosť, ktorá by mala za následok nezákonnosť postupu správneho orgánu, pretože žalobca ako účastník konania si mal právo zabezpečiť aj iným spôsobom tieto listiny a to ako už bolo vyššie uvedené osobnou návštevou a nahliadnutím do spisového materiálu a zabezpečením si kópií z tohto spisu.“ Kasačný súd na tomto mieste pre objasnenie dodáva, že pri výklade ustanovenia § 23 ods. 1 Správneho poriadku je nutné rozlišovať i) právo nahliadnutia do spisu a pritom si z neho robiť výpisy, odpisy a dostať kópie spisov za prítomnosti administratívneho pracovníka správneho orgánu a ii) právo dostať informáciu zo spisov. Rozdielom teda je, že nazerať do spisov, robiť si výpisy, odpisy a kópie možno zásadne iba v prítomnosti zamestnanca správneho

In: POTÁSCH, Peter, HAŠANOVÁ, Janka, VALLOVÁ, Jana, MILUČKÝ, Jozef, MEDŽOVÁ, Daniela. Správny poriadok. 4. vydání. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 222.) Za takúto informáciu však je možné považovať napríklad informáciu o tom, či bolo do spisu niečo doručené, alebo inú čiastkovú informáciu, nie však zaslanie kópie celého spisu, resp. podkladov pre rozhodnutie. Pokiaľ mal sťažovateľ záujem získať kópie všetkých podkladov pre rozhodnutie, mohol využiť svoje právo nahliadnuť do spisu pred správnym orgánom, robiť si zo spisu výpisy, odpisy, ako aj dostať kópie spisov a ich častí, čo nevyužil. Kasačný súd zároveň upozorňuje, že ani v prípade nahliadnutia do spisu nie je za každých okolností možné vyžadovať kópie v elektronickej podobe, ako žiadal sťažovateľ. Opäť je potrebné poukázať na odbornú literatúru,

Máme za to, že od správnych orgánov nie je možné spravodlivo očakávať poskytnutie podkladov z administratívneho spisu v inej ako listinnej podobe, ak sa v takejto podobe už podklady a priori v spise nenachádzajú. (POTÁSCH, Peter, HAŠANOVÁ, Janka, VALLOVÁ, Jana, MILUČKÝ, Jozef, MEDŽOVÁ, Daniela. § 23 [Nazeranie do spisov].

58. K návrhu sťažovateľa na prerušenie konania a položenie prejudiciálnej otázky SD EÚ: kasačný súd poukazuje na svoje nedávne rozhodnutie vo veci sp. zn. 4Svk/60/2022 zo dňa 30. júla 2024. K požiadavke sťažovateľa na formulovanie prejudiciálnej otázky kasačný súd uvádza, že vzhľadom na skutočnosť, že proti rozhodnutiam kasačného súdu zákon nepripúšťa opravné prostriedky (okrem ústavnej sťažnosti), vzťahuje sa naň čl. 267 ods. 3 ZFEÚ, podľa ktorého ak sa otázka platnosti a výkladu aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Únie položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je tento súdny orgán povinný obrátiť sa na Súdny dvor Európskej únie. Súdny dvor však už opakovane vyslovil, že čl. 267 ods. 1 ZFEÚ mu neumožňuje uplatniť predpisy Únie na konkrétny prípad, ale môže sa iba vyjadriť k výkladu zmlúv a aktov prijatých inštitúciami Únie (napr. rozsudok z 21. júna 2017, C-621/15, W. a iní, ods. 39 a 40).

obrátenia sa na Súdny dvor Európskej únie, navyše bez špecifikácie konkrétnej vecnej prejudiciálnej otázky, kasačný súd dospel k záveru, že nie je povinný iniciovať konanie pred Súdnym dvorom EÚ. Zo strany sťažovateľa navrhovaná prejudiciálna otázka bola nekonkrétna, keďže sťažovateľ nevysvetlil, ktoré normy európskeho práva majú byť objasnené a aplikované v danej veci. Kasačný súd preto napriek snahe neidentifikoval v danom obsahu nijakú otázku, ktorej položenie Súdnemu dvoru Európskej únie by malo význam pre rozhodnutie v prejednávanej veci.

61. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd tak, že sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu podľa § 167 v spojení s § 467 ods. 1 SSP nepriznal a žalovanému ich náhrada nevyplýva zo zákona. Kasačný súd nepriznal trovy konania ani ďalším účastníkom konania, keďže súdom im neboli uložené žiadne povinnosti a súd ani nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mali byť trovy konania ďalším účastníkom konania v zmysle § 169 SSP priznané.

V Bratislave dňa 23. októbra 2024