4Svk/10/2024
ECLI:SK:NSSSR:2024:5020200144.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Banskej Bystrici
- Sp. zn. 1. inštancie
- ZA-30S/35/2023
- IČS
- 5020200144
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o. z., Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31820174, právne zastúpený: Tkáč & Partners, s. r. o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 53929691, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, Vysokoškolákov 8556/33B, 010 08 Žilina, za účasti ďalšieho účastníka konania: Severoslovenské vodárne a kanalizácie, a. s., so sídlom Bôrická cesta 1960, 010 57 Žilina, IČO: 36672297, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OOP3-2020/ 008270-002 zo dňa 25. februára 2020, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici, č. k.: ZA-30S/35/2023-90, zo dňa 31. januára 2024, takto
rozhodol:
I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť odmieta. II. Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
1. Správny súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k.: ZA-30S/35/2023-90, zo dňa 31. januára 2024 podľa § 190 SSP zamietol ako nedôvodnú správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OOP3-2020/008270-002 zo dňa 25.02.2020, ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie v prvom stupni rozhodujúceho Okresného úradu Žilina, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenia ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia č. OU- ZA-OSZP3-2019/021183-004/Hnl zo dňa 10.10.2019. Prvostupňový orgán verejnej správy podľa § 29 ods. 2 podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon EIA“) v spojení s § 18 ods. 2 písm. c) zákona EIA a po vykonaní zisťovacieho konania podľa § 29 zákona EIA a Správneho poriadku rozhodol, že predmetná zmena navrhovanej činnosti „SČOV ŽILINA - zariadenie na likvidáciu bioplynu“ oznámená navrhovateľom Severoslovenské vodárne a kanalizácie, a. s. (ďalším účastníkom), sa nebude posudzovať podľa zákona EIA. Zároveň uložil podmienky eliminujúce a zmierňujúce vplyvy na životné prostredie formou opatrenia - zabezpečiť zariadenie proti úniku znečisťujúcich látok do povrchových alebo podzemných vôd. 2. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca kasačnú sťažnosť z dôvodov formálne vymedzených podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Žalobca (sťažovateľ) navrhol kasačnému súdu, aby napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Súčasne žiadal priznať voči žalovanému nárok na náhradu trov kasačného konania.
3. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a dospel k záveru, že kasačnú sťažnosť žalobcu je potrebné odmietnuť. 4. Podľa § 69 ods. 4 SSP lehota určená podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa skončí uplynutím toho dňa, ktorý svojím pomenovaním alebo číselným označením zodpovedá dňu, v ktorom sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty. Ak chýba tento deň v poslednom mesiaci lehoty, končí sa lehota uplynutím posledného dňa tohto mesiaca. 5. Podľa § 69 ods. 5 SSP ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň; to neplatí na lehotu určenú podľa hodín. 6. Podľa § 69 ods. 6 SSP lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na správnom súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak podanie urobené elektronickými prostriedkami je doručené mimo pracovného času. 7.
Podľa § 145 ods. 1 SSP doručený rozsudok je právoplatný, ak nie je ďalej ustanovené inak. 8. Podľa § 443 ods. 1 SSP kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu oprávnenému subjektu, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy 9. Podľa § 443 ods. 5 SSP zmeškanie lehoty uvedenej v odsekoch 1 až 4 nemožno odpustiť. 10. Podľa § 459 písm. a) SSP kasačný súd uznesením odmietne kasačnú sťažnosť ako neprípustnú ak bola podaná oneskorene. 11. Kasačná sťažnosť musí byť podaná riadne a včas, oprávneným subjektom, musí smerovať proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná a obsahovať náležitosti ustanovené zákonom, inak ju musí kasačný súd odmietnuť ako neprípustnú. 12.
Kasačný súd z predloženého súdneho spisu zistil, že rozsudok správneho súdu bol žalobcovi prostredníctvom jeho právneho zástupcu doručený elektronicky dňa 01.03.2024 (č. l. 100 súdneho spisu). Kasačná sťažnosť podľa dátumu uvedeného na jej prvej strane (č. l. 102 súdneho spisu) bola spísaná dňa 02.04.2024 a toho istého dňa (02.04.2024 o 20:47) kasačnú sťažnosť doručil sťažovateľ elektronicky správnemu súdu (č. l. 128 súdneho spisu). Rozsudok správneho súdu obsahoval správne poučenie o práve podať kasačnú sťažnosť v lehote 1 mesiaca od doručenia rozsudku. 13.
Kasačný sťažovateľ mal na podanie kasačnej sťažnosti v tejto veci lehotu 1 mesiac od doručenia rozhodnutia správneho súdu. V zmysle § 69 ods. 4 SSP lehota, ktorá žalobcovi začala plynúť dňa 01.03.2024, skončila mu uplynutím dňa, ktorý svojím číselným označením zodpovedal dňu, v ktorom sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty, teda dňa 01.04.2024. Keďže dňa 01.04.2024 bol pondelok, riadny pracovný deň, ustanovenie § 69 ods. 5 SSP nemožno uplatniť. 14. Tým, že kasačnú sťažnosť podal žalobca až dňa 02.04.2024, podal ju oneskorene.
Nebola splnená jedna z procesných podmienok, za ktorých môže kasačný súd vo veci konať. Vzhľadom na túto prekážku nemožno kasačnú sťažnosť vecne prejednať. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky preto kasačnú sťažnosť žalobcu proti rozsudku správneho súdu odmietol ako neprípustnú podľa § 459 písm. a) SSP.
15. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 4 SSP a analogicky podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže výsledok konania je obdobný, ako pri odmietnutí žaloby. 16.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky jednomyseľne (§ 147 ods. 2 v spojení s § 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nieje prípustný.
V Bratislave dňa 11. decembra 2024