4Svk/11/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a členiek senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., LL.M. a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. v právnej veci žalobcu: Slovenská autobusová doprava Lučenec, akciová spoločnosť, Mikušovská cesta 17, 984 01 Lučenec, IČO: 36054259, zastúpený: JUDr. Róbert Gombala, advokát, so sídlom: Ulica P. Rádayho č. 14/A, 984 01 Lučenec, IČO: 42010608 - proti žalovanému (sťažovateľ): Predseda Banskobystrického samosprávneho kraja, Nám. SNP č. 23, 974 01 Banská Bystrica, zastúpený: Mgr. et. Mgr. Lívia Šouc Kosťová, advokátka, so sídlom: Pod Donátom 5, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 44465203 - o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného sp. zn.: 06088/2019/ODDPRS, IČŽ: 62/2018 zo dňa 01. februára 2019, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/59/2019-93 zo dňa 10. júna 2020 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/59/2019- 153 zo dňa 25. marca 2021, takto

rozhodol:

I. Návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti sa zamieta. II. Kasačná sťažnosť sa zamieta. III. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov kasačného konania.

Odôvodnenie

I. Konanie pred správnym súdom

osobe sprístupniť žalobcovi informáciu, ktorej sprístupnenia sa podanou žiadosťou domáhal. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého úspešnému žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

3. Správny súd v odôvodnení svojho rozhodnutia najskôr ozrejmil, že v preskúmavanej veci bola sporná otázka aplikácie § 10 ods. 1 a ods. 2 písm. c/ zákona o slobode informácií. V napadnutom rozhodnutí (aj v rozhodnutí povinnej osoby) sa riešila konkrétna otázka, či žalobcom požadovaná informácia je obchodným tajomstvom, a teda je z povinnosti jej sprístupnenia vylúčená podľa § 10 ods. 1 a zároveň, či jej nesprístupnenie nie je obmedzené výnimkou podľa § 10 ods. 2 písm. c/ zákona o slobode informácií.

4. Ako dôvodnú správny súd vyhodnotil námietku žalobcu týkajúcu sa nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného pre nedostatok dôvodov. Žalovaný sa podľa správneho súdu len formálne vysporiadal s konkrétnou vecnou odvolacou argumentáciou žalobcu, ktorej podstatou bolo jeho tvrdenie, že skutkový záver povinnej osoby o tom, že žiadaná právna analýza je obchodným tajomstvom, je nesprávny.

6. Správny súd ďalej konštatoval, že v preskúmavanej veci nebolo sporné, že právna analýza bola na základe objednávky povinnej osoby č. 5630/SL a na základe Zmluvy o poskytnutí právnych služieb a odbornej činnosti zo dňa 14. septembra 2018 vypracovaná Advokátskou kanceláriou Gruber, s.r.o. Sporná nebola ani skutočnosť, že bola získaná za verejné prostriedky podľa zverejnených informácií v Centrálnom registri zmlúv, objednávok a faktúr

7. Krajský súd nesúhlasil s argumentáciou žalovaného, že napriek tomu, že informácia bola získaná za verejné prostriedky, nebol dôvod na aplikáciu výnimky z nesprístupnenia informácie označenej ako obchodné tajomstvo, pretože jej sprístupnením by mohlo dôjsť k vážnemu ohrozeniu strategických aj ekonomických záujmov povinnej osoby a k poškodeniu záujmov a podnikania verejných dopravcov.

úprave. Ak totiž informácia označená za obchodné tajomstvo bola získaná za verejné prostriedky, nie je možné uplatniť ochranu obchodného tajomstva podľa § 10 ods. 1 zákona o slobode informácií. Priamo v § 10 ods. 2 je jednoznačne upravený princíp prevažujúceho verejný záujem na sprístupnení aj takých informácií, ktoré boli získané za verejné prostriedky, hoci sú obchodným tajomstvom. Váženie záujmu na ochrane obchodného tajomstva a verejného záujmu na práve verejnosti na informácie v zmysle § 10 zákona o slobode informácií vôbec neprichádza do úvahy, pretože takáto možnosť v ňom nie je obsiahnutá.

10. Záverom správny súd poukázal, že v zmysle § 193 SSP žalovanému uznesením uložil, aby uviedol dôvody, pre ktoré nemožno právnu analýzu sprístupniť. V podaní zo dňa 01.08.2019 žalovaný uviedol, že „sprístupnením požadovanej právnej analýzy by sa vážnym spôsobom narušila jedna zo základných zásad a práv každého účastníka civilného procesu, a to rovnosť strán v danom spore a predkladania dôkazov v súdnom konaní, keďže žalobca ako strana sporu by získal právne rozbory, odporúčania a analýzy, na základe ktorých žalovaný uplatňuje obranu v súdnych konaniach iniciovaných žalobcom a ktorými žalovaný (povinná osoba) argumentuje a mieni do budúcna argumentovať. Z uvedených dôvodov sú pre žalovaného požadované informácie vysoko citlivé a kľúčové z hľadiska ich obsahu“.

II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenie

Zároveň žiadal, aby kasačný súd priznal kasačnej sťažnosti odkladný účinok a aby mu priznal úplnú náhradu trov konania. 12. Podľa sťažovateľa napadnutý rozsudok správneho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podotkol, že judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj judikatúra správnych súdov Českej republiky vymedzila ďalšie podmienky (mimo zákonných dôvodov), na základe ktorých je možno odmietnuť poskytovanie informácií, pričom jedným z faktických dôvodov je aj zneužitie práva. Na podporu svojho tvrdenia poukázal napríklad na rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 6As 68/2014-21 zo dňa 25.06.2014, ako aj na rozsudok Súdneho dvora EÚ C-110/99 vo veci Emsland-Stärk, ako aj na nález Ústavného súdu Českej republiky č. k. IV. ÚS 1378/16 zo dňa 17.10.2017, podľa ktorých je možné nesprístupniť požadovanú informáciu, pokiaľ smeruje k zneužitiu práva, ako aj na základe použitia testu proporcionality. K uvedenej argumentácií poukázal aj na ustanovenie § 5 ods. 12 SSP.

kraji. 13. Podľa sťažovateľa sa v prípade žalobcu jedná o špekulatívny zámer získania danej informácie, nakoľko je nespochybniteľné, že žalobca má záujem túto informáciu využiť vo svoj prospech v riešení vzniknutých sporov so samosprávnym krajom (BBSK), týkajúcich sa zmlúv vo verejnej doprave. Žalobca (žiadateľ o informáciu) v čase vydania rozhodnutia sám inicioval s povinnou osobou súdny spor (vedený na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 63Cb/141/2018), a to vo veci návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, čo však povinnej osobe (sťažovateľovi) nebolo v čase vydania preskúmavaných rozhodnutí známe.

Banskobystrického samosprávneho kraja. 15. Sťažovateľ ďalej namietal, že v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. d/ zákona o slobode informácií, podľa ktorého povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie, pokiaľ sa týka rozhodovacej činnosti súdu, má za to, že bol oprávnený žiadosť o poskytnutie informácie žalobcu odmietnuť aj z toho dôvodu. Uviedol, že medzi žalobcom a samosprávnym krajom (sťažovateľom) prebieha súdny záväzkovo-obchodnoprávny spor.

16. V tomto smere má sťažovateľ za to, že správny súd v napadnutom rozsudku rozhodol v rozpore s princípom právnej istoty a predvídateľnosti práva, nakoľko nie je právne prijateľné, aby skutkovo i právne takmer totožné veci medzi totožnými účastníkmi konania, boli rozhodnuté rozdielne a s rozdielnymi právnymi závermi. Záverom k tomuto bodu uviedol, že ak sa správny súd zaoberá v rámci súdneho konania návrhom žalobcu podľa § 193 SSP, mal sa uvedeným návrhom zaoberať širšie a v prípade, ak by zistil iný dôvod, pre ktorý nie je možné žalobcovi uvedenú informáciu sprístupniť, tento návrh zamietnuť.

18. V nadväznosti na vyššie uvedené má sťažovateľ za to, že zo strany správneho súdu došlo aj k nesprávnemu procesnému postupu, ktorý mal za následok závažné porušenie práv na spravodlivý súdny proces sťažovateľa, a to z toho dôvodu, že v napadnutom rozsudku absentuje dostatočne argumentačne zrozumiteľný výklad právneho posúdenia skutkového stavu, na základe ktorého prevažuje verejný záujem a/alebo záujem žalobcu na zverejnení žalobcom požadovaných informácií nad ochranou advokátskeho a obchodného tajomstva (ako aj akákoľvek verifikácia tohto verejného záujmu resp. záujmu žalobcu). Správny súd sa v napadnutom rozsudku dostatočne nevysporiadal s tým, že vzhľadom na sťažovateľom prezentované právne i vecné skutočnosti sa žalobca podaním dotknutej infožiadosti správa tak, že zneužíva svoje subjektívne práva (čo s poukazom na vyššie prezentovanú argumentáciu ako aj samotné ustanovenie § 5 ods. 12 SSP) zakladá pre žalobcu možnosť odmietnuť poskytnutie požadovanej informáciu podľa zákona o slobode informácií. Uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za arbitrárny, a to z dôvodu absencie odôvodnenia, z ktorého by vyplynulo, z akého

Pokiaľ žalobca označuje civilné právne spory žalobcu a sťažovateľa, tak v tejto súvislosti žalobca uvádza, že spory nemajú žiadnu časovú súvislosť so žiadanými právnymi analýzami. Podľa žalobcu sťažovateľ doteraz neuviedol akúkoľvek konkrétnu skutočnosť, z ktorej by vyplývalo, že žalobca chce získaním právnych analýz zneužiť jeho právo na úkor sťažovateľa. K sťažovateľom označeným rozhodnutiam súdov uviedol, že z nich práve vyplýva, že vedenie sporov so sťažovateľom ho nevylučuje z práva na sprístupňovanie informácií.

23. Sťažovateľ v replike zo dňa 04.11.2020 tvrdil, že požadovaná informácia nie je informácia, resp. dokument, s ktorým sťažovateľ pracuje a rozhoduje na zverenom úseku štátnej správy a/alebo územnej samosprávy a zároveň žalobcom požadovaná informácia nemá žiadny priamy dopad vo vzťahu k verejnosti. K uvedenému tvrdeniu poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sži/5/2013. Rovnako uviedol, že zo znenia zákona o slobode informácií nemožno vyvodzovať, že informáciou je aj poskytovanie právneho poradenstva, resp. výkladové stanovisko k aplikácií ustanovení právnych noriem.

predmetnej veci.

IV. Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal

Podľa § 193 SSP, pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia o nesprístupnení informácie vydaného podľa osobitného predpisu správny súd môže uložiť žalovanému, aby v lehote určenej správnym súdom uviedol dôvody, pre ktoré nemožno požadovanú informáciu sprístupniť. Ak sa nepreukáže existencia dôvodov na nesprístupnenie informácie, správny súd v rozsudku uloží osobe povinnej sprístupňovať informácie podľa osobitného predpisu povinnosť sprístupniť požadovanú informáciu. Podľa § 10 ods. 1 zákona o slobode informácií, informácie označené ako obchodné tajomstvo povinná osoba nesprístupní. Podľa § 10 ods. 2 písm. c/ zákona o slobode informácií, porušením alebo ohrozením obchodného tajomstva nie je najmä sprístupnenie informácie, ktorá sa získala za verejné prostriedky, alebo sa týka používania verejných prostriedkov, nakladania s majetkom štátu, majetkom obce, majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom právnických osôb zriadených zákonom, na základe zákona alebo nakladania s finančnými prostriedkami Európskej únie. Podľa § 11 ods. 1 písm. d/ zákona o slobode informácií, povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak d) sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánu činného v trestnom konaní okrem informácie, ktorá sa sprístupňuje podľa osobitného predpisu, rozhodnutia policajta v prípravnom konaní podľa druhej časti druhej hlavy piateho dielu Trestného poriadku a informácie o vznesení obvinenia vrátane opisu skutku, ak ich sprístupnenie nezakazuje zákon alebo ak ich sprístupnenie neohrozuje práva a právom chránené záujmy.

27. Kasačný súd v súvislosti s kasačnou sťažnosťou v prvom rade poukazuje na to, že v konaní došlo k osobitnému postupu a rozhodnutiu správneho súdu podľa § 193 SSP, ktorý postup vykazuje isté špecifiká. Účelom postupu podľa predmetného ustanovenia posilnenie efektívneho súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutí.

stavu veci, ktorý ním bol preukázaný ku dňu právoplatnosti žalobou napadnutého rozhodnutia, správny súd nezistil a ani žalovaný nepreukázal žiadny z dôvodov, ktoré by odôvodňovali nesprístupnenie žalobcom žiadanej právnej analýzy. Tiež poukázal na to, že dôvod, pre ktorý žiadateľ sprístupnenie informácie požaduje, je v zmysle § 3 ods. 1, 3 zákona o slobode informácií právne bezvýznamný.

V následnom konaní však povinná osoba opätovne odmietla informáciu sprístupniť s uvedením iného - opäť nepravdivého alebo nezákonného - dôvodu a žiadateľovi o sprístupnenie informácie neostávalo nič iné, len obrátiť sa znova na správny súd (k tomu pozri Števček, M., Ficová, S. a kol. Občiansky súdny poriadok. II. diel. Komentár. II. vydanie.

31. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal tieto otázky: (i) zneužitie práva a špekulatívny zámer žalobcu získať informácie, ktorú použije následne vo vzniknutom spore so sťažovateľom, (ii) porušenie rovnosti strán v civilnoprávnom spore, (iii) že sa jedná o informáciu, ktorá sa týka rozhodovacej činnosti súdu, (iv) porušenie princípu právnej istoty, nakoľko správny súd rozhodol odlišne v napadnutom rozsudku a odlišne vo veci sp. zn. 23S/ 55/2019, (v) že v predmetnej veci správny súd nedostatočne odôvodnil záver, že prevažuje verejný záujem na zverejnení požadovaných informácií.

ale spôsobiť povinnej osobe ujmu.“. V predmetnej veci povinná osoba a ani sťažovateľ v preskúmavaných rozhodnutiach ani na výzvu súdu v zmysle § 193 SSP zneužitie práva nielenže nepreukázali, ale ani explicitne neoznačili. Odmietnutie sprístupnenia informácií z dôvodu zneužitia práva, ako aj uvedenie existencie dôvodov na nesprístupnenie informácie v zmysle § 193 SSP, predpokladajú dostatočné uvedenie a aj preukázanie dôvodov, čo v konkrétnej veci nenastalo. Preto pri preskúmavaní zákonnosti napadnutého rozsudku kasačný súd nemôže konštatovať pochybenie krajského súdu spočívajúce v tom, že krajský súd neskúmal dôvody odmietnutia sprístupnenia informácie nad rámec dôvodov uvedených v preskúmavaných rozhodnutiach a vo vyjadrení v zmysle § 193 SSP. Nie je úlohou súdu, aby za žalovaného iniciatívne dohľadával a rozširoval dôvody nesprístupnenia informácií žalobcovi.

Podľa § 3 ods. 3 zákona o slobode informácií sa informácie sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje. 34. Pokiaľ sťažovateľ poukázal aj na rozhodnutia Vrchného súdu v Prahe sp. zn. 14 A 95/ 2019 a sp. zn. 14 A 92/2019, tak z týchto rozhodne nevyplýva taký jednoznačný záver, ktorý prezentoval sťažovateľ v kasačnej sťažnosti, že ak je žiadateľ vo vzťahu k povinnej osobe súčasne aj obchodným partnerom, môže povinná osoba žiadosť odmietnuť z dôvodu zneužitia práva. Sťažovateľom označené rozhodnutia síce konštatovali zneužitie práva, ale jednak zneužitie práva tam odkazovaných veciach bolo dôvodom uvedeným a odôvodneným už v tam preskúmavaných rozhodnutiach vydaných v administratívnom konaní a tiež podstatnou otázkou v zmysle týchto rozhodnutí bola otázka, či množstvo žalobcom podaných sťažností bolo legitímne a či nepredstavovalo snahu o nedôvodné zahltenie administratívneho aparátu žalovaného (k tomu pozri bod 45 uvedených rozsudkov). V tam uvedených veciach

S takýmito závermi sa stotožňuje aj kasačný súd, ktorý však dodáva, že podozrenie zo zneužitia práva samo o sebe pre odmietnutie žiadosti nestačí a je ho potrebné podložiť ďalšími indíciami. S ohľadom na uvedené kasačný súd opätovne poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžik/5/2020 zo dňa 31. marca 2022, publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu č. 2/2022, v zmysle ktorého „Veľký počet žiadostí podaných tým istým subjektom na vyvodenie záveru o zneužití práva bez ďalšieho nepostačuje.

35. Pokiaľ sťažovateľ uplatnil v súvislosti so zneužitím práva ako ďalší sťažnostný bod odklon od ustálenej rozhodovacej činnosti kasačného súdu podľa § 440 ods. 1 písm. h/ SSP, kasačný súd konštatuje, že sťažovateľ síce v texte kasačnej sťažnosti uviedol rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sži/4/2014 a 3Sžo/197/2015, ale neuviedol, v čom konkrétne sa mal krajský súd od tejto rozhodovacej činnosti odkloniť. Kasačný súd preto predmetný sťažnostný dôvod vyhodnotil ako nedôvodný. Nad rámec toho sa argumentácia týmito rozhodnutiami javí ako neadresná, pretože v tam uvedených veciach išlo o odmietnutie sprístupnenia informácií z dôvodu zneužitia práva spočívajúceho primárne v množstve požadovaných informácií.

37. Pokiaľ sťažovateľ v kasačnej sťažnosti argumentoval aj existenciou ďalšieho súdneho konania, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 13Cb/73/2019, tak v predmetnej veci je podstatné, že túto parciálnu námietku neuplatnil v konaní pred krajským

K tomu možno dodať, že hoci v čase vydania napadnutého rozhodnutia konanie sp. zn. 13Cb/73/2019 nebolo ukončené, kasačný súd lustráciou zistil, že v uvedenom civilnom konaní došlo k späťvzatiu žaloby a k zastaveniu konania uznesením sp. zn. 13Cb/73/2019 zo dňa 24.03.2022.

informácií, nemožno konštatovať nezákonnosť rozhodnutia krajského súdu, ktorý uložil sťažovateľovi povinnosť predmetnú informáciu sprístupniť. 39. K dôvodu podľa § 11 ods. 1 písm. d/ zákona o slobode informácií kasačný súd dáva tiež do pozornosti právny názor vyjadrený v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžik/6/2019 zo dňa 18.12.2019, v zmysle ktorého pod pojem rozhodovacia činnosť súdu nepatria všetky informácie v súdnom konaní. Takúto kvalitu má informácia v zásade iba počas súdneho konania. Pokiaľ v predmetnej veci sťažovateľ vo vyjadrení k výzve súdu v zmysle § 193 SSP argumentoval existenciou už právoplatne skončeného konania, resp. možnosťou potenciálneho vzniku ďalšieho sporu, ale potrebu nesprístupnenia informácie ďalej dostatočne neodôvodnil v intenciách § 11 ods. 1 písm. d/ zákona o slobode informácií, tento dôvod kasačný súd nepovažuje za kvalifikovaný na to, aby nebolo vyhovené žalobnému návrhu, ktorým správny súd uložil povinnej osobe povinnosť sprístupniť požadovanú informáciu.

Nemožno teda vyčítať krajskému súdu, že sa v napadnutom rozsudku nepridŕžal neskôr prijatého právneho názoru. 41. Napokon sťažovateľ namietal, že správny súd nedostatočne odôvodnil záver, že v predmetnej veci prevažuje verejný záujem na zverejnení požadovaných informácií. Uvedenému sa krajský súd dostatočne venoval v bodoch 48 - 53 napadnutého rozsudku, na ktoré závery kasačný súd poukazuje a tieto považuje za dostatočne odôvodnené. Kasačný

To znamená, že úvaha sťažovateľa o prevažujúcom záujme na ochrane obchodného tajomstva, ktorú považoval za pôvodný dôvod na nesprístupnenie žalobcom žiadanej právnej analýzy, bola v priamom rozpore s platnou právnou úpravou.

VI. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti odkladného účinku a trov

43. Kasačný súd sa z vyššie uvedených dôvodov nestotožnil s námietkami sťažovateľa voči napadnutému rozsudku správneho súdu uvedenými v kasačnej sťažnosti. Podanú kasačnú sťažnosť považuje za nedôvodnú, a preto podľa § 461 SSP rozhodol spôsobom, ktorý je uvedený vo výroku tohto rozsudku. 44. V zmysle § 447 ods. 2 SSP, priznaním odkladného účinku na základe rozhodnutia kasačného súdu, sa do právoplatného rozhodnutia kasačného súdu o kasačnej sťažnosti pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia krajského súdu a takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení iných orgánov verejnej moci. Sťažovateľ svoj návrh odôvodnil len tým, že v dôsledku vydania napadnutého rozsudku a uloženia povinnosti sprístupniť požadované informácie hrozí porušenie obchodného tajomstva, v čom videl hrozbu závažnej ujmy. Sťažovateľ v predmetnom návrhu dostatočne neodôvodnil a ani neosvedčil splnenie podmienok vyžadovaných pre priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti v zmysle § 447 ods. 1 SSP (hrozba závažnej ujmy a súlad s verejným záujmom). Strohá argumentácia sťažovateľa, obsiahnutá len v jednej vete, nepostačuje na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti. Vzhľadom na túto skutočnosť a tiež vzhľadom na vydanie meritórneho rozhodnutia kasačný súd nepriznal kasačnej sťažnosti odkladný účinok. 45. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd v zmysle § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi voči žalovanému - sťažovateľovi priznal právo na náhradu trov kasačného konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady bude rozhodnuté v zmysle § 175 ods. 2 SSP. 46. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.