4Svk/11/2025
ECLI:SK:NSSSR:2025:1020200735.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- BA-1S/132/2020
- IČS
- 1020200735
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., LL.M. a členov senátu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: C.. S. M., bytom F. XX, XXX XX V., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného: 1) Mgr. Alexandra Para, advokátka, so sídlom Gagarinova 10A, 821 05 Bratislava, IČO: 53213815, zapísaná v zozname SAK pod č. 8053, 2) PARA advokáti, s.r.o., so sídlom Gagarinova 10A, 821 05 Bratislava, IČO: 47258969, proti žalovanému (sťažovateľ): Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Špitálska 8, 812 67 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/ KGRAVSU/INF/2020/35 zo dňa 11.03.2020, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-1S/132/2020 - 145 zo dňa 12. decembra 2024, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Žalobcovi sa priznáva voči sťažovateľovi nárok na náhradu trov kasačného konania.
Odôvodnenie
I. Konanie pred správnym súdom
1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 18.05.2020 na Krajský súd v Bratislave domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/KGRAVSU/INF/2020/35, č. z. 2020/50488 zo dňa 11.03.2020, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie vydané Úradom práce sociálnych vecí a rodiny, Bratislava č. BA1/ RÚ/INF/2020/113-2020/17317Hr zo dňa 17.01.2020 vo veci žiadosti žalobcu zo dňa 16.05.2019, ktorou požiadal prvostupňový správny orgán ako kolízneho opatrovníka (ustanoveného v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 3P/101/2017 o
úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, pričom v danom čase bolo vedené aj konanie o rozvod manželstva a úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 18P/115/2017) o sprístupnenie spisovej dokumentácie k maloletým deťom U. M. a I. M. od roku 2017 až po
súčasnosť podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o slobode informácií“ alebo ako „zákon č. 211/2000 Z. z.“), a to osobným nazretím v priestoroch úradu, ako aj odovzdaním fotokópií spisovej dokumentácie k rukám
otca - žalobcu. Prvostupňový správny orgán svojim rozhodnutím čiastočne nesprístupnení informácie, keď časť informácií zo spisu č. SDD 49/2017 vo veci maloletých detí U. M. a I. M. v súlade s § 9 ods. 1 zákona o slobode informácií nesprístupnil z dôvodu, že informácie sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby, a to nasledovné dokumenty: - por. č. záznamu 17 - Úradný záznam s matkou zo dňa 24.07.2017, - por. č. záznamu 27 - Email rodičia zo dňa 28.07.2017, - por. č. záznamu 29 - Email matka zo dňa 29.07.2017, - por. č. záznamu 30 - 31 - Email matka zo dňa 31.07.2017, - por. č. záznamu 39 - Komunikácia zo dňa 12.07.2017, - por. č. záznamu 45 - Úradný záznam s matkou zo dňa 19.09.2017, - por. č. záznamu 91 - Úradný záznam s matkou a záznam z pozorovania zo dňa 12.01.2018, - por. č. záznamu 93 - Úradný záznam telefonát s matkou zo dňa 17.01.2018, - por. č. záznamu 106 - Vyjadrenie matky zo dňa 07.02. 2018, - por. č. záznamu 118 - Vyjadrenie matky zo dňa 11.04.2018,
- por. č. záznamu 130 - Email - matka zo dňa 27.04.2018, - por. č. záznamu 132 - Email matke zo dňa 03.05.2018, - por. č. záznamu 135 - Úradný záznam - matka a psychologička zo dňa 10.05.2018, - por. č. záznamu 140 - Email - matka vyjadrenia zo dňa 22.05.2018, - por. č. záznamu 272 - U.. M. - komunikácia zo dňa 19.07.2019, a časť dokumentov nesprístupnil v zmysle § 96b ods. 4 zákona č. 305/2005 Z. z. o
sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon o sociálnoprávnej ochrane detí“ alebo ako „zákon č. 305/2005 Z. z.“) z predmetného spisu, a to: - por. č. záznamu 141 - Odpoveď na žiadosť - súd zo dňa 18.05.2018, - por. č. záznamu 213 - Vyjadrenie matky v právnej veci zo dňa 06.12.2018, - por. č. záznamu 259 - Záznam zo šetrenia u matky zo dňa 19.06.2019, - por. č. záznamu 262 - U.. M. - realizácia styku zo dňa 24.06.2019.
2. Správny súd v Bratislave rozsudkom č. k. BA-1S/132/2020 - 145 zo dňa 12. decembra 2024 rozhodnutie žalovaného Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny č. UPS/US1/KGRAVSU/INF/ 2020/35 zo dňa 11.03.2020 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
3. V odôvodnení rozsudku správny súd poukázal na to, že žalovaný nesprístupnil časť požadovaných informácií týkajúcich sa spisovej dokumentácie maloletých detí žalobcu s odôvodnením, že ide o ochranu osobných údajov v zmysle § 9 ods. 1 zákona o slobode informácií, s uvedením, že disponuje nesúhlasom matky ako dotknutej osoby so sprístupnením informácií nachádzajúcich sa v spisovej dokumentácii a z dôvodu, že záznamy, ktoré sú naďalej podkladom pre ústne či písomné vyjadrenie v konaní pred súdom a orgánom činným v trestnom konaní a slúžia pre účely výkonu funkcie kolízneho opatrovníka sa nesprístupňujú v
zmysle § 96b ods. 4 zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele.
4. Správny súd vytkol žalovanému, že v napadnutom rozhodnutí neodôvodnil, prečo práve vo výroku uvedené dokumenty nesprístupnil a či spadajú pod predmetné zákonné ustanovenie, keďže podľa § 96 ods. 4 zákona o sociálnoprávnej ochrane detí je zakotvené nesprístupnenie presne konkretizovanej časti spisovej dokumentácie, a to len do času doručenia daného vyjadrenia/správy v konaní pred súdom a pred orgánom činným v trestnom konaní. Žalovaný sa podľa správneho súdu nevysporiadal ani s tým, či predmetné dokumenty boli alebo neboli doručené do konania pred súdom, resp. do akého konania sa doručovať mali. Žalovaný nevysvetlil aspekt vyplývajúcu z § 96b ods. 4 zákona o sociálnoprávnej ochrany detí možnosť nesprístupnenia do času, pokiaľ sa dané vyjadrenie/správa nepredloží na sledovaný účel, v tomto prípade do súdneho konania 5. Za vadu odôvodnenia správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného považoval správny súd nevymedzenie, čo sa v danom prípade považuje za osobné údaje dotknutej osoby v zmysle právnej úpravy podľa zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane osobných údajov“) a podľa zákona o sociálnoprávnej ochrane detí. Žalovaný tiež opomenul vyhodnotiť možnosť čiastočného sprístupnenia informácií v zmysle § 12 zákona o slobode informácií, či sprístupnenie informácií s prípadnou anonymizáciou osobných údajov, ak by dospel k záveru, že sa v danom prípade ochrana osobných údajov aplikuje a v rozsahu akých údajov, ako aj to či dôvody nesprístupnenia trvajú.
II. Kasačná sťažnosť
6. Proti rozsudku správneho súdu podal žalovaný v procesnom postavení sťažovateľa (ďalej ako „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť, ktorú formálne odôvodnil ustanovením § 440 ods. 1 písm. g) SSP a žiadal, aby kasačný súd zmenil rozsudok tak, že žalobu zamietne (§ 462 ods. 3 SSP), alternatívne aby rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie (§ 462 ods. 1 SSP). 7.
Sťažovateľ poukázal na to, že podľa § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií sa sprístupňujú všetky informácie, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Čiastočné alebo úplné obmedzenie práva na informácie je možné v zmysle § 8 až § 13 zákona o slobode informácií (ochrany práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, ochrany verejného zdravia a mravnosti a ochrany ďalších cieľov tam vymedzených), pričom správny orgán je povinný skúmať, či informáciu ako takú možno sprístupniť v obmedzenom rozsahu.
Legislatívne ochranu osobných údajov upravuje Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (Všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (ďalej len „GDPR“), ktoré je právne záväzné a priamo aplikovateľné na území Slovenskej republiky a zákon o ochrane osobných údajov. Podľa článku 4 bod 1 GDPR: „Osobné údaje sú akékoľvek informácie týkajúce sa identifikovanej alebo identifikovateľnej fyzickej osoby (ďalej len „dotknutá osoba“), identifikovateľná fyzická osoba je osoba, ktorú možno identifikovať priamo alebo nepriamo, najmä odkazom na identifikátor, ako je meno, identifikačné číslo, lokalizačné údaje, online identifikátor, alebo odkazom na jeden či viaceré prvky, ktoré sú špecifické pre fyzickú, fyziologickú, genetickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu tejto fyzickej osoby.“ Podľa článku 5 bod 1 písm. a) GDPR osobné údaje musia byť „spracúvané zákonným spôsobom, spravodlivo a transparentne“ vo vzťahu k dotknutej osobe („zákonnosť, spravodlivosť a transparentnosť“).
8. Orgán verejnej správy prvého stupňa, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, pritom sprístupnil záznamy, na ktorých sú zachytené osobné prejavy matky, na základe ich predloženia súdu, to znamená, že záznamy sa nachádzajú v súdnom spise a sú sprístupnené účastníkom konania. Ostatné záznamy, ktoré správny orgán v tom čase nesprístupnil a týkajú sa osobných prejavov matky boli podkladom pre ústne, či písomné vyjadrenie v konaní pred súdom a pred orgánom činným v trestnom konaní a slúžili pre účely výkonu funkcie kolízneho opatrovníka v zmysle § 96b ods. 4 zákona o sociálnoprávnej ochrane detí. Úrad zároveň disponoval písomným nesúhlasom matky ako dotknutej osoby so sprístupnením informácií nachádzajúcich sa v spisovej dokumentácii, a preto postupoval podľa § 9 ods. 1 zákona o slobode informácií a všetky prejavy matky, ktoré neboli predložené v konaní pred súdom nesprístupnil. 9.
Na správnom orgáne prvého stupňa sa viedol spis za účelom ochrany práv a najlepšieho záujmu maloletých detí. V spisovej dokumentácii sa preto zhromažďujú pre tento účel informácie o maloletých deťoch a informácie súvisiace s maloletými deťmi.
Podľa sťažovateľa žalobca ako oprávnená osoba infožiadosťou požadoval sprístupniť informácie zo spisu maloletých, v ktorom sa nachádzajú informácie dotýkajúce sa osobnosti a súkromia maloletých ako dotknutej osoby (napr. zdravotný stav) ako aj jeho ďalšie osobné údaje, informácie, ktoré boli získané kolíznym opatrovníkom pre potreby rozhodovacej činnosti. V spise sa nachádzal matkin nesúhlas so sprístupňovaním informácií o nej. Z takto uvedeného koncipoval správny orgán prvého stupňa argumentáciu, kedy rozhodoval, čo sprístupní a ktoré informácie a ich sprístupnenie obmedzí, resp. nesprístupní po posúdení, do akej miery, úplne či čiastočne, je nevyhnutné brániť požadovanú informáciu dostať. Správny orgán prvého stupňa pritom zvážil možné ohrozenie právneho postavenia iných osôb, verejného poriadku a bezpečnosti a po zvážení všetkých okolností sa rozhodol pre jednu zo zákonom ponúkaných možností.
10. K argumentácii správneho súdu ohľadom ustanovenia § 12 zákona o slobode informácií sťažovateľ uviedol, že v danom konkrétnom prípade subsumoval správny orgán prvého stupňa ustanovenie zákona na matku maloletých ako dotknutú osobu a sprístupnenie informácií týkajúcich sa jej osoby, ktoré si matka výslovným nesúhlasom podaným v písomne forme žiadala nesprístupniť v zmysle zákona o slobode informácií. Po zvážení všetkých okolností prípadu sa správny orgán rozhodol a informáciu ohľadom prejavov matky nesprístupnil.
11. Pokiaľ by správny orgán zobral do úvahy argumentáciu správneho súdu, keďže v tomto prípade absentuje súhlas na sprístupnenie, v konečnom dôsledku by museli byť prekryté všetky informácie, a teda by musel byť začiernený celý text. Na základe tejto správnej úvahy mal sťažovateľ za zákonný postup taký, že v tomto prípade nesprístupní informáciu v celom
rozsahu. 12. K argumentácii súdu, že sťažovateľ v napadnutom rozhodnutí neodôvodnil, prečo práve tie ktoré konkrétne dokumenty nesprístupnil a či spadajú pod predmetné zákonné ustanovenie § 96b ods. 4 zákona o sociálnoprávnej ochrane detí, sťažovateľ uviedol, že v § 96b ods. 4 zákona o sociálnoprávnej ochrane detí je zakotvené nesprístupnenie presne konkretizovanej časti spisovej dokumentácie, a to len do času doručenia daného vyjadrenia/správy v konaní pred súdom a pred orgánom činným v trestnom konaní. Podľa sťažovateľa prvostupňový správny orgán vo výroku prvostupňového rozhodnutia taxatívne uviedol, ktoré záznamy subsumoval pod § 96b ods. 4 zákona o sociálnoprávnej ochrane detí, a to konkrétne uviedol 4 záznamy pod poradovými číslami č. 141 zo dňa 18.05.2018, č. 213 zo dňa 06.12.2018, č. 259 zo dňa 19.06.2019 a č. 262 zo dňa 24.06.2019 - z názvu záznamov sa pritom jednalo o vyjadrenia matky, záznamy zo šetrení matky a realizácia styku s matkou. Išlo o citlivé záznamy, ktorých
obsahom boli údaje súvisiace s matkou a prvostupňový správny orgán ich do času vydania rozhodnutia nedoložil na súd a mal ich ako podklad k rozhodovaniu. Ostatné záznamy pod poradovými číslami č. 17, 27, 29, 30, 39, 45, 91, 93, 106, 118, 130, 132, 135, 140 a 272
prvostupňový správny orgán nesprístupnil z titulu nesúhlasu matky, ktorý mal založený v administratívnom spise a jednalo sa o osobné údaje matky a prejavy osobnej povahy. 13. Sťažovateľ nesúhlasil s argumentáciou v rozsudku správneho súdu, že „Pokiaľ povinná osoba má podľa ZSI na výber informáciu nesprístupniť alebo jej sprístupnenie iba obmedziť, je povinná zvážiť, do akej miery, úplne či čiastočne, je nevyhnutné brániť osobe oprávnenej požadovanú informáciu dostať. Má pritom zvážiť možné ohrozenie právneho postavenia iných osôb, verejného poriadku a bezpečnosti a po zvážení všetkých okolností sa rozhodnúť pre jednu zo zákonom ponúkaných možností.“ Sťažovateľ uviedol, že nesprístupnené informácie sú/boli prejavmi osobnej povahy, nakoľko nejde o bežnú komunikáciu s orgánom verejnej správy týkajúcu sa administratívnych úkonov, ale o komunikáciu, ktorá obsahuje citlivé osobné údaje poskytnuté matkou v súvislosti s konaním o rozvod manželstva a úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva. Nesprístupnené záznamy sú výpoveďou matky týkajúcou sa jej súkromného života v manželstve a vo vzťahu k svojim
deťom. Takúto komunikáciu nemôže ani správny súd po dôkladnom zvážení považovať za úradnú komunikáciu, ktorej sprístupnenie podľa zákona o slobode informácii nepodlieha obmedzeniu sprístupnenia informácií. Sťažovateľ vo svojom rozhodnutí dôkladne odôvodnil, prečo považuje nesprístupnené dokumenty za prejavy osobnej povahy, čo vyplýva aj zo samotného špeciálneho zákonom stanoveného postavenia Úradu ako kolízneho opatrovníka v konaní o rozvod manželstva a výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva.
14. Pokiaľ sťažovateľ nesprístupnil konkrétne uvedené dokumenty uvedené vo výroku svojho rozhodnutia a v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na § 96 ods. 4 zákona o sociálnoprávnej ochrane detí, z uvedeného je zrejmé, že v tom čase nesprístupnené dokumenty neboli poskytnuté súdu do súdneho konania. Správny súd si nesprávnym právnym posúdením osvojil právne názory žalobcu, ktorý však spája sprístupňovanie informácii podľa zákona o slobode informácii s právom účastníka či už správneho alebo súdneho konania. 15. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.
III. Relevantná právna úprava
16. Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. 17. Podľa čl. 26 ods. 4 Ústavy SR slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia
a mravnosti. 18. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. 19. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z .z. informa´cie, ktore´ sa doty´kaju´ osobnosti a su´kromia fyzickej osoby, pi´somnosti osobnej povahy, podobizne, obrazove´ sni´mky a obrazove´ a zvukove´ za´znamy ty´kaju´ce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy povinna´ osoba spri´stupni´ len vtedy, ak to ustanovuje osobitny´ za´kon, alebo s predcha´dzaju´cim pi´somny´m su´hlasom dotknutej osoby. Ak dotknuta´ osoba nezˇije, taky´ su´hlas mo^zˇe poskytnu´tˇ jej bli´zka osoba; su´hlas sa nevyzˇaduje, ak ide o spri´stupnˇovanie osobny´ch u´dajov zosnulej dotknutej osoby na vedecky´ u´cˇel, na sˇtatisticky´ u´cˇel, na u´cˇel archiva´cie, dokumentacˇnej cˇinnosti, historicke´ho vy´skumu, cˇinnosti´ pohrebi´sk, umiestnenia pama¨tni´kov a pama¨tny´ch tabu´lˇ, konania spomienkovy´ch podujati´ a piety
v rozsahu nevyhnutnom pre jeho naplnenie. Ustanovenia osobitny´ch predpisov ty´m nie su´ dotknute´. 20. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. vsˇetky obmedzenia pra´va na informa´cie vykona´va povinna´ osoba tak, zˇe spri´stupni´ pozˇadovane´ informa´cie vra´tane sprievodny´ch informa´cii´ po vylu´cˇeni´ ty´ch informa´cii´, pri ktory´ch to ustanovuje za´kon. Opra´vnenie odmietnutˇ spri´stupnenie informa´cie trva´ iba dovtedy, ky´m trva´ do^vod nespri´stupnenia.
21. Podľa § 96b ods. 2 zákona č. 305/2005 Z. z. spisova´ dokumenta´cia obsahuje za´znamy, ktore´ vznikli z cˇinnosti subjektov podlˇa odseku 1, a dosˇle´ za´znamy, ktore´ obsahuju´ najma¨ osobne´ u´daje dietˇatˇa, jeho rodicˇa, osoby, ktora´ sa osobne stara´ o dietˇa, dˇalsˇej fyzickej osoby, ktora´ ma´ s dietˇatˇom bli´zky vztˇah, alebo inej fyzickej osoby, ktora´ je pre vykona´vanie opatreni´ pre dietˇa alebo plnoletu´ fyzicku´ osobu podstatna´, u´daje o vy´chovny´ch pomeroch a socia´lnych pomeroch dietˇatˇa a plnoletej fyzickej osoby, za´znamy o vykona´vani´ opra´vneni´ podlˇa § 93b, ko´pie podania na su´d, orga´n cˇinny´ v trestnom konani´ a inu´ pra´vnicku´ osobu, pi´somne´ vyhotovenie rozhodnutia su´du, orga´nu cˇinne´ho v trestnom konani´ a spra´vneho orga´nu a ine´ podklady potrebne´ na vykona´vanie opatreni´ podlˇa tohto za´kona.
22. Podľa § 96b ods. 3 zákona č. 305/2005 Z. z. spisovu´ dokumenta´ciu tvoria najma¨ za´znamy na technicky´ch nosicˇoch da´t, obrazove´ za´znamy, obrazovo-zvukove´ za´znamy, zvukove´ za´znamy, listiny alebo fotografie dokumentov a fotoko´pie origina´lov listi´n, ak vzhlˇadom na povahu veci nie je potrebne´ uchovatˇ origina´l listiny alebo u´radne overenu´ ko´piu listiny.
23. Podľa § 96b ods. 4 zákona č. 305/2005 Z. z. nespri´stupnˇuje sa cˇastˇ spisovej dokumenta´cie, ktoru´ tvori´ a) za´znam ako podklad pre u´stne vyjadrenie v konani´ pred su´dom a pred orga´nom cˇinny´m v trestnom konani´, pred ty´mto u´stnym vyjadreni´m, b) za´znam ako podklad pre pi´somne´ vyjadrenie v konani´ pred su´dom a pred orga´nom cˇinny´m v trestnom konani´ a pi´somne´ vyjadrenie pre su´d alebo orga´n cˇinny´ v trestnom konani´, pred dorucˇeni´m tohto pi´somne´ho vyjadrenia, c) spra´va pre orga´n socia´lnopra´vnej ochrany deti´ a socia´lnej kurately na u´cˇely vy´konu funkcie koli´zneho opatrovni´ka, pred dorucˇeni´m tejto spra´vy, d) spra´va pre su´d, orga´n cˇinny´ v trestnom konani´ alebo orga´n socia´lnopra´vnej ochrany deti´ a socia´lnej kurately na u´cˇely trestne´ho konania, pred dorucˇeni´m tejto spra´vy, e) za´znam z rozhovoru s dietˇatˇom, ak dietˇa s jeho zverejneni´m nesu´hlasi´; nesu´hlas dietˇatˇa so zverejneni´m za´znamu z rozhovoru musi´ bytˇ v za´zname uvedeny´.
IV. Konanie na kasačnom súde
24. Prejednávaná vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky - ako súdu príslušnému na konanie a rozhodnutie. Najvyšší správny súd preskúmal rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a) SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 a ods. 2 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je nedôvodná.
25. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.
26. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-1S/132/2020 - 145 zo dňa 12. decembra 2024, ktorým podľa § 190 SSP zamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia sťažovateľa č. UPS/US1/KGRAVSU/INF/2020/ 35, č. z. 2020/50488 zo dňa 11.03.2020 vo veci žiadosti žalobcu zo dňa 16.05.2019, ktorým sťažovateľ zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie vydané Úradom práce sociálnych vecí a rodiny, Bratislava č. BA1/RÚ/INF/2020/113-2020/17317Hr zo dňa 17.01.2020 o čiastočnom nesprístupnení informácií.
27. Z pripojeného administratívneho spisu vyplýva, že žalobca žiadosťou zo dňa 16.05.2019 podanou podľa zákona o slobode informácií požiadal orgán verejnej správy prvého stupňa (zároveň kolízneho opatrovníka ustanoveného v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 3P/101/2017 o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, pričom v danom čase bolo vedené aj konanie o rozvod manželstva a úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 18P/115/2017) o sprístupnenie spisovej dokumentácie k maloletým deťom U. M. a I. M. od roku 2017 až po súčasnosť, a to osobným nazretím v priestoroch úradu, ako aj odovzdaním fotokópií spisovej dokumentácie k rukám žalobcu (otca maloletých detí).
28. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. BA1/RÚ/INF/2019/250-2019/193016Hr zo dňa 13.06.2019 žiadosti nevyhovel a informáciu nesprístupnil. Žalobca podal proti rozhodnutiu odvolanie, o ktorom rozhodol sťažovateľ rozhodnutím č. UPS/US1/KGRAVSU/INF/2019/247 zo dňa 30.07.2019, zrušil prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na nové rozhodnutie. Následne prvostupňový správny orgán listom č. BA1/RÚ/INF/ 2019/250 z 13.08.2019 vyhovel žiadosti a informoval žalobcu o možnosti nahliadnuť do spisu. Zároveň rozhodnutím č. BA1/RÚ/INF/2019/250-2019/257318Hr zo dňa 13.08.2019 žiadosti čiastočne nevyhovel a uviedol dokumenty, ktoré v zmysle § 9 ods. 1 zákona o slobode informácií nesprístupnil. Proti tomuto rozhodnutiu žalobca podal odvolanie, sťažovateľ ktorý rozhodnutím č. UPS/US1/KGRAVSU/INF/2019/247 zo dňa 01.10.2019 odvolaním napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec prvostupňovému správnemu orgánu na nové rozhodnutie.
29. Prvostupňový správny orgán na základe pokynu sťažovateľa listom č. BA1/RÚ/INF/2019/ 250 z 21.10.2019 vyhovel žiadosti a informoval žalobcu o možnosti nahliadnuť do spisu. Zároveň vydal rozhodnutie č. BA1/RÚ/INF/2019/250-2019/335025Hr zo dňa 21.10.2019, ktorým žiadosti čiastočne nevyhovel a uviedol dokumenty, ktoré v zmysle § 9 ods. 1 zákona o slobode informácií nesprístupnil. Nahliadnutie do spisu bolo realizované dňa 30.10.2019.
Proti uvedenému rozhodnutiu žalobca podal odvolanie, o ktorom rozhodol sťažovateľ rozhodnutím č. UPS/USl/KGRAVSU/INF/2019/247 zo dňa 11.12.2019, prvostupňové rozhodnutie z 21.10.2019 zrušil a vrátil vec Úradu na nové rozhodnutie.
30. Na základe rozhodnutia sťažovateľa začal prvostupňový správny orgán opätovné konanie vo veci, pričom listom č. BA1/RÚ/INF/2020/113 z 17.01.2020 vyhovel žiadosti a informoval žalobcu o možnosti nahliadnuť do spisu, a zároveň vydal rozhodnutie č. BA1/RÚ/INF/2020/ 113-2020/17317Hr zo dňa 17.01.2020 o čiastočnom nesprístupnení informácií, v ktorom rozhodol tak, že časť informácií zo spisu č. SDD 49/2017 vo veci maloletých detí U. M. a I. M. v súlade s § 9 ods. 1 zákona o slobode informácií nesprístupnil z dôvodu opísaného v ods. 1 odôvodnenia tohto rozhodnutia.
31. Žalobca napadol prvostupňové rozhodnutie odvolaním, o ktorom rozhodol sťažovateľ rozhodnutím č. UPS/US1/KGRAVSU/INF/2020/35, č. z. 2020/50488 zo dňa 11.03.2020 (napadnuté správnou žalobou), ktorým odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia argumentoval aplikáciou § 9 ods. 1 zákona o slobode informácií, v ktorom je zakotvená špeciálna úprava pre ochranu osobnosti, a teda je potrebný predchádzajúci súhlas dotknutej osoby so sprístupnením takýchto informácií, pričom prvostupňový správny orgán disponuje nesúhlasom dotknutej osoby. Pri aplikácii inštitútu ochrany osobnosti skonštatoval, že špeciálna právna úprava (v zákone o slobode informácií) má prednosť pred všeobecnou (Občiansky zákonník), na ktorý odkazoval žalobca vo svojom odvolaní. Sťažovateľ poukázal na to, že prvostupňový správny orgán sprístupnil žalobcovi záznamy, na ktorých sú zachytené osobné prejavy matky, na základe ich predloženia súdu, to znamená, že záznamy sa nachádzajú v súdnom spise a sú sprístupnené účastníkom konania. Ostatné záznamy, ktoré nesprístupnil a týkajú sa osobných prejavov matky sú naďalej podkladom pre ústne, či písomné vyjadrenie v konaní pred súdom a pred orgánom činným v trestnom konaní a slúžia pre účely výkonu funkcie kolízneho opatrovníka v zmysle § 96b ods. 4 zákona o sociálnoprávnej ochrane detí. Okrem toho sťažovateľ poukázal na Ústavou Slovenskej republiky garantované právo na súkromný a rodinný život v čl. 16, čl. 19 a čl. 41, ako aj na právo na ochranu osobnosti v zmysle § 11 Občianskeho zákonníka, pričom právo na ochranu súkromia je právo osoby rozhodnúť podľa vlastného uváženia, či, v akom rozsahu a akým spôsobom majú byť skutočnosti jej osobného súkromia sprístupnené iným. Osobné údaje požívajú ochranu v zákone o ochrane osobných údajov.
V. Právne názory kasačného súdu
32. Právo na informácie spolu so slobodou prejavu sú ústavnými právami každého subjektu garantovanými Ústavou Slovenskej republiky, Listinou základných práv a slobôd a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Právo vyhľadávať a šíriť informácie však nie je absolútne a možno ho obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti (čl. 26 ods. 4 Ústavy SR). Výkladovým pravidlom pri obmedzovaní základných práv a slobôd je ustanovenie čl. 13 ods. 4 Ústavy SR, podľa ktorého pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ a ich rozsah.
33. Podľa čl. 10 Dohovoru každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. Tento článok nebráni štátom, aby vyžadovali udeľovanie povolení rozhlasovým, televíznym alebo filmovým spoločnostiam (ods. 1).
Výkon týchto slobôd, pretože zahŕňa aj povinnosti aj zodpovednosť, môže podliehať takým formalitám, podmienkam obmedzeniam alebo sankciám, ktoré ustanovuje zákon a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, ochrany povesti alebo práv iných, zabráneniu úniku dôverných informácií alebo zachovania autority a nestrannosti súdnej moci (ods. 2).
34. Z článku 26 ods. 5 Ústavy SR výslovne vyplýva povinnosť orgánov verejnej moci primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Ústava v článku 26 ods. 4 stanovuje aj dôvody pre obmedzenie práva na informácie. Ide o prípady, keď je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti, pričom konkrétne dôvody a spôsob odmietnutia prístupu k informáciám musia byť stanovené iba predpisom so silou zákona. V článku 45 Ústavy SR je osobitne zakotvené právo každého na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia a o príčinách a následkoch tohto stavu. Ústavný súd SR vo svojich rozhodnutiach potvrdil, že z článku 26 ústavy vyplýva každému právo na prístup k informáciám, ktoré sú v dispozícii štátnych orgánov a orgánov verejnej moci.
Ak si niekto uplatní svoje právo na informácie, orgán verejnej moci je povinný strpieť prístup ku konkrétnym k informáciám, t. j. informáciu mu musí sprístupniť (nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 10/99). 35. Ústavný súd SR v súvislosti s výkladom čl. 26 uviedol, že „z ústavnej definície vyplýva, že právo na informácie zaručené v čl. 26 ústavy má tri zložky, a to vyhľadávanie, prijímanie a rozširovanie informácií. Ide o tri relatívne samostatné zložky práva na informácie. Vyhľadávanie informácií je vlastne zisťovanie, či v oblasti záujmu toho, kto informácie vyhľadáva, informácie vôbec jestvujú, aké a kde sa nachádzajú. Prijímanie informácií je získanie informácie do vlastnej dispozičnej sféry tak, aby mohla byť subjektom pre vlastnú potrebu, ako aj pre potrebu iných spracovaná. Získanie informácie sa môže uskutočňovať tak zmyslovými orgánmi, ako aj rôznymi technickými prostriedkami, akými sú za súčasného stavu zvukové, obrazové, ako aj zvukovo-obrazové záznamy, ale aj akýmkoľvek iným spôsobom. Rozširovanie informácií je akýkoľvek spôsob odovzdania prijatej informácie ďalšiemu
subjektu, resp. ďalším subjektom (mutatis mutandis I. ÚS 57/00). Ústava ponecháva v dispozičnej sfére každého oprávneného subjektu, aby sa rozhodol, ako právo prijímať, vyhľadávať a rozširovať informácie o verejných veciach uplatní a či pritom využije technické zariadenia určené na vyhotovenie obrazového, zvukovoobrazového alebo zvukového záznamu (podobne aj II. ÚS 28/96).“ Ústavný súd SR ďalej uviedol, že „Ústava SR prostredníctvom práva na informácie vytvára tri skupiny informácií. Prvú predstavujú informácie, ktoré štátne orgány a orgány územnej samosprávy musia predložiť oprávneným osobám.
Druhú skupinu tvoria informácie, ktoré štátne orgány ani iné orgány verejnej moci nemusia predložiť oprávneným osobám, ale musia strpieť prístup k nim, ak oprávnené osoby uplatnia svoje právo na informácie. Tretiu skupinu informácií tvoria informácie, ktoré nemožno zverejniť, pretože ide o informácie podliehajúce úprave čl. 26 ods. 4 Ústavy SR. Ústava SR neobmedzuje právo na informácie z hľadiska predmetu tohto práva, teda neustanovuje pozitívny výpočet informácií, ktoré oprávnená osoba môže vyhľadávať, prijímať a rozširovať, ani neurčuje negatívny výpočet informácií, ktoré nemožno vyhľadávať, prijímať a rozširovať.“
36. Právo na informácie podľa čl. 26 ods. 5 Ústavy SR potrebuje konkretizáciu osobitným zákonom (na rozdiel od slobody prejavu, takisto zakotvenej v čl. 26 Ústavy SR, ktorá nemusí byť bližšie špecifikovaná osobitnými predpismi). Súčasťou režimu práva na informácie je výslovne uložená povinnosť orgánov verejnej moci zverejniť (sprístupniť) informácie, ktoré sa zaručujú prostredníctvom práva na informácie.
37. Rozsah a podmienky prístupu k informáciám zaručené Ústavou SR upravuje zákon č. 211/2000 Z. z., podľa ktorého má každý právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii, pričom informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje. Osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie sú štátne orgány, obce ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. Všetky zákonom ustanovené obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia (§ 12 zákona č. 211/2000 Z. z.).
38. Vo všeobecnosti platí, že v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. sa sprístupňujú všetky informácie, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. S cieľom zachovania informačnej povinnosti povinnej osoby a aj práva na prístup k informáciám oprávnenej osoby je nevyhnutné v ďalšom štádiu skúmať, či informáciu ako takú možno sprístupniť v obmedzenom rozsahu podľa § 9, § 11 a § 12 zákona č. 211/2000 Z. z. Ak informáciu nemožno sprístupniť ani v obmedzenom rozsahu, potom povinná osoba informáciu nesprístupní podľa § 8, § 10, § 11. Spoločným menovateľom pre čiastočné alebo úplné obmedzenie práva na informácie je, že sú odôvodnené v súlade so zákonom (test legality) a s cieľom sledovaným zákonom (test legitimity) za súčasného zohľadnenia podstaty a zmyslu práva na informácie.
Všeobecnými cieľmi sú opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti (čl. 26 ods. 4 Ústavy SR) a ďalšie ciele vymedzené v § 8 až § 13 zákona č. 211/2000 Z. z.
39. Jednou z výnimiek obligatórnej povinnosti zverejniť informáciu povinnou osobou je predpoklad ustanovený v § 9 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z., na ktoré sa v žalobe napadnutom rozhodnutí odvolával sťažovateľ. I keď sa v kasačnej sťažnosti sťažovateľ podrobne zaoberal výkladom uvedeného zákonného ustanovenia a jeho aplikáciou (i v kontexte námietok uvedených v správnej žalobe) na zistený skutkový stav, kasačný súd posudzujúc správnosť záverov kasačnou sťažnosťou napadnutého rozsudku na takúto argumentáciu nemohol prihliadnuť.
Dôvodom bola predovšetkým tá skutočnosť, že uvedená argumentácia bola rozdielna (nie len čo do rozsahu ale aj obsahu) od tej, ktorá je uvedená v napadnutom rozhodnutí sťažovateľa a jemu predchádzajúceho rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého
stupňa. 40. Ustanovenie § 9 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. sa týka informácií chránených právom na ochranu osobnosti. Právom na ochranu osobnosti je podľa § 11 Občianskeho zákonníka najmä právo osoby na ochranu života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, mena a prejavov osobnej povahy. Zákon predpisov zákon o ochrane osobných údajov za osobné údaje považuje údaje týkajúce sa identifikovanej fyzickej osoby alebo identifikovateľnej fyzickej osoby, ktorú možno identifikovať priamo alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora, iného identifikátora, ako je napríklad meno, priezvisko, identifikačné číslo, lokalizačné údaje) alebo online identifikátor, alebo na základe jednej alebo viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú identitu, fyziologickú identitu, genetickú identitu, psychickú identitu, mentálnu identitu, ekonomickú identitu, kultúrnu identitu alebo sociálnu identitu.
41. Oprávnená osoba (žiadateľ o informácie) ma´ nepochybne právo žiadať o informácie v ľubovoľnom rozsahu - t. j. napríklad vyžiadať si i kópiu celého administratívneho spisu. Je potom povinnosťou povinnej osoby preveriť, či požadovaný materiál neobsahuje informácie, na ktoré´ sa vzťahujú zákonné obmedzenia. To ma´ potom nevyhnutne za následok preverenie jednotlivých súčastí poskytovaného spisu z hľadiska ich kompatibility so zákonnými limitmi práva na informácie (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR, č. k.: 1 As 98/2008 - 148 zo dňa 29.07.2009).
42. Vzhľadom na skutočnosť, že zákonodarca v § 9 ods. 1 zákona nevymedzil exaktne podmienky a predpoklady, za ktorých sa má aplikovať možné obmedzenie práva na informácie jej nesprístupnením, je nevyhnutné starostlivé posúdenie obsahu požadovanej informácie.
Až definovaním, že v konkrétnom prípade má ísť o informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy a vysvetlením, v čom táto definícia spočíva, možno akceptovať (prijať) nesprístupnenie informácie ako dôsledok prevažujúceho ústavného práva na ochranu osobnosti a súkromia pred právom verejnosti na informácie. Po ustálení (nie pred tým), že skutočne ide o informáciu majúcu podklad v osobnej a súkromnej sfére dotknutej osoby a nie je povahy verejnej alebo verejne prezentovanej, povinná osoba skúma, či sprístupnenie informácie ustanovuje osobitný zákon alebo dotknutá osoba udelila k sprístupneniu predchádzajúci písomný súhlas.
43. V prejednávanej veci senát kasačného súdu konštatoval, že v odôvodnení rozhodnutia sťažovateľa závery o nutnosti nesprístupniť požadované informácie z dôvodu podľa § 9 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. boli nedostatočne odôvodené a neposkytovali účastníkovi možnosť oboznámiť sa s úvahami správneho orgánu v korelácii so zisteným skutkovým stavom. Jednoduché konštatovanie, že správny orgán nesprístupnil tie informácie, ktoré sa týkajú osobných prejavov matky a sú naďalej podkladom pre ústne či písomné vyjadrenie v konaní pred súdom a pred orgánom činným v trestnom konaní a slúžia pre účely výkonu funkcie kolízneho opatrovníka v zmysle § 96b ods. 4 zákona o sociálnoprávnej ochrane detí, bez toho aby správny orgán zreteľne a konkrétne opísal takto ním klasifikované informácie a vysvetlil okolnosti špecifické pre svoje konštatovania odôvodňujúce ich vnímanie ako zasahujúce do osobnostných práv dotknutej osoby a jej súkromia, kasačný súd považuje za nedostatočné. 44.
Taký nedostatok odôvodnenia rozhodnutia orgánu štátu, ktoré nepostačuje na jeho vecné a právne posúdenie, ktoré nedáva účastníkovi konania zrozumiteľné odpovede na sporné otázky alebo ktoré použitou argumentáciou nedáva záruku vylúčenia možnej svojvôle zo strany správneho orgánu, nie je možné akceptovať. Súd nie je povinný a v podstate ani oprávnený nahrádzať činnosť správnych orgánov pri odôvodňovaní rozhodnutí. Platí, že vecne preskúmať zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je možné len za predpokladu jeho náležitého odôvodnenia, keď správny orgán náležitým spôsobom vyhodnotí námietky účastníka správneho konania.
45. Právna bezchybnosť rozhodnutia akéhokoľvek správneho orgánu, teda i žalovaného, spočíva v tom, že je vydané v písomnej forme, príslušným orgánom, v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci, obsahuje náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania i náležitosti ustanovené osobitnými právnymi predpismi. Odôvodnenie zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, podáva celkový prehľad o priebehu konania, reaguje na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania. Medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda. Odôvodnenie musí byť presvedčivé. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá ústavnému i zákonného rámcu. Nevyžaduje sa síce, aby na každú zistenú skutočnosť alebo každý argument účastníka konania, bola daná odpoveď v odôvodnení
rozhodnutia. Ak však ide o skutočnosť alebo argument, ktoré sú pre rozhodnutie podstatné, musí sa s nimi správny orgán v dôvodoch rozhodnutia vysporiadať. 46. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie Ústavou garantovaného základnému práva. S uvedeným právom je v rozpore úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, extrémny nesúlad medzi právnymi závermi a skutkovými zisteniami, prípadne len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie a vyhodnotenia jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené, alebo situácia, kedy právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú. Absencia takéhoto odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia.
Osobe dotknutej takýmto rozhodnutím je tým odňatá možnosť skutkovo či právne argumentovať proti záverom rozhodnutia. 47. Kasačný súd netvrdí a netvrdil to ani správny súd, že sťažovateľ a pred ním prvostupňový správny orgán boli povinní sprístupniť žalobcovi všetky ním požadované informácie.
Správny súd videl nedostatok rozhodnutia žalovaného v jeho nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, s čím sa kasačný súd stotožnil. V kasačnej sťažnosti sťažovateľ podrobne vysvetlil, ktoré žalobcom požadované informácie považoval za tie, ktoré v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. alebo § 96b ods. 4 zákona č. 305/2005 Z. z. nebolo podľa jeho názoru možné sprístupniť a vysvetlil i úvahy, ktoré ho k takémuto záveru viedli.
Nedostatok odôvodnenia napadnutých rozhodnutím ich dovysvetlením v konaní pred súdom však nemožno zhojiť. Pre správny súd (kasačný súd) posudzujúci zákonnosť správnou žalobou napadnutého rozhodnutia je právne relevantná len argumentácia uvedená v rozhodnutí správneho orgánu.
48. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov kasačný súd dospel k názoru, že sa správny súd posudzovanou vecou zaoberal dôsledne. Vysporiadal sa s podstatnými námietkami sťažovateľa a vyvodil správne skutkové aj právne závery, ktoré náležite aj odôvodnil, pričom dospel k správnym a nepochybným záverom o zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia.
Na základe uvedených zistení kasačný súd nepovažuje sťažnostné body kasačnej sťažnosti za opodstatnené, a preto podľa § 461 SSP kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol. 49. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd podľa § 167 v spojení s § 467 ods. 1 SSP Sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal. Naopak, v konaní pred kasačným súdom bol úspešný žalobca, preto mu patrí voči sťažovateľovi právo na ich náhradu.
50. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom kasačného súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 463 SSP a § 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 24. apríla 2025