← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Uznesenie·4. 12. 2023

4Svk/1/2021

ECLI:SK:NSSSR:2023:9621200035.1

Odmieta
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Krajský súd v Bratislave
Sp. zn. 1. inštancie
6S/10/2020
IČS
9621200035
Zdroj
PDF ↗

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD., členky senátu JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. a člena senátu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. - v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): X.. K.. C. F., nar. XX.XX.XXXX, N.. V.. D. č. XX, XXX XX T. proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska ul. 71, 813 11 Bratislava - o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky - sp. zn. 6Sžk/6/2021 zo dňa 14. apríla 2021 takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa odmieta . II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva . III. Sťažnosť žalobcu zo dňa 28.07.2021 sa v časti petitu 3/ a 5/ podľa § 18 ods. 2 Správneho súdneho poriadku postupuje Mestskému súdu Bratislava IV.

Odôvodnenie

1. Žalobou doručenou Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“) dňa 20.06.2019 [postúpenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj ako „krajský súd“) uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 6Sžk/18/2019 zo dňa 27.11.2019], sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým krajský súd povolí obnovu konania vedeného na krajskom súde pôvodne pod sp. zn. 1S/5/2015 (v spojení s rozhodnutím najvyššieho súdu - sp. zn. 7Sžo/ 296/2015) vo veci zrušenia rozhodnutia ministra spravodlivosti Slovenskej republiky č. 34120/ 2014/15/RK zo dňa 05.11.2014 v spojení s rozhodnutím Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, Odboru znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti - č. 34120/ 2014/15 zo dňa 15.08.2014. 2. O žalobe podľa bodu 1 krajský súd rozhodol uznesením č. k. 6S/10/2020-22 zo dňa 23. septembra 2020, a to tak, že túto odmietol. Zároveň žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania. Uvedené rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 05.11.2020, ktorý ho následne napadol kasačnou sťažnosťou. Túto podal na poštovú prepravu dňa 30.12.2020. 3. O kasačnej sťažnosti žalobcu rozhodol najvyšší súd uznesením sp. zn. 6Sžk/6/2021 zo dňa 14. apríla 2021, keď ustálil, že táto bola podaná po uplynutí jednomesačnej zákonnej lehoty na jej podanie (§ 443 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj ako „SSP“), a preto sa stala neprípustnou. Z uvedeného dôvodu ju odmietol ako oneskorene podanú (§ 459 písm. a) SSP).

4. Dňa 16. augusta 2021 boli Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší správny súd“ alebo „NSS“, príp. „NSS SR“) krajským súdom predložené dve podania žalobcu (ďalej aj ako „sťažovateľ“) označené ako „žiadosť o odpustenie zmeškanej lehoty č. k. 6S/10/2020“ zo dňa 28.07.2021 (ďalej aj ako „žiadosť o odpustenie zmeškanej lehoty“) a podanie označené ako „sťažnosť“ zo dňa 28.07.2021 (ďalej aj ako „sťažnosť“).

5. V žiadosti o odpustenie zmeškanej lehoty sťažovateľ uviedol informácie o svojom zdravotnom stave a skonštatoval, že do 13.07.2021 bol práceneschopný. Súčasťou tohto podania sťažovateľa je aj sken potvrdenia o jeho dočasnej pracovnej neschopnosti (č. T021289), podľa ktorého mal byť neschopný práce od 14.07.2020 do 13.07.2021.

6. V podaní označenom ako sťažnosť, sťažovateľ poukazuje na pochybenia správnych orgánov v konaniach, resp. rozhodnutiach, ktoré boli predmetom skorších súdnych prieskumov v režime správneho súdnictva. Na základe takto prezentovanej argumentácie následne v petite sťažnosti žiada, aby kasačný súd vydal uznesenie, ktorým rozhodne, že (1) „Základné práva občana X.., K.. (práv) C. F., podľa čl. 36 ods. 1, Listiny základných práv a slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd boli

Uzn. Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.04.2021 spis. zn. 6Sžk/6/2021, ktorým potvrdili Uzn. Krajského súdu v Bratislave zo dňa 23.09.2020 č. k. 6S/10/2020-22, boli porušené“.

Druhým petitom (2) sa sťažovateľ domáhal nasledovného výroku: „Veľký senát NS SR zrušuje Uzn. NS SR v Bratislave zo dňa 14.04.2021 pod sp. zn. 6Sžk/6/2021 v celom rozsahu a vec vracia NS SR Bratislava na ďalšie konanie“. Napokon sa sťažovateľ (petitmi (3) a (5)) domáhal toho, aby kasačný súd zaviazal žalovaného zaplatiť znalcovi (rozumej: sťažovateľovi) „škody spôsobené znalcovi za utajovanie obsahu spisu administratívneho spisu podľa Rozsudku ESĽP vo veci Salduz vs. Turecko v zložení majetková ujma 10 mesiacov trest zákazu znal. činnosti 827,56€/mesiac ako mesačný priemer z príjmu znal. činnosti za roky 2006 až 2013 - zásada rovnosti zbraní = majetková ujma 8275,50 €, nemajetková ujma 10 tis. € (totožná s rozsudkom ESĽP). Náklady procesnej obrany 1x cesta na MS SR (Trebišov - BA) nutne právne zast. - nebol som ešte Mgr. práv. podanie na KS-BA a podanie na NS SR a s tým spojená administratívna práca vo výške 3 tis. €. Náklady na zvýšené výdavky na lieky od 25.02.2014 doteraz 7 rokov x 500,- €/rok = 3500€. 5/ MS SR je povinné zaplatiť za psychickú a morálnu

ujmu za zvýšený stres a zdrav. problémy za obdobie od 25.02.2014 doteraz t. j. 7 rokov x 7 tis. €/rok = 42 tis. €.“. Svoj celkový nárok voči žalovanému vyčíslil sťažovateľ ku dňu 28.07.2021 vo výške 66.775,50 € [pozn. kasačného súdu: petit sťažnosti sťažovateľa položku, resp. petit č. (4) neobsahuje]. 7.

Prejednávaná vec bola dňa 04. augusta 2021 predložená na konanie a rozhodnutie najvyššiemu správnemu súdu - ako súdu príslušnému na konanie vo veciach kasačných sťažností podľa príslušných ustanovení SSP. Na tomto súde bola vec prostredníctvom technických a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky náhodným výberom pridelená na rozhodnutie senátu 4S (sp. zn. 4Svk/1/ 2021). 8. Na základe oznámenia JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. - členky senátu 4S - predseda najvyššieho správneho súdu rozhodnutím sp. zn. 4Svk/1/2021 zo dňa 18. novembra 2021 uvedenú sudkyňu - ako predsedníčku senátu vylúčil z konania. Výrokom II predmetného rozhodnutia bola za predsedníčku senátu vo veci určená JUDr. Petra Príbelská, PhD. 9.

Skôr ako kasačný senát pristúpil ku skúmaniu materiálnej dôvodnosti argumentácie sťažovateľa obsiahnutej v sťažnosti, musel skúmať, či má právomoc konať a rozhodovať vo veciach vymedzených v petite podanej sťažnosti (k tomu pozri bod 6 tohto odôvodnenia vyššie).

10. Po ich vyhodnotení, kasačný súd zistil, že najvyšší správny súd má zákonnú právomoc konať a rozhodovať výlučne o petite (2). Ak sa sťažovateľ domáhal vyslovenia porušenia svojich základných práv rozhodnutím najvyššieho súdu, resp. krajského súdu, mohol tak urobiť doručením ústavnej sťažnosti Ústavnému súdu Slovenskej republiky (petit (1)).

Na strane druhej, petity (3) a (5) sú vo svojej podstate návrhom smerujúcim k vyplateniu uplatneného peňažného plnenia (náhrada škody a i.) v prospech sťažovateľa Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky a ako také, príslušné návrhy sťažovateľa spadajú pod právny režim civilného súdneho konania, nie pod správne súdnictvo.

11. Vychádzajúc z uvedeného potom kasačný senát následne skúmal, či sú splnené zákonné podmienky na to, aby materiálne prejednal a rozhodol o podanej sťažnosti v rozsahu petitu (2), keď dospel k záveru, že tomu tak nie je. Kasačná sťažnosť sťažovateľa totiž smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému táto nie je prípustná.

12. Z ustanovenia § 439 ods. 1 SSP (v znení účinnom v čase podania sťažnosti) vyplývalo, že „Kasačná sťažnosť je prípustná proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu, ak tento zákon neustanovuje inak.“ (pozn. kasačného súdu - analogická úprava platí aj v čase rozhodovania kasačného súdu v tejto veci, keď ustanovenie § 439 ods. 1 SSP odkazuje na rozhodnutia správnych súdov uvedených v § 10 SSP - Správny súd v Bratislave, Správny súd v Banskej Bystrici a Správny súd v Košiciach). Je nepochybné, že podanou sťažnosťou sa sťažovateľ domáha zrušenia skoršieho rozhodnutia najvyššieho súdu (sp. zn. 6Sžk/6/2021 zo dňa 14. apríla 2021), ktoré však nie je rozhodnutím „krajského súdu“ (ako to predpokladá ustanovenie § 439 ods. 1 SSP), a preto je sťažnosť sťažovateľa vo vzťahu k uvedenému rozhodnutiu neprípustná.

13. Pre úplnosť je potrebné dodať, že ak sa sťažovateľ domáhal toho, aby o zrušení skoršieho rozhodnutia najvyššieho súdu (sp. zn. 6Sžk/6/2021 zo dňa 14. apríla 2021) rozhodol tzv. Veľký senát NS SR (dnes - NSS SR), na takýto postup neboli splnené zákonné podmienky.

Veľký senát NSS SR nie je odvolacím senátom, resp. kasačným senátom vo vzťahu k rozhodnutiam vydaným kasačnými senátmi najvyššieho správneho súdu. K tomu, aby vo veci konal a rozhodoval tzv. Veľký senát NSS SR je potrebné, aby nastala jedna z právnych situácií predvídaných ustanovením § 22 SSP (v spojení s § 466 SSP), pričom ani jedna z nich v súdenej veci nenastala. I napriek tejto nesprávnosti v petite (2), kasačný súd - hodnotiac podanú sťažnosť materiálne - konštatuje, že práve z dôvodov uvedených v bode 12 tohto uznesenia, na konanie a rozhodovanie o petite (2) sťažovateľa nie je daná právomoc ani na strane kasačného senátu najvyššieho správneho súdu. Z tohto dôvodu sťažnosť sťažovateľa v časti petitu (2) najvyšší správny súd podľa § 459 písm. c) SSP výrokom I tohto uznesenia odmietol ako

neprípustnú. V tejto súvislosti najvyšší správny súd odkazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorého „Súčasťou základného práva na spravodlivé súdne konanie je aj právo na to, aby opravný súd konal a rozhodol o podanom (riadnom alebo mimoriadnom) opravnom prostriedku v prípade, ak účastník konania splnil všetky zákonom požadované predpoklady na prípustnosť takého opravného prostriedku, pričom ak nie sú splnené zákonom ustanovené podmienky prípustnosti opravného prostriedku, a napriek tomu sa opravný súd týmto opravným prostriedkom vecne zaoberá, môže dôjsť k porušeniu základného práva na spravodlivé súdne konanie.“ (Ústavný súd SR, sp. zn. III. ÚS 354/06).

14. Kasačný senát v rámci skúmania petitov uvedených v sťažnosti sťažovateľa ďalej zistil, že petitom (3) a (5) sa tento domáha od žalovaného náhrady škody a iných peňažných plnení v celkovej výške 66.775,50 Eur. Ako je uvedené vyššie, tieto peňažné plnenia, resp.

rozhodovanie o dôvodnosti tvrdeného nároku a jeho rozsahu, nepatrí do vecnej právomoci správnych súdov. Z tohto dôvodu najvyšší správny súd postupom podľa § 18 ods. 2 SSP („(2) Ak správny súd zistí, že nie je vecne, miestne alebo kauzálne príslušný, postúpi vec uznesením súdu alebo správnemu súdu. Nižší správny súd je postúpením veci vyšším správnym súdom viazaný.“) výrokom III tohto uznesenia postúpil sťažnosť sťažovateľa v rozsahu petitov (3) a (5) Mestskému súdu Bratislava IV.

15. V kontexte petitu (1) sťažnosti, ktorým sa sťažovateľ od kasačného súdu domáhal vyslovenia toho, že „Uzn. Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.04.2021 spis. zn. 6Sžk/6/2021, ktorým potvrdili Uzn. Krajského súdu v Bratislave zo dňa 23.09.2020 č. k. 6S/10/2020-22“ boli porušené jeho základné práva, najvyšší správny súd uvádza, že na skúmanie predmetných ústavnoprávnych otázok nemá právomoc. Skúmať prípadné porušenie ústavných práv sťažovateľa, či už rozhodnutím súdu alebo jeho nekonaním, patrí výlučne Ústavnému súdu

Slovenskej republiky. Na strane druhej, kasačný súd sťažnosť sťažovateľa v rozsahu petitu (1) nemohol postúpiť na konanie Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ako to urobil vo vzťahu k návrhom sťažovateľa, o ktorých má rozhodovať civilný súd). Postúpenie veci Ústavnému súdu Slovenskej republiky, ako orgánu verejnej moci s právomocou preskúmať napadnuté rozhodnutia v ústavnoprávnom kontexte, najvyšším správnym súdom nie je možné, pretože konanie pred ústavným súdom nemožno začať tak, že všeobecný súd, do sústavy ktorých v súčasnosti patrí aj najvyšší správny súd, vec postúpi ústavnému súdu (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 12/1995 z 18. januára 1995).

16. Pre úplnosť kasačný súd napokon uvádza, že ak sťažovateľ požiadal o odpustenie zmeškanej lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (i keď bez bližšej špecifikácie, či sa žiadosť týka kasačnej sťažnosti, o ktorej už bolo rozhodnuté - sp. zn. 6Sžk/6/2021 alebo sťažnosti v tomto konaní), podľa § 443 ods. 5 SSP je inštitút odpustenia zmeškania lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ex lege vylúčený. Predmetná žiadosť sťažovateľa - a to bez ohľadu na to, ku ktorej sťažnosti sa viaže - je vzhľadom na uvedené bez právnej relevancie. Naviac, ak by táto žiadosť mala smerovať k sťažnosti, ktorá je predmetom tohto konania, skúmanie tejto otázky je materiálne bezpredmetné z dôvodu, že sťažovateľ sťažnosť podal proti rozhodnutiu, proti ktorému kasačná sťažnosť prípustná nie je. Právne otázky týkajúce sa včasnosti jej podania sú irelevantné, keďže z kasačného prieskumu je vylúčený samotný objekt prieskumu, ku ktorému sa podaná sťažnosť viaže.

17. Neprípustnosť odpustenia zmeškanej lehoty na podanie kasačnej sťažnosti potvrdzuje aj právna doktrína, podľa ktorej „Správny súdny poriadok nepripúšťa odpustenie zmeškania lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Znamená to, že pokiaľ kasačná sťažnosť nebude podaná v zákonom stanovenej lehote, bude kasačný súd postupovať podľa § 459 písm. a) SSP a kasačnú sťažnosť odmietne ako neprípustnú z dôvodu, že bola podaná oneskorene.

V prípade, ak kasačná sťažnosť bude obsahovať aj žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty, kasačný súd o tejto žiadosti nebude rozhodovať samostatným rozhodnutím, pretože zákon explicitne odpustenie zmeškania lehoty vylučuje. Kasačný súd sa bude venovať žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty v odôvodnení uznesenia, ktorým podľa § 459 písm. a) SSP kasačnú sťažnosť odmietne ako oneskorene podanú. Tento záver zodpovedá aj zásade hospodárnosti konania. Pokiaľ ide o ďalšiu procesnú zásadu, a to, že o každom návrhu má súd rozhodnúť, jednoznačne obstojí argument, že výrok o odmietnutí kasačnej sťažnosti v sebe zahrňuje aj negatívne rozhodnutie o žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty s tým, že dôvody zamietnutia tejto žiadosti kasačný súd uvedie v odôvodnení svojho rozhodnutia“ - (FILOVÁ, Anita. § 444 [Miesto na podanie kasačnej sťažnosti].

In: BARICOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, ŠTEVČEK, Marek, FILOVÁ, Anita a kol. Správny súdny poriadok. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck,

2017, s. 1647.). Vzhľadom na vyššie uvedené je zároveň potrebné doplniť, že predseda senátu krajského súdu (§ 70 SSP) nepochybil, ak o predmetnej žiadosti sťažovateľa pred predložením veci kasačnému súdu formálne nerozhodol, keď neaplikovateľnosť predmetného inštitútu v kasačnom konaní odôvodňuje kasačný súd priamo v tomto rozhodnutí, ktorým odmieta sťažnosť sťažovateľa. Naviac, ako uviedol kasačný súd vyššie v bode 16 tohto uznesenia, otázka dodržania alebo nedodržania lehoty na podanie kasačnej sťažnosti v súdenej veci nie je relevantná, keďže jej dodržanie by bolo dôvodné skúmať výlučne v prípade, ak by bola sťažnosť podaná proti rozhodnutiu, proti ktorému prípustná je, čo však nie je súdený prípad. 18. O trovách konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 v spojení s § 170 písm. a), t. j. vzhľadom na odmietnutie kasačnej sťažnosti - pri analogickej aplikácii § 170 písm. a) SSP na kasačné konanie - účastníci konania nemajú nárok na náhradu trov konania. Kasačný súd v tejto súvislosti dopĺňa, že žalobcovi by náhradu trov konania nemohol priznať ani z dôvodu jeho neúspechu v tomto konaní (keďže odmietnutie kasačnej sťažnosti spôsobil on sám tým, že túto podal proti rozhodnutiu, proti ktorému kasačná sťažnosť prípustná, pričom o nemožnosti podať opravný prostriedok proti predmetnému rozhodnutiu bol sťažovateľ riadne poučený priamo v rozhodnutí, proti ktorému sťažnosť podal). Žalovanému by - naopak - náhradu trov konania súd nemohol priznať z dôvodu prekážok uvedených § 168 SSP („Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.“), keď kasačný súd v rámci konania neidentifikoval žiadnu okolnosť, ktorá by odklon od predmetnej zákonnej úpravy odôvodňovala. 19. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 463 SSP, § 147 ods. 2 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 4. decembra 2023

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Uznesenie 4Svk/1/2021 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik