4Svk/1/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a členov senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., LL.M. a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: H. Y., nar. XX.XX.XXXX, L. XX, W., práv. zast.: Mgr. Martin Kirica, advokát - so sídlom Mostná 42, Nitra, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, Štefánikova trieda 69, Nitra, za účasti: 1/ I. V., U. N. XXX, U. N., 2/ Y. V., Q. XX, Q., 3/ W. V., Q. XX, Q., 4/ K. V., Y. X, W., 5/ V. V., Y. X, W., v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-NR-OVBP2-2019/043559-002 zo dňa 14. 11. 2019, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k.: 11S/11/2020-93 zo dňa 18. mája 2021, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta . II. Účastníkom sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Konanie pred správnym súdom

XXX, XXX/XXX, XXX/X, XXX/XX, . v kat. území U. N., ku ktorým stavebník preukázal nájomnú zmluvu s vlastníkom za účelom výstavby rodinných domov [k tomu pozri aj bod 17 tohto odôvodnenia]. O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 168 SSP a § 169 SSP tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Bolo nepochybné, že v predmetnej veci pre vydanie územného rozhodnutia podľa § 37 stavebného zákona ako záväzný podklad slúžil územný plán obce Veľký Lapáš, ktorý bol schválený uznesením obecného zastupiteľstva č. 4M/2008 zo dňa 05. 12. 2008 a následne boli prijaté zmeny a doplnky územného plánu - uznesením obecného zastupiteľstva č. 3M/2010 zo dňa 20. 03. 2010 vyhlásené Všeobecne záväzné nariadenie č. 2/2010 dňa 20. 09. 2010 Zmeny a doplnky UPD č. 1. Rovnako tak zo spisu nevyplývala pochybnosť o tom, že sporné parcely sú evidované ako orná pôda. Spor nastal až ohľadom toho, keď stavebný úrad nevydal územné rozhodnutie dôvodiac tým, že územný plán obce uvedenú lokalitu nerieši.

3. K tvrdeniu žalobcu, ktorý mal za to, že toto posúdenie je nesprávne a malo by sa postupovať podľa § 37 ods. 1 druhej vety stavebného zákona správny poukázal na tú skutočnosť, že aj v stavebnom zákone je uvedené „ak pre územie nebol vypracovaný územný plán obce alebo zóny“, pričom treba vychádzať z toho, že územný plán obce sa spracúva pre územie jednej obce alebo pre územie dvoch alebo viacerých obcí a územný plán obce ustanovuje, pre ktoré časti obce treba obstarať a schváliť územný plán zóny. Žiadna z uvedených skutočností v konaní preukázaná, ako ani tvrdená žalobcom nebola, a preto bolo potrebné ustáliť, že pre celé územie obce Veľký Lapáš bol spracovaný územný plán obce, ktorý sporné parcely neriešil ako územie na individuálnu bytovú výstavbu. Sporné parcely boli evidované ako orná pôda, čo nebolo sporné. Okrem toho k územnému plánu obce je potrebné na vysvetlenie uviesť, že obec, resp. obecné zastupiteľstvo vytvorením územného plánu obce uplatňuje svoju kompetenciu, ktorá mu vyplýva z platných právnych predpisov.

Z uvedeného podľa správneho súdu vyplýva len to, že práve územným rozhodnutím sa umiestňujú stavby na pozemku, mení sa využitie územia a chránia sa ním dôležité záujmy v území, čo je nesporné aj v danom prípade. Sporom bolo to, že územné rozhodnutie v danej veci nebolo vydané, a to z dôvodu, že sporná lokalita nie je v územnom pláne obce určená na individuálnu bytovú výstavbu. Preto daná námietka žalobcu bola podľa názoru správneho súdu irelevantná.

II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenie

Zároveň požiadal o náhradu trov konania v plnom rozsahu. 9. Podľa sťažovateľa správny súd svojvoľne vyložil znenie zákona v pojme „územie“. Správny súd si tento pojem stotožnil s pojmom celé územie obce, v zmysle - katastrálne územie obce. Z kontextu stavebného zákona pritom nevplýva, že by zákon mal na mysli v ustanovení § 37 ods. 1 druhá veta stavebného zákona, celé územie obce v zmysle administratívneho členenia územia Slovenskej republiky. Práve naopak, stavebný zákon v Oddiele 8. vždy s pojmom „územie“ spája len konkrétnu lokalitu, ktorá je príslušným konaním dotknutá, v tomto konkrétnom prípade teda ide o lokalitu „Západné Záhumenice“ v ktorom sú umiestnené parcely registra „C“ KN podľa návrhu na vydanie územného rozhodnutia zo dňa 23.7.2018 doručeného na obecný úrad Obce Veľký Lapáš.

Predmetom žaloby bol namietaný nezákonný postup stavebného úradu, a nie orgánu ochrany poľnohospodárskej pôdy. 11. Správny súd sa v bode 41 rozsudku nestotožnil so žalobcom namietanou aplikáciou § 32 ods. 1 stavebného zákona na daný skutkový stav. Ak by skutočne platil výklad právneho predpisu predložený v napadnutom rozsudku, že zmeniť využitie územia môže len územný plán, potom by ustanovenie zákona o tom, že územným rozhodnutím možno meniť využitie územia, bolo zbytočné, pritom zákon ako právna norma je nadradený územnému plánu.

Sťažovateľ vôbec nespochybňuje právo verejnosti zúčastňovať sa správy vecí verejných, ale súkromný pozemok a súkromná aktivita nie je verejná, preto sa dožaduje rozhodnutia správneho orgánu vydaného nie na základe svojvôle ale na základe zákona, ako mu Ústava SR ukladá v čl.2 ods.2. Pokiaľ by v územnom pláne bolo zakomponované, že daná lokalita je určená výlučne na poľnohospodársku činnosť, potom by pre sťažovateľa bolo riešením žiadať o zmenu územného plánu tak, ako to uviedol správny súd.

Tým, že sa žalovaný správny orgán, ako aj správny súd priklonili k nesprávnemu výkladu zákona a dotknutých právnych predpisov, zaťažili žalobou napadnuté rozhodnutie aj vadou nepreskúmateľnosti. Zamietnuť návrh na vydanie územného rozhodnutia nemôže stavebný úrad z akéhokoľvek dôvodu, ale len striktne podľa zákona. Sťažovateľ zotrval na právnom názore, že keďže pre riešené územie nebol spracovaný územný plán obce, mal stavebný úrad povinnosť postupovať podľa § 37 ods. 1 stavebného zákona tak, ako konal dve funkčné obdobia úradujúci starosta a predchodca súčasnej starostky, ktorý zahájil územné konanie v súčinnosti s dlhoročnou pracovníčkou stavebného úradu, ktorá následne územné rozhodnutie napísala a nastupujúca starostka ho mala len podpísať.

III. Konanie na kasačnom súde

17. Z predloženého administratívneho spisu kasačný súd zistil, že dňa 23. 07. 2018 bol na Obecný úrad Veľký Lapáš doručený návrh na vydanie územného rozhodnutia podľa § 35 stavebného zákona a tiež § 3 vyhlášky MŽP SR č. 453/2000 Z. z. navrhovateľmi, ktorí sa domáhali vydania územného rozhodnutia o umiestnení stavby: výstavba 7 RD - Veľký Lapáš v rozsahu objektovej skladby navrhovanej stavby: a) stavebné objekty:

18. Ako miesto návrhu na umiestenie stavby určili Extravilán a charakteristiku dotknutého územia uviedli tak, že uznesením č. 164/2017 zo 17. riadneho zasadnutia Obecného zastupiteľstva vo Veľkom Lapáši zo dňa 16.06.2017 bola odhlasovaná na bytovú výstavbu. Doterajší spôsob využitia územia bol určený ako orná pôda a účel stavby - bytová stavba. Súčasťou návrhu bol aj projekt pre územné rozhodnutie, názov Výstavba 7 RD - Veľký Lapáš a príslušné stanoviská dotknutých orgánov. 19.

20. Okrem toho podaním zo dňa 18.01.2019 stavebný úrad vyzval navrhovateľov, aby najneskôr v lehote do 60 dní odo dňa doručenia výzvy k žiadosti o vydanie územného rozhodnutia doplnili tieto doklady - stanovisko Okresného úradu Nitra, pozemkový a lesný odbor, odbor opravných prostriedkov, na základe stanoviska Okresného úradu Nitra, pozemkový a lesný odbor, číslo: OU-NR-PLO-2018/024960 zo dňa 29. 05. 2018 z dôvodu, že predložený zámer nie je zapracovaný v schválenom územnom pláne obce Veľký Lapáš.

Predmetné rozhodnutie napadli odvolaním navrhovatelia, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OU-NR-OVBP2-2019/028402 zo dňa 01. 07. 2019 tak, že rozhodnutie Obce Veľký Lapáš č. 944/2018-003 zo dňa 29. 03. 2019 zrušil a vec vrátil Obci Veľký Lapáš na nové prejednanie a rozhodnutie z procesných dôvodov. Obec Veľký Lapáš ako miestne príslušný stavebný úrad podľa ustanovenia § 117 ods. 1 stavebného zákona, rozhodnutím č. 944/2018-005 zo dňa 24. 07. 2019 návrh na vydanie územného rozhodnutia o umiestení stavby bližšie špecifikovanej v rozhodnutí v súlade s ustanovením § 37 ods. 4 stavebného zákona opätovne zamietol.

obce. Uvedená lokalita nie je určená v územnoplánovacej dokumentácií na individuálnu bytovú výstavbu a technickú infraštruktúru. Predložený návrh z hľadiska navrhovaného funkčného využívania územia je potrebné zosúladiť so záväznými podmienkami definovanými v návrhu funkčnej a priestorovej regulácie pre Obec Veľký Lapáš. Územný plán pre Obec Veľký Lapáš rieši funkčné využívanie plôch a nie parcely.

23. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

25. Podľa § 37 ods. 1 stavebného zákona, podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce podklady podľa § 7a; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom zisťovaní.

27. Predmetom konania v danej veci bolo rozhodnutie stavebného úradu, ktorý vydal rozhodnutie (prvostupňové rozhodnutie), ktorým zamietol návrh na vydanie územného rozhodnutia o umiestení stavby „Výstavba 7 RD - Veľký Lapáš" na pozemku parc. č. XXX/ XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/X, XXX/XX, v kat. území U. N., ku ktorým stavebník preukázal nájomnú zmluvu s vlastníkom za účelom výstavby rodinných domov.

Kasačný súd preto nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku. Tieto závery spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s nimi kasačný súd stotožňuje v celom rozsahu, považujúc právne posúdenie veci správnym súdom za správne.

30. V tomto zmysle kasačný súd uvádza, že už zo samotného citovaného znenia § 37 ods. 1 stavebného zákona vyplýva, že záväzným podkladom, z ktorého sa vychádza pri vydávaní územného rozhodnutia, je územný plán obce alebo zóny, pričom treba vychádzať z toho, že územný plán obce sa spracúva pre územie jednej obce alebo pre územie dvoch alebo viacerých obcí a územný plán obce ustanovuje, pre ktoré časti obce treba obstarať a schváliť územný plán

Z uvedeného dôvodu stavebný úrad postupoval správne pokiaľ zamietol návrh na vydanie územného rozhodnutia z dôvodu, že musí rešpektovať prijaté zastavovacie podmienky a regulatívy, ktoré boli prijaté v schválenom územnom pláne obce. Preto námietka sťažovateľa, že „zamietnuť návrh na vydanie územného rozhodnutia nemôže stavebný úrad z akéhokoľvek dôvodu, ale len striktne podľa zákona“ nemá oporu v administratívnom spise, keď stavebný úrad postupoval podľa § 37 ods. 1 stavebného zákona.

Dokonca ani sám sťažovateľ v kasačnej sťažnosti neuvádza, od čoho odvíja svoj záver, že pojem „územie“ pre účely § 37 ods. 1 (druhá veta) stavebného zákona je potrebné vykladať inak, ako to prezentoval správny súd v napadnutom rozsudku.

sú . . . .“. Zákonodarca teda v prvej § 37 ods. 1 stavebného zákona stanovil všeobecné pravidlo, že podkladom pre vydanie územného rozhodnutia je územný plán obce, resp. zóny. Podľa § 12 ods. 1 stavebného zákona, územný plán zóny sa spracuje pre časť obce, „ak schválený územný plán obce ustanovuje a) obstarať územný plán zóny pre vymedzenú časť obce, b) vymedziť pozemok alebo stavbu na verejnoprospešné účely“. V súdenej veci nie je splnená ani jedna z uvedených podmienok, t. j. neexistuje územný plán zóny, a preto - ako už kasačný súd uviedol vyššie - stavebný úrad nemohol vychádzať zo žiadneho relevantného územného plánu zóny.

34. Akonáhle totiž existuje územný plán obce, ktorý akýmkoľvek spôsobom reguluje dotknutú oblasť/plochu, postupuje sa práve podľa týchto podkladov a neobstarávajú sa podklady podľa § 37 ods. 1 druhá veta stavebného zákona. Je totiž splnená podmienka, že predmetné územie je zahrnuté do územného plánu. Za reguláciu určitej plochy pritom treba považovať aj to, ak sa na dotknutých plochách nešpecifikujú konkrétne stavebné podmienky (napr. práve vzhľadom na to, že táto nie je a priori určená na realizáciu stavebnej činnosti) indikujúc, že v rámci predmetnej plochy je vylúčená akákoľvek stavebná činnosť, ako napr. aj to, ak z územného plánu vyplýva, že príslušná „lokalita nie je určená v územnoplánovacej dokumentácii na IBV a technickú infraštruktúru“, čo v súdenej veci správne ustálil aj správny súd (str. 9 napadnutého rozsudku). Mať spracovaný územný plán obce alebo zóny (pre účely § 37 ods. 1 druhá veta stavebného zákona) znamená, že táto podmienka je splnená, ak je dotknutá plocha do územného plánu akýmkoľvek regulačným režimom účinne zahrnutá, čo v súdenej veci splnené bolo.

35. Sám sťažovateľ vo svojej žiadosti o vydanie územného rozhodnutia pritom výslovne uviedol, že aktuálny spôsob využitia územia je „orná pôda“, pričom toto územie následne charakterizoval ako plochu určenú pre individuálnu výstavbu podľa uznesenia č. 164/2017

36. Ak totiž sťažovateľ v kasačnej sťažnosti (str. 4) opätovne namietal, že práve uznesením č. 164/2017 malo byť celé územie „Západné Záhumenice“ (dotknutá lokalita) schválené na individuálnu bytovú výstavbu, tento jeho predpoklad je nesprávny. Ako to vyplýva aj zo zverejnených informácií na webovej stránke Obce Veľký Lapáš, predmetným uznesením bol schválený „zámer na zmenu a doplnenie ÚPD obce Veľký Lapáš v lokalite Západné Záhumenice na základe predložených žiadostí za podmienky úhrady nákladov na zmenu a doplnenie ÚPD žiadateľmi v plnom rozsahu“, čo však nie je schválenie samotnej zmeny územného plánu. Vo svojej podstate je to podklad, na základe ktorého mohli začať formálnoprávne úkony smerujúce k „pretaveniu“ predmetného zámeru zmien do vlastného znenia územného plánu. Schválenie zámeru zmien územného plánu a schválenie zmien územného plánu sú dva rôzne právne inštitúty, ktoré nie je možné zamieňať.

37. V súhrne je preto možné uviesť, že ak v dotknutom území nebolo podľa územného plánu obce možné postaviť rodinné domy, resp. realizovať stavebnú činnosť, ku ktorej žiadosť sťažovateľa smerovala, avšak lokalita je zahrnutá do územného plánu obce, túto situáciu je pre účely súdenej veci potrebné vyhodnotiť tak, že územný plán dotknutú lokalitu reguluje (§ 37 ods. 1 veta prvá stavebného zákona) - neurčením predmetnej lokality ako stavebnej plochy - a nie tak, že pre územie neexistuje územný plán, a preto je potrebné postupovať podľa § 37 ods. 1 veta druhá stavebného zákona. Rovnako sa sťažovateľ nemohol o možnosť umiestnenia rodinných domov domáhať v súdenej veci ani odkazom na uznesenie obecného zastupiteľstva Obce Veľký Lapáš (č. 164/2017), keďže týmto uznesením bol schválený len „zámer“ zmien, nie samotné zmeny územného plánu. Argumentácia sťažovateľa tým, že v predmetnej lokalite už bola nejaká stavebná činnosť realizovaná, príp. že boli získané súhlasy napr. na prípojky, že „predchádzajúci starosta dal osadiť elektrické káble“ a pod., sú v súdenej veci bez väčšej

38. Už len pre úplnosť kasačný súd dopĺňa, že z dôvodu koncentrácie konania nemôže prihliadať na dodatočnú argumentáciu a dodatočné listiny produkované sťažovateľom až v priebehu kasačného konania (najmä prehlásenie T.. K.. U.. V., Z..) - § 441 („V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.“)

40. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré podľa obsahu súdnych spisov nenastali, preto súd žalovanému právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal. Ďalším účastníkom konania kasačný súd neuložil žiadnu povinnosť, preto im rovnako náhradu trov konania nepriznal.

V Bratislave dňa 31. januára 2024