4Svk/1/2023
ECLI:SK:NSSSR:2024:1022200306.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- 5S/52/2022
- IČS
- 1022200306
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: M.. Q. N., narodená XX. B. XXXX, bytom v K., Z. F.. Č.. XX, právne zast.: Advokátska kancelária Ettor & Niess s.r.o., so sídlom v Bratislave, Živnostenská 2, IČO: 55471081, proti žalovanej: Mestská časť Bratislava - Devín, so sídlom v Bratislave, Kremeľská ul. č. 39, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovanej z 29. decembra 2021, Číslo: D-2021/91//2874/ozkk/Su, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 9. augusta 2022, č. k. 5S/52/2022-24, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobkyne zamieta. Účastníkom konania nepriznáva nárok na náhradu trov kasačného konania.
Odôvodnenie
I.
1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) uznesením z 9. augusta 2022, č. k. 5S/ 52/2022-24 odmietol správnu žalobu ako neprípustnú podľa § 98 ods. 1 písm. g/ v spojení s § 7 písm. e/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti opatrenia žalovanej z 29. decembra 2021, Číslo: D-2021/91//2874/ozkk/Su, ktorým žalovaná ako stavebný úrad nevyhovela žiadosti žalobkyne o prerušenie konania. V tomto smere žalovaná v prvom rade uvádzala, že nakoľko žalobkyňou podaná žiadosť o dodatočné povolenie zmeny stavby pred jej dokončením neobsahovala všetky podklady potrebné pre posúdenie žiadosti, bola vyzvaná na ich doloženie a zároveň konanie bolo prerušené. Jeden z podkladov, ktoré bola povinná žalobkyňa doložiť, predstavovalo aj záväzné stanovisko hlavného mesta SR Bratislavy. Žalobkyňa žiadala prerušiť konanie s ohľadom na skutočnosť, že všeobecne záväzné nariadenie č. 4/2018 z 15. októbra 2018, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť Územného plánu zóny Devín I upravujúca už prísnejší koeficient zastavanosti na príslušnom území oproti predchádzajúcemu územnému plánu, a z ktorého by mal v procese vydania záväzného stanoviska vychádzať Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy, bolo Okresnou prokuratúrou Bratislava IV napadnuté správnou žalobou. Žalovaná žiadosť žalobkyne vyhodnotila ako neopodstatnenú majúc primárne za to, že jednak konanie vedené na krajskom súde pod sp. zn. 1S/186/2019 nebolo k vydaniu tohto opatrenia (t.j. k 29. decembru 2021) ukončené, a teda všeobecne záväzné nariadenie bolo stále účinné a stavebný úrad bol povinný podľa neho i naďalej postupovať a jednak z dôvodu, že v čase podania žiadosti žalobkyne o prerušenie konania bolo už predmetné konanie prerušené z iného dôvodu. 2. Krajský súd po preskúmaní veci a samotného charakteru opatrenia žalovanej z 29.
decembra 2021 dospel k záveru, že predmetné opatrenie žalovanej nie je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu. 3. Napadnuté opatrenie žalovanej, ktorým oznámila žalobkyni, že nemôže vyhovieť jej návrhu na prerušenie konania, nie je podľa názoru krajského súdu opatrením orgánu verejnej správy v administratívnom konaní, ktoré by zakladalo, menilo, rušilo alebo deklarovalo práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobkyne alebo sa ich priamo dotýkalo. Pripomenul, že v správnom súdnictve platí princíp, že predmetom súdneho prieskumu zákonnosti je až konečné administratívne rozhodnutie alebo opatrenie. Čiastkové rozhodnutia predbežnej povahy, podkladové rozhodnutia alebo opatrenie sa preskúmavajú až v spojení s konečným rozhodnutím, pretože sami o sebe nevyvolávajú ujmu na právach v zmysle § 7 písm. e/ SSP. Nesplnenie tejto procesnej podmienky vedie k odmietnutiu žaloby ako neprípustnej podľa § 98 ods. 1 písm. g/ SSP. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 170 písm. a/ SSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá.
II.
4. Proti napadnutému uzneseniu v zákonnej lehote podala kasačnú sťažnosť žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu namietajúc nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom. Vyčítala, že SSP umožňuje preskúmať zákonnosť aj rozhodnutí a opatrení predbežnej, procesnej a poriadkovej povahy, ak by mohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka administratívneho konania. V prejednávanom prípade ide o opatrenie žalovanej, ktorým bolo žalobkyni oznámené, že jej žiadosti o prerušenie konania z dôvodu prebiehajúceho súdneho konania vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1S/186/2019, ktoré nie je právoplatne skončené, a predmetom ktorého je preskúmanie zákonnosti nového územného plánu č. 183/2018 z 15. októbra 2018, ktorého aplikáciu vyžaduje žalovaná v konaní žalobkyne o jej Žiadosti o dodatočné povolenie zmeny stavby pred dokončením, nie je možné vyhovieť, pretože „Stavebné povolenie D-2017/320/2729/A23/SU zo dňa 04. 10. 2017 bolo vydané v čase platnosti Územného plánu Bratislavy a Žiadosť o dodatočné povolenie zmeny stavby pred jej dokončením bola podaná do podateľne stavebného
úradu dňa 31. 03. 2021, t. j. za účinnosti VZN č. 4/2018, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť Územného plánu zóny Devín I, a preto žalovaná ako stavebný úrad posudzuje Dodatočné povolenie zmeny stavby pred jej dokončením podľa „Územného plánu zóny Devín I“ (ďalej ÚPN - Z Devín I) a napriek tomu, že VZN č. 4/2018 zo dňa 15. 10. 2018 s účinnosťou od 01. 03. 2019 bolo napadnuté žalobou, o ktorej nebolo doposiaľ rozhodnuté, nebolo teda zrušené, a preto je účinné a stavebný úrad je povinný podľa neho postupovať a vedenie súdneho konania nie je predbežnou otázkou, pre ktorú by bol stavebný úrad povinný alebo oprávnený konanie prerušiť a nejde ani o iný dôvod podľa všeobecného predpisu o správnom konaní (§ 29 zák. č. 71/1965 Zb. o správnom konaní), ani podľa stavebného zákona, na základe ktorého by mohol stavebný úrad konanie prerušiť.“ 5. Žalobkyňa v súlade s vyššie uvedeným trvala na tom, že napadnuté opatrenie sa jej vlastníckeho práva k postaveným nehnuteľnostiam dotýka, keďže od prerušenia konania o
dodatočnom povolení stavby pred dokončením a rozhodnutia veci krajským súdom pod sp. zn. 1S/186/2019, závisí aj možnosť použiteľnosti VZN č. 183/2018, v súlade s ktorým žalovaná od žalobkyne vyžaduje dodržať v konaní o dodatočné povolenie stavby koeficient zastavanosti 0,15 %, napriek tomu, že stavbu jej povolili podľa pôvodného VZN č. 4/2007, ktorý upravoval koeficient zastavanosti 0,23 %, a podľa ktorého bola stavba aj realizovaná.
Je v súlade so zásadou formálnej logiky, že pokiaľ bolo stavebníčke - žalobkyni vydané stavebné povolenie s platným koeficientom zastavanosti 0,23 % a v konaní o Dodatočnom povolení zmeny stavby pred dokončením už žalovaná vyžaduje koeficient zastavanosti 0,15 % podľa nového VZN č. 183/2018, ktoré je napadnuté žalobou na krajskom súde v konaní vedenom pod sp. zn. 1S/ 186/2019, ktoré nie je doposiaľ právoplatne skončené, dochádza k zásahu do vlastníckych práv žalobkyne k už postavenej stavbe, lebo sa tým zužuje rozsah existujúcej stavby vo vlastníctve žalobkyne a žalovaná tým dokonca podmieňuje vydanie rozhodnutia vo veci samej. Ide o zásadnú otázku, ktorá má vplyv na konanie o Dodatočnom povolení zmeny stavby pred dokončením, pretože v situácii, ak by žalovaná na svoje rozhodnutie aplikovala nové VZN č. 183/2018 a toto by bolo vyhlásené krajským súdom za rozporné s právnymi predpismi vyššej právnej sily v konaní vedenom pod sp. zn. 1S/186/2019, postupovala by v rozpore s § 47 Správneho poriadku. Počas prebiehajúceho konania na krajskom súde pod sp. zn. 1S/ 186/2019 už súladnosť VZN č. 183/2018 posudzuje krajský súd a nie žalovaná, ktorá napriek
tejto vedomosti trvá na aplikácii VZN č. 183/2018. Napadnuté opatrenie z 29. decembra 2021 č. D-2021/91/2874/ozkk/Su je preto v rozpore s § 29 ods. 1 Správneho poriadku, pretože žalovaná vie, že sa na súde začalo konanie o predbežnej otázke, ktorá má zásadný vplyv na konanie a túto skutočnosť ignoruje. 6. Žalobkyňa namietala, že sa krajský súd v napadnutom uznesení z 9. augusta 2022, č. k. 5S/52/2022-24 touto otázkou vôbec nevysporiadal a ani neskúmal existenciu výnimky upravenej v § 7 písm. e/ SSP, ktorá ho oprávňuje preskúmať napadnuté opatrenie.
Krajský súd nevysvetlil, prečo napadnutým opatrením žalovanej nedochádza k zásahu do vlastníckeho práva žalobkyne, a prečo teda neaplikoval článok 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a § 7 písm. e/ SSP v časti výnimky a napadnuté opatrenie žalovanej nepreskúmal. Žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že je v rozpore so zásadou hospodárnosti konania vznášať námietky voči meritórnemu rozhodnutiu, ktoré môže byť už v súčasnosti ovplyvnené rozhodnutím krajského súdu, sp. zn. 1S/186/2019, a preto je v súlade s § 29 ods. 1 Správneho poriadku, správne konanie prerušiť do právoplatného skončenia konania na krajskom súde vedeného pod sp. zn. 1S/186/2019.
7. Záverom navrhla, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky zrušil napadnuté uznesenie krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
III.
8. Žalovaná na základe výzvy krajského súdu sa vyjadrila k podanej kasačnej sťažnosti žalobkyne podaním z 21. októbra 2022. S názormi žalobkyne sa nestotožnila, napadnuté opatrenie považovala za zákonné a správne v celom rozsahu. Upozornila, že v čase podania návrhu žalobkyne na prerušenie konania už konanie bolo prerušené z iného dôvodu - do predloženia stavebným úradom vyžiadaných podkladov obligatórne vyžadovaných v rámci konania o dodatočné povolenie stavby. Žiadny právny predpis neumožňuje prerušiť konanie, ktoré je už v danom čase prerušené. Odkazy žalobkyne na údajný zásah do jej práv, preto žalovaná považovala za nesprávny a nedôvodný.
IV.
9. Vyjadrenie žalovanej ku kasačnej sťažnosti bolo doručené na vedomie žalobkyni dňa 2. novembra 2022.
V.
10. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu - uzneseniu, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 SSP), preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu a postupom podľa § 455 SSP bez nariadenia pojednávania, dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.
11. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
12. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom
súde. 13. Podľa § 3 ods. 1 písm. c/ SSP, na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.
14. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
15. Podľa § 7 písm. e/ SSP, rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. 16. Podľa § 452 SSP, na konanie na kasačnom súde sa primerane použijú ustanovenia druhej časti tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.
17. Podľa § 461 SSP, kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná. 18. Po oboznámení sa so súdnym spisom krajského súdu a najvyšším správnym súdom dodatočne vyžiadaného administratívneho spisu žalovanej, najvyšší správny súd zistil nasledovné skutočnosti: - žalobkyňa dňa 21. mája 2020 podala návrh na kolaudáciu stavby - „P. V., V. - M. B.“, - v súvislosti s kolaudačným konaním bola zo strany stavebného úradu zrealizovaná obhliadka a zistené nezrovnalosti s projektovou dokumentáciou pre stavebné povolenie, - žalobkyňa bola následne vyzvaná, aby predložila žiadosť o dodatočné povolenie zmeny stavby pred jej dokončením a ďalšie doklady bližšie špecifikované vo výzve na predloženie podkladov z 18. marca 2021; jedným z týchto podkladov bolo aj záväzné stanovisko Magistrátu hlavného mesta SR Bratislava o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami a najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi, - súčasne žalovaná z týchto dôvodov rozhodnutím z 18. marca 2021 prerušila kolaudačné
konanie, pričom dodala, že po podaní príslušnej žiadosti až do predloženia všetkých žiadaných dokladov bude prerušené aj konanie o dodatočnom povolení stavby pred jej dokončením, - žalovaná následne rozhodnutím z 18. augusta 2021 predĺžila lehotu na doloženie dokladov do 13. októbra 2021 a ďalším rozhodnutím z 22. novembra 2021 opätovne predĺžila lehotu na doloženie dokladov do 28. februára 2022, - žalobkyňa následne dňa 10. decembra 2021 požiadala žalovanú o prerušenie konania dôvodiac, že jediný doklad, ktorý nepredložila bolo záväzné stanovisko Magistrátu hlavného mesta SR Bratislava; v tomto smere uvádzala, že Magistrát hlavného mesta SR Bratislava bude vychádzať z územného plánu, ktorý bol schválený uznesením miestneho zastupiteľstva dňa 15. októbra 2018 pod číslom 183/2018, a ktorý upravoval prísnejšie podmienky súvisiace so stanovením koeficientu zastavanosti oproti predchádzajúcemu územnému plánu účinnému v čase vydania stavebného povolenia; dodala, že okresná prokuratúra napadla uvedené uznesenie miestneho zastupiteľstva správnou žalobou a konanie vedené na krajskom súde pod sp. zn. 1S/ 186/2019 nebolo právoplatne skončené,
- žalovaná tu preskúmavaným listom - opatrením z 29. decembra 2021 žiadosti žalobkyne nevyhovela z dôvodov už bližšie špecifikovaným v bode 1 tohto uznesenia. 19. V systéme správneho súdnictva je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe žaloby determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (konkrétne v § 7 SSP, pozn. súdu). Zároveň, konanie v správnom súdnictve je založené na dispozičnej zásade, v zmysle ktorej takéto konanie možno začať len na základe žaloby, a súčasne je na samotnom žalobcovi, aby ten určil predmet súdneho prieskumu.
20. Rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej a poriadkovej povahy predstavujú len samotný procesný postup orgánu verejnej moci v správnom konaní s tým, že prípadné pochybenie alebo vady v tomto konaní sa môžu, ale i nemusia preniesť do zákonnosti rozhodnutia alebo opatrenia vydaného v správnom konaní vo veci samej alebo toho rozhodnutia, respektíve opatrenia, ktorým sa správne konanie končí.
V preskúmavanom prípade predmetné oznámenie žalovanej o tom, že nevyhovela žiadosti žalobkyne vo veci prerušenia konania v správnom konaní o dodatočné povolenie zmeny stavby pred jej dokončením, nie je konečným rozhodnutím vo veci samej, pretože týmto oznámením nebolo vo veci samej meritórne rozhodnuté o právach a povinnostiach žalobkyne.
Zároveň v čase žiadosti žalobkyne o prerušenie tohto konania, žalovaná potvrdila, že toto správne konanie bolo toho času prerušené z dôvodu absencie potrebných dokladov zo strany žalobkyne. Vychádzajúc z generálnej klauzuly, že v zásade súdnemu prieskumu zákonnosti rozhodnutí verejnej správy podliehajú všetky ich rozhodnutia a rovnako aj zo samotného znenia § 7 písm. e/ SSP vyplýva, že zo súdneho prieskumu sú vylúčené len také rozhodnutia, u ktorých je vylúčená akákoľvek možnosť zasiahnutia do subjektívnych práv účastníka konania. Zákonodarca v právnej norme § 2 ods. 1, 2 SSP zakotvuje, že v správnom súdnictve správne súdy poskytujú ochranu právam a právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, ktorej ochrany sa môže domáhať každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, za podmienok ustanovených týmto zákonom (SSP). V právnej úprave § 177 ods. 1
SSP zákonodarca ustanovuje, že žalobca sa môže správnou žalobou domáhať ochrany svojho subjektívneho práva. Z uvedenej právnej úpravy jednoznačne vyplýva, že účelom správneho súdneho poriadku zákonodarcom sledovaným je zabezpečiť ochranu subjektívnych práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických osôb, do ktorých podľa tvrdenia žalobcu bolo zasiahnuté nezákonným rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy. Ukrátenie musí byť v žalobe nielen tvrdené, avšak musí byť aspoň potenciálne možné. Úlohou správneho súdu pri skúmaní podmienok konania uvedených v § 98 ods. 1 písm. g/ SSP je posúdiť, či takéto subjektívne právo žalobcovi vôbec môže patriť a či napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy je vôbec spôsobilé žalobcu na jeho subjektívnom práve
ukrátiť. Ak je zrejmé, že žalobcom tvrdené subjektívne právo nemôže existovať, nemôže doň byť zasiahnuté, a správna žaloba podaná na jeho ochranu tak nemôže byť prípustná (napr. uznesenia tunajšieho súdu sp. zn. 9Sžsk/103/2020, 7Ssk/7/2021, 7Svk/52/2022).
Rovnako nemožno súhlasiť s tvrdením žalobkyne, že správny súd sa nezaoberal tým, či predmetné opatrenie žalovanej mohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobkyne (porovnaj bod 12 napadnutého uznesenia, pozn. súdu).
21. Pokiaľ žalobkyňa vyjadrila istú obavu z toho, že ak by Magistrát hlavného mesta SR Bratislava v procese vydávania záväzného stanoviska (na predloženie ktorého bola žalobkyňa zo strany stavebného úradu vyzvaná) sa riadil Územným plánom zóny Devín I , ktorého záväzná časť bola vyhlásená všeobecne záväzným nariadením č. 4/2018 a upravujúcim prísnejšie podmienky súvisiace so stanovením koeficientu zastavanosti v porovnaní s predchádzajúcim územným plánom účinným v čase vydania stavebného povolenia, z ktorého dôvodu by potom Magistrát hlavného mesta SR Bratislava mohol vydať negatívne stanovisko, najvyšší správny súd uvádza, že všetky námietky žalobkyne a vecne dotýkajúce sa otázok časového rámca aplikácie toho ktorého územného plánu a na to nadväzujúce ďalšie námietky žalobkyne obsiahnuté, či už v podanej žiadosti o prerušenie konania z 10. decembra 2021, prípadne v správnej žalobe z 28. februára 2022, sú zachované, a nič jej nebráni tieto námietky uplatniť v štádiu vydania konečného rozhodnutia v konaní o dodatočné povolenie stavby.
22. S ohľadom na uvedené, najvyšší správny súd dospel k záveru, že správnou žalobou napadnutým opatrením z 29. decembra 2021 nedošlo k tak zásadnému zásahu do subjektívnych práv žalobkyne, ktoré by bolo bez ďalšieho spôsobilé aktivovať súdnu ochranu v režime stanovenom Správnym súdnym poriadkom (porovnaj § 177 ods. 1, § 178 ods. 1 SSP).
23. Najvyšší správny súd len pre úplnosť dodáva, že zo svojej úradnej činnosti zistil, že Okresná prokuratúra Bratislava IV napadla jednou správnou žalobou uznesenie Miestneho zastupiteľstva Mestskej časti Bratislava - Devín č. 183/2018 z 15. októbra 2018 (konanie vedené na krajskom súde pod sp. zn. 1S/186/2019) a druhou správnou žalobou napadla všeobecne záväzné nariadenie Miestneho zastupiteľstva Mestskej časti Bratislava - Devín č. 4/2018 z 15. októbra 2018 (konanie vedené na krajskom súde / správnom súde pod sp. zn. 6S/179/2019). Vzhľadom na to, že krajský súd rozsudkom z 24. novembra 2022, sp. zn. 6S/ 179/2019 správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol, v konaní vedenom pod sp. zn. 1S/186/ 2019 vzala Okresná prokuratúra Bratislava IV správnu žalobu späť a krajský súd (správny súd) nadväzne na to uznesením z 25. marca 2024, sp. zn. 1S/186/2019 konanie zastavil.
24. Najvyšší správny súd zároveň uvádza, že „obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania“. Taktiež podľa už mnohonásobne judikovaného názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky základné práva podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, článku 36 ods.
1 listiny a právo podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nemôžu byť porušené iba tou skutočnosťou, že sa všeobecné súdy nestotožnia vo svojich záveroch s požiadavkami účastníka konania (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 111/2017-17 zo dňa 8. marca 2017). 25. Vzhľadom k uvedenému vyššie krajský súd rozhodol v súlade so zákonom, keď podľa § 98 ods. 1 písm. g/ v spojení s § 7 písm. e/ SSP odmietol správnu žalobu žalobkyne z dôvodu jej neprípustnosti. Najvyšší správny súd preto žalobkyňou v kasačnej sťažnosti uplatnené námietky, ktorými namietala nezákonnosť rozhodnutia krajského súdu z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP, vyhodnotil ako nedôvodné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu. Z uvedených dôvodov najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť žalobkyne podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 26. O trovách kasačného konania bolo rozhodnuté podľa § 167 a § 168 v spojení s § 467 ods. 1 SSP tak, že účastníkom konania najvyšší správny súd nepriznal nárok na náhradu trov kasačného konania, keď žalobkyňa nebola v kasačnom konaní úspešná a žalovaná síce úspech mala, avšak kasačný súd nezistil výnimočné dôvody, aby jej náhradu trov priznal. 27. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho správneho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 29. mája 2024