4Svk/12/2022
ECLI:SK:NSSSR:2022:3019200035.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Trenčíne
- Sp. zn. 1. inštancie
- 13S/8/2019
- IČS
- 3019200035
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členov senátu JUDr. Anity Filovej a prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD., v právnej veci sťažovateľov (žalobcov): 1. A.. T. L., nar.: XX.XX.XXXX, bytom A.. D. X/X, XXX XX G., 2. A.. Y. L., nar.: 2X.XX.XXXX, bytom A... D. X/X, XXX XX G., 3. A. N., nar.: XX.XX.XXXX, bytom A.. D. X/X, XXX XX G., 4. X. M., nar.: XX.XX.XXXX. bytom A.. D. X/X, XXX XX G., 5. X. F., nar.: XX.XX.XXXX, bytom A.. D. X/X, XXX XX G., všetci právne zastúpení: JUDr. Ingrid Nováková, advokátka, so sídlom Ul. ČSA 12, 972 51 Handlová, za účasti: 1. A.. A. G., nar.: XX.XX.XXXX, bytom Q.. A.. K. XX, XXX V. G., 2. J. G., nar.: XX.XX.XXXX., bytom Q.. A.. K. XX, XXX V. G., 3. Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdkova 36, 811 04 Bratislava, IČO: 17335345, 4. Mesto Handlová, so sídlom Námestie baníkov 7, 972 51 Handlová, IČO: 00318094, 5. X. M., nar.: XX.XX.XXXX, bytom A.. D. X/X, XXX XX. G., proti žalovanému: Okresný úrad Trenčín, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Hviezdoslavova 3, 911 01 Trenčín, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TN-OVBP2-2018/029890-002/Ka zo dňa 19. novembra 2018, v konaní o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. 13S/8/2019-93 zo dňa 12. júna 2019 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 13S/8/2019-147 zo dňa 24. januára 2022, takto
rozhodol:
Kasačnú sťažnosť sa zamieta . Účastníkom sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I. Konanie pred krajským súdom
1. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“ alebo „správny súd“) napadnutým rozsudkom č.k. 13S/8/2019-93 zo dňa 12. júna 2019 postupom podľa § 190 zákona č. 162/ 2015 Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 19. novembra 2018, ktorým bolo zamietnuté ich odvolanie a súčasne bolo potvrdené rozhodnutie Mesta Handlová č. SÚ 2018/4261/1055-2 z 15. augusta 2018.
Potvrdeným rozhodnutím rozhodlo mesto ako príslušný stavebný úrad vykonávajúci prenesený výkon štátnej správy podľa § 39 stavebného zákona o umiestnení stavby - garáže - novostavby stavebníkov A.. A. G. a J. G., na pozemku par. č. reg. „E“ KN XXXXX/X, v k. ú. G.. 2.
Z odôvodnenia rozhodnutia správneho súdu vyplýva, že z administratívneho spisu je nesporné, že 26. júna 2018 podali stavebníci (účastníci 1., 2.) návrh na vydanie územného rozhodnutia. Ide o umiestnenie stavby samostatne stojacej garáže pôdorysných rozmerov 5,30 x 8,66 m so šikmou sedlovou strechou na pozemku parc. č. EKN XXXXX/Xvk.ú. G..
Pozemok je vedený na liste vlastníctva č. XXXX ako zastavané plochy a nádvoria s výmerou 1758 m2 vo vlastníctve Slovenskej republiky v správe Slovenského pozemkového fondu Bratislava. Slovenský pozemkový fond Bratislava vydal ako správca dňa 02.05.2018 pod č. SPFZ/2018//028981, SPFS/2018/05382, súhlas s vydaním územného rozhodnutia za podmienky, že stavebník bude mať najneskôr do vydania stavebného povolenia stavby majetkovo-právne usporiadanú časť pozemku pod stavbou. Bolo zistené, že pozemok parc. č. EKN XXXXX/X, v k.ú. G. pod navrhovanou stavbou obkolesuje zároveň pozemok parc. č. CKN XXXX/X, v k.ú. G. s bytovým domom súp. č. XXXX, v ktorom majú žalobcovia byty v osobnom vlastníctve a spoluvlastnícky podiel na pozemku pod bytovým domom.
Pozemok reg. „E“ s celkovou výmerou 1758 m2 je rozčlenený na pozemky reg. „C“ časti s nezaloženými listami vlastníctva: - pozemok parc. č. CKN XXXX k.ú. G. s výmerou 658 m2, druh pozemku záhrady, - pozemok parc. č. CKN XXXX k.ú. G. s výmerou 38 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, na ktorom je postavená budova bez súpisného čísla, - pozemok parc. č. CKN XXXX k.ú. G. s výmerou 19 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, na ktorom je postavená budova garáže súp. č. XXXX, - pozemok parc. č. CKN XXXX/X, k.ú. G. s výmerou 1048 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, užívaný ako dvor. Navrhovaná stavba garáže s plochou približne 46 m2 so zámerom stavebníkov odkúpiť približne 60 m2 by mala byť umiestnená na časti CKN
XXXX/X pozemku EKN XXXXX/X, k.ú. G. s celkovou výmerou pozemku 1758 m2. Najkratšia vzdialenosť navrhovanej stavby (severozápadný roh) od juhozápadného rohu bytového domu súp. č. XXXX má byť približne 12,50 m. 3.
Správny súd v odôvodnení uviedol, že Mesto Handlová ako prvostupňový správny orgán vydal 28. júna 2018 oznámenie o začatí územného konania a pozvánku na ústne pojednávanie s miestnym šetrením. Termín pojednávania bol určený na 17. júla 2018 o 13.00 hod.
Uvedené oznámenie obsahuje upozornenie, že účastníci konania a dotknuté orgány môžu svoje námietky a pripomienky uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní. Na pripomienky dané po určenom termíne sa neprihliada. Súčasne obsahuje aj odkaz na ust. § 42 ods. 4 stavebného zákona. Uvedené oznámenie bolo v zmysle doručeniek založených v administratívnom spise, žalobcom riadne doručené. 4.
Zo zápisnice z pojednávania spojeného s miestnym šetrením zo 17. júla 2018 bolo zistené, že sa ho nikto nezúčastnil, pričom stavebníci svoju neúčasť riadne ospravedlnili. Na pojednávaní teda neboli vznesené žiadne námietky. Súčasťou administratívneho spisu je podanie žalobcov nazvané „Námietky a pripomienky k oznámeniu o začatí územného konania stavby - Garáž- novostavba, číslo SÚ 2018/4261/1055-1“. Uvedené podanie je opatrené pečiatkou mestského úradu s uvedením dňa 18. júla 2018. V konaní pred súdom žalobca v 1. rade potvrdil, že uvedené podanie bolo doručené osobne do podateľne úradu 18. júla 2018.
5. Vyššie uvedené námietky obsahujú 11 bodov, v zmysle ktorých žalobcovia namietajú nezákonnosť a rozpor s dobrými mravmi stanoviska Slovenského pozemkového fondu, s tým, že sa zvažuje podanie trestného oznámenia na námestníka Slovenského pozemkového fondu. Ďalej obsahuje všeobecné konštatovanie, že aj postup mesta Handlová je v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. Podľa žalobcov zamestnanci mesta mali vedomosť, že pozemok je obslužný priestor k domu a garážam a užívaný ako záhrada už takmer 100 rokov.
Namietali, že stavba susedí s vodomernou šachtou a hrozí poškodenie prívodu vody pre celú bytovku. Poukázali aj na územný plán mesta. 6. Mesto Handlová vydalo 15. augusta 2018 rozhodnutie o umiestnení stavby. V odôvodnení rozhodnutia sa vyjadrilo aj k tomu, že žalobcovia tvrdili, že pozemok užívajú už takmer 100
rokov. V tejto súvislosti mesto poukázalo na znenie ust. § 23 zákona č. 182/1993 Z.z. a na skutočnosť, že v katastri nie je zapísané vecné bremeno k priľahlým pozemkom. Súčasne sa vyjadrilo aj k blízkosti garáže k vodomernej šachte. Proti tomuto rozhodnutiu podali žalobcovia včas odvolanie, v ktorom sa po prvýkrát výslovne odvolávajú na ust. § 23 zákona č. 182/1993 Z.z. a vecné právo, ktoré im malo vzniknúť zo zákona. 7. Žalovaný o odvolaní rozhodol žalobou napadnutým rozhodnutím. Odvolací orgán sa stotožnil s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia. Dôvody odvolateľov (žalobcov) považoval za neopodstatnené z dôvodu, že na pozemku pod stavbou nie je zapísaná ťarcha akýchkoľvek práv odvolateľov. Odkázal na jednotlivé ustanovenia zákona č. 182/1993 Z.z., ako aj katastrálneho zákona. Záverom skonštatoval, že zákonné vecné bremeno v potrebnom rozsahu k pozemku nebude navrhovanou stavbou obmedzené zásadným spôsobom.
8. Správny súd konštatoval, že v predmetnej právnej veci žalobcovia namietali predovšetkým porušenie svojich práv z vecného bremena, ktoré nie je zapísané v katastri nehnuteľností, ale podľa ich tvrdenia vzniklo zo zákona. Z obsahu správnej žaloby je zrejmé, že majú za to, že vecným bremenom je zaťažený celý pozemok, pričom presne nešpecifikovali kedy konkrétne malo dôjsť k vzniku vecného bremena (napríklad prvým predajom bytu, resp. posledným predajom bytu v pôvodne nájomnom bytovom dome) a riadne ani nešpecifikovali obsah tohto vecného bremena. Napriek uvedenému konštatovali, že došlo k jeho porušeniu, keď toto ich vecné právo nebolo rešpektované, neprihliadalo sa na ich názor, resp. že súhlas správcu tohto majetku je nezákonný, nakoľko nerešpektuje ich právom chránený záujem. Správca pozemku, ktorý má byť zaťažený vecným bremenom v prospech žalobcu rozporoval existenciu tohto vecného práva. Jeho existencia je teda medzi vlastníkom majetku a žalobcami sporná.
9. Správny súd za tejto situácie zdôraznil, že v stavebnom konaní platí koncentračná zásada, ktorá znamená, že po termíne určenom stavebným úradom sa na pripomienky a námietky účastníkov konania neprihliada a stanoviská dotknutých orgánov, ktoré sa nevyjadrili, sa považujú za kladné. Účelom zásady koncentrácie konania v stavebnom konaní je stanovenie určitých limitov stavebného konania a jej cieľom je zamedziť neustálemu generovaniu nových námietok, ktoré by v konečnom dôsledku bránili akejkoľvek stavebnej činnosti. Stavebný úrad
však musí zainteresované subjekty na túto skutočnosť písomne upozorniť a jednoznačne určiť lehotu na uplatnenie ich pripomienok a námietok, čo v prejednávanej veci vykonal. Požiadavka prihliadať na zásadu koncentrácie v stavebnom konaní pritom vyplýva aj z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
10. Správny súd ďalej uviedol, že v predmetnej právnej veci bolo žalobcom do vlastných rúk doručené oznámenie o začatí konania o umiestnenie stavby a predvolanie na pojednávanie, ktoré obsahuje poučenie o tom, že námietky je možné vzniesť najneskôr pri ústnom pojednávaní, inak sa na ne neprihliada. Ústne pojednávanie bolo nariadené na 17. júla 2018, pričom sa ho nikto nezúčastnil. Námietky teda bolo možné uplatniť najneskôr do skončenia ústneho pojednávania.
11. Z administratívneho spisu však bolo zistené, že žalobcovia podali námietky listom z 11. júla 2018, ktorý je opatrený pečiatkou stavebného úradu z 18. júla 2018. Z vyjadrenia žalobcu v 1. rade v konaní pred súdom vyplynulo, že boli doručené osobne do podateľne 18. júla 2018. Vzhľadom na takéto doručenie až 18. júla 2018 je zrejmé, že došlo k ich uplatneniu až deň po ústnom pojednávaní. Z tohto dôvodu na ne nemalo byť prihliadané, a to tak v administratívnom konaní, ako aj v konaní pred správnym súdom.
12. Správny súd vyjadril názor, že ak by aj orgány verejnej správy pri svojom rozhodovaní neuplatnili zásadu koncentrácie, tak nie je bez právneho významu, že žalobcovia v týchto oneskorene uplatnených námietkach neuviedli, že by mali byť osobami oprávnenými z vecného bremena. Nenamietali porušenie ich práv z vecného bremena, ale skôr poukazovali na to, že niektorí z nich sami chceli v minulosti časť pozemku odkúpiť, ale nepodarilo sa im to pre vyžadovaný súhlas spoluvlastníkov, ktorí sú jeho užívateľmi. Súhlas Slovenského pozemkového fondu ako správcu pozemku považovali za „nezákonný, vydaný v rozpore s platnými predpismi a dobrými mravmi“. Poukazovali na územný plán a skutočnosť, že stavba susedí s vodomernou šachtou a pri jej budovaní hrozí poškodenie prívodu vody pre celú bytovku. Okrem toho uviedli, že zamestnanci mesta vedia, že „pozemok je obslužný priestor k domu, garážam a užívaný ako záhrada takmer 100 rokov.“ Z uvedeného všeobecného vyjadrenia nezákonnosti súhlasu správcu majetku, ako aj všeobecného konštatovania ohľadne užívania pozemku, nie je možné dôvodiť riadne uplatnenie námietok podľa § 36 stavebného zákona v rozsahu, ako boli formulované v správnej žalobe.
13. K námietke žalobcov o nepreskúmateľnosti žalobou napadnutého rozhodnutia správny súd uviedol, že žalovaný sa vysporiadaval aj s odvolacími námietkami, ktoré boli uplatnené po lehote stanovenej v ust. § 36 stavebného zákona, teda nad rámec svojich povinností. Odhliadnuc od porušenia koncentračnej zásady je potrebné opätovne konštatovať, že žalobcovia poukázali na vznik vecného bremena zo zákona len veľmi všeobecne, počas celého administratívneho konania a dokonca ani v konaní pred súdom nepredložili žiaden relevantný doklad, ktorý by aspoň osvedčoval existenciu nimi tvrdeného práva. Správny súd pritom zdôraznil, že otázky, či je nejaký pozemok priľahlým pozemkom v zmysle zákona č. 182/ 1992 Zb., resp. existencia vecného bremena v zmysle tohto zákona, predstavujú právne otázky, ktoré nemôžu byť predmetom vyjadrenia znalca z odboru stavebníctvo. V zmysle uvedeného považoval krajský súd vyjadrenie znalca za relevantné. Skutočnosť, že sa vyjadroval k právnym otázkam a nie otázkam z odboru stavebníctvo vyplýva pritom aj z obsahu samotného vyjadrenia, ktoré pri uvedení odborných metód uvádza len použitie zákonov.
14. Správny súd uzavrel, že za situácie, keď uvedené vecné právo nie je zapísané v katastri nehnuteľností bolo pritom práve na žalobcoch, aby jeho existenciu preukázali. V skutočnosti však žalobcovi toto svoje tvrdené právo ani neosvedčili. Samotné všeobecné tvrdenia žalobcov samé o sebe neosvedčili, že by pri spornom pozemku malo ísť o priľahlý pozemok a došlo k vzniku tvrdeného vecného práva. Žalobcovia pritom mohli okrem iného predložiť napríklad zmluvy o prevode vlastníctva k bytom, ktoré zo zákona musia obsahovať určenie, resp. označenie práv k priľahlému pozemku.
II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenie
15. Žalobcovia v 1. až 5. rade v procesnom postavení sťažovateľov (ďalej len „sťažovatelia“) podali riadne a včas kasačnú sťažnosť prostredníctvom právnej zástupkyne. Kasačnú sťažnosť odôvodňovali § 440 ods. 1 písm. g/ SSP a navrhli, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie, resp. zmenil rozhodnutie správneho súdu tak, že zruší rozhodnutie žalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie. 16. Boli názoru, že z obsahu ich podania to vyplýva, okrem toho, práve Mesto Handlová, ako prvostupňový správny orgán znalý miestnych pomerov, ako aj žalovaný ako odvolací orgán vo svojich vyjadreniach právo sťažovateľov vyplývajúce zo zákonného vecného bremena nespochybňujú, iba ho svojvoľne obmedzujú. Obmedzenie práv žalobcov zdôvodňujú v tom zmysle, že umiestnením stavby o rozmeroch 5,30 m x 8,66 m, ktorá by mala byť vo vlastníctve stavebníkov, ktorí nie sú vlastníkmi bytu v obytnom dome na tomto pozemku, nebude obmedzený prístup k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcov a k záhradám na tomto pozemku. Sťažovatelia mali za to, že pokiaľ bola otázka existencie pozemku parc. reg. „E“ KN č. XXXXX/X ako priľahlého pozemku sporná, resp. bol sporný rozsah a obsah zákonného vecného bremena, mal už prvostupňový správny orgán odkázať sťažovateľov na súdne konanie za účelom vyriešenia tejto otázky ako predbežnej otázky a územné konanie mal prerušiť. 17. Zrušením napadnutého rozhodnutia žalovaného by bola sťažovateľom daná možnosť postupom podľa § 137 stavebného zákona ustáliť problematiku priľahlého pozemku so správcom Slovenským pozemkovým fondom a s tým súvisiacou existenciou zákonného vecného bremena, ktoré im podľa nich prináleží s právami z toho vyplývajúcimi. 18. Vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalovaný uviedol, že sa plne stotožňuje s názorom správneho súdu. K námietkam sťažovateľov opakovane poukázal na to, že im bolo oznámené začatie územného konania, boli v ňom poučení, že do podkladov rozhodnutia možno nahliadnuť v rámci úradných hodín, že môžu uplatniť námietky a pripomienky najneskôr pri ústnom pojednávaní, a že na pripomienky podané po určenom termíne sa neprihliada. Na ústne pojednávanie 17. júla 2018 sa žiadni účastníci nedostavili ani v určenej lehote a nepodali žiadne námietky. Tie boli podané až oneskorene 18. júla 2018. Napriek tejto skutočnosti sa Mesto Handlová ako stavebný úrad týmito námietkami v územnom konaní riadne zaoberalo a zamietlo ich.
III. Konanie na kasačnom súde
19. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti podľa § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP. 20. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. 13S/8/ 2019-93 zo dňa 12. júna 2019 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 13S/8/2019-147 zo dňa 24. januára 2022, ktorý postupom podľa § 190 SSP zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 19. novembra 2018, ktorým bolo zamietnuté ich odvolanie a súčasne bolo potvrdené rozhodnutie Mesta Handlová č. SÚ 2018/4261/1055-2 z 15. augusta 2018. Potvrdeným rozhodnutím mesto rozhodlo ako príslušný stavebný úrad vykonávajúci prenesený výkon štátnej správy podľa § 39 stavebného zákona o umiestnení stavby - garáže - novostavby stavebníkov A.. A. G. a J. G., na pozemku par. č. reg. „E“ KN XXXXX/X, v k. ú. G..
IV. Právne predpisy, právne názory kasačného súdu
21. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
22. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 23.
Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
24. Podľa § 36 ods. 1 stavebného zákona stavebný úrad oznámi začatie územného konania dotknutým orgánom a všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené spravidla s miestnym zisťovaním. Súčasne upozorní účastníkov, že svoje námietky a pripomienky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Stavebný úrad oznámi začatie územného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o územné rozhodnutie úplná.
25. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku Krajského súdu v Trenčíne po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a konštatoval, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.
26. Z obsahu administratívneho spisu mal kasačný súd za preukázané, že navrhovatelia: A.. A. G. a J. G., adresa: XXX XX G., Q.. A.. K. XX, podali dňa 26.06.2018 návrh na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby: „Garáž - novostavba“, na pozemku parcelné číslo reg. E KN XXXXX/X, k.ú. G., vo vlastníctve SR v správe SPF Bratislava. Predmetom územného konania bola novostavba samostatne stojacej jednopodlažnej garáže. Týmto dňom sa začalo územné konanie. 27.
Predmetom územného rozhodnutia bolo umiestnenie novostavby samostatne stojacej jednopodlažnej garáže, podpivničenia, so šikmou sedlovou strechou pôdorysného tvaru obdĺžnika rozmerov 5,30 m x 8,66 m s doplnkami. Nosný systém murovaný s dreveným krovom, strešná krytina betónová s príslušnými doplnkami, výplne otvorov plastové, garážová brána sekvenčná. 28.
Stavebný úrad konštatoval, že predmetná stavba bola v súlade s Územným plánom Sídelného útvaru mesta Handlová, schváleným mestským zastupiteľstvom dňa 27.10.1994, uznesením číslo 582, Zmeny a doplnky č. 3 ÚPN mesta Handlová, schváleným mestským zastupiteľstvom dňa 31.01.2013 uznesením č. 692/2013. Záväzná časť územného plánu vyhlásená VZN č. 1/2013 uznesením č. 692/2013 dňa 31.01.2013 s účinnosťou od 18.03.2013, ktorým sa mení a dopĺňa VZN č. 1/2008.
29. Mesto Handlová ako príslušný stavebný úrad podľa § 117 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a Stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov vykonávajúci prenesený výkon štátnej správy podľa § 5 písm. a/ zákona č. 608/2003 Z.z. o štátnej správe pre územné plánovanie, Stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/ 1976 Zb. o územnom plánovaní a Stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov, oznámilo dňa 28.06.2018 začatie územného konania stavby s miestnym šetrením podľa § 36 ods. 1 a 4 zákona č. 50/76 Zb. v znení neskorších predpisov, všetkým známym účastníkom a dotknutým orgánom oznámením preukázateľne doručeným účastníkom konania.
30. Oznámenie o začatí územného konania zo dňa 28.06.2018 bolo doručené účastníkom konania a dotknutým orgánom s určením ústneho pojednávania na deň 17.07.2018. Na ústne pojednávanie sa navrhovatelia nedostavili z dôvodu pobytu mimo územia SR, vopred sa ospravedlnili. Z vlastníkov konania nikto nepodal námietky.
31. Oneskorene dňa 18.07.2018 bolo osobne podané obyvateľmi dotknutej nehnuteľnosti ul. M. Krššákovej č. 1116 Miroslav Árendáš, Mgr. Zuzana Černáková, Mgr. Celestín Černák, Mgr. Vladislav Šúr, Mgr. Daniela Šúrová, Rosemarie Giláňová, Rosemarie Ondrejková (sťažovatelia) podanie, v ktorom títo uviedli námietky a pripomienky k oznámeniu o začatí územného konania stavby - Garáž, novostavba č. SÚ 2018/4261/1055-1. Stavebný úrad aj napriek oneskorene podaným námietkám sa nimi zaoberal a vysporiadal.
32. V stavebnom konaní platí koncentračná zásada, ktorá znamená, že po termíne určenom stavebným úradom sa na pripomienky a námietky účastníkov konania neprihliada a stanoviská dotknutých orgánov, ktoré sa nevyjadrili, sa považujú za kladné. Stavebný úrad však musí zainteresované subjekty na túto skutočnosť písomne upozorniť a jednoznačne určiť lehotu na uplatnenie ich pripomienok a námietok (R 105/2012). Účelom zásady koncentrácie konania v stavebnom konaní je stanovenie určitých limitov stavebného konania a jej cieľom je zamedziť neustálemu generovaniu nových námietok, ktoré by v konečnom dôsledku bránili akejkoľvek stavebnej činnosti.
33. Tak ako to uviedol aj správny súd, sťažovateľom bolo umožnené, podať námietky a pripomienky v stanovenej lehote, čo sťažovatelia v čas nevyužili pritom poučení riadne boli. Napriek tomu sa s oneskorene doručenými námietkami správny orgán zaoberal a vysporiadal sa s nimi tak, že ich zamietol, čo v rozhodnutí aj odôvodnil.
34. K namietanému porušeniu práv sťažovateľov kasačný súd uvádza, že sťažovatelia poukazovali na vznik vecného bremena zo zákona len veľmi všeobecne, počas celého administratívneho konania a dokonca ani v konaní pred súdom nepredložili ani jeden relevantný doklad, ktorý by akokoľvek osvedčoval existenciu nimi tvrdeného práva.
Správne v odôvodnení rozhodnutia konštatoval správny súd, že sťažovatelia okrem iného mohli predložiť napríklad zmluvy o prevode vlastníctva k bytom, ktoré zo zákona musia obsahovať určenie, resp. označenie práv k priľahlému pozemku.
35. K namietanej spornosti práv k pozemku a k tomu, že Mestu Handlová, ako aj žalovanému boli miestne pomery známe, kasačný súd uvádza, že naopak v prípade, ak vecné bremeno zapísané v katastri nie je, tak bolo v záujme sťažovateľov ho relevantným spôsobom v konaní preukázať. 36.
K námietkam sťažovateľov kasačný súd uvádza, že sú neopodstatnené, pozemok pod stavbou je evidovaný ako zastavené plochy a nádvoria vo vlastníctve Slovenského pozemkového fondu Bratislava bez zápisu ťarchy akýchkoľvek práv odvolateľov k nemu.
37. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov s vlastníctvom bytu alebo nebytového priestoru v dome je nerozlučne spojené aj spoluvlastníctvo alebo iné spoločné právo k pozemku, na ktorom je dom postavený, a k priľahlému pozemku.
Ak je vlastník domu aj vlastníkom pozemku, musí previesť zmluvu o prevode vlastníctva bytu na vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome aj príslušný spoluvlastnícky podiel na pozemku a na priľahlom pozemku. Priľahlým pozemkom je v zmysle § 2 ods. 6 zák. č. 182/1993 Z.z. pozemok patriaci k domu, na ktorom sa nachádzajú spoločné časti domu a príslušenstvo domu, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto domu a pritom nie sú stavebnou súčasťou domu (oplotené záhrady a stavby, najmä oplotenia, prístrešky a oplotené nádvoria). 38. Podľa § 23 ods. 5 zák. č. 182/1993 Z.z. ak vlastník domu nie je vlastníkom pozemku, vzniká k pozemku právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré sa zapíše do katastra nehnuteľností. 39. Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklopom liciátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. 40. V zmysle § 35 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z.z. okresný úrad vykoná záznam bez návrhu, prípadne na návrh vlastníka alebo inej oprávnenej osoby. Prílohou návrhu na vykonanie záznamu je verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, identifikácia parciel, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je zapísané v liste vlastníctva, a iné listiny, ktoré majú dôkaznú hodnotu pre konanie. 41. V tejto súvislosti, pokiaľ ide o namietané znemožnenie ustáliť problematiku práv k priľahlému pozemku len preto, že predmetná otázka nebola riešená ako predbežná otázka, kasačný súd pripomína, že v stavebnom konaní musia stavebníci predmetnej garáže preukázať vlastnícke právo alebo iné právo k pozemku, na ktorom sa má stavba realizovať. Sťažovatelia teda budú mať priestor túto problematiku so správcom pozemku ustáliť. 42. Kasačný súd konštatuje, že kasačná sťažnosť neobsahuje žiadne právne relevantné tvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku správneho súdu. Kasačný súd preto kasačnú sťažnosť sťažovateľa ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietol. 43. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že sťažovateľovi, ktorý nemal v konaní o kasačnej sťažnosti úspech, nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal (§ 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 a contrario SSP). Žalovanému orgánu verejnej správy kasačný súd nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal, keďže to nemožno spravodlivo požadovať a v súvislosti s kasačným konaním žalovanému orgánu verejnej správy ani trovy nevznikli (§ 467 ods. 1 v spojení s § 168 SSP). 44. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s ust. § 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 19. októbra 2022