4Svk/12/2022

Odôvodnenie

I. Konanie pred krajským súdom

Potvrdeným rozhodnutím rozhodlo mesto ako príslušný stavebný úrad vykonávajúci prenesený výkon štátnej správy podľa § 39 stavebného zákona o umiestnení stavby - garáže - novostavby stavebníkov A.. A. G. a J. G., na pozemku par. č. reg. „E“ KN XXXXX/X, v k. ú. G.. 2.

Pozemok je vedený na liste vlastníctva č. XXXX ako zastavané plochy a nádvoria s výmerou 1758 m2 vo vlastníctve Slovenskej republiky v správe Slovenského pozemkového fondu Bratislava. Slovenský pozemkový fond Bratislava vydal ako správca dňa 02.05.2018 pod č. SPFZ/2018//028981, SPFS/2018/05382, súhlas s vydaním územného rozhodnutia za podmienky, že stavebník bude mať najneskôr do vydania stavebného povolenia stavby majetkovo-právne usporiadanú časť pozemku pod stavbou. Bolo zistené, že pozemok parc. č. EKN XXXXX/X, v k.ú. G. pod navrhovanou stavbou obkolesuje zároveň pozemok parc. č. CKN XXXX/X, v k.ú. G. s bytovým domom súp. č. XXXX, v ktorom majú žalobcovia byty v osobnom vlastníctve a spoluvlastnícky podiel na pozemku pod bytovým domom.

XXXX/X pozemku EKN XXXXX/X, k.ú. G. s celkovou výmerou pozemku 1758 m2. Najkratšia vzdialenosť navrhovanej stavby (severozápadný roh) od juhozápadného rohu bytového domu súp. č. XXXX má byť približne 12,50 m. 3.

Uvedené oznámenie obsahuje upozornenie, že účastníci konania a dotknuté orgány môžu svoje námietky a pripomienky uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní. Na pripomienky dané po určenom termíne sa neprihliada. Súčasne obsahuje aj odkaz na ust. § 42 ods. 4 stavebného zákona. Uvedené oznámenie bolo v zmysle doručeniek založených v administratívnom spise, žalobcom riadne doručené. 4.

5. Vyššie uvedené námietky obsahujú 11 bodov, v zmysle ktorých žalobcovia namietajú nezákonnosť a rozpor s dobrými mravmi stanoviska Slovenského pozemkového fondu, s tým, že sa zvažuje podanie trestného oznámenia na námestníka Slovenského pozemkového fondu. Ďalej obsahuje všeobecné konštatovanie, že aj postup mesta Handlová je v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. Podľa žalobcov zamestnanci mesta mali vedomosť, že pozemok je obslužný priestor k domu a garážam a užívaný ako záhrada už takmer 100 rokov.

rokov. V tejto súvislosti mesto poukázalo na znenie ust. § 23 zákona č. 182/1993 Z.z. a na skutočnosť, že v katastri nie je zapísané vecné bremeno k priľahlým pozemkom. Súčasne sa vyjadrilo aj k blízkosti garáže k vodomernej šachte. Proti tomuto rozhodnutiu podali žalobcovia včas odvolanie, v ktorom sa po prvýkrát výslovne odvolávajú na ust. § 23 zákona č. 182/1993 Z.z. a vecné právo, ktoré im malo vzniknúť zo zákona. 7. Žalovaný o odvolaní rozhodol žalobou napadnutým rozhodnutím. Odvolací orgán sa stotožnil s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia. Dôvody odvolateľov (žalobcov) považoval za neopodstatnené z dôvodu, že na pozemku pod stavbou nie je zapísaná ťarcha akýchkoľvek práv odvolateľov. Odkázal na jednotlivé ustanovenia zákona č. 182/1993 Z.z., ako aj katastrálneho zákona. Záverom skonštatoval, že zákonné vecné bremeno v potrebnom rozsahu k pozemku nebude navrhovanou stavbou obmedzené zásadným spôsobom.

9. Správny súd za tejto situácie zdôraznil, že v stavebnom konaní platí koncentračná zásada, ktorá znamená, že po termíne určenom stavebným úradom sa na pripomienky a námietky účastníkov konania neprihliada a stanoviská dotknutých orgánov, ktoré sa nevyjadrili, sa považujú za kladné. Účelom zásady koncentrácie konania v stavebnom konaní je stanovenie určitých limitov stavebného konania a jej cieľom je zamedziť neustálemu generovaniu nových námietok, ktoré by v konečnom dôsledku bránili akejkoľvek stavebnej činnosti. Stavebný úrad

10. Správny súd ďalej uviedol, že v predmetnej právnej veci bolo žalobcom do vlastných rúk doručené oznámenie o začatí konania o umiestnenie stavby a predvolanie na pojednávanie, ktoré obsahuje poučenie o tom, že námietky je možné vzniesť najneskôr pri ústnom pojednávaní, inak sa na ne neprihliada. Ústne pojednávanie bolo nariadené na 17. júla 2018, pričom sa ho nikto nezúčastnil. Námietky teda bolo možné uplatniť najneskôr do skončenia ústneho pojednávania.

12. Správny súd vyjadril názor, že ak by aj orgány verejnej správy pri svojom rozhodovaní neuplatnili zásadu koncentrácie, tak nie je bez právneho významu, že žalobcovia v týchto oneskorene uplatnených námietkach neuviedli, že by mali byť osobami oprávnenými z vecného bremena. Nenamietali porušenie ich práv z vecného bremena, ale skôr poukazovali na to, že niektorí z nich sami chceli v minulosti časť pozemku odkúpiť, ale nepodarilo sa im to pre vyžadovaný súhlas spoluvlastníkov, ktorí sú jeho užívateľmi. Súhlas Slovenského pozemkového fondu ako správcu pozemku považovali za „nezákonný, vydaný v rozpore s platnými predpismi a dobrými mravmi“. Poukazovali na územný plán a skutočnosť, že stavba susedí s vodomernou šachtou a pri jej budovaní hrozí poškodenie prívodu vody pre celú bytovku. Okrem toho uviedli, že zamestnanci mesta vedia, že „pozemok je obslužný priestor k domu, garážam a užívaný ako záhrada takmer 100 rokov.“ Z uvedeného všeobecného vyjadrenia nezákonnosti súhlasu správcu majetku, ako aj všeobecného konštatovania ohľadne užívania pozemku, nie je možné dôvodiť riadne uplatnenie námietok podľa § 36 stavebného zákona v rozsahu, ako boli formulované v správnej žalobe.

14. Správny súd uzavrel, že za situácie, keď uvedené vecné právo nie je zapísané v katastri nehnuteľností bolo pritom práve na žalobcoch, aby jeho existenciu preukázali. V skutočnosti však žalobcovi toto svoje tvrdené právo ani neosvedčili. Samotné všeobecné tvrdenia žalobcov samé o sebe neosvedčili, že by pri spornom pozemku malo ísť o priľahlý pozemok a došlo k vzniku tvrdeného vecného práva. Žalobcovia pritom mohli okrem iného predložiť napríklad zmluvy o prevode vlastníctva k bytom, ktoré zo zákona musia obsahovať určenie, resp. označenie práv k priľahlému pozemku.

15. Žalobcovia v 1. až 5. rade v procesnom postavení sťažovateľov (ďalej len „sťažovatelia“) podali riadne a včas kasačnú sťažnosť prostredníctvom právnej zástupkyne. Kasačnú sťažnosť odôvodňovali § 440 ods. 1 písm. g/ SSP a navrhli, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie, resp. zmenil rozhodnutie správneho súdu tak, že zruší rozhodnutie žalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie. 16. Boli názoru, že z obsahu ich podania to vyplýva, okrem toho, práve Mesto Handlová, ako prvostupňový správny orgán znalý miestnych pomerov, ako aj žalovaný ako odvolací orgán vo svojich vyjadreniach právo sťažovateľov vyplývajúce zo zákonného vecného bremena nespochybňujú, iba ho svojvoľne obmedzujú. Obmedzenie práv žalobcov zdôvodňujú v tom zmysle, že umiestnením stavby o rozmeroch 5,30 m x 8,66 m, ktorá by mala byť vo vlastníctve stavebníkov, ktorí nie sú vlastníkmi bytu v obytnom dome na tomto pozemku, nebude obmedzený prístup k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcov a k záhradám na tomto pozemku. Sťažovatelia mali za to, že pokiaľ bola otázka existencie pozemku parc. reg. „E“ KN č. XXXXX/X ako priľahlého pozemku sporná, resp. bol sporný rozsah a obsah zákonného vecného bremena, mal už prvostupňový správny orgán odkázať sťažovateľov na súdne konanie za účelom vyriešenia tejto otázky ako predbežnej otázky a územné konanie mal prerušiť. 17. Zrušením napadnutého rozhodnutia žalovaného by bola sťažovateľom daná možnosť postupom podľa § 137 stavebného zákona ustáliť problematiku priľahlého pozemku so správcom Slovenským pozemkovým fondom a s tým súvisiacou existenciou zákonného vecného bremena, ktoré im podľa nich prináleží s právami z toho vyplývajúcimi. 18. Vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalovaný uviedol, že sa plne stotožňuje s názorom správneho súdu. K námietkam sťažovateľov opakovane poukázal na to, že im bolo oznámené začatie územného konania, boli v ňom poučení, že do podkladov rozhodnutia možno nahliadnuť v rámci úradných hodín, že môžu uplatniť námietky a pripomienky najneskôr pri ústnom pojednávaní, a že na pripomienky podané po určenom termíne sa neprihliada. Na ústne pojednávanie 17. júla 2018 sa žiadni účastníci nedostavili ani v určenej lehote a nepodali žiadne námietky. Tie boli podané až oneskorene 18. júla 2018. Napriek tejto skutočnosti sa Mesto Handlová ako stavebný úrad týmito námietkami v územnom konaní riadne zaoberalo a zamietlo ich.

21. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

25. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku Krajského súdu v Trenčíne po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a konštatoval, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

Predmetom územného rozhodnutia bolo umiestnenie novostavby samostatne stojacej jednopodlažnej garáže, podpivničenia, so šikmou sedlovou strechou pôdorysného tvaru obdĺžnika rozmerov 5,30 m x 8,66 m s doplnkami. Nosný systém murovaný s dreveným krovom, strešná krytina betónová s príslušnými doplnkami, výplne otvorov plastové, garážová brána sekvenčná. 28.

29. Mesto Handlová ako príslušný stavebný úrad podľa § 117 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a Stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov vykonávajúci prenesený výkon štátnej správy podľa § 5 písm. a/ zákona č. 608/2003 Z.z. o štátnej správe pre územné plánovanie, Stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/ 1976 Zb. o územnom plánovaní a Stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov, oznámilo dňa 28.06.2018 začatie územného konania stavby s miestnym šetrením podľa § 36 ods. 1 a 4 zákona č. 50/76 Zb. v znení neskorších predpisov, všetkým známym účastníkom a dotknutým orgánom oznámením preukázateľne doručeným účastníkom konania.

31. Oneskorene dňa 18.07.2018 bolo osobne podané obyvateľmi dotknutej nehnuteľnosti ul. M. Krššákovej č. 1116 Miroslav Árendáš, Mgr. Zuzana Černáková, Mgr. Celestín Černák, Mgr. Vladislav Šúr, Mgr. Daniela Šúrová, Rosemarie Giláňová, Rosemarie Ondrejková (sťažovatelia) podanie, v ktorom títo uviedli námietky a pripomienky k oznámeniu o začatí územného konania stavby - Garáž, novostavba č. SÚ 2018/4261/1055-1. Stavebný úrad aj napriek oneskorene podaným námietkám sa nimi zaoberal a vysporiadal.

33. Tak ako to uviedol aj správny súd, sťažovateľom bolo umožnené, podať námietky a pripomienky v stanovenej lehote, čo sťažovatelia v čas nevyužili pritom poučení riadne boli. Napriek tomu sa s oneskorene doručenými námietkami správny orgán zaoberal a vysporiadal sa s nimi tak, že ich zamietol, čo v rozhodnutí aj odôvodnil.

Správne v odôvodnení rozhodnutia konštatoval správny súd, že sťažovatelia okrem iného mohli predložiť napríklad zmluvy o prevode vlastníctva k bytom, ktoré zo zákona musia obsahovať určenie, resp. označenie práv k priľahlému pozemku.

K námietkam sťažovateľov kasačný súd uvádza, že sú neopodstatnené, pozemok pod stavbou je evidovaný ako zastavené plochy a nádvoria vo vlastníctve Slovenského pozemkového fondu Bratislava bez zápisu ťarchy akýchkoľvek práv odvolateľov k nemu.

Ak je vlastník domu aj vlastníkom pozemku, musí previesť zmluvu o prevode vlastníctva bytu na vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome aj príslušný spoluvlastnícky podiel na pozemku a na priľahlom pozemku. Priľahlým pozemkom je v zmysle § 2 ods. 6 zák. č. 182/1993 Z.z. pozemok patriaci k domu, na ktorom sa nachádzajú spoločné časti domu a príslušenstvo domu, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto domu a pritom nie sú stavebnou súčasťou domu (oplotené záhrady a stavby, najmä oplotenia, prístrešky a oplotené nádvoria). 38. Podľa § 23 ods. 5 zák. č. 182/1993 Z.z. ak vlastník domu nie je vlastníkom pozemku, vzniká k pozemku právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré sa zapíše do katastra nehnuteľností. 39. Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklopom liciátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. 40. V zmysle § 35 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z.z. okresný úrad vykoná záznam bez návrhu, prípadne na návrh vlastníka alebo inej oprávnenej osoby. Prílohou návrhu na vykonanie záznamu je verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, identifikácia parciel, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je zapísané v liste vlastníctva, a iné listiny, ktoré majú dôkaznú hodnotu pre konanie. 41. V tejto súvislosti, pokiaľ ide o namietané znemožnenie ustáliť problematiku práv k priľahlému pozemku len preto, že predmetná otázka nebola riešená ako predbežná otázka, kasačný súd pripomína, že v stavebnom konaní musia stavebníci predmetnej garáže preukázať vlastnícke právo alebo iné právo k pozemku, na ktorom sa má stavba realizovať. Sťažovatelia teda budú mať priestor túto problematiku so správcom pozemku ustáliť. 42. Kasačný súd konštatuje, že kasačná sťažnosť neobsahuje žiadne právne relevantné tvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku správneho súdu. Kasačný súd preto kasačnú sťažnosť sťažovateľa ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietol. 43. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že sťažovateľovi, ktorý nemal v konaní o kasačnej sťažnosti úspech, nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal (§ 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 a contrario SSP). Žalovanému orgánu verejnej správy kasačný súd nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal, keďže to nemožno spravodlivo požadovať a v súvislosti s kasačným konaním žalovanému orgánu verejnej správy ani trovy nevznikli (§ 467 ods. 1 v spojení s § 168 SSP). 44. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s ust. § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.