4Svk/12/2023

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a členiek senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., LL.M. a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD., v právnej veci žalobcu: O.. E. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, XXX XX T. T., zastúpený: JUDr. Tatianou Jamrichovou, PhD., advokátkou so sídlom Dolná 23, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky, Nám. Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, za účasti ďalších účastníkov: za účasti: 1. (sťažovateľ v 1. rade) R. S., nar. XX. C. XXXX, bytom A. XXX/XX, XXX XX F., 2. (sťažovateľ v 2. rade ) D.. D. S., nar. XX. D. XXXX, bytom A. XXX/XX, XXX XX F., sťažovateľ v .1 rade a sťažovateľ v 2. rade spoločne zastúpení: Advokátska kancelária NOVÁK, s.r.o., Ladislava Hudeca 15326/2A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 53556798, 3. O.. R. R., nar. X. E. XXXX, bytom P. XXX/XX, XXX XX P., 4. U. Z., nar. X. D. XXXX, bytom T. XXXX/XX, XXX XX T. T., 5. D. B., nar. XX. D. XXXX, bytom P. č. XXX, XXX XX P., 6. H. P., nar. XX. D. XXXX, bytom P. XXX/XXX, XXX XX P., 7. I. T., nar. XX. F. XXXX, bytom P. č. XXX, XXX XX P., 8. L. T., nar. X. I. XXXX, bytom F. XXX, XXX XX F., 9. D. U., nar. XX. D. XXXX, bytom P. XX, XXX XX, 10. E. U., nar. XX. I. XXXX, bytom J. X, XXX XX. T. T., 11. O.. E. S., nar. XX. D. XXXX, bytom P. XX, XXX XX. P., 12. H.. S. H., nar. XX. F. XXXX, bytom X. E. XXXX/XX, XXX XX T. T., 13. W. B., bytom P. č. XXX, XXX XX P., 14. E. S., bytom P. č. XXX, XXX XX P., 15. D. S., bytom S. č. XX, XXX XX T. T., 16. E. P., bytom P. č. XXX, XXX XX P., 17. W. P., bytom P. č. XXX, XXX XX P., 18. D. W., bytom P. č. XXX, XXX XX P., 19. D. S., bytom P. č. XX, XXX XX P., 20. W. B., bytom P., XXX XX P., 21. S. S., bytom P. č. X, XXX XX . P., 22. I. S., bytom P.. X, XXX XX P., 23. D. S., bytom P. č. X, XXX XX P., 24. D. S., nar. X. I. XXXX, bytom H. C. XXX/X, XXX XX. T., občan Slovenskej republiky, 25. C. S., nar. XX. I. XXXX, bytom H. C. XXX/X, XXX XX T., občan Slovenskej republiky, 26. Krajská prokuratúra Banská Bystrica, Partizánska cesta 1, 975 62 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-OVBP2-2020/ 006257-2 zo dňa 27. januára 2020, o kasačnej sťažnosti ďalších účastníkov konania v 1. a 2. rade voči rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/58/2020-322 zo dňa 19. mája

2022, takto rozhodol:

1. Na základe žiadosti stavebníkov - ďalších účastníkov konania v 1. a 2. rade zo dňa 17.07.2017 o vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby „Prístupová komunikácia“ na pozemku parc. č. KN B., XXX/X, v k. ú. P. po zrušení predchádzajúcich troch rozhodnutí v odvolacom konaní, vydala Obec Králiky (ďalej len „stavebný úrad“ alebo „prvostupňový orgán“) rozhodnutie č. Oc. Ú. 276/2019/PM zo dňa 22.10.2019 (ďalej len „rozhodnutie o umiestnení stavby“ alebo „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým vyhovela návrhu na umiestnenie stavby „Prístupová komunikácia“ s tým, že vo výroku rozhodnutia uviedla, že stavba bude umiestnená podľa situácie umiestnenia stavby a projektu spracovaného Q. E., číslo oprávnenia SKSI č. j. T1-299/2002 z 12/2016. Námietky žalobcu stavebný úrad zamietol ako nedôvodené, resp. poukázal na to, že boli podané po lehote v zmysle § 36 ods. 1 zákona 50/ 1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v platnom znení (ďalej len „Stavebný zákon“). Mal za to, že stavba, ktorá spĺňala všetky zákonné požiadavky bola umiestnená v súlade územným plánom Obce Králiky. 2. O odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OU-BB-OVBP2-2020/006257-2 zo dňa 27. januára 2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým odvolanie zamietol, prvostupňové rozhodnutie potvrdil, pričom sa stotožnil so závermi prvostupňového orgánu a odvolacie námietky nepovažoval za dôvodné. Umiestnenie stavby považoval za súladné s územným plánom Obce Králiky, za spĺňajúce technické požiadavky na výstavbu, ako aj ďalšie požiadavky plynúce zo Stavebného zákona.

3. Žalobca podal voči napadnutému správnemu rozhodnutiu správnu žalobu. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“ alebo „krajský súd“) rozsudkom č. k. 24S/ 58/2020-322 zo dňa 19. mája 2022 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) zrušil prvostupňové rozhodnutie aj napadnuté rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 písm. d/ a e/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v účinnom znení (ďalej len „SSP“) a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie.

neuviedol svoju úvahu týkajúcu sa súladu projektovej dokumentácie s konkrétne vyjadrenými regulatívmi funkčného využitia a priestorového usporiadania dotknutého územia riešeného územným plánom obce. 5. Krajský súd ďalej poukázal na závislý vzťah „prístupovej komunikácie“ so stavbou, ktorú obsluhuje alebo ktorú v zmysle projektovej dokumentácie obsluhovať mala („SO 01 Rekreačný dom“). Pokiaľ je táto iná stavba nesúladná s územným plánom, je problematická aj legalita zámeru prístupovej komunikácie k nej. Stavebný úrad mal podľa krajského súdu posudzovať súlad prístupovej komunikácie s územným plánom v naznačených širších súvislostiach (koordinácia s inou stavbou), čo neurobil.

7. Vzhľadom na účel konštitutívneho rozhodnutia o umiestnení stavby (určenie umiestnenia stavby), ktoré situáciu navrhovanej stavby autoritatívne určuje na základe projektovej dokumentácie a vzhľadom na požiadavku určitosti výroku, krajský súd prisvedčil aj námietke nezrozumiteľnosti prvostupňového rozhodnutia. Nezrozumiteľnosť spôsobuje podľa krajského súdu jednak fakt, že súčasťou administratívneho spisu sú dva rozdielne výkresy, pričom ich odlišnosť nespočíva len v názve výkresov, ale aj v ich grafickom obsahu.

Krajský súd ďalej upozornil na rozdielne, resp. absentujúce údaje o dĺžke prístupovej komunikácie v jednotlivých podkladoch a vo výroku prvostupňového rozhodnutia (49,9 m. resp. 50,75 m, prípadne bez uvedenia dĺžky), čo spôsobuje zmätočnosť v podkladoch.

nemá. Krajský súd uviedol, že odhliadnuc od toho, že žalobca spochybnil hodnovernosť záväzných stanovísk dotknutých orgánov z dôvodu, že nemožno s istotou uzavrieť, na základe akej projektovej dokumentácie boli vydané, stavebnému úradu a žalovanému plynuli dôvodné pochybnosti o objektivite záväzných stanovísk priamo z obsahu administratívneho spisu. Správny súd skonštatoval, že prvostupňový orgán ani žalovaný neuviedli vo svojich rozhodnutiach žiadne stanovisko.

V administratívnom spise sa ale nenachádza žiadna zmienka o aktivite stavebného úradu alebo žalovaného smerujúcej k overeniu spochybnenej hodnovernosti záväzných stanovísk, o ktorej boli z obsahu spisu informovaní. Preto v predmetnej veci podľa krajského súdu došlo k nedostatočnému zisteniu skutkového stavu zo strany stavebného úradu a

Zdôraznil, že pokiaľ sa orgán verejnej správy odkloní od právneho názoru vyjadreného v inej veci (o to viac v rovnakej veci), má povinnosť argumentačne podoprieť zmenu alebo vývoj svojho právneho názoru. 11. Pokiaľ stavebníci (ďalší účastníci konania v 1. a 2. rade) navrhovali uplatnenie postupu podľa § 99 písm. g/ SSP, krajský súd uzavrel, že kolaudáciou navrhovanej stavby a jej zapísaním do katastra neodpadol dôvod konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o umiestnení stavby, nakoľko táto skutočnosť netvorí zákonnú prekážku preskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia správnym súdom. Naopak, odmietnutím jeho preskúmania by bolo žalobcovi, ako účastníkovi konania, neodôvodnene odopreté jeho právo podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Takýto záver osvedčuje podľa správneho súdu aj skutočnosť, že došlo k vydaniu zrušujúceho rozhodnutia v nadväzujúcom stavebnom konaní o povolenie tejto stavby, pričom stavebný zákon predpokladá postup uplatniteľný v prípade, ak bola stavba postavená bez stavebného povolenia (§ 88a) a to bez ohľadu na to, či existuje kolaudačné

III. Kasačná sťažnosť, vyjadrenia

13. Sťažovatelia namietali nesprávne právne posúdenie veci v dvoch alternatívnych argumentačných líniách: - A. krajský súd nebol oprávnený meritórne rozhodnúť, ale mal konanie zastaviť, nakoľko odpadol dôvod na pokračovanie v konaní, - B. krajský súd nebol oprávnený preskúmavané rozhodnutia zrušiť, ale mal správnu žalobu rozsudkom zamietnuť, nakoľko táto nie je dôvodná.

15. V tomto kontexte tiež poukázali na to, že účelom správneho súdnictva nie je náprava nezákonnosti vo verejnej správe, ale účinná ochrana subjektívnych práv fyzickej osoby alebo právnickej osoby, voči ktorej je verejná správa v jednotlivom prípade vykonávaná.

Sťažovatelia sa tiež ohradili voči poukazu správneho súdu na § 88a Stavebného zákona, ktorý podľa nich jednak nezodpovedá skutkovému stavu, a jednak je vecou orgánov verejnej správy posúdiť, ako ďalej postupovať pri vyhodnotení situácie.

18. Sťažovatelia namietali, že zistenie skutkového stavu stavebným úradom a žalovaným bolo dostačujúce na riadne posúdenie veci (časť B., písm. a/ kasačnej sťažnosti). Uviedli, že v územnom konaní bola predložená len jedna projektová dokumentácia, ktorá je riadne špecifikovaná v rozhodnutí o umiestnení stavby. Projektová dokumentácia, ktorú predložil v konaní žalobca, nebola podľa sťažovateľov predložená v územnom konaní, jednalo sa o pôvodnú projektovú dokumentáciu. Vzhľadom na to, že stavebný úrad disponoval len jednou projektovou dokumentáciou, ktorú vo svojom rozhodnutí aj špecifikoval, nemohla byť podkladom jeho rozhodnutia iná projektová dokumentácia. Posúdenie návrhu s územným plánom obce je uvedené na str. 13 rozhodnutia o umiestnení stavby a na str. 6 napadnutého rozhodnutia, pričom toto posúdenie sťažovatelia považujú za dostatočné. Zdôraznili, že z územného plánu nevyplývajú žiadne záväzné regulatívy pre oblasť, kde sa nachádza predmetná

Uviedli, že stavba, ktorá bola predmetom územného konania, je pozemnou komunikáciou, konkrétne účelovou komunikáciou. Ďalej poukázali na to, že stavebný úrad rozhodol o umiestnení stavby samostatným územným rozhodnutím a že územné konanie je návrhovým konaním.

20. Pokiaľ krajský súd vyhodnotil napadnuté rozhodnutie ako nepreskúmateľné, pretože žalovaný sa s odvolacími námietkami žalobcu nezaoberal (časť B., písm. c/ kasačnej sťažnosti), sťažovatelia sa vyjadrili, že tieto námietky boli podané po stanovenej lehote. Žalovaný sa podľa nich dostatočne vysporiadal aj s námietkou žalobcu, že stavebný úrad mal postupovať v rozpore s ustanovením § 140b ods. 5 Stavebného zákona, keď sa vyjadril, že sa jedná o formálne námietky týkajúce sa označenia parciel.

Pokiaľ správny súd dôvodil rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžk/14/2019, tak z tohto rozhodnutia podľa sťažovateľov vôbec nevyplýva, že spolu s územným rozhodnutím má byť doručovaná účastníkom aj situácia tvoriaca jeho prílohu.

Sťažovatelia argumentovali tým, že ak by bol potrebný slučkový objazd tak, ako to tvrdí žalobca, bolo by to uvedené ako podmienka vo vyjadrení Okresného riaditeľstva hasičského a záchranného zboru v Banskej Bystrici pod č. ORHZ-BB2-2019/000584-002 zo dňa 06.08.2019, čo nie je. Čo sa týka vyjadrenia Okresného riaditeľstva hasičského a záchranného zboru v Banskej Bystrici, na ktoré odkázal napadnutý rozsudok, sťažovatelia zdôraznili, že sa jedná o staršie vyjadrenie zo dňa 09.08.2017, teda existuje nové vyjadrenie v roku 2019, ktoré je citované v rozhodnutí o umiestnení stavby.

24. V závere kasačnej sťažnosti sťažovatelia žiadali priznať kasačnej sťažnosti odkladný účinok, zdôvodniac to tak, že okamžitým výkonom napadnutého rozsudku hrozí iný vážny nenapraviteľný následok, nakoľko by stavitelia (sťažovatelia) stratili právoplatné územné rozhodnutie na predmetnú stavbu, ktorá je už zrealizovaná, a na ktorú bolo vydané aj kolaudačné rozhodnutie. Muselo by sa opakovane zrealizovať územné konanie k predmetnej

Zároveň poukázal na to, že v súčasnej dobe prebieha na správnom súde pod sp. zn. 74S/6/2022 konanie v právnej veci sťažovateľov ako žalobcov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo 49403/2021/SCDPK/126931 zo dňa 25.11.2021, právoplatného dňa 17.12.2021, ktorým žalovaný zamietol odvolanie sťažovateľov a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov z 05.08.2021 o vyhovení protestu prokurátorky a zrušení právoplatného rozhodnutia Okresného úradu Banská Bystrica, odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácií číslo OU-BB-OCDPK-2020/022062-003 zo dňa 27.07.2020 - rozhodnutia o povolení stavby "Prístupová komunikácia". Rozhodnutie o povolení stavby „Prístupová komunikácia“ je tak, z dôvodu jeho nezákonnosti, právoplatne zrušené.

pričom uvedené preukazoval aj stanoviskami nezávislých architektov a prípisom Slovenskej komory architektov. Poukázal tiež na § 39 ods. 1 Stavebného zákona, ktorý stanovuje, že v územnom rozhodnutí stavebný úrad určí podmienky, ktorými sa zabezpečí vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení v území.

Podľa § 37 ods. 2 Stavebného zákona, stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom. Podľa § 39 ods. 1 Stavebného zákona, v územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie včítane architektonických a urbanistických hodnôt v území, a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení stavby si v odôvodnených prípadoch stavebný úrad môže vyhradiť predloženie podrobnejších podkladov, projektovej dokumentácie alebo jej časti; podľa nich môže dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa musia zahrnúť do stavebného povolenia. Podľa § 39a ods. 1 Stavebného zákona platí, že [...] umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia.

32. Vychádzajúc z koncepcie kasačnej sťažnosti, najvyšší správny súd sa v prvom rade vysporiada s argumentáciu sťažovateľov spočívajúcou v tom, že krajský súd mal konanie vo veci zastaviť odkazom na to, že odpadol dôvod konania (podľa § 99 písm. g) SSP). Toto svoje tvrdenie sťažovatelia odvodzovali primárne od toho, že stavba, ktorej umiestnenie bolo povolené napadnutým rozhodnutím už bola medzičasom (v priebehu súdneho konania) postavená a skolaudovaná. Sťažovatelia majú za to, že za týchto okolností nie je dôvodné a možné zrušiť napadnuté rozhodnutie, keďže stratilo účinnosť, resp. právne účinky.

33. V tomto kontexte argumentovali sťažovatelia aj tým, že účelom správneho súdnictva je účinná ochrana subjektívnych práv fyzických osôb a právnických osôb, čo už v súdenej veci nemôže byť naplnené, keďže stavba stojí a bola riadne skolaudovaná. Odkazujúc na rozhodovaciu prax ústavného súdu sťažovatelia deklarujú, že súdne rozhodnutie musí mať reálny dopad nielen na procesné práva a povinnosti účastníka konania, ale zároveň musí privodiť účastníkovi konania vecne iné či výhodnejšie postavenie. Podľa názoru sťažovateľov by v súdenej veci došlo k tomu, že konanie by sa len formálne zopakovalo, resp. by bolo zastavané, a to práve vzhľadom na realizačné štádium stavby, t. j. že táto už stojí a bola skolaudovaná.

35. S názormi krajského súdu uvedenými v bode 57 napadnutého rozsudku sa kasačný súd stotožňuje a dopĺňa, že účinnosť, resp. právne účinky územného rozhodnutia nezanikli vydaním stavebného povolenia. Sťažovatelia na podporu tohto svojho záveru neuvádzajú žiadne zákonné ustanovenie, ako ani doktrinálny prameň, ktorý by tento ich názor potvrdzoval. Stavebné povolenie teda nekonzumuje účinky/účinnosť územného rozhodnutia, ale je jedným z podkladových rozhodnutí v rámci vydávania stavebného povolenia. I keď je po územnom rozhodnutí (a na jeho základe) vydané stavebné povolenie, toto územné rozhodnutie je naďalej autonómnym rozhodnutím, z ktorého vyplývajú práva a povinnosti samostatne, a teda je aj samostatne spôsobilým predmetom prieskumu (i po vydaní nadväzujúceho stavebného povolenia).

rozhodnutia boli následne napadnuté v režime správneho súdnictva (k tomu pozri tento bod odôvodnenia vyššie). 37. Ak sťažovatelia potrebu zastavenia konania odvodzovali od toho, že konanie by sa len formálne zopakovalo a že nie je možné predpokladať, že by nové konanie vo veci privodilo žalobcom priaznivejší výsledok, ani s týmto tvrdením sa kasačný súd nemohol stotožniť.

38. Z rozsudku krajského súdu vyplýva, že tento v konaní identifikoval podstatné vady spojené s územným konaním - napr. neurčitý výrok rozhodnutia o umiestnení stavby, materiálna zmätočnosť rozhodnutia, nedostatočné vysporiadanie sa s námietkami účastníka konania a pod. Tieto nedostatky, resp. pochybenia orgánov verejnej správy nie sú nedostatkami bezvýznamnými, ale - vychádzajúc z ich podstaty - môžu dopadať na vlastný výrok rozhodnutia o umiestnení stavby.

Vydanie stavebného povolenia nespôsobuje zánik účinkov/účinnosti územného rozhodnutia a ani ho nekonzumuje. V tomto zmysle je potom potrebné dodať, že krajský súd na tomto argumentačnom základe nemohol odmietnuť meritórny súdny prieskum územného rozhodnutia, a preto jeho postup pojať vec do vecného konania bol zákonný a správny (ako to správne odôvodnil aj cez prizmu ochrany práv a právom chránených záujmov žalobcov, resp. ich práva na súdnu ochranu). Obdobne, dôvody, na ktorých krajský súd koncipoval zrušujúci rozsudok, sú dôvodmi materiálnej povahy, a preto nie je správne tvrdenie sťažovateľov, že nové konanie by nemalo spôsobilosť privodiť žalobcom iné právne postavenie (v novom konaní, resp. v novom rozhodnutí) - k tomu pozri aj toto odôvodnenie ďalej.

41. V neposlednom rade je potrebné uviesť, že skutočnosť, že na stavbu už bolo vydané stavebné povolenie, nie je okolnosťou, ktorá per se bráni súdnemu prieskumu územného rozhodnutia, čo je možné podporiť napr. aj závermi z rozhodovacej praxe Najvyššieho správneho súdu Českej republiky (napr. sp. zn. 5 A 107/2001 -„Ani za situace, kdy je stavba již téměř ukončena, není vydání územního rozhodnutí po zrušení rozhodnutí původního bezpředmětné. Jednotlivá řízení upravená ve stavebním zákoně je nutno vidět v jejich vzájemné časové, formální a obsahové souvztažnosti, neboť např. ve stavebním řízení stavební úřad přezkoumá zejména, zda dokumentace splňuje podmínky územního rozhodnutí, a rovněž v kolaudačním řízení stavební úřad zkoumá, zda byla stavba provedena podle dokumentace ověřené stavebním úřadem ve stavebním řízení a zda byly dodrženy podmínky stanovené v územním rozhodnutí a ve stavebním povolení.“).

Stavebné povolenie je teda v tomto kontexte akýmsi implementačným rozhodnutím rozhodnutia vydaného v územnom konaní [k tomu pozri napr. rozsudky ESD zo dňa 4.1.2004, vo veci Delena Wells, C-201/02 (bod 52.) a zo dňa 4.5.2006 ve veci Diane Barker, C-290/03, body 47. a 48.]. Kasačný súd si je vedomý, že uvedené súdne rozhodnutia sú vo vzťahu k súdenej veci relevantné len marginálne, keďže sa týkajú iného druhu povoľovacieho konania, nepochybne však z nich vyplýva význam územného rozhodnutia, keďže práve ono formuje základný právny režim možnej budúcej stavebnej činnosti. Územné rozhodnutie je preto vo svojej podstate akýmsi právnym determinantom ďalších rozhodnutí, ktoré majú byť vydávané v súlade s ním a v jeho medziach. Stavebné povolenie, ktoré nadväzuje na územné rozhodnutie, územné rozhodnutie nenahrádza a ani nekonzumuje jeho právne účinky, predstavuje akési implementačné rozhodnutie (vo vzťahu k tomuto územnému rozhodnutiu).

44. Napokon je potrebné uviesť, že ak by sa kedykoľvek v budúcnosti ukázalo, že stavba bola postavená na základe povolení, ktoré boli nezákonné, nie je vylúčené, že by to mohlo - za splnenia ďalších predpokladov a podmienok - predstavovať právny základ pre vznik nárokov stavebníkov, príp. tretích osôb vo vzťahu k verejnej moci. Skúmanie a posudzovanie tejto otázky však nie je úlohou kasačného súdu v tomto konaní.

46. Sťažovatelia v tejto súvislosti namietali zistenia krajského súdu o tom, že by rozhodnutia orgánov verejnej správy nevychádzali z riadne zisteného skutkového stavu veci (časť B., písm. a) kasačnej sťažnosti), ďalej to, že by orgány verejnej správy neposúdili súlad predloženej projektovej dokumentácie so všeobecnými technickými požiadavkami, resp. s inými zákonnými požiadavkami (časť B., písm. b) kasačnej sťažnosti).

47. Sťažovatelia namietali, že nie je správne zistenie krajského súdu, že súčasťou administratívneho spisu malo byť viacero projektov, a preto neobstojí ani tvrdenie krajského súdu o tom, že by toto malo spôsobovať vadu, resp. nezákonnosť rozhodnutia orgánov verejnej

48. Toto sťažovatelia napádajú a tvrdia, že v územnom konaní bola predložená len jedna projektová dokumentácia (v zmysle § 35 ods. 1 Stavebného zákona), ktorá je špecifikovaná v napadnutom rozhodnutí. Projektová dokumentácia, ktorú predložil v konaní žalobca, nebola predložená v územnom konaní. V súvislosti s posúdením súladu predmetnej dokumentácie uvádzajú, že táto je hodnotená na str. 13 prvostupňového rozhodnutia a na str. 6 napadnutého rozhodnutia.

rozhodnutia. 50. Z prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že sa povoľuje „Prístupová komunikácia“, ktorá má byť osadená podľa „PD vypracovanou zodpovednou projektantkou Q. E., číslo oprávnenia SKSI č. j. T1-299/2002 z 12/2016“. Zo súboru listín, ktoré mal kasačný súd k dispozícii (pozn.: tieto nie je možné považovať za administratívny spis, keďže predmetné listiny nie sú žurnalizované, absentuje v nich časová následnosť listín a pod. - k tomu pozri aj bod 72 tohto rozsudku) je však zrejmé, že sa v ňom nachádzajú rôzne dokumenty indikujúce umiestňovanú stavbu. Ide o listiny založené v zelenom spisovom obale s nápisom „Novostavba rodinného a víkendového domu p. č. XXX/X, XXX/X Králiky SO 03 Účelová komunikácia“, ale napr. aj voľne založený nákres (celková situácia) opatrený pečiatkou p. Q. E. s názvom projektu „SO 03-Prístupová komunikácia p. č. XXX/X, XXX/X Králiky“. Tak prvý súbor listín, ako aj druhá listina sú pritom opatrené osvedčovacou pečiatkou stavebného úradu indikujúcou, že predmetná stavba sa „schvaľuje za podmienok uvedených v územnom rozhodnutí“. Čísla

51. Obdobne, akokoľvek sťažovatelia broja proti tomu, že nesprávna dĺžka povoľovanej komunikácie uvedená v prvostupňovom rozhodnutí stavebného úradu je len chyba v písaní (k tomu pozri str. 11 kasačnej sťažnosti), kasačnému súdu je zrejmé, že i nesprávnosť tohto údaju je ďalším dôkazom preukazujúcim nejednoznačnosť rozhodnutia (umiestňovanej stavby), resp. nejednoznačnosť predmetu územného konania a dôkazom zmätočnosti rozhodnutia.

Riadne ustálenie dĺžky a typu komunikácie je pritom dôvodné aj pre skúmanie nadväzujúcich technických požiadaviek (k tomu pozri aj bod 8 tohto odôvodnenia). 52. Zmätočnosť prvostupňového rozhodnutia je možné naviac vyvodiť aj z toho, že tak - ako to správne uviedol aj krajský súd - samotné rozhodnutie stavebného úradu - neodkazuje na žiadnu grafickú dokumentáciu ako na prílohu predmetného rozhodnutia. Podľa § 39a ods. 1 Stavebného zákona pritom platí, že „[.

V tomto kontexte potom krajský súd v bode 47 napadnutého rozsudku správne odkázal na rozhodnutie kasačného súdu (sp. zn. 6Sžk/14/2019 zo dňa 25.05.2020), podľa ktorého - odkazom na § 39a ods. 1 Stavebného zákona - je grafická príloha obligatórnou prílohou územného rozhodnutia.

54. Akokoľvek brojili sťažovatelia aj proti tomu, že krajský súd vyhodnotil ako nedostatok rozhodnutí orgánov verejnej správy aj to, že tieto sa dostatočne nevysporiadali s umiestňovanou stavbou v kontexte regulatívov funkčného využitia a priestorového usporiadania dotknutého územia, kasačný súd im nemohol prisvedčiť ani v tejto otázke.

55. Ak územný plán neobsahoval v rozhodnom čase žiadne regulatívy funkčného využitia alebo priestorového usporiadania, bolo potrebné túto skutočnosť do územného rozhodnutia, resp. rozhodnutia žalovaného výslovne uviesť, a to práve preto, aby pre účely prípadného súdneho prieskumu bolo zrejmé, že sa nejedná o kvalitatívny nedostatok rozhodnutia orgánu verejnej správy, ale že v danom prípade nebolo dôvodné tieto regulatívy v rozhodnutí podrobne hodnotiť, keďže žiadne neexistovali. Kasačný súd pritom v rámci tohto konania nemá možnosť dopĺňať dokazovanie v uvedenom zmysle, keďže by tým išiel nad rámec jeho zákonných právomocí (k tomu pozri napr. § 441 SSP), pričom takúto verifikáciu nemohol urobiť ani na základe nahliadnutia do administratívneho spisu, keďže tento príslušný územný plán, ako ani jeho relevantnú časť, neobsahuje.

. .“ (bod 43 napadnutého rozsudku). 57. Do tejto kategórie patrí nepochybne napr. to, že žalovaný sa nijako nevysporiadal s tým, či vo veci je potrebná koordinácia stavieb - „Prístupová komunikácia“ a „Rodinný dom, žumpa a inžinierske siete“, čo žalobcovia v odvolaní riadne namietali - bod 4 odvolania (bod 40 napadnutého rozsudku), resp. že spôsob riešenia tejto otázky nebol zo strany prvostupňového orgánu dostatočne odôvodnený. V tejto súvislosti krajský súd v bode 40 napadnutého rozsudku uviedol, že orgány verejnej správy mali súlad prístupovej komunikácie posudzovať v širších súvislostiach, keďže táto má závislý vzťah s hlavnou stavbou, ktorú má obsluhovať.

súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie včítane architektonických a urbanistických hodnôt v území, a rozhodne o námietkach účastníkov konania. [.

58. Bez meritórneho riešenia zo strany žalovaného zostala aj námietka žalobcov týkajúca sa zmätočnosti výroku územného rozhodnutia (bod č. 3 odvolania žalobcov), ako aj námietka týkajúca sa toho, že bolo porušené právo žalobcov na spravodlivý proces, keď im nebolo umožnené nahliadnuť do administratívneho spisu a oboznámiť sa s podkladmi prvostupňového rozhodnutia - bod 5 odvolania (body 41 a 43 napadnutého rozsudku krajského súdu).

Táto povinnosť sa vzťahuje tak na prvostupňový, ako aj na druhostupňový správny orgán, až do vydania rozhodnutia.“ - NS SR - sp. zn. 3Sžp/16/2011), ale v prípade tejto námietky žalobcov - a to o to viac, že títo mienili príslušné podozrenie ďalej upresniť vo vzťahu k žalovanému v priebehu odvolacieho konania - mal žalovaný uplatniť procesné úkony smerujúce k tomu, aby žalobcovia mohli upresniť predmetnú odvolaciu námietku a aby tieto podozrenia mohli byť následne verifikované (potvrdené alebo vyvrátené), ak by tieto v rámci dodatočnej špecifikácie vykazovali relevantnú intenzitu podozrenia (k tomu pozri aj bod 63 tohto rozsudku).

rozhodnutia žalovaného (č. OU-BB-OVBP2-2018/013933-2-PN zo dňa 18.04.2018) pritom vyplýva (str. 10, posledný odsek), že tento v súvislosti s námietkou žalobcov ohľadom odstupu 3,0 metrov medzi prístupovou komunikáciou (ktorá je predmetom územného rozhodnutia) a fasádou stavby poukázal na prameň práva, z ktorého táto požiadavka vyplýva, ako aj na povinnosť skúmania splnenia tejto podmienky podľa § 37 ods. 2 Stavebného zákona

61. Je potrebné prisvedčiť sťažovateľom v tom, že uvedený názor žalovaného - tak, ako bol vyjadrený v skoršom zrušujúcom rozhodnutí (pozri vyššie) - nie je možné jednoznačne a stricto sensu považovať za právny názor spočívajúci v tom, že pozemná komunikácia, ktorá je predmetom územného konania, príslušnú požiadavku všeobecne záväznej právnej úpravy

Táto skutočnosť vyplýva z projektovej dokumentácie.“. 62. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že žalobcovia v žalobe namietali, že žalovaný sa odklonil „od právnych názorov ním vyslovených v rámci jeho predchádzajúcich rozhodnutí“, avšak tento odklon videli žalobcovia skôr v tom, že žalovaný na potrebu vzdialenosti 3 metrov síce poukázal, ale následne akceptoval to, že táto vzdialenosť dodržaná nebola, hoci podmienky na to, aby z predmetného pravidla bola uplatnená výnimka, splnené neboli. Toto odvodzovali žalobcovia od toho, že predmetná stavba sa neumiestňuje do stavebnej medzery v radovej zástavbe.

63. V súhrne však kasačný súd uvádza, že kasačná sťažnosť sťažovateľov nie je dôvodná, a preto ju podľa § 461 SSP zamietol. V zhode s krajským súdom, aj podľa názoru kasačného súdu je prvostupňové rozhodnutie (potvrdené rozhodnutím žalovaného) zmätočné.

S touto námietkou žalobcov sa vysporiadal len formálne/formalisticky (že nemá dôvod spochybňovať predmetné dokumenty), ale neuskutočnil žiadny úkon, ktorým by žalobcom umožnil túto námietku špecifikovať a následne by túto špecifikáciu (najmä v prípade dôvodného podozrenia), verifikoval. Žalovaný takto porušil nielen povinnosť zaoberať sa svedomito s každou vecou (§ 3 ods. 1 Správneho poriadku), ale najmä mohol ohroziť riadnu aplikáciu princípu materiálnej pravdy (§ 3 ods. 5 Správneho poriadku, veta práva).

dostatočným odôvodnením súladu plánovanej stavby s územným plánom môže byť len samotné - strohé konštatovanie, že stavba sa má realizovať v časti určenej na obytné využitie (k tomu pozri napr. aj bod 55 tohto rozsudku). V takýchto prípadoch by sa od orgánu verejnej správy napr. osobitne očakávalo vysporiadanie sa s obsahom pojmu „obytné využitie“ a pod. (pozn. k tomu pozri napr. aj prílohu kasačnej sťažnosti - „Žiadosť o sprístupnenie informácií - odpoveď“ zo dňa 27.07.2022 - a to bez ohľadu na to, že tento list bol použitý až v kasačnom konaní).

64. V súhrne je možné uviesť, že akokoľvek sťažovatelia poukazovali (najmä v bode 12 kasačnej sťažnosti) na to, že je neúčelné a v rozpore s ich právom chránenými záujmami, aby sa v skutkových okolnostiach súdenej veci zrušilo územné rozhodnutie (keďže stavba už bola medzičasom postavená a skolaudovaná), túto argumentáciu kasačný súd nemohol akceptovať.

K zrušeniu rozhodnutia žalovaného správneho súdom teda nedošlo z dôvodu, aby sa správne konanie „len“ formálne zopakovalo. 66. Nie je možné rezignovať na súdny prieskum rozhodnutia orgánu verejnej správy len z dôvodu, že neskôr, resp. medzičasom (po právoplatnosti územného rozhodnutia) už boli vydané iné - nadväzujúce rozhodnutia, vrátane takých, na základe ktorých stavebníkom mohli vzniknúť určité práva. Pri výklade ad absurdum by to totiž znamenalo, že ak je stavebník dostatočne rýchly, dokáže v priebehu správneho súdneho konania postaviť stavbu, ku ktorej sa povolenia viažu a následne - hoci by tieto podľa zistení správnych súdov boli v rozpore so zákonom - súdy by už nemali možnosť zrušiť ich a museli by „zakonzervovať“ rozpor predmetných rozhodnutí (ako formálnoprávnych aktov) so zákonom a skutkový stav nimi vytvorený potvrdiť a ponechať nedotknutý. Takýto prístup by sa a priori priečil niektorým prvkom právneho štátu a od orgánov verejnej moci, ktoré sú povolané na to, aby chránili zákonnosť, by vyžadoval presný opak.

68. Ak sťažovatelia vo všeobecnosti namietali porušenie princípu právnej istoty, ani toto nemohol kasačný súd akceptovať ako okolnosť, ktorá by odôvodňovala vyhovenie podanej kasačnej sťažnosti. Vzhľadom na povahu správneho súdnictva (podľa účinnej právnej úpravy) v zásade platí, že predmetom správneho súdneho prieskumu sú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy. Keďže ide o rozhodnutia správnych orgánov, ktoré sú právoplatné, súdny prieskum vždy predstavuje určitý zásah do „nastoleného“ právneho stavu.

absolútne. Osobitne je v tejto súvislosti možné poukázať napr. na právnu úpravu zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci ako možný kompenzačný mechanizmus za ujmu spôsobenú výkonom verejnej moci, ako aj na to, že zrušením územného rozhodnutia (a to osobitne po tom, čo už bolo skôr zrušené aj právoplatné stavebné povolenie), nedochádza z hľadiska princípu proporcionality k takému priamemu a okamžitému zásahu do práv sťažovateľov, ktorý by mal požívať vyššiu mieru právnej ochrany ako je ochrana práv žalobcov v tomto konaní.

Rozsudkom krajského súdu vo veci a týmto zamietajúcim rozsudkom kasačného súdu, nedochádza ex lege k zrušeniu vydaného stavebného povolenia (pozn. toto už bolo naviac aj tak právoplatne zrušené rozhodnutiami orgánov verejnej správy v rámci konania o proteste prokurátora - k tomu pozri aj toto odôvodnenie vyššie) a tento rozsudok nedopadá ani na kolaudačné rozhodnutie vydané v prospech sťažovateľov.

téměř ke každé žádosti správního orgánu, jehož rozhodnutí bylo krajským soudem zrušeno. Tento postup by odporoval shora popsanému smyslu a účelu zákonné úpravy a mohl by vést i k nerovnosti stran, tj. k porušení § 36 odst. 1 s. ř. s.“.

Naviac, dôvody uvedené v čl. II kasačnej sťažnosti pre priznanie odkladného účinku sú vymedzené skôr abstraktne. Tieto by pritom mali byť vymedzené konkrétne spolu so súvisiacimi skutkovými okolnosťami, pretože od tohto vo veľkej miere závisí aj rozhodnutie kasačného súdu o odkladnom účinku a rozsah jeho odôvodnenia. Návrh sťažovateľov v súdenej veci však nie je dostatočne konkrétny. Napokon, ako už kasačný súd uviedol aj na iných miestach tohto rozsudku (k tomu pozri napr. bod 70 vyššie), zrušenie územného rozhodnutia napadnutým rozsudkom krajského súdu vo svojej podstate žiadnym materiálnym spôsobom postavenie sťažovateľov, resp. ich majetku (cestnej komunikácie) priamo nemení, keďže týmto úkonom sa ich stavba (cestná komunikácia) najmä neodstraňuje a zároveň k tomuto úkonu (zrušenie územného rozhodnutia) došlo až po tom, čo už samotné orgány verejnej správy skôr zrušili stavebné povolenie, ktoré bolo vydané na základe územného rozhodnutia zrušeného napadnutým rozsudkom krajského súdu.

73. K podaniu sťažovateľov zo dňa 27.10.2022 (doručené správnemu súdu po lehote - k tomu pozri § 445 ods. 2 SSP), ktorým títo viac-menej reprodukovali tvrdenia uvedené v kasačnej sťažnosti, kasačný súd uvádza, že v predmetnom podaní uvedená argumentácia - aj keby bola uplatnená pred uplynutím lehoty na podanie kasačnej sťažnosti - nebola spôsobilá negovať vecnú správnosť a zákonnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.

74. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že námietky uvedené v kasačnej sťažnosti neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 75. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku. Neúspešným sťažovateľom v 1. a 2. rade náhradu trov konania podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 SSP nepriznal. Žalovanému a ďalším účastníkom konania v 3.-25. rade trovy kasačného konania nevznikli, preto im náhradu trov kasačného konania kasačný súd nepriznal. Prokuratúre ako ďalšiemu účastníkovi konania v 26. rade (v zmysle § 32 ods. 3 písm. c/ v spojení s § 46 SSP) náhradu trov konania kasačný súd nepriznal odkazom na § 169 SSP a § 170 písm. c/ per analogiam v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Na rozdiel od trov konania pri zákonnej možnosti podať prokurátorskú žalobu, v prípade, ak prokurátor využije oprávnenie vstúpiť do konania pred správnym súdom, SSP výslovné ustanovenie o náhrade trov konania neobsahuje. Z povahy veci vyplýva, že v prípade prokurátora neprichádzajú do úvahy odôvodnené a účelne vynaložené výdavky spojené s jeho zastúpením advokátom alebo iným zástupcom. Ostatné, najmä hotové výdavky, znáša príslušná prokuratúra v rámci vlastného hospodárenia s verejnými prostriedkami. 76. O náhrade trov kasačného konania žalobcu rozhodol najvyšší správny súd podľa?§?467 ods. 1 SSP a analogicky podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že v kasačnom konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov kasačného konania voči sťažovateľovi - ďalšiemu účastníkovi 2). Najvyšší správny súd vychádzal z premisy, že v danej veci účastníkom kasačného konania nie je iba žalobca a žalovaný, ale aj ďalší účastník 2), ktorý mal aktívnu vecnú legitimáciu na podanie kasačnej sťažnosti. Z?tohto dôvodu kasačný súd vychádzal z uplatnenia zásady úspechu v konaní, keď sťažovateľ (ako?ďalší?účastník 2) v kasačnom konaní úspešný nebol (jeho kasačná sťažnosť bola?zamietnutá), a preto mu právo na náhradu trov kasačného konania neprináleží. Vzhľadom na to, že sa domáhal zrušenia rozsudku krajského súdu, ktorým bolo vyhovené žalobcovi, nemožno dospieť inému záveru, ako k tomu, že v kasačnom konaní vystupoval sťažovateľ na strane žalovaného, pretože podporoval správnosť rozhodnutia žalovaného. Z tohto hľadiska bol teda žalobca v kasačnom konaní úspešný, a preto mu vznikol nárok voči sťažovateľovi - ďalšiemu účastníkovi 2) na náhradu trov kasačného konania. V?tomto smere kasačný súd poukazuje na svoje skoršie rozhodnutia, v ktorých bola riešená rovnaká právna otázka a?kasačný súd nepovažuje za dôvodné sa od nich odkloniť (sp. zn. 2Sžk/6/2019 zo dňa ?24.11.2021,?sp. zn. 3Svk/23/2021 zo dňa??31.05.2023 a sp. zn. 3Svk/43/ 2022 zo dňa? 29.11.2023). 77. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.