4Svk/12/2025
ECLI:SK:NSSSR:2025:6022200547.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Banskej Bystrici
- Sp. zn. 1. inštancie
- BB-76S/73/2022
- IČS
- 6022200547
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., LL.M. a členov senátu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a JUDr. Vlastimila Pavlikovského - v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniankova č. 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31820174, zastúpený: Tkáč & Partners, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 53929691, proti žalovanému: Okresný úrad Zvolen, odbor starostlivosti o životné prostredie, so sídlom Študentská 2084/12, 961 08 Zvolen, za účasti ďalšieho účastníka: I. J., H. N. XXXX/X, XXX XX. I., zastúpený: Advokátska kancelária UHAĽ s.r.o., so sídlom Štefan Moyzesa 9877/43, 960 01 Zvolen, IČO: 47236655, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZV-OSZP-2022/014749/SMD/rh zo dňa 10. augusta 2022, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. BB-76S/73/2022-75 z 27. novembra 2024, takto
rozhodol:
I. Návrh na prerušenie kasačného konania sa zamieta. II. Kasačná sťažnosť sa zamieta. III. Žalovanému a ďalšiemu účastníkovi konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I. Konanie pred správnym súdom
1. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) napadnutým rozhodnutím č. k. BB-76S/73/2022-75 z 27. novembra 2024 postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZV-OSZP-2022/014749/SMD/rh zo dňa 10.08.2022. Zároveň žalobcovi ani ďalšiemu účastníkovi konania nepriznal právo na náhradu trov konania. 2. Z odôvodnenia rozhodnutia správneho súdu vyplýva, že správny súd zistil zmätočnosť a nepriliehavosť žalobných námietok, nakoľko napadnuté rozhodnutia sa netýkali stavebného konania. Žalobné námietky smerovali k inému rozhodnutiu orgánu verejnej správy a nie k správnou žalobou napadnutým rozhodnutiam. Žalobca poukazoval na konanie vedené stavebným úradom, ktoré nie je predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní. Argumentácia žalobcu sa vzťahuje k rozhodnutiu stavebného úradu o povolení odstránenia stavby a o umiestnení stavby a nemá súvis so správnou žalobou napadnutými rozhodnutiami. Podaná žaloba neobsahuje žiadne relevantné žalobné námietky, ktoré by boli dostatočne konkrétne na to, aby umožnili súdny prieskum žalobcom napadnutých rozhodnutí týkajúcich sa administratívneho konania vo veci výrubu drevín. 3. Správny súd ďalej vyhodnotil žalobné námietky týkajúce sa požiadavky na riadne
odôvodnenie
rozhodnutí orgánov verejnej správy ako všeobecnú a neumožňujúcu súdny prieskum. Konštatoval, že nie je oprávnený a ani nemôže dôvody nezákonnosti v žalobe neuvedené dopĺňať, ani všeobecne uplatnené dôvody konkretizovať na daný prípad. Všeobecne uplatnené námietky, resp. vyjadrenie nesúhlasu so závermi žalovaného v rámci žalobných bodov správnej žaloby, neumožňujú správnemu súdu uskutočniť prieskum zákonnosti, pretože práve rozsahom a dôvodmi žaloby je správny súd pri prieskume vedený a limitovaný.
II. Kasačná sťažnosť
4. Proti napadnutému rozhodnutiu podal žalobca, v procesnom postavení sťažovateľa, prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu, riadne a včas kasačnú sťažnosť, a to z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania na kasačnom súde.
5. Podľa názoru sťažovateľa rozhodnutie žalovaného nespĺňa zákonné minimum požiadaviek na rozhodnutie správneho orgánu, ako je definované v ust. § 46 a § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Tvrdí, že jeho odvolacia námietka bola relevantná a konkrétna.
Právna úprava ochrany životného prostredia v sebe zahŕňa právo na priaznivé životné prostredie, právo na informácie o životnom prostredí ako aj stanovenie povinnosti štátu a iných subjektov pri ochrane životného prostredia. Správny orgán má povinnosť porovnávať a vyvažovať vlastnícke právo navrhovateľa, ktoré obsahuje aj právo nakladať s majetkom s právom na priaznivé životné prostredie, ktoré patrí celej verejnosti.
6. Sťažovateľ namietal, že správny súd nesprávne právne posúdil žalobnú námietku nedostatočného odôvodnenia, a to vo vzťahu k právu na realizáciu výrubu. Správny orgán musí počas výrubového konania porovnávať právo navrhovateľa na výrub dreviny nachádzajúcej sa na jeho majetku a právo verejnosti na priaznivé životné prostredie, ktoré je tvorené aj drevinami, ktoré majú estetickú, ekologickú ako aj regulačnú funkciu na danom území.
V žalobe namietal, že neboli splnené podmienky na udelenie súhlasu na výrub podľa § 47 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej len „zákon č. 543/2002 Z. z.“). 7. Ďalej sťažovateľ tvrdil, že nezákonnosť samotného rozhodnutia spočíva v tom, že orgán ochrany prírody v danom prípade nerozhodoval o výrube autonómne, ale len sekundárne ako o nutnom a nevyhnutnom úkone, ktorým sa má dosiahnuť cieľ, realizácia stavby.
Podľa názoru sťažovateľa sa mal správny súd pridržať doterajšej rozhodovacej praxe a zrušiť rozhodnutie umožňujúce výrub drevín, ktoré bolo vydané ako konanie podľa stavebného zákona, ktoré samo o sebe bez ďalšieho nemôže byť odôvodneným dôvodom výrubu. V tejto súvislosti
poukázal sťažovateľ na rozhodnutie ústavného súdu PL. ÚS 19/09, ako aj na čl. 20 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. Samotný záujem žiadateľa na výrub stromov nie je dostatočným dôvodom na vydanie povolenia. 8.
Správny súd podľa názoru sťažovateľa nesprávne právne posúdil aj nezaslanie podkladov rozhodnutia, na základe ktorého bol povolený výrub, pričom nesprávne právne posúdil zákonné predpoklady o poskytnutie informácii o životnom prostredí. Sťažovateľ tu ďalej poukázal na judikatúru ESĽP, Ústavného súdu SR, ako aj Najvyššieho súdu SR.
9. Sťažovateľ mal za to, že správny orgán použil procesné prostriedky takým spôsobom, že boli porušené práva verejnosti v zmysle čl. 44 a 45 Ústavy SR. Zo strany správnych orgánov nebolo postupované v zmysle princípov dobrej verejnej správy. 10.
V závere svojej kasačnej sťažnosti sťažovateľ žiadal Najvyšší správny súd o prerušenie konania a o položenie otázky o súladnosti aplikácie práva v oblasti posudzovania vplyvov na životné prostredie so zmluvami v zmysle čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Konkrétne ide o otázky: „a. Či samotné vyžadovanie informácii v konaniach vo veciach životného prostredia je zneužívaním práva, ktoré priznáva Aarhurský dohovor verejnosti a zaväzuje Slovenskú republiku ako stranu dohody. b. Či absencia porovnania environmentálneho záujmu na zachovaní drevín a hospodárskeho záujmu na povolení výrub je v súlade s právom EÚ a závermi Rozsudku Pezinská skládka.“ 11. Žalovaný ani ďalší účastník konania sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadrili.
III. Konanie na kasačnom súde
12. Prejednávaná vec bola dňa 25.03.2025 predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej ako „kasačný súd“ alebo „Najvyšší správny súd“) ako súdu príslušnému na konanie a rozhodnutie, podľa právnej úpravy účinnej k danému dňu. Na kasačnom súde bola vec náhodný výberom pridelená na rozhodnutie senátu 4S a je vedená pod sp. zn.: 4Svk/12/2025 13. Najvyšší správny súd, ako súd kasačný podľa § 21 písm. a) SSP v spojení s § 438 ods. 2 SSP, po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti (§442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 SSP), kasačná sťažnosť má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti podľa § 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP a postupom podľa § 455 SSP bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa nie je dôvodná. 14. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k.: BB-76S/73/2022-75 zo dňa 27.11.2024, ktorým tento zamietol žalobu, ktorou sa žalovaný domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. OU-ZV-OSZP-2022/014749/SMD/rh zo dňa 10.08.2022 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Mesta Zvolen 1864/2022 zo dňa 26.05.2022. 15. Kasačný súd z predloženého administratívneho, ako aj súdneho spisu zistil, že Mesto Zvolen, odbor stavebnej správy (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) rozhodnutím č. j. Výruby 1864/2022 zo dňa 26.05.2022 vydalo súhlas žiadateľovi, ďalšiemu účastníkovi na výrub 6 ks stromov druhu breza previsnutá a 1 ks jaseň štíhly, ktoré rastú na parcele KN- C č. XXX/XX, k. ú. U. a 1 ks dreviny druhu topoľ osikový, ktorý rastie na parcele KN- C č. XXX/XX., k. ú. U., s určením ôsmich podmienok, ako aj určením povinnosti náhradnej výsadby piatich okrasných stromov z druhu javor, lipa, jaseňovec metlinatý alebo muchovník, na pozemkoch KN-C č. XXX/XX, KN-C č. XXX/XX., k. ú. U.. 16. Proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie žalobca aj ďalší účastník konania. Žalovaný rozhodnutím č .j. OU-ZV-OSZP-2022/014749/SMD/rh zo dňa 10.08.2022 odvolania zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. 17. Proti tomuto rozhodnutiu bola podaná kasačná sťažnosť, o ktorej bolo rozhodnuté rozsudkom Správneho súdu v Banskej Bystrici, ktorý je predmetom kasačného konania.
IV. Právne predpisy, právne názory kasačného súdu
18. Podľa § 47 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z. vlastník, správca alebo nájomca pozemku, na ktorom sa nachádza drevina, je povinný sa o ňu starať, najmä ju ošetrovať a udržiavať. Pri poškodení alebo výskyte nákazy dreviny chorobami môže orgán ochrany prírody uložiť vlastníkovi, správcovi alebo nájomcovi pozemku vykonať nevyhnutné opatrenia na jej ozdravenie alebo rozhodnúť o jej vyrúbaní.
19. Podľa § 47 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z. a výrub dreviny sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody, ak tento zákon neustanovuje inak. Súhlas na výrub dreviny sa môže v odôvodnených prípadoch vydať len po posúdení ekologických a estetických funkcií dreviny a vplyvov na zdravie človeka a so súhlasom vlastníka alebo správcu, prípadne nájomcu, ak mu takéto oprávnenie vyplýva z nájomnej zmluvy, pozemku, na ktorom drevina rastie, ak žiadateľom nie je jeho vlastník, správca alebo nájomca a po vyznačení výrubu dreviny.
20. Podľa § 48 ods. 1 prvá až tretia veta zákona č. 543/2002 Z. z. orgán ochrany prírody uloží žiadateľovi v súhlase na výrub dreviny povinnosť, aby uskutočnil primeranú náhradnú výsadbu drevín na vopred určenom mieste, a to na náklady žiadateľa; uprednostňuje pritom geograficky pôvodné a tradičné druhy. Ak žiadateľ nie je vlastníkom pozemku, na ktorom sa náhradná drevina vysadila, môže mu orgán ochrany prírody uložiť i starostlivosť o ňu, najviac však na dobu troch rokov. Ak nemožno uložiť náhradnú výsadbu, orgán ochrany prírody uloží finančnú náhradu do výšky spoločenskej hodnoty dreviny (§ 95).
21. Kasačný súd po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti proti napadnutému rozsudku správneho súdu preskúmal rozsudok správneho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, skúmal aj napadnuté rozhodnutia žalovaného správneho orgánu a konanie im predchádzajúce, a to najmä z toho pohľadu, či sa správny súd vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho
orgánu. 22. V kasačnej sťažnosti sťažovateľ namietal najmä nedostatočnému odôvodneniu a z toho odvodenej nepreskúmateľnosti rozsudku. Kasačná sťažnosť sťažovateľa, hoci rozsiahla, obsahom je do značnej miery formulovaná len vo všeobecnej rovine, pričom nesmerovala adresne voči napadnutému rozsudku alebo preskúmavaným rozhodnutiam orgánov verejnej správy, ale venovala sa vlastnej činnosti žalobcu ako ekologickej organizácie.
23. Pri akomkoľvek rozhodnutí možno polemizovať o jeho odbornej úrovni, či správny orgán mohol svoje argumenty vysvetliť podrobnejšie, alebo sa precíznejšie vysporiadať s tvrdeniami účastníka konania, ktoré možno považovať za právne významné. Súd však hodnotí preskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu len v miere jeho minimálnej argumentačnej kvality a interpretačnej schopnosti, na základe akých logických úsudkov a zvážení všetkých dôkazov správny orgán vydal meritórne rozhodnutie. Skutočnosti, ku ktorým správny orgán dospel na základe voľnej úvahy, treba v rozhodnutí dostatočne odôvodniť, aby bolo zrejmé, čo bolo podkladom rozhodnutia a ako sa vyhodnotili vykonané dôkazy.
V tejto svojej povinnosti je správny orgán limitovaný len všeobecnými vymedzeniami zákonných podmienok, ktoré predstavujú hranicu voľnej úvahy. Pre súd je rozhodujúce, či rozhodnutie vydané na základe zákonom povolenej úvahy nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom.
Kasačný súd je toho názoru, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného v kontexte s prvostupňovým rozhodnutím poskytuje dostatočný základ na jeho vecné preskúmanie. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí zaoberal právnym posúdením a hodnotením skutkového stavu vyplynuvšieho z
konania. Nie je nevyhnutné, aby sa odvolací správny orgán zaoberal každou vznesenou námietkou samostatne, pokiaľ z jeho rozhodnutia je zrejmé, na základe čoho dospel k právnemu záveru vo svojom rozhodnutí. Z napadnutého rozhodnutia uvedené podľa názoru súdu jednoznačne vyplýva.
24. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že rozhodnutím č. SÚ 577/2022-Če-2 zo dňa 14.03.2022 bolo vydané povolené odstránenie stavby na predmetných pozemkoch súvisiace s búracími prácami súčasného oplotenia na mieste, kde rastú brezy previsnuté. Zároveň bolo predmetným rozhodnutím vydané stavebné povolenie nového oporného múru. Žiadateľ doplnil počas obhliadky do žiadosti tri ďalšie dreviny (2ks jabloň domáca a 1 ks jaseň štíhly), nakoľko rastú v existujúcom oplotení, kde je vydané búracie povolenie, resp. na mieste, kde žiadateľ plánuje požiadať o stavebné povolenie na stavbu parkoviska, pričom dreviny nie je možné na mieste ich rastu zachovať. Žalovaný pripomenul, že v predmetnej lokalite bude realizovaná náhradná výsadba. Podotkol, že budúca výstavba bytových domov bude realizovaná v časti areálu bývalých kasární, ktorá je zastavaná nefunkčnými, čiastočne rozpadnutými budovami, ako aj betónovou plochou, väčšina drevín je náletových a rastú na pozemku zastavaná plocha a nádvorie. V prípade ak by orgán ochrany prírody a krajiny trval na zachovaní drevín, zabránil by tým plánovanej investícii, s ktorou je spojené zveľadenie
(moderná architektúra s parkovými úpravami, zeleňou a náhradnou výsadbou, zadržiavanie vody v krajine odstránením betónových plôch a použitie moderných postupov a ekologických materiálov) slúžiace ľuďom na bývanie a zlepšenie životného prostredia po ekologickej a estetickej stránke. 25. Úlohou kasačného súdu bolo posúdiť právne posúdenie veci a postup žalovaného aj správneho súdu pri rozhodovaní a vydaní napadnutého rozhodnutia.
Vo vzťahu k skutkovým zisteniam sa kasačný súd obmedzuje na overenie, či správnymi orgánmi a správnym súdom zistený skutkový stav zodpovedá obsahu spisu (vykonanému dokazovaniu) a či preskúmavané rozhodnutia obsahujú dostatok skutkových dôvodov vo vzťahu k vyvodeným právnym záverom. Nie je povinnosťou súdu nahrádzať rolu žalobcu a domýšľať miesto neho kasačné námietky a s tým súvisiacu argumentáciu resp. dôvody tvrdení o nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia. Bolo by nad rámec potrebný pre rozhodnutie, keby (kasačný) súd v jeho odôvodnení reagoval aj na tvrdenia formulované bez relevantného zdôvodnenia.
26. Pokiaľ sťažovateľ namietal nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia žalovaného a rovnako to platí aj pre kasačnou sťažnosťou napadnutý rozsudok, všeobecnými tvrdeniami nereagujúcimi na obsah odôvodnenia správneho rozhodnutia (rovnako aj na obsah žalobou rozsudku správneho súdu) bez priamej korelácie vo väzbe s tvrdenými nedostatkami odôvodnenia nepostačuje na prisvedčenie tejto kasačnej námietke. Sťažovateľ nevysvetlil, prečo považuje postup žalovaného za nesprávny, pokiaľ o výrube rozhodoval v spojitosti so stavebnými zámermi vlastníka (ďalšieho účastníka).
27. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti poukázal na to, že právna úprava ochrany životného prostredia v sebe zahŕňa právo na priaznivé životné prostredie, právo na informácie o životnom prostredí ako aj stanovenie povinnosti štátu a iných subjektov pri ochrane životného prostredia. Podľa sťažovateľa správny orgán má povinnosť porovnávať a vyvažovať vlastnícke právo navrhovateľa, ktoré obsahuje aj právo nakladať s majetkom s právom na priaznivé životné prostredie, ktoré patrí celej verejnosti. Sťažovateľ však nevysvetlil jeho vyjadrenie pomeru pre daný súdom posudzovaný prípad.
28. V súvislosti s touto námietkou kasačný súd v zhode s názorom správneho súdu (ods. 33 až 37 rozsudku správneho súdu) dospel k záveru, že obsah správnej žaloby a žalobné námietky smerujú voči inému administratívnemu konaniu, ako tomu, ktorého zákonnosť sa v zmysle žalobného návrhu sťažovateľ domáhal. Sťažovateľ namietal nedostatky výroku rozhodnutia, ktorým stavebný úrad povolil odstránenie stavby na pozemkoch KN-C č. XXX/X, XX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX a zároveň vydal rozhodnutie o umiestnení stavby oporného múru medzi parcelami KN-c č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX a XXX/XX.
Za vadu tohto (stavebného) konania považoval sťažovateľ nedostatok, že vo veci konajúci správny orgán nevyčkal na podkladové rozhodnutie týkajúce sa súhlasu na výrub drevín, ktoré napadol predmetnou správnou žalobou. Omyl sťažovateľa (spôsobený zrejme veľkým množstvom ním vedených konaní) nemôže byť zhojený v podanej kasačnej sťažnosti, hoci by aj kasačné námietky atakovali konkrétne nedostatky rozhodnutia žalovaného orgánu verejnej správy.
29. V kasačnej sťažnosti sťažovateľ žiadal Najvyšší správny súd o prerušenie konania a o položenie otázky o súladnosti aplikácie práva v oblasti posudzovania vplyvov na životné prostredie so zmluvami v zmysle čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
K tomuto návrhu sťažovateľa kasačný súd poukazuje na svoje rozhodnutie vo veci sp. zn. 4Svk/60/2022 zo dňa 30. júla 2024 a dodáva, že z otázok v znení opísanom v ods. 12 odôvodnenia tohto rozhodnutia neidentifikoval nijakú, ktorej položenie Súdnemu dvoru Európskej únie by malo význam pre rozhodnutie v prejednávanej veci, preto v tejto časti kasačnej sťažnosti nevyhovel.
30. Kasačný súd po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti, po preskúmaní napadnutého rozsudku a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku. Tieto závery spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním kasačný súd stotožňuje v celom rozsahu, považujúc právne posúdenie veci krajským súdom za správne. Kasačný súd preto s poukazom na ust. § 461 SSP kasačnú sťažnosť zamietol.
31. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré okolnosti podľa obsahu súdnych spisov nenastali. Ďalšiemu účastníkovi konania trovy kasačného konania nevznikli, preto mu ich kasačný súd v zmysle § 169 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP nepriznal.
32. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 21. mája 2025