← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·30. 4. 2024

4Svk/13/2022

ECLI:SK:NSSSR:2024:4017200770.1

Zamieta
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Krajský súd v Nitre
Sp. zn. 1. inštancie
11S/148/2017
IČS
4017200770
Citované
1× inými rozhodnutiami
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu Mgr. Michala Novotného a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: W. P., R.. XX.XX.XXXX, D. Š. T. XX, XXX XX R., právne zastúpený advokátom JUDr. Pavlom Gráčikom, so sídlom Farská 40, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, Štefánikova trieda 69, 949 01 Nitra, za účasti: 1) Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o., so sídlom Vysoká 2/B, 811 06 Bratislava, IČO: 48302392, právne zastúpený advokátskou kanceláriou CMS Cameron McKenna Nabarro Olswang, advokáti, v.o.s., so sídlom Na Poříčí 1079/3a, 110 00 Praha, Česká republika, za ktorú koná CMS Cameron McKenna Nabarro Olswang, advokáti, v.o.s., organizačná zložka, so sídlom Staromestská 3, 811 03 Bratislava, 2) MH Invest, s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 44/A, 821 09 Bratislava, IČO: 36724530, právne zastúpený advokátom JUDr. Allanom Böhmom, so sídlom Jesenského 2, 811 02 Bratislava, 5) Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom Rovniankova 14, 851 02 Bratislava, korešpondenčná adresa: Námestie SNP 13, P. O. BOX 218, 811 06 Bratislava, IČO: 31820174, 6) X.. S. K., R.. XX.XX.XXXX, D. N. A. X, XXX XX R., 7) N. C., R.. XX. XX. XXXX, D. S.Á. X, XXX XX R., 8) N. P., R.. XX.XX.XXXX, D. N. A. XX, XXX XX R. a 9) Západoslovenská vodárenská spoločnosť a. s., so sídlom Nábrežie za hydrocentrálou 4, 949 60 Nitra, IČO: 36550949, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-NR-OOP3-2017/028029 zo dňa 28.07.2017, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/ 148/2017-245 zo dňa 18.09.2019 v znení opravného uznesenia č. k. 11S/148/2017-438 zo dňa 15.12.2021, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť žalobcu sa zamieta. II. Žalovanému sa náhrada trov kasačného konania nepriznáva. III. Ďalším účastníkom konania sa náhrada trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Nitre (ďalej tiež len „správny súd“) rozsudkom č. k. 11S/148/2017-245 zo dňa 18.09.2019 v znení opravného uznesenia č. k. 11S/148/2017-438 zo dňa 15.12.2021 (ďalej tiež len „napadnutý rozsudok“) postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-NR-OOP3-2017/028029 zo dňa 28.07.2017 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“) v spojení s rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenia ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č. OU-NR-OSZP3-2017/ 009030-14/F-18 zo dňa 04.05.2017 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) a vrátenia veci prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Správny súd žalovanému a pribratým účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

2. Prvostupňový správny orgán, ako orgán príslušný podľa ust. § 5 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 525/2003 Z. z.“) a ako príslušný orgán štátnej vodnej správy podľa ust. § 61 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „vodný zákon“, resp. „zákon č. 364/ 2004 Z. z.) prvostupňovým rozhodnutím vydal žiadateľovi Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. (ďalší účastník 1/) povolenie na vypúšťanie odpadových vôd a osobitných vôd do verejnej kanalizácie (ďalej tiež len „povolenie“) s uvedením množstva, časovej platnosti a podmienok vodoprávneho povolenia, určil podmienky monitorovania vypúšťaných odpadových a osobitných vôd do verejnej kanalizácie a rozhodol o námietkach a pripomienkach účastníkov

konania. 3. Žalobca voči tomuto rozhodnutiu podal odvolanie, ktoré žalovaný tu preskúmavaným rozhodnutím zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení popísal priebeh prvostupňového konania a obsah podaného odvolania. Mal za to, že prvostupňové rozhodnutie

spĺňa všetky zákonné náležitosti podľa § 46 a § 47 Správneho poriadku a § 38 vodného zákona. K jednotlivým námietkam žalobcu uviedol, že stavebný objekt (ďalej „SO“) 301 Lakovňa, ktorej súčasťou je aj neutralizačná stanica, bola posudzovaná v rámci zámeru „Automotive Nitra Project - fáza 2“ v procese povinného hodnotenia, ktoré vykonalo Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „MŽP SR“) a vydalo záverečné stanovisko zo dňa 04.11.2016.

V zmysle zákona č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov je v integrovanom povolení „SO 301 Lakovňa“, ktorej súčasťou je neutralizačná stanica, povoľovacím orgánom Slovenská inšpekcia životného prostredia, ktorá v danej veci vydala integrované povolenie č. 918-14105/2017/Čás/375180116/SP zo dňa 09.05.2017.

K upusteniu od ústneho pojednávania a miestneho šetrenia žalovaný uviedol, že správny orgán prvého stupňa správne posúdil, že si to povaha veci nevyžaduje z dôvodu, že stavba, z ktorej budú produkované odpadové a osobitné vody, v súčasnosti nie je ešte zrealizovaná a ku konaniu bolo doložené kladné stanovisko od oprávneného prevádzkovateľa verejnej kanalizácie ZsVK

a. s. Nitra zo dňa 13.02.2017 s uvedením limitných hodnôt znečistenia odpadových vôd. Množstvo vypúšťaných vôd z neutralizačnej stanice, ako i režim vypúšťaných odpadových vôd, je daný technológiou čistenia, ktorú prvostupňový správny orgán zohľadnil a vzal do úvahy vyjadrenie prevádzkovateľa verejnej kanalizácie týkajúce sa maximálnej produkcie odpadových vôd. K námietke žalobcu týkajúcej sa vadnosti vydaného povolenia v tom, že podklady, z ktorých správny orgán pri vydávaní rozhodnutia v konaní vychádzal, a to podklady týkajúce sa dopravného napojenia stavieb, a hlavne vyústenia dopravy na cestu I/64 sú nepreskúmateľné, žalovaný uviedol, že plynulosť cestnej dopravy pre celý areál strategického parku, ako i samotný areál Automotive Nitra Project, zmena parametrov cesty I/64 v úseku Nitra - Zobor - Šindolka, nie sú predmetom tohto konania. O uvedených veciach rozhodujú iné správne orgány v osobitných správnych konaniach. Žalovaný ďalej poukázal na to, že záväzné stanovisko MŽP SR zo dňa 04.11.2016 oprávňuje navrhovateľa podávať návrhy na začatie povoľovacích konaní k navrhovanej činnosti.

4. K námietke žalobcu, že integrované povolenie sa udeľuje prevádzke, t. j. už existujúcej stavbe, pričom objekt neutralizačnej stanice SO 301 Lakovňa ešte postavený nie je a z dôvodu neexistencie danej stavby nie je objektívne možné náležite posúdiť skutkový stav, na základe ktorého by mohlo dôjsť k vydaniu povolenia, správny súd uviedol, že si žalobca nesprávne vykladá niektoré pojmy. Správny súd sa stotožnil s názorom pribratého účastníka konania 9), ktorého výklad je vykonaný v súlade s ust. § 21 a § 26 vodného zákona.

Povolenie na osobitné užívanie vôd je potrebné vydať najneskôr s vydaním stavebného povolenia. Opačný postup by nemal logické opodstatnenie, pri povolení na osobitné užívanie vôd (i na vypúšťanie odpadových vôd a osobitných vôd do verejnej kanalizácie) príslušný orgán stanoví podmienky tak, aby bola zabezpečená bezproblémová činnosť a parametre čistiarne odpadových vôd, do ktorej je zaústená verejná kanalizácia.

5. K námietke žalobcu, že v rámci strategického parku neprebehlo zisťovacie konanie podľa zákona o posudzovaní vplyvov, resp. že strategický park nebol posudzovaný z hľadiska vplyvov na životné prostredie, správny súd zdôraznil, že citovaný zákon nepozná pojem strategický park, preto nie je možné viesť ani zisťovacie konanie v rámci tohto zákona, ktoré by sa týkalo strategického parku. Predmetný zákon upravuje zisťovacie konanie o posudzovaní strategických dokumentov a ich vplyvov (strategickým dokumentom sa rozumie návrh plánu alebo programu), resp. konanie o posudzovaní činností, ale nie konanie o posudzovaní

strategických parkov. 6. Žalobca v žalobe poukazoval na ust. § 18 ods. 2 písm. b) zákona o posudzovaní vplyvov, pričom tvrdil, že „v zmysle platnej legislatívy je v prípade realizácie stavieb v rámci strategických parkov daná zo zákona povinnosť viesť zisťovacie konanie a to bez akýchkoľvek determinantov“.

Správny súd uviedol, že z ust. § 18 ods. 2 písm. b) tohto zákona vyplýva, že predmetom zisťovacieho konania o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti alebo zmeny navrhovanej činnosti (ďalej len „zisťovacie konanie“) musí byť každá navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 v časti B. V prílohe č. 8 (Zoznam navrhovaných činností podliehajúcich posudzovaniu ich vplyvu na životné prostredie) je uvedený, okrem iných, i bod 9 a položka

15 nasledovne: Projekty budovania priemyselných zón vrátane priemyselných parkov, kde v časti B (zisťovacie konanie) je uvedená prahová hodnota „bez limitu“, čo znamená, že takáto činnosť sa stáva predmetom zisťovacieho konania automaticky. V zmysle tohto postupoval

i príslušný správny orgán, keď navrhovanú činnosť „Automotive Nitra Project - Fáza 2“ posudzoval v rámci zisťovacieho konania a dňa 04.11.2016 vydal záverečné stanovisko a súhlasil s realizáciou navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project - Fáza 2“ za predpokladu splnenia podmienok a realizácie opatrení ďalej uvedených v kapitole VI.3 záverečného

stanoviska. Toto záverečné stanovisko potom oprávňovalo navrhovateľa, resp. spoločnosť Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o., aby podala žiadosť o povolenie vypúšťania odpadových vôd a osobitných vôd do verejnej kanalizácie pre projekt „Automotive Nitra Project“, E1 Budovy, v rozsahu SO 301 Lakovňa. S poukazom na uvedené správny súd námietky uvedené žalobcom v podanej žaloby posúdil ako nedôvodné.

7. Z vyššie uvedených dôvodov súd námietky žalobcu uvedené v podanej žalobe posúdil ako nedôvodné. Námietkami, ktoré žalobca vzniesol v priebehu súdneho konania (na pojednávaní a v písomných podaniach na pojednávaní predložených, označených ako „SARIO Automotive Nitra Project“, „Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. Automotive Nitra Project - Fáza 2“) a jednoznačne po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na podanie správnej žaloby zainteresovanej verejnosti, sa správny súd nezaoberal a neposudzoval ich.

8. Správny súd k námietke žalobcu týkajúcej sa vecnej nepríslušnosti správneho orgánu, ktorú vzniesol na pojednávaní dňa 04.09.2019, uviedol, že bola tiež uplatnená jednoznačne po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na podanie správnej žaloby zainteresovanej verejnosti. Súd však k tomu dodáva, že v prípade, ak by rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, jednalo by sa o takú vadu, na ktorú správny súd prihliada ex offo a v takom prípade nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby (ust. § 134 ods. 2 písm. b/ SSP). Žalobca namietal vecnú nepríslušnosť správneho orgánu prvého stupňa, keď namiesto okresného úradu rozhodoval, podľa názoru žalobcu, okresný úrad v sídle kraja.

Rozhodnutie č. OU-NR-OSZP3-2017/009030-14/F18 zo dňa 04. 05. 2017 vydal Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia. Správny súd poukázal na § 61 písm. a) vodného zákona, ktorý ustanovuje, že okresný úrad vo veciach štátnej vodnej správy rozhoduje v správnom konaní v prvom stupni vo veciach podľa tohto zákona, pričom sú tu vymenované konkrétne ustanovenia tohto zákona a medzi nimi i ust. § 38. Správny súd bol toho názoru, že prvostupňový správny orgán bol v predmetnej veci, t. j. vo vodoprávnom konaní, príslušným na rozhodnutie s poukazom na ust. § 5 ods. 1 zákona č. 525/2003 Z. z. Z tohto ustanovenia vyplýva, že okresný úrad v prvom stupni vykonáva štátnu správu starostlivosti o životné prostredie podľa osobitných predpisov, pričom je tu odkaz i na zákon č. 184/2002 Z. z. o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov. Tento zákon bol však zrušený zákonom č. 364/2004 Z. z. o vodách s účinnosťou od 01.07.2004, ktorý je potom potrebné považovať za

osobitný predpis, i keď priamo v ust. § 5 ods. 1 zákona č. 525/2003 Z. z. nie je naň odkaz. Je však potrebné vychádzať z aktuálnej právnej úpravy, ktorou je v súčasnosti zákon č. 364/2004 Z. z. 9.

Správny súd ďalej uviedol, že o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenia ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia zo dňa 04. 05. 2017 rozhodol ako odvolací orgán okresný úrad v sídle kraja, ktorý v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 525/2003 Z. z. vykonáva štátnu správu starostlivosti o životné prostredie podľa osobitných predpisov a v zmysle § 4 ods. 2 písm. b/ zákona č. 180/ 2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 180/2013 Z. z.“) vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje okresný úrad, ktorý má sídlo v jeho územnom obvode, nakoľko osobitný zákon neustanovuje inak.

Z vyššie uvedeného podľa názoru správneho súdu vyplýva, že správne orgány v predmetnej veci rozhodli v rámci svojej právomoci a pôsobnosti a námietku žalobcu správny súd posúdil ako nedôvodnú. 10. Proti rozsudku správneho súdu podal v zákonnej lehote žalobca (ďalej aj ako „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP a navrhol, aby kasačný súd „uznesením“ zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania.

11. Sťažovateľ namietal, že vo veci rozhodol vecne nepríslušný okresný úrad v sídle kraja, hoci podľa § 61 vodného zákona má vo veciach podľa § 38 cit. zákona rozhodovať okresný úrad. Podľa sťažovateľa celé konanie viedol a rozhodoval v ňom Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, v ktorého mene vystupoval vedúci odboru - pracovník okresného úradu v sídle kraja.

12. Sťažovateľ ďalej namietal, že vybudovanie strategického parku je významnou investíciou, na ktorú bolo vydané osvedčenie o významnej investícii a táto mala byť v zmysle § 3 písm. g) zákona č. 24/2006 Z. z. podliehať procesu EIA a pokiaľ tento proces splnený nebol, nemôžu byť legitímne povoľovacie konania na stavby, resp. investície, ktoré budú v tomto parku realizované.

K tomuto uviedol, že správny orgán pochybil, keď nepostupoval podľa § 38 ods. 9 zákona č. 24/2006, resp. § 140 c ods. 6 stavebného zákona a mal minimálne prerušiť konanie do rozhodnutia povinného hodnotenia vplyvov na životné prostredie v zmysle zákona č. 24/2006 Z. z.. Podľa sťažovateľa je nedostatočné, že došlo k procesu EIA len vo vzťahu k navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project“ bez súčasného/kumulatívneho posúdenia v rámci procesu EIA aj samotnej investície v podobe výstavby strategického parku.

13. Sťažovateľ v tejto súvislosti ďalej argumentoval, že aj v správnej žalobe namietal skutočnosť, že samotný strategický park, v rámci ktorého sa má realizovať významná investícia (výstavba automobilového závodu - Automotive Nitra project), ktorej súčasťou je aj povoľovaná stavba, nebol posúdený z hľadiska vplyvov na životné prostredie.

Takéto administratívne konanie malo predchádzať všetkým ostatným konaniam, a to tak zisťovaciemu konaniu na zámer „Automotive Nitra project“, či „Automotive Nitra project - Fáza 2“ a teda aj všetkým povoľovacím konaniam. V tejto súvislosti argumentoval, že v zmysle platnej legislatívy je v prípade realizácie stavieb v rámci strategických parkov daná zákonná povinnosť viesť zisťovacie konanie. Uviedol, že stavba „Vybudovanie strategického parku“ je významnou investíciou a v zmysle platnej legislatívy (§ 3 písm. f) zákona č. 24/2006 Z. z.) sa jedná o navrhovanú činnosť, ktorá podlieha administratívnemu konaniu podľa zákona č. 24/2006 Z. z. Ak teda nebola stavba „Vybudovanie strategického parku“ posúdená podľa zákona č. 24/ 2006 Z. z., nemôžu byť legitímne ďalšie stavby - významné investície, ktoré sú v tomto parku realizované alebo sa budú realizovať. V ďalšom texte sťažovateľ poukázal na rozdiel medzi legálnou definíciou strategického parku a významnej investície podľa zákona č. 175/1999 Z. z.. Sťažovateľ uviedol, že správnosti jeho výkladu nasvedčuje aj skutočnosť, že Strategický park Haniska, kde je vydané osvedčenie o významnej investícii zo dňa 23.04.2018 sa bude

posudzovať (povinné hodnotenie) v zmysle zákona č. 24/2006 Z. z. 14. K obsahu kasačnej sťažnosti sa podaním zo dňa 16.03.2020 vyjadril žalovaný, uviedol, že postup správneho súdu bol pri vydávaní napadnutého rozsudku zákonný a vecne správny. 15. Ďalší účastník 1) sa k obsahu kasačnej sťažnosti vyjadril podaním zo dňa 20.03.2020 a navrhol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť. 16. Ďalší účastník 2) sa k obsahu kasačnej sťažnosti vyjadril podaním zo dňa 19.03.2020. Rozhodnutie správneho súdu považuje za vecne správne a kasačnú sťažnosť považuje za nedostatočne odôvodnenú. Vo vzťahu ku kasačným námietkam uviedol, že sa stotožňuje s odôvodnením správneho súdu v napadnutom rozsudku. Navrhol kasačnú sťažnosť ako neprípustnú odmietnuť, alternatívne ju zamietnuť ako nedôvodnú v celom rozsahu.

Zároveň navrhol priznať žalovanému a ďalšiemu účastníkovi 2) náhradu trov konania v rozsahu 100%. 17. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 453 ods. 2 SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je nedôvodná.

18. Kasačný súd skúmal naplnenie podmienky uvedenej v § 440 ods. 2 SSP, podľa ktorého dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Vzhľadom na to, že kasačnou sťažnosťou vecne reagoval na právne posúdenie veci uvedené v rozhodnutí správneho súdu, kasačný súd kasačnú sťažnosť neodmietol podľa § 439 ods. 3 SSP, ale ju vecne preskúmal.

19. Správny súd uznesením č. k.11S/148/2017-46 zo dňa 31.07.2018 súd pribral do tohto súdneho konania účastníkov administratívneho konania, a to 1) Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o., 2) MH Invest, s.r.o., 3) Roman Cerulík K CERO, 4) S.. N. Z., 5) Združenie domových samospráv, 6) X.. S. K., 7) N. C., 8) N. P. a 9) Západoslovenská vodárenská spoločnosť a. s. Účastník 3) Roman Cerulík K CERO a účastník 4) S.. N. Z. sa účastníctva v tomto konaní vzdali, preto správny súd s nimi ďalej nekonal, pričom poradové čísla ostatných ďalších účastníkov ponechal nezmenené. Kasačný súd takéto označenie ďalších účastníkov akceptoval, preto poradové čísla ďalších účastníkov 3) a 4) sú v záhlaví tohto rozsudku vynechané.

20. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal najmä skutočnosť, ktorá tvorila aj argumentačné jadro podanej správnej žaloby, že samotný strategický park nebol posúdený podľa zákona č. 24/2006 Z. z., v dôsledku čoho nie sú legitímne ani ďalšie stavby, ktoré sa realizovali, resp. sa budú v tomto parku realizovať. Kasačný súd túto námietku vyhodnotil ako plne nedôvodnú z nasledovných dôvodov.

21. Z obsahu administratívneho spisu kasačný súd zistil, že sa v ňom nachádzajú (o. i.): - záverečné stanovisko MŽP SR č. 4783/2016-1.7/pl zo dňa 04.11.2016 s názvom „Automotive Nitra Project - Fáza 2“ (právoplatné dňa 26.01.2017), obsahujúce popis technického a technologického riešenia navrhovanej činnosti - vybudovanie výrobného závodu zameraného na výrobu a montáž automobilov Jaguar Land Rover, navrhovateľ: Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. v lokalite strategického parku Nitra; vo vzťahu k odvádzaniu odpadových vôd z areálu výrobného závodu - lakovne, bola navrhovaná činnosť posudzovaná v dvoch variantoch, - rozhodnutie Ministra životného prostredia Slovenskej republiky zo dňa 13. januára 2017, ktorým bol zamietnutý rozklad Romana Cerulíka K CERO a S.. N. Z. proti záverečnému stanovisku MŽP SR zo dňa 04. 11. 2016 a uvedené záverečné stanovisko bolo potvrdené, - vyjadrenie Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a. s. zo dňa 13.02.2017 k vypúšťaniu odpadových vôd a osobitných vôd do verejnej kanalizácie zo dňa 13. 02. 2017, - záväzné stanovisko MŽP SR zo dňa 29. 03. 2017 pre projekt „Automotive Nitra Project

Budovy E1 SO 301 Lakovňa, podľa ktorého návrh spoločnosti Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. na začatie vodoprávneho konania vo veci povolenia vypúšťania priemyselných odpadových vôd alebo osobitných odpadových vôd s obsahom prioritných látok, prioritných nebezpečných látok uvedených v zozname II. prílohy č. 1 vodného zákona do verejnej kanalizácie pre projekt „Automotive Nitra Project“, SO 301 Lakovňa je z koncepčného hľadiska v súlade so zákonom o posudzovaní vplyvov, s rozhodnutiami vydanými MŽP SR a tohto zákona s ich relevantnými pripomienkami.

22. Podľa § 18 ods. 1 písm. a) zákona č. 24/2006 Z. z. v znení účinnom ku dňu právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia (17.08.2017) predmetom posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny musí byť každá navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 časti A, ak nejde o činnosť realizovanú na účely uvedené v písmene b).

23. Podľa § 37 ods. 1 cit. zákona výsledkom posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny je záverečné stanovisko. Záverečné stanovisko je rozhodnutie, ktoré je záväzné pre ďalšie povoľovacie konanie. Právoplatnosťou záverečného stanoviska vzniká oprávnenie navrhovateľa navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, ktorá musí byť predmetom posudzovania vplyvov podľa § 18 ods. 1, podať návrh na začatie povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti alebo jej zmene vo variante odsúhlasenom príslušným orgánom v záverečnom stanovisku. 24.

Podľa § 38 ods. 3 cit. zákona povoľujúci orgán nesmie vydať rozhodnutie bez vydaného záverečného stanoviska alebo bez rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, ak ide o navrhovanú činnosť, ktorá podlieha rozhodovaniu podľa tohto zákona.

25. V prvom rade kasačný súd zdôrazňuje, že v prejednávanej veci sa jedná o povoľovacie vodoprávne konanie, ktoré nadväzovalo na predchádzajúce rozhodnutia a stanoviská vydané v rámci projektu „Automotive Nitra project - Fáza 2“. Tento projekt, umiestnený v lokalite strategického parku Nitra, technicky a technologicky riešil navrhovanú činnosť - vybudovanie výrobného závodu zameraného na výrobu a montáž automobilov Jaguar Land Rover a jeho súčasťou bol stavebný objekt SO 301 Lakovňa. Kasačný súd sa stotožňuje s právnym záverom správneho súdu, že zákon č. 24/2006 Z. z. nepozná pojem strategický park, preto nie je možné viesť konania v rámci tohto zákona, ktoré by sa týkali priamo strategického parku.

V rámci zákona č. 24/2006 Z. z. sú jednotlivé posudzované činnosti, objekty a zariadenia subsumované pod jednotlivé položky tak, ako to vyplýva z prílohy č. 8 tohto zákona. Navrhovaná činnosť „Automotive Nitra project - Fáza 2“ podliehala povinnému posudzovaniu vplyvov podľa § 18 ods. 1 písm. a) zákona č. 24/2006 Z. z. podľa viacerých položiek prílohy č. 8 časti A k uvedenému zákonu, ako to vyplýva zo záverečného stanoviska MŽP SR zo dňa 04.11.2016. Ak teda nebolo vydané rozhodnutie, v ktorom by boli posúdené všetky posudzované objekty, činnosti a zariadenia umiestnené v lokalite strategického parku Nitra (ktoré podľa sťažovateľa tvoria strategický park) spoločne, nejde o porušenie zákona.

26. K samotnému posúdeniu navrhovanej činnosti podľa zákona č. 24/2006 Z. z. kasačný súd uvádza, že navrhovaná činnosť odvádzanie odpadových vôd z areálu výrobného závodu - lakovne bola predmetom posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti v rámci projektu „Automotive Nitra project - Fáza 2“. Uvedené vyplýva zo záverečného súhlasného stanoviska MŽP SR č. 4783/2016-1.7/pl zo dňa 04.11.2016, vydaného podľa § 1 ods. 1 písm. a) a § 2 ods. 1 písm. c) zákona č. 525/2003 Z. z., § 3 písm. k) v spojení s § 54 ods. 2 písm. k) a § 37 zákona č. 24/2006 Z. z., ktorým MŽP SR posúdilo navrhovanú činnosť uvedenú v prílohe č. 8 časti A zákona č. 24/2006 Z. z. Záverečné stanovisko nadobudlo právoplatnosť dňa 26.01.2017. Navrhovaná činnosť bola posudzovaná v dvoch variantoch, pričom odsúhlasený bol variant 1 (vybudovanie neutralizačnej stanice a odvod odpadových vôd do kanalizačnej siete na základe súhlasu s ich vypúšťaním). Navrhovaná činnosť bola vyhodnotená ako majúca minimálny vplyv na vodné pomery.

27. Kasačný súd zo svojej činnosti zistil, že uvedené záverečné stanovisko je predmetom súdneho prieskumu na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. 2S/53/2017, správnej žalobe nebol priznaný odkladný účinok (uznesenie zo dňa 21.07.2017), v merite veci nebolo doposiaľ rozhodnuté.

Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z. z. záväzné stanovisko je rozhodnutie, ktoré je záväzné pre ďalšie povoľovacie konanie. Právoplatnosťou záverečného stanoviska vzniká oprávnenie navrhovateľa navrhovanej činnosti podať návrh na začatie povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti alebo jej zmene vo variante odsúhlasenom príslušným orgánom v záverečnom stanovisku. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný a prvostupňový orgán postupovali správne a v súlade so zákonom č. 24/2006 Z. z., keď pri rozhodovaní o žiadosti navrhovateľa o povolenie na vypúšťaných odpadových a osobitných vôd do verejnej kanalizácie vychádzali zo záverov záväzného právoplatného záverečného stanoviska MŽP SR. Rovnako tak správny súd nebol oprávnený posudzovať zákonnosť záverečného stanoviska MŽP SR zo dňa 04.11.2016, pretože toto rozhodnutie bolo pre správne orgány záväzné, je preskúmateľné správnym súdom a je predmetom samostatného súdneho konania (§ 27 ods. 1 SSP).

28. Kasačný súd pre úplnosť dodáva, že v tu preskúmavanom povoľovacom konaní povoľujúci orgán nesmie vydať rozhodnutie bez vydaného záverečného stanoviska alebo bez rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, ak ide o navrhovanú činnosť, ktorá podlieha rozhodovaniu podľa tohto zákona (§ 38 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z. z.).

V záverečnom stanovisku sa MŽP SR vyjadrilo k návrhu na začatie vodoprávneho konania vo veci povolenia pre projekt „Automotive Nitra project - Fáza 2“, budova SO 301 Lakovňa tak, že návrh je z koncepčného hľadiska v súlade so zákonom o posudzovaní vplyvov, s rozhodnutiami vydanými MŽP SR podľa tohto zákona a ich relevantnými podmienkami.

V správnom konaní navrhovateľ taktiež preukázal splnenie podmienok podľa § 38 ods. 2 vodného zákona (potvrdenie Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a. s. zo dňa 13.02.2017) a predložil všetky podklady potrebné pre vydanie povolenia. Preto správny orgán postupoval správne, keď na základe takto zisteného skutkového stavu, podloženého relevantnými dokladmi, povolenie

vydal. 29. K tejto sťažnostnej námietke kasačný súd dodáva, že v tomto súdnom konaní je podrobená súdnemu prieskumu zákonnosť rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo zamietnuté odvolanie sťažovateľa voči prvostupňovému rozhodnutiu o povolení vypúšťania odpadových vôd a osobitných vôd do verejnej kanalizácie, vydané prvostupňovým správnym orgánom podľa § 38 ods. 1 vodného zákona, pričom sťažovateľ svoje sťažnostné (aj žalobné) námietky nesmeroval proti obsahu samotného povolenia (napr. voči miestu, spôsobu vypúšťania a jeho monitorovaniu), ale namietal nerealizovanie posúdenia navrhovanej činnosti podľa zákona č. 24/2006 Z. z., ktoré posúdenie však bolo preukázateľne realizované. Preto kasačný súd túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú.

30. Kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj námietku sťažovateľa, že konanie viedol a rozhodnutia vydal vecne nepríslušný správny orgán. 31. Podľa § 38 ods. 2 zákona č. 364/2004 Z. z. v znení účinnom ku dňu právoplatnosti rozhodnutia (17.08.2017) orgán štátnej vodnej správy povolí vypúšťanie priemyselných odpadových vôd a osobitných vôd s obsahom prioritných látok, prioritných nebezpečných látok a ďalších znečisťujúcich látok do verejnej kanalizácie, ak žiadateľ preukáže, že pri ich vypúšťaní sa a) nepoškodí stoková sieť a čistiareň odpadových vôd a neohrozí sa zdravie zamestnancov pri ich prevádzkovaní, b) neohrozí prevádzka čistiarne odpadových vôd, spracovanie kalu a jeho ďalšie využitie, c) neprekročia prípustné hodnoty znečistenia určené pre vypúšťanie odpadových vôd z verejnej kanalizácie a neovplyvnia sa kvalitatívne ciele.

32. Podľa § 61 písm. a) cit. zákona okresný úrad rozhoduje v správnom konaní v prvom stupni vo veciach podľa tohto zákona (§ 15 ods. 6, § 21, § 22 ods. 3, § 23 ods. 1, § 24, § 25 písm. c), § 26, § 27 ods. 1 písm. e) a f), § 30 ods. 3, § 32, § 38, § 39 ods. 5, 6 a 10, § 42 ods. 2, § 43 ods. 7, § 45 ods. 1, § 49 ods. 3, § 50 ods. 3, § 52 ods. 2, § 55 ods. 2 a 3, § 57 ods. 1 a 3, § 66 ods. 5, § 74 ods. 1 a 2, § 77 ods. 3 písm. b) a § 80 ods. 7 a 8) a vydáva vyjadrenia (§ 28) a súhlasy podľa § 27 ods. 1 písm. a) až d), ak ich tento zákon nezveruje iným orgánom štátnej vodnej správy.

33. Kasačný súd sa stotožňuje s argumentáciou správneho súdu k tejto otázke a jeho právnym záverom, že v zmysle § 5 ods. 1 zákona č. 525/2003 Z. z. v spojení s § 61 písm. a) vodného zákona prvostupňový správny orgán správne určil svoju príslušnosť a bol oprávnený rozhodnúť vo veci povolenia podľa § 38 vodného zákona a vo veci odvolania potom správne rozhodoval odbor opravných prostriedkov okresného úradu v sídle kraja [§ 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 180/2013 Z. z.]. Kasačný súd dodáva, že podľa § 2 ods. 3 a ods. 5 v spojení s § 6 ods. 1 zákona č. 180/2013 Z. z. štátnu správu vykonáva (pokiaľ sa nejedná o výkon rozhodnutia) odbor okresného úradu, určený smernicou (resp. iným vnútorným predpisom), vydávanou Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „MV SR“), ktorej vydanie sa oznamuje vo Vestníku vlády Slovenskej republiky (ďalej len „V. v.“). Podľa smernice MV SR č. 142/ 2013 (č. SVS-OMSZV1-2013/022320) v znení smernice č. 79/2014 účinnej do 31.01.2018

(oznámenia zverejnené v čiastke 3/2013 V. v. a čiastke 6/2014 V. v.) odbor starostlivosti o životné prostredie vykonáva štátnu správu starostlivosti o životné prostredie v rozsahu ustanovenom zákonom č. 525/2003 Z. z., o. i. aj na úseku štátnej vodnej správy podľa vodného zákona. Tento odbor sa podľa uvedenej smernice na Okresnom úrade Nitra člení na tri oddelenia, z ktorých len dve majú pôsobnosť pre územie kraja, tretí - oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia takúto pôsobnosť nemá a má teda pôsobnosť len pre územie daného okresu (Nitra). Zo smernice ďalej vyplýva, že vedúci odboru riadi a kontroluje výkon štátnej správy na zverenom úseku, v tejto súvislosti podpisuje rozhodnutia a iné písomnosti a zodpovedá za ich správnosť, pričom vedúcemu oddelenia smernica takúto kompetenciu nezveruje. Kasačný súd na základe uvedeného konštatuje, že Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia bol oprávnený povolenie vydať, rozhodnutie bolo podpísané oprávnenou osobou a obsahuje aj ostatné náležitosti v súlade s ust. § 47 Správneho poriadku.

34. Vzhľadom na to, že kasačný súd zistil, že kasačná sťažnosť neobsahuje žiadne právne relevantné námietky, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a správny súd v rozsudku nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde, vyhodnotil kasačný súd sťažnostné námietky ako nedôvodné a nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a preskúmavaného rozhodnutia.

Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 35. O náhrade trov kasačného konania vo vzťahu k žalovanému bolo rozhodnuté podľa § 168 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Žalovaný bol v konaní úspešný, avšak súd mu náhradu trov konania nepriznal, pretože neboli splnené podmienky aplikácie § 168.

Sťažovateľ ako neúspešný účastník kasačného konania nemá právo na náhradu jeho trov (§ 167 ods. 1 a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP). Ďalším účastníkom konania kasačný súd náhradu trov kasačného konania podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 169 SSP nepriznal, nakoľko im v kasačnom konaní nebola uložená žiadna povinnosť. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 30. apríla 2024

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 4Svk/13/2022 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik