4Svk/13/2023

1. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) napadnutým rozhodnutím č. k. 76S/64/202-93 z 25. mája 2022 v spojení s opravným uznesením č. k. 76S/64/2021-164 z 25. októbra 2022 postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU- BB- OOP3-2021/009263-006 zo dňa 17. mája 2021, ktorým potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa č. OU-BR-OSZP-2020/008903-008 z 18. novembra 2020, ktorým vydal súhlas na výrub 3 ks drevín rastúcich v zastavanom území (intravilán) obce Podbrezová, s obvodom kmeňa meraným vo výške 130 cm nad zemou v území s prvým stupňom ochrany, v územnej pôsobnosti Štátnej ochrany prírody SR, Správy Chránenej krajinnej oblasti Poľana, na pozemku parc. č. KN - E XXXX/XX (podľa LV č. XXX; pozemok vedený ako „orná pôda“) v k. ú. obce H., s určením piatich podmienok, ako aj určením povinnosti náhradnej výsadby 4ks drevín druhového zloženia smrek biely conica (Picea glauca „conica“) a 2 ks

2. Z odôvodnenia rozhodnutia správneho súdu vyplýva, že v prejednávanej veci žiadal ďalší účastník konania, ako vlastník pozemku, na ktorom sa dreviny nachádzali, o udelenie súhlasu na výrub troch drevín (smrek obyčajný 1ks a breza previsnutá 2 ks) z toho dôvodu, že tieto dreviny rastú v areáli materskej školy. Ďalší účastník konania dôvodil, že jedna breza s obvodom kmeňa 147 cm meraným vo výške 130 cm nad zemou, rastie v blízkosti budovy materskej školy, koreňový systém poškodzuje kanalizáciu, zdravotný stav dreviny je zhoršený. Ďalšia breza previsnutá s obvodom kmeňa 140 cm meraným vo výške 130 cm nad zemou rastie v blízkosti osvetlenia a zdravotný stav je primeraný veku. Smrek obyčajný s obvodom kmeňa 166 cm meraným vo výške 130 cm nad zemou rastie pri vstupnej bráne do materskej školy a zdravotný stav je zhoršený. Z uvedeného je zrejmé, že ďalší účastník konania žiadal o udelenie súhlasu pre výrub drevín z dôvodov zabezpečenia ochrany majetku a aj z dôvodov zabezpečenia ochrany života a zdravia osôb, ktoré sa pohybujú v areáli materskej školy.

Z odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa je zrejmé, že tento vychádzal nielen zo žiadosti ďalšieho účastníka konania o udelenie súhlasu na výrub drevín, ale vychádzal aj zo skutočnosti zistených na ústnom pojednávaní a miestnom šetrení, ktoré boli zdokumentované v zápisnici č. OU-BR-OSZP-2019/008903-006 zo dňa 26. októbra 2020.

predovšetkým pri silnejšej veternej činnosti, hrozí riziko ich pádu v areáli materskej školy a ohrozenie života a zdravia predovšetkým detí a učiteľov, ako aj riziko vzniku značnej škody na majetku. Poukázal aj na to, že v blízkosti drevín sa nachádza ihrisko a lavička pre deti v areáli materskej školy. Žalovaný v rozhodnutí vydanom v odvolacom konaní považoval postup prvostupňového orgánu a dôvody jeho rozhodnutia za správne.

Z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového orgánu je zrejmé, že tento prípad považoval za odôvodnený pre vydanie súhlasu na výrub drevín, pretože dreviny sa nachádzali v areáli materskej školy a dochádzalo k poškodzovaniu jednak stavieb - budov materskej školy a ich oplotenia, ako aj stĺpu verejného osvetlenia, pričom orgán verejnej správy prvého stupňa dostatočne odôvodnil aj to, že narušený stav drevín a ich nestabilita by mohli mať za následok aj ohrozenie života a zdravia osôb pohybujúcich sa v areáli materskej školy.

Táto časť odôvodnenia zároveň v sebe zahŕňa aj posúdenie ekologických a estetických funkcií drevín a vplyvov na zdravie človeka. 4. Orgán verejnej správy prvého stupňa tým, že ohliadol dreviny na mieste samom, dostatočným spôsobom zistil skutkový stav veci, posúdil aj ekologické a estetické funkcie drevín a vplyvov na zdravie človeka, zásah do práva na priaznivé životné prostredie a aj vhodnosť náhradnej výsadby. Orgán verejnej správy prvého stupňa uložil ďalšiemu účastníkovi povinnosť zabezpečiť náhradnú výsadbu v rozsahu 6 ks drevín na tom istom pozemku, na ktorom sa nachádzali dreviny, vo vzťahu ku ktorým udelil súhlas na výrub, pričom uložil aj podrobné podmienky na výsadbu, konkrétne, aby tieto boli vysadené v dostatočnej vzdialenosti od stavieb a inžinierskych sietí tak, aby tieto neskôr počas rastu negatívne neovplyvňovali, ďalej uložil povinnosť použiť zdravé vitálne odrastené sadenice výšky nad 0,50 m, zabezpečiť priaznivé podmienky pre výsadbu prípravou stanovišťa, náhradnú výsadbu zrealizovať vo vhodnom ročnom a vegetačnom období, v prípade neujatia vysadených drevín zabezpečiť novú výsadbu.

(náhradná výsadba alebo finančná náhrada) kompenzuje zásah do životného prostredia, ku ktorému dochádza povolením výrubu drevín. Ust. § 95 ods. 3 písm. d) zákona o ochrane prírody a krajiny zároveň ustanovuje, že spoločenská hodnota drevín sa uplatňuje aj pri rozhodovaní o náhradnej výsadbe a pri určovaní výšky finančnej náhrady za vyrúbané dreviny.

Ako už bolo uvedené, orgán verejnej správy 1. stupňa uložil povinnosť použiť na výsadbu zdravé vitálne odrastené sadenice drevín výšky nad 0,50 m, zabezpečiť priaznivé podmienky pre výsadbu vhodnou prípravou stanovišťa, náhradnú výsadbu zrealizovať vo vhodnom ročnom a vegetačnom období, najneskôr v termíne do 31. mája 2023, dreviny vysadiť v dostatočnej vzdialenosti od stavieb a inžinierskych sietí tak, aby tieto neskôr počas rastu negatívne neovplyvňovali, a v prípade neujatia sa vysadených drevín bezodkladne zabezpečiť novú výsadbu za neujaté dreviny. Zároveň upozornil žiadateľa na povinnosť starať sa o zrealizovanú náhradnú výsadbu podľa § 47 ods. 2 zákona o ochrane prírody a krajiny a uložil povinnosť predložiť doklad o vykonaní náhradnej výsadby do troch dní od jej ukončenia orgánu ochrany prírody a krajiny.

Správne poukázal aj žalovaný na to, že rozsah primeranej náhradnej výsadby drevín je predmetom správneho uváženia orgánu verejnej správy, pričom v zmysle § 95 ods. 3 písm. d) má pri tomto uvážení správny orgán vychádzať aj zo spoločenskej hodnoty dreviny. Z ustanovení zákona o ochrane prírody a krajiny nie je zrejmé, že by mal orgán ochrany prírody uviesť minimálny obvod náhradnej výsadby. Žalobca len všeobecne uviedol, že náhradná výsadba nebola v dostatočnej miere určená, resp. že to, či bola alebo nebola určená v dostatočnej miere je nepreskúmateľné. Z preskúmavaných rozhodnutí je zrejmé, že podkladom pre rozhodovanie o rozsahu náhradnej výsadby bola nepochybne aj spoločenská hodnota drevín, ktorá bola určená v prvostupňovom rozhodnutí, ale podkladom boli zároveň aj zistenia z miesta výrubu zachytené v zápisnici z ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním, kde bol prvostupňovým orgánom bezprostredne ohliadnutý skutkový stav - dreviny vo vzťahu ku ktorým žiadateľ žiadal udelenie súhlasu na výrub a zároveň tu bol ohliadnutý aj areál - pozemok vo vlastníctve žiadateľa, na

8. Ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd aj ďalšiu žalobnú námietku, a to, že základnou povinnosťou vlastníka je starať sa o drevinu najmä prostredníctvom opatrení uvedených v § 17 ods. 3 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o ochrane prírody a krajiny, a že uvedené opatrenia by mohli napomôcť zlepšiť kondíciu predmetných drevín a tak efektívne dosiahnuť cieľ aj bez povolenia na výrub.

výrub. Takto prednesená námietka je len hypotetickou námietkou, bez prednesenia konkrétnej argumentácie vo vzťahu k dôvodom, prečo bol výrub drevín povolený. 9. Správny súd k námietke žalobcu, že metodické usmernenie Ministerstva životného prostredia SR je v rozpore s legislatívnymi pravidlami tvorby zákonov č. 19/1997 Z. z., zákonom č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, s § 3 ods. 5 Správneho poriadku a odborno-metodickým usmernením Štátnej ochrany prírody SR z roku 2014 a že Ministerstvo životného SR prostredia prekročilo článok 2 ods. 2 Ústavy SR, nakoľko len Štátna ochrana prírody je podľa § 65 ods. 2 písm. b) zákona o ochrane prírody a krajiny oprávnená spracúvať odborné stanoviská pre rozhodovaciu a inú činnosť orgánov ochrany prírody, tak k týmto námietkam je potrebné uviesť, že v zmysle § 7 písm. b) SSP nie je v právomoci správneho súdu preskúmavať interné akty, ktorým je aj metodické usmernenie. Správny súd uviedol, že mu v tomto súdnom konaní neprináleží posudzovanie kompetencií Ministerstva životného prostredia SR na vydávanie usmernení.

10. Správny súd ďalšie žalobné námietky vyhodnotil ako nekonkrétne, málo zrejmé a veľmi všeobecné.

11. Proti napadnutému rozhodnutiu podal žalobca, v procesnom postavení sťažovateľa, prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu, riadne a včas kasačnú sťažnosť, a to z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd napadnutý

rozsudok

zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. 12. Úvodom sťažovateľ poukázal na práva garantované Aarhuským dohovorom, ako aj na právo na priaznivé životné prostredie v zmysle Ústavy Slovenskej republiky. V predmetnej veci videl sťažovateľ nesprávne právne posúdenie najmä vo vzťahu k aplikácii § 47 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z. v spojení s vyhláškou č. 24/2003 Z. z., ktoré ukladajú vlastníkovi povinnosť starať sa o dreviny na svojom pozemku. 13. Ďalej sťažovateľ tvrdil, že v predmetnej veci správny súd nevyvažoval medzi jednotlivými základnými právami - konkrétne medzi vlastníckym právom na jednej strane a právom na priaznivé životné prostredie a informácie o ňom - na strane druhej, resp. toto vyvažovanie nedostatočne odôvodnil. Správny súd podľa neho neprávne predpokladal prevahu hospodárskych záujmov žiadateľa. 14. Sťažovateľ namietal, že správny súd sa nesprávne vysporiadal s jeho námietkou ohľadom absencie uvedenia minimálneho obvodu kmeňa náhradnej výsadby v prvostupňovom rozhodnutí. Správne orgány podľa sťažovateľa nedostatočne popísali svoje uváženie v tejto otázke. Ak je zákonom určená hodnota pre určenie primeranosti náhradnej výsadby, tak pri absencii kritéria obvodu kmeňa náhradnej výsadby - je podľa sťažovateľa takéto rozhodnutie arbitrárne. Nemožno sa teda, podľa názoru sťažovateľa, uspokojiť len s určením minimálnej výšky náhradnej výsadby. 15. Rovnako sťažovateľ nesúhlasil ani s posúdením námietky ohľadom metodického usmernenia Ministerstva životného prostredia SR, keď tento uviedol, že z tejto námietky nevyplýva, aký mala dopad na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. V tomto kontexte poukázal na č. 2 ods. 2 ústavy. Správny súd na jej základe preto nemohol dospieť k záveru o zákonnosti napadnutého rozhodnutia. 16. Sťažovateľ namietal, že bolo porušené jeho právo na prístup k informáciám tým, že mu správny orgán nezaslal kópie spisov, na základe ktorých bolo vydané napadnuté rozhodnutie. 17. Záverom sťažovateľ požiadal kasačný súd, aby sa podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie obrátil na Súdny dvor Európskej únie s otázkou, či výklad práva, ktorý aplikujú správne orgány v súvislosti s rozhodovaním o podnetoch sťažovateľa, je v súlade s právom Európskej únie. 18. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril ďalší účastník konania, ktorý uviedol, že s podanou kasačnou sťažnosťou nesúhlasí, nakoľko rozsudok správneho súdu považuje za zákonný a správny.

IV. Právne predpisy a právne názory kasačného súdu

23. Podľa § 47 ods. 2 a 3 zákona č. 543/2002 Z. z., (2) Vlastník, správca alebo nájomca pozemku, na ktorom sa nachádza drevina, je povinný sa o ňu starať, najmä ju ošetrovať a udržiavať. Pri poškodení alebo výskyte nákazy dreviny chorobami môže orgán ochrany prírody uložiť vlastníkovi, správcovi alebo nájomcovi pozemku vykonať nevyhnutné opatrenia na jej ozdravenie alebo rozhodnúť o jej vyrúbaní. (3) Na výrub dreviny sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody, ak tento zákon neustanovuje inak. Súhlas na výrub dreviny sa môže v odôvodnených prípadoch vydať len po posúdení ekologických a estetických funkcií dreviny a vplyvov na zdravie človeka a so súhlasom vlastníka alebo správcu, prípadne nájomcu, ak mu takéto oprávnenie vyplýva z nájomnej zmluvy, pozemku, na ktorom drevina rastie, ak žiadateľom nie je jeho vlastník, správca alebo nájomca a po vyznačení výrubu dreviny. 24. 23. Podľa § 48 ods. 1 prvá až tretia veta zákona č. 543/2002 Z. z., (1) Orgán ochrany prírody uloží žiadateľovi v súhlase na výrub dreviny povinnosť, aby uskutočnil primeranú náhradnú výsadbu drevín na vopred určenom mieste, a to na náklady žiadateľa; uprednostňuje pritom geograficky pôvodné a tradičné druhy. Ak žiadateľ nie je vlastníkom pozemku, na ktorom sa náhradná drevina vysadila, môže mu orgán ochrany prírody uložiť i starostlivosť o ňu, najviac však na dobu troch rokov. Ak nemožno uložiť náhradnú výsadbu, orgán ochrany prírody uloží finančnú náhradu do výšky spoločenskej hodnoty dreviny (§ 95). 25. 24. Podľa § 464 ods. 1 SSP ak kasačný súd rozhoduje o sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už bola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už len na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie.

26. Predmetom konania v súdenej veci bolo udelenie súhlasu na výrub 2 ks brezy previsnutej a 1 ks smreku obyčajného v spojení s uložením povinnosti zrealizovať náhradnú výsadbu drevín v počte 4 ks drevín druhového zloženia smrek biely conica a 2 ks drevín druhového zloženia čerešňa pílkatá kanzan. Kasačný súd má za to, že správny súd sa vo viac ako dostatočnom rozsahu zaoberal žalobnými námietkami sťažovateľa. To, že správny súd inak zohľadnil tie skutočnosti, ktoré sťažovateľ považuje za rozhodné, nemožno považovať za nedostatok odôvodnenia napadnutého rozsudku. Správny súd poskytol sťažovateľovi jasné a zrozumiteľné odôvodnenie na jeho tvrdenia.

28. Kasačný súd má ďalej za to, že v predmetnom konaní ide o vec, ktorá je obdobná s rozhodnutím kasačného súdu vo veci zhodného sťažovateľa, v ktorej kasačný súd rozhodol rozsudkom senátu 4S vedenom pod sp. zn. 4Svk/5/2023 z 21. februára 2024. Kasačný súd preto podľa ust. § 464 SSP odkazuje na odôvodnenie uvedeného rozhodnutia, v ktorom iný senát kasačného súdu v kontexte obdobných sťažnostných bodov sťažovateľa uviedol nasledovné: „35. Sťažovateľ tvrdil, že krajský súd nevyvažoval medzi jednotlivými základnými právami, resp. vyvažoval nesprávne. Túto námietku kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodnú, a to s ohľadom na body 21 a 22 odôvodnenia napadnutého rozsudku. Krajský súd v súdenej veci pri vyvažovaní zohľadnil podstatné faktory na riešenie konfliktu medzi relevantnými základnými právami. 36.

37. Kasačný súd v nadväznosti na právne posúdenie krajského súdu verifikoval, či bol súhlas s výrubom drevín účelný, resp. vhodný. Kritérium vhodnosti skúma, či zásah do základného práva (v tomto prípade zásah do ochrany životného prostredia v podobe výrubu dvoch drevín) sleduje dostatočne dôležitý, legitímny cieľ na ospravedlnenie jeho vykonania a tiež to, či existuje racionálna väzba medzi zásahom do základného práva a cieľom zásahu (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 152/08 zo dňa 15.12.2009).

38. Krajský súd v napadnutom rozsudku skúmal aj kritérium nevyhnutnosti (testu potrebnosti použitia daného zásahu - výrubu drevín, teda či nebolo možné použiť šetrnejší zásah pri zachovaní ochrany života zdravia a majetku). Správny súd skonštatoval, že „o zásahu napadnutého rozhodnutia do práva na životné prostredie len v nevyhnutnom rozsahu svedčí najmä fakt, že súhlas s výrubom drevín sa týkal len konkrétnych dvoch stromov ohrozujúcich iné záujmy, žiadnych iných. Pokiaľ žalobca neuviedol konkrétne opatrenia (napríklad na zabezpečenie zlepšenia zdravotného stavu drevín, ich stability a pod.), ktoré by odstránili všetky hrozby spojené so stavom a umiestnením drevín, iba ktoré by mohli výrub zvrátiť (.

Preto, vzhľadom na intenzitu a množstvo zmienených negatívnych faktorov, by menej invazívny zásah do ochrany životného prostredia nebol spôsobilý chrániť život, zdravie a majetok v takej (rovnakej) miere, ako zvolený zásah - výrub poškodených a nebezpečných stromov.

aby nedošlo k výraznejšiemu zásahu do záujmu na ochrane životného prostredia (výrub drevín primárne mimo vegetačného obdobia). Vzhľadom na uvedené kasačný súd súhlasí so záverom krajského súdu o proporcionalite predmetného zásahu (súhlasu s výrubom dvoch drevín).

Konkrétne pri náhradnej výsadbe bola určená minimálna výška odrastených sadeníc (min 0,50 m), podmienka, že sadenice majú byť vitálne, tiež bol stanovený počet (5 ks) a druh (smrek obyčajný) sadeníc, podmienka uskutočniť náhradnú výsadbu vo vhodnom vegetačnom období s uvedením najneskoršieho termínu výsadby, ako aj podmienka vysadenia sadeníc v dostatočnej vzdialenosti od stavieb a inžinierskych sietí. Kasačný súd uzatvára, že takto špecifikované kritéria náhradnej výsadby spĺňajú v predmetnej veci vzhľadom na skutkové okolnosti prípadu podmienku primeranosti. Podmienka nevyhnutnosti uvedenia minimálneho obvodu kmeňa náhradnej výsadby (tak ako to tvrdí sťažovateľ - t. j. že bez jej uvedenia je rozhodnutie arbitrárne) zároveň nevyplýva ani zo systematického výkladu zákona č. 543/2002 Z. z. Zákon č. 543/2002 Z. z. síce pozná kritérium obvodu kmeňa stromu, toto však aplikuje len pri určení tohto, na výrub ktorých stromov sa nevyžaduje súhlas (§ 47 ods. 4 zákona č. 543/ 2002 Z. z.), pričom obvod sa meria vo výške 130 cm. 41. Ďalej žalobca brojil proti tomu, ako sa krajský súd vypriadal s jeho námietkou ohľadom

zakladá povinnosť súdov svoje rozhodnutia riadne odôvodniť a napadnutý rozsudok spĺňa nevyhnutné limity zrozumiteľného, určitého a logicky odôvodneného rozsudku. V zmysle ustálenej judikatúry, správny súd nemusí dať detailné odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania alebo odpovedať na každú jeho námietku či argument, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi

42. Zároveň kasačný súd konštatuje, že námietke metodického usmernenia a prípadného dopadu iného (sťažovateľom v administratívnom konaní prezentovaného) výpočtu spoločenskej hodnoty drevín sa venoval v administratívnom konaní aj žalovaný. Podotkol, že v prípade použitia odlišnej metodiky by bola spoločenská hodnota pri jednej drevine rovnaká a pri druhej by bola vyššia o 287,36 eura, čo nepovažoval za podstatný rozdiel. Toto žalovaný vyložil aj v kontexte predmetnej veci, keď bola ďalšiemu účastníkovi konania uložená povinnosť náhradnej výsadby, ktorá má v zmysle § 48 zákona č. 543/2002 Z. z. prednosť pred povinnosťou uloženia finančnej náhrady do výšky spoločenskej hodnoty

životného prostredia) - k tomu pozri napr. Najvyšší súd Slovenskej republiky - sp. zn.: 4Sž/ 98-102/02 zo dňa 17.12.2002 - „. .rozhodnutie sa nezrušuje iba preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka.“. V danej súvislosti kasačný súd dáva do pozornosti aj rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 103/2011, v zmysle ktorého je neúčelné a nehospodárne formálne zopakovanie administratívneho konania, ak pre účastníka vo vzťahu k skutkovej stránke veci nepredstavuje reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech a za takýchto okolností platí, že nie každé porušenie procesného predpisu má za následok porušenie práv účastníka konania. Vzhľadom na to, aj túto námietku vyhodnotil kasačný súd ako nedôvodnú, pričom sa stotožnil so závermi správneho súdu a žalovaného.

Z uvedeného dôvodu kasačný súd považoval takto nekonkrétne formulovanú námietku len za vyjadrenie všeobecného nesúhlasu sťažovateľa s postupom žalovaného. V danom prípade si však orgán verejnej správy splnil svoju povinnosť a oznámil účastníkom konania (podanie OU-BR- OSZP-2020/006007-088 zo dňa 30.10.2020), že sú zhromaždené podklady pre rozhodnutie, (z ktorých niektoré - zápisnica z ústneho pojednávania - boli aj v prílohe tohto oznámenia) a že môžu podať námietky v stanovenej lehote s tým, že boli poučení, že môžu nahliadať

Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že námietky uvedené v kasačnej sťažnosti neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.

podnetoch. Sťažovateľ tiež nevysvetlil, ktoré konkrétne normy európskeho práva majú byť objasnené a aplikované v danej veci. Za týchto okolností kasačný súd dospel k záveru, že nie je povinný iniciovať konanie pred Súdnym dvorom Európskej únie v režime článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.“

30. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré okolnosti podľa obsahu súdnych spisov nenastali. Ďalšiemu účastníkovi konania trovy kasačného konania nevznikli, preto mu ich kasačný súd v zmysle § 169 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP nepriznal.