4Svk/13/2024

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: TERMONOVA, a.s., so sídlom SNP 98, 018 51 Nová Dubnica, IČO: 36322644, právne zastúpený: GARANT PARTNER legal s. r. o., Einsteinova 21, 851 01 Bratislava, IČO: 36856380, proti žalovanému: Mesto Nová Dubnica, so sídlom Trenčianska 45/41, 018 51 Nová Dubnica, IČO: 00317586, právne zastúpený: LEGAL POINT s.r.o., so sídlom Nemocničná 979, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 47253495, za účasti 1) Daejung Europe s.r.o., so sídlom Obchodná 4063/41, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO: 36840611, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Martin Bartko - JUDr. Silvia Bartková, so sídlom Piaristická 6667, 911 01 Trenčín, IČO: 42021626, 2) RBS DEVELOP, s.r.o., so sídlom Okružná 591/75, 018 51 Nová Dubnica, IČO: 36799700, 3) OKTAN, a.s., so sídlom Slavkovská 9, 060 42 Kežmarok, IČO: 36458651, 4) Slovenská správa ciest, so sídlom Miletičova 19, 826 19 Bratislava, IČO: 00003328, 5) Badertscher SK s.r.o., so sídlom Ulica na Hlinách 1, 018 51 Nová Dubnica, IČO: 35927071, 6) TUBASPOL, s.r.o., so sídlom Priemyselná ulica 982/10, 018 51 Nová Dubnica, IČO: 47537043, 7) PW s.r.o., so sídlom Nová 310, 018 51 Nová Dubnica - Kolačín, IČO: 36332305, 8) JFcon, s.r.o., so sídlom Družstevná 942/6, Liptovský Mikuláš, IČO: 46347909, 9) O. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. J. XXXX/XX, XXX XX A. R. C., 10) K. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/XX, XXX XX. A. R. C., 11) O. K., nar. XX.XX.XXXX., bytom T. XXXX/X, XXX XX R., 12) N.. A. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. J. XXXX/XX, XXX XX A. R. C., o žalobe opomenutého účastníka, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/63/2018- 306 zo dňa 23. mája 2023, takto

Europe, s.r.o., Obchodná 4063/41, Nová Dubnica (ďalej aj „stavebné povolenie“) a to z dôvodu, že podľa správneho súdu bola žaloba podaná zjavne neoprávnenou osobou. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá.

Uviedol, že bližšie stanovenie rozsahu a obsahu vymedzeného územia v podmienkach Českej republiky upravuje vyhláška Energetického regulačního úřadu č. 8/2016 Sb. O podrobnostech udělování licencí pro podnikání v energetických odvětvích, a to v ustanovení § 6 ods. 1 citovanej vyhlášky. Správny súd zdôraznil, že príklad právnej úpravy Českej republiky je na tomto mieste uvádzaný len preto, že slovenská právna úprava nepodáva využiteľnú legálnu definíciu pojmu vymedzené územie, pričom má slúžiť ako aplikačný sprievodca pre voľbu optimálnej výkladovej metódy.

5. Keďže akákoľvek činnosť dodávateľa sa nedá vykonávať bez sústavy tepelných zariadení, je možné za vymedzené územia považovať iba také, na ktorých sa nachádzajú tepelné zariadenia slúžiace na distribúciu a dodávku tepla. Pod vymedzené územie nie je možné subsumovať plochy a parcely, na ktorých sa nič súvisiace s distribúciou a dodávkou tepla

6. Správny súd preto považoval za správny názor Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej aj ako „ÚRSO“) ako aj názor žalovaného Mesta Nová Dubnica, že vymedzené územie je určené primárne zariadeniami a nie iba plochou, najmä ak ide o plochu, na ktorej nie sú nainštalované tepelné zariadenia umožňujúce distribúciu a dodávku tepla.

7. Správny súd tak záverom uviedol, že sa nestotožnil s názorom žalobcu, že s poukazom na ustanovenie § 2 písm. q) a § 12 ods. 10 zákona č. 657/2004 Z. z. mu patrilo postavenie účastníka v konaní, ktorého rezultátom bolo stavebné povolenie č. VÚPaD/2599/2015/Sá, č. j. 17/2016 zo dňa 14.01.2016, ktorým bola povolená stavba „Priemyselný areál Daejung, Nová Dubnica“ na pozemku CKN parc. č. XXX/X, CKN parc. č. XXX/XX, CKN parc. č. XXX/XX v katastrálnom území R. A. pre stavebníka Daejung Europe, s.r.o., Obchodná 4063/41, Nová Dubnica.

8. Proti právoplatnému uzneseniu správneho súdu podal žalobca v procesnom postavení sťažovateľa (ďalej ako „sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) SSP a navrhol aby kasačný súd napadnuté uznesenie správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň navrhol, aby mu bola priznaná náhrada trov konania v plnom rozsahu. 9. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia správneho súdu, pričom ho považoval za nedostatočne odôvodnené, zjavne nepresvedčivé a vnútorne rozporné. Namiesto toho, aby správny súd hľadal právnu oporu pre odôvodnenie svojho výroku v slovenských právnych predpisoch, nepochopiteľne a zrejme účelovo sa uchýlil k priamej aplikácii právnych predpisov cudzieho štátu, konkrétne vyhlášky Energetického regulačního úřadu č. 8/2016 Sb. ktorá je súčasťou českého právneho poriadku. Správny súd ignoroval podľa sťažovateľa ním ponúkaný výklad pojmu „vymedzené územie“ v kontexte zákona č. 657/2004 Z. z. ako celku, najmä vo vzťahu k § 21 ods. 3 (povinný odber tepla) a teda vo vzájomných súvislostiach nevyhodnotil správnosť použitého výkladu. K tejto podstatnej námietke sťažovateľa sa súd nevyjadril. 10. Sťažovateľ ďalej namietal, že napriek tomu, že predložil právoplatné administratívne rozhodnutie - povolenie ÚRSO č. 2006T 0161, ktoré v prílohe č. 2 jednoznačne záväzným spôsobom určuje vymedzené územie a zároveň predložil aj právoplatné uznesenia súdov v iných konaniach (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžk/2/2016 zo dňa 12.09.2017 a

uznesenie

Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/76/2015- 63 zo dňa 29.06.2016), súd tento dôkaz vôbec nevyhodnotil ani nerešpektoval. 11. Ako nesprávne právne posúdenie sťažovateľ namietal, že zo žiadneho právneho predpisu ani z rozhodnutia ÚRSO č. 2006T 0161 na výrobu tepla a rozvod tepla pre sťažovateľa nevyplýva, že tzv. vymedzené územie by malo byť vymedzené práve zariadeniami a nie plochou. Naopak, vymedzené územie je podľa sťažovateľa jednoznačne definované prílohou č. 2 rozhodnutia ÚRSO č. 2006T 0161 ako konkrétne hranicami vyznačené územie, teda je vymedzené plochou. Namiesto toho, aby správny súd rešpektoval právoplatné rozhodnutie ÚRSO č. 2006T 0161, odignoroval ho, a namiesto právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy uprednostnil komentár resp. názor ÚRSO uvedený v stanovisku zo dňa 16.05.2018. Takýto názor ÚRSO nemá oporu v žiadnom právnom predpise ani v samotnom vlastnom rozhodnutí ÚRSO č. 2006T 0161, ktorým je i ÚRSO samo viazané. 12. Okrem uvedeného, správny súd podľa sťažovateľa nerešpektoval názor Najvyššieho súdu

13. Pokiaľ správny súd tvrdil, že vymedzené územie je určené zariadeniami, potom sťažovateľ namietal, ako môžu byť určené hranice toho územia, či v akej vzdialenosti od rozvodov tepla je ešte údajné vymedzené územie a v akej už nie?

14. Druhým nelogickým následkom výkladu pojmu „vymedzené územie“ prezentovaného správny súdom by podľa sťažovateľa bolo, že nikdy by nemohlo dôjsť k uplatneniu § 21 ods. 3 zákona č. 657/2004 Z. z..

Výkladom pojmu „vymedzené územie“ tak ako ho prezentuje správny súd, by došlo k tomu, že v stavebnom konaní ohľadom akejkoľvek stavby nového zdroja spotreby tepla by nebolo potrebné záväzné stanovisko dotknutého orgánu v oblasti tepelnej energetiky a nechránil by sa verejný záujem.

16. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril aj ďalší účastník konania 1/ vo vyjadrení zo dňa 15.08.2023, v ktorom uviedol, že napadnuté uznesenie správneho súdu považuje za vecne správne a zákonné a námietky sťažovateľa v kasačnej sťažnosti za nedôvodné, nepravdivé a vo svojej podstate účelové a zmätočné. Mal za to, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti neuviedol žiadnu právne relevantnú námietku, ktorá by mala spochybniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia správneho súdu.

K rovnakému názoru dospel podľa neho aj Krajský súd v Trenčíne v uznesení č. k.: 16Cob/30/ 2021 zo dňa 29.09.2022. 18. Poukázal pritom na obsah uvedeného stanoviska ÚRSO, pričom podľa neho neobstojí argumentácia sťažovateľa, že ÚRSO nie je oprávnený vykladať záväzným spôsobom zákony a preto súd na uvedené nemôže prihliadať. Ďalej uviedol, že v danom prípade sťažovateľ nemal a ani nemá vybudované rozvody tepla k pozemku účastníka 1/ ale ani dokonca v jeho blízkosti. Ďalší účastník konania 1/ sa tak nemal ako pripojiť do sústavy zariadení sťažovateľa, pričom je povinnosťou sťažovateľa tieto technologické zariadenia budovať tak, aby jednotlivé subjekty mali aspoň teoretickú možnosť na svojom pozemku vybudovať prípojku k rozvodu sťažovateľa a na tento sa napojiť. V čase projektovania predmetnej stavby však takáto možnosť nebola, čo potvrdil aj stavebný úrad, ÚRSO a aj Slovenská obchodná inšpekcia. Dokonca sám sťažovateľ tvrdil, že tieto rozvody si mal dobudovať' účastník 1/. Súčasnú argumentáciu sťažovateľa tak

20. Záverom uviedol, že za nedôvodnú považuje aj námietku sťažovateľa ohľadne odchýlenia sa od praxe kasačného súdu, nakoľko mal za to, že žiadna prax kasačného súdu ohľadne výkladu pojmu „vymedzené územie“ v zmysle zákona č. 657/2004 Z. z. neexistovala a sťažovateľove poukazovanie na rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne a Najvyššieho súdu SR považoval za zavádzajúce. Z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť v zmysle § 461 SSP zamietol. 21. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 23.08.2023 uviedol, že s dôvodmi podania kasačnej sťažnosti sa nestotožňuje a napadnuté uznesenie ako aj jeho odôvodnenie považuje za vecne správne. Nestotožnil sa s názorom sťažovateľa ohľadne naplnenia dôvodov kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 SSP. Sťažovateľ podľa žalovaného argumentuje svojimi úvahami, ktoré nie sú právne relevantné. Súd je podľa neho oprávnený poukazovať v danom prípade na českú právnu úpravu, prameniacu z rovnakého zdroja práva EÚ. Sťažovateľ jasne

Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov. 22. Z uvedeného pri svojej činnosti vychádzal aj žalovaný, ktorý sa stotožnil s citovaným stanoviskom ÚRSO zo dňa 16.05.2018. Nesprávne právne posúdenie môže byť podľa žalovaného dôvodom kasačnej sťažnosti len vtedy, ak bolo rozhodujúce pre výrok napadnutého rozhodnutia.

navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP zamietol. 24. K vyjadreniu ďalšieho účastníka konania sa sťažovateľ vyjadril podaním zo dňa 09.10.2023, ktorom uviedol, že Rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne v konaní sp. zn. 13S/ 76/2015 bolo výsledkom riadneho zákonného súdneho procesu a s ním súvisiaceho riadneho a úplného dokazovania. Uvedené vyplýva i zo skutočnosti, že toto rozhodnutie potvrdil ako zákonné aj Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 4Sžk/2/2016 z dňa 12.9.2017.

III. Konanie na kasačnom súde

25. Prejednávaná vec bola dňa 23.06.2023 predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej ako „kasačný súd“ alebo „Najvyšší správny súd“), ako súdu príslušnému na konanie a rozhodnutie, podľa právnej úpravy účinnej k danému dňu. Na kasačnom súde bola vec náhodným výberom pridelená na rozhodnutie senátu 4S sp. zn. 4Svk/ 28/2023. Následne bola vec uznesením sp. zn. 4Svk/28/2023 zo dňa 24.04.2024 postúpená Správnemu súdu v Banskej Bystrici na odstránenie nedostatkov a vykonanie úkonov v zmysle § 450 a § 451 SSP. Následne bola vec opätovne predložená Najvyššiemu správnemu súdu, ktorý o nej rozhodol pod novou sp. zn. 4Svk/13/2024. 26. Najvyšší správny súd preskúmal uznesenie správneho súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a) SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 a ods. 2 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. 27. Predmetom kasačnej sťažnosti bolo uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/ 63/2018- 306 zo dňa 23. mája 2023, ktorým podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP odmietol žalobu sťažovateľa, ktorou sa žalobou opomenutého účastníka v zmysle § 179 SSP domáhal, aby správny súd uložil žalovanému povinnosť doručiť sťažovateľovi stavebné povolenie č. VÚPaD/2599/2015/Sá, č. j. 17/2016 zo dňa 14.01.2016, ktorým bola povolená stavba „Priemyselný areál Daejung, Nová Dubnica“ na pozemku CKN parc. č. XXX/X, CKN parc. č. XXX/XX, CKN parc. č. XXX/XX v katastrálnom území R. A. pre stavebníka Daejung Europe, s.r.o., Obchodná 4063/41, Nová Dubnica a to z dôvodu, že podľa správneho súdu bola žaloba podaná zjavne neoprávnenou osobou.

28. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

30. Podľa § 139 ods. 2 SSP v odôvodnení rozsudku uvedie správny súd stručný priebeh administratívneho konania, stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie argumentov žalobcu a vyjadrenia žalovaného, prípadne ďalších účastníkov, osôb zúčastnených na konaní a zainteresovanej verejnosti, posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Ak správny súd zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vráti mu vec na ďalšie konanie, je povinný v odôvodnení rozsudku uviesť aj to, ako má orgán verejnej správy vo veci ďalej postupovať. Správny súd

33. Kasačný súd k námietkam sťažovateľa uvádza, že právo na spravodlivý proces zahŕňa právo na prístup k súdu, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na verejnosť konania a rozhodnutia, právo na rozhodnutie v primeranej lehote a právo na spravodlivé prejednanie veci, do ktorého okrem iného patrí aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Rozhodnutie súdu musí byť odôvodnené a musí byť z neho dostatočne zrejmé, na základe čoho súd dospel k svojmu rozhodnutiu. Aj keď nie je nevyhnutné, aby sa súd vysporiadal s úplne všetkými argumentmi účastníkov, vyjadrenie, ktoré bolo akceptované a malo rozhodujúci vplyv na výsledok sporu, musí byť zdôvodnené jasne a nepochybne.

Zákon ustanovuje konkrétne zákonné požiadavky na obsah odôvodnenia rozsudku tak, aby z neho bola zrejmá jeho opodstatnenosť a zákonnosť. Zatiaľ čo vo výroku správny súd vyslovuje, ako rozhodol, z odôvodnenia musí vyplynúť, prečo tak rozhodol. Správny súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a taktiež preskúmateľné z pohľadu kasačného súdu.

36. Podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky predstavuje požiadavka riadneho odôvodnenia rozhodnutia jeden zo základných atribútov spravodlivého procesu. Dodržanie povinnosti odôvodniť rozhodnutie má zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodovania súdov a vylúčiť ľubovôľu, nakoľko iba vecne správne a náležite, t. j. zákonom predpísaným spôsobom odôvodnené rozhodnutie, je spôsobilé napĺňať ústavné kritériá vyplývajúce pre neho jednak z Ústavy Slovenskej republiky, ako aj z Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

38. Kasačný súd v súvislosti s problematikou odôvodnenia súdneho rozhodnutia poukazuje aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 825/2016 zo dňa 28.02.2017, v ktorom ústavný súd konštatoval, že „To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho konania, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu síce nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A, s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). 39.

40. Z ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky taktiež vyplýva, že „Súd by mal vo svojej argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia, dbať aj na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, ako aj závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé.

Nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia.“ (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp.zn. I. ÚS 114/08 zo dňa 12.06.2008).

42. Podľa kasačného súdu síce správny súd uviedol, že súdy a iné orgány verejnej správy sa k pojmu „vymedzené územie“ ako aj k obdobným veciam sťažovateľa vyjadrovali, pričom uvedené rozhodnutia vymenoval a prípadne aj citoval, no ďalej správny súd svoje právne posúdenie nerozvinul a neuviedol relevanciu príslušných rozhodnutí na prejednávanú vec. Správny súd sa len stroho obmedzil na vymenovanie rozhodnutí a vyjadrení, ktoré sa dotýkajú prejednávanej veci, no bližšie sa k argumentácií sťažovateľa v tomto smere nijako nevyjadril.

44. Uvedené podľa kasačného súdu platí obzvlášť v prípade, ak k prejednávanej veci má slovenský právny poriadok vlastnú právnu úpravu, s ktorou sa správny súd riadne nevysporiadal. Pokiaľ mal správny súd v záujme poskytnúť výklad dotknutého ustanovenia § 12 ods. 10 zákona č. 657/2004 Z. z., mal tak v prvom rade urobiť na základe jednoznačných kritérií vychádzajúcich z prameňov práva Slovenskej republiky, ako sú napr. ustanovenia zákonov, dôvodové správy k nim, príslušná judikatúra, či slovenská odborná literatúra. Správny súd však v tomto smere nepostupoval a svoj výklad ustanovenia § 12 ods. 10 zákona č. 657/2004 Z. z., odôvodnil v zásade len podobnosťou právneho poriadku Slovenskej republiky a Českej republiky, pričom neposkytol žiadnu odpoveď na žalobné dôvody sťažovateľa.

pravidiel. Výkladové pravidlá sa zásadne využívajú tam, kde zákon určitú otázku neupravuje vôbec, prípadne ju upravuje nejasne. Správny súd pri vykladaní uvedeného ustanovenia použil najmä jazykový (resp. gramatický) výklad, ktorý však podľa kasačného súdu nie je jediným interpretačným prostriedkom. Pri interpretácii zákonného textu je potrebné využiť aj ďalšie metódy výkladu, napríklad výklad systematický, teleologický, logický či historický, medzi ktorými neexistuje žiadna priorita výberu. Prihliadať sa má na znenie, celkový kontext, význam, povahu ako aj na ciele a účel, ktoré zákon a jeho ustanovenia sledujú.

47. Rovnako sa správny súd nevenoval argumentácií sťažovateľa ohľadne skúmania podmienok uvedených v § 47 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v rozhodnom znení a ich súvislosť v preskúmavanej veci. Kasačný súd vychádzajúc z vyššie uvedených právnych záverov uvádza, že správny súd nereagoval v napadnutom uznesení dostatočne na základné argumenty a námietky sťažovateľa, teda jeho uznesenie je nedostatočne odôvodnené, čo spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť. Bez ohľadu na to ako marginálne sa môže javiť argumentácia sťažovateľa, podľa názoru kasačného súdu bolo potrebné, aby sa jej správny súd venoval konkrétne, keďže táto vo svojej podstate spochybňuje právny základ pre samotné vydanie napadnutého správneho rozhodnutia.

49. V prejednávanej veci je potrebné posúdiť účastníctvo konania žalobcu, ktorý svoje postavenie odvíja od ust. § 59 stavebného zákona v spojení s príslušnými ustanoveniami zákona o tepelnej energetike. 50. V tejto súvislosti je dôležité vysvetliť medzi účastníkmi konania spornú otázku, ktorou je práve pojem „vymedzené“ územie. Touto otázkou sa musí primárne zaoberať správny súd.

52. Z vyššie uvedených dôvodov kasačný súd rozhodol v zmysle § 462 ods. 1 SSP tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. 53. Úlohou správneho súdu v ďalšom konaní bude vec opätovne prejednať v medziach podanej správnej žaloby a následne rozhodnúť, pričom správny súd bude povinný svoje rozhodnutie náležite a presvedčivo odôvodniť.

O nároku na náhradu trov kasačného konania ako aj o nároku na náhradu trov konania pred správnym súdom rozhodne v súlade s § 467 ods. 3 SSP správny súd.