4Svk/14/2022

1. Žalovaný opatrením č. OU-LV-PLO-2018/012391-1 zo dňa 20.08.2018, (ďalej len „napadnuté opatrenie") skonštatoval, že zmluva č. 1/2013 zo dňa 20.12.2013 o užívaní poľovného revíru Trojchotár Dolné Semerovce nespĺňa náležitosti podľa § 14 ods. 3 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmení a doplnení niektorých zákonov v (ďalej len „zákon č. 274/2009 Z. z.").

Nebolo teda preukázané, že zhromaždenie bolo zvolané v súlade s ust. § 5 ods. 3 zákona č. 274/2009 Z. z., keďže ho nezvolal zástupca najmenej jednej tretiny vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru Trojchotár Dolné Semerovce. 3. Ďalej žalovaný poukázal na podanie zástupcov vlastníkov poľovných pozemkov (J. U., H. S. a R. S.), ktorí na základe uznesenia zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru Trojchotár Dolné Semerove uzatvorili zmluvu o jeho užívaní), na základe výzvy žalovaného o doplnenie dokladov oznámili, že nedisponujú žiadnymi dokumentami, ktoré by preukazovali účasť nadpolovičnej väčšiny vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru Trojchotár Dolné Semerovce, počítanej z výmery týchto poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru. 4. Žalovaný tiež skonštatoval, že nebolo preukázané, že zhromaždenie prebehlo v súlade so zákonom o poľovníctve, keďže v listine prítomných vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru neboli zapísaní výlučne vlastníci poľovných pozemkov tak,

opatrenia. 6. Krajský súd poukázal na to, že žalovaný bol povinný v rámci svojej evidenčnej činnosti podľa ust. § 16 zákona č. 274/2009 Z. z. skúmať splnenie zákonných podmienok upravených v ust. § 13, § 14 a § 16 (a nepriamo aj v § 17) tohto zákona, ktoré sú podmienkou na evidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru, čo aj učinil. V súlade s uvedenými zákonnými ustanoveniami sa vyžadovalo, aby správny orgán okrem iného preveril, či zmluvu o užívaní poľovného revíru podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru (resp. ich splnomocnení zástupcovia) vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru, pričom súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy musí byť i notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia.

Uviedol, že k notárskej zápisnici osvedčujúcej priebeh zhromaždenia nebola pripojená ako príloha listina prítomných (ust. § 5 ods. 5 zákona č. 274/2009 Z. z.). Krajský súd dal ďalej do pozornosti skutočnosť, že zmluva o užívaní poľovného revíru musí v zmysle ust. § 14 ods. 3 zákona č. 274/2009 Z. z. okrem iného obsahovať i údaje o poľovnom revíri podľa rozhodnutia o jeho uznaní a podpisy zástupcov zmluvných strán (ust. § 14 ods. 3 písm. b/, f/ uvedeného zákona). Ďalej krajský súd poukázal na zistenia vyplývajúce z predloženého administratívneho spisu - že žalovanému bol dňa 26.03.2015 predložený dodatok č. I zo dňa 20.03.2015 k zmluve o užívaní poľovného revíru č. 1/2013 (ktorým sa menil čl. IV zmluvy) a dňa 02.02.2016 mu bol predložený i dodatok č. II zo dňa 21.03.2015 (ktorý obmedzoval platnosť dodatku č. I k zmluve len na čas právoplatnosti rozhodnutia Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov č. OU-NR-OOP4-2015/007413 zo dňa 10.03.2015).

8. Vzhľadom na uvedené je potom podľa správneho súdu nepochybné, že zmluva č. 1/2013 zo dňa 20.12.2013 o užívaní poľovného revíru Trojchotár Dolné Semerovce v znení dodatkov predložených žalobcom žalovanému (ktorými sa menil čl. IV - údaje o poľovnom pozemku) neobsahuje údaj o výmere (t. j. 4.218,47 ha) poľovného revíru podľa rozhodnutia č. 178/93 zo dňa 07.06.1994 o jeho uznaní za poľovný revír, nakoľko podľa dodatku č. I zo dňa 10.10.2016 k zmluve č. 1/2013 zo dňa 20.12.2013 je celková nová výmera poľovného revíru 4481,5555 ha, a to podľa rozhodnutia Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov č. OU-NR- OOP4-2016/030433 zo dňa 25.08.2016, ktoré nie je rozhodnutím o uznaní poľovného revíru (ust. § 14 ods. 3 písm. b/ zákona č. 274/2009 Z. z.).

vlastníkov pozemkov pre zástupcov, ktorí predmetnú zmluvu podpísali. Tieto listiny neboli žalovanému predložené ani na základe jeho výzvy zo dňa 20.06.2018. I keď táto výzva nebola adresovaná a doručená žalobcovi (na čo tento poukazoval aj v žalobe), je nepochybné, že žalobca na ňu reagoval prostredníctvom svojho právneho zástupcu, a to v podaní zo dňa 04.07.2018, v ktorom namietal proti postupu žalovaného.

10. K notárskej zápisnici č. N 281/2013, Nz 56836/2013, NCRIs 57707/2013 spísanej dňa 19.12.2013 notárkou JUDr. Janou Kuchárikovou, správny súd uviedol, že notár neosvedčuje materiálnu, ale tzv. formálnu pravdu. Notár môže osvedčiť len tie skutočnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre uplatnenie práv, resp. s ktorými môže byť spojený právny následok. Význam osvedčenia vykonaného notárom spočíva v tom, že notár podáva vo verejnej listine dôkaz o skutočnosti, resp. vyhlásení, ktoré sa pred ním uskutočnilo. Notár nevykonáva právne

Súčasťou notárskej zápisnice ako jej príloha má byť i prezenčná listina prítomných vlastníkov poľovných pozemkov, resp. ich zástupcov podľa ust. § 5 ods. 5 zákona č. 274/2009 Z. z., ktorá musí obsahovať náležitosti uvedené v tomto ustanovení a ďalej listiny umožňujúce identifikáciu vlastníkov poľovných pozemkov (resp. ich zástupcov spolu s preukázaním ich práva na zastupovanie, t. j. napr. na základe plnej moci, zmluvy a pod.) s určením celkovej výmery poľovných pozemkov na vlastníka a jeho podiel na celkovej výmere poľovných pozemkov, ktoré boli začlenené do poľovného revíru, pričom súčasťou identifikácie vlastníka je aj doklad

začlenených do poľovného revíru neboli zapísaní výlučne vlastníci poľovných pozemkov tak, ako to vyžaduje ust. § 5 ods. 5 zákona č. 274/2009 Z. z.). Krajský súd skonštatoval, že nie je úlohou správneho súdu zaisťovať účastníkom vždy po všetkých stránkach vydanie bezvadného správneho rozhodnutia, resp. opatrenia, ale ochrániť ich pred hmotnoprávnymi pochybeniami správnych orgánov a pred takými vadami, ktoré by vo svojich dôsledkoch mohli mať vplyv na hmotnoprávne postavenie účastníkov. 12. Žalovaný v predmetnej veci podľa krajského súdu nevykonával svojvoľné dokazovanie, ale v procese evidovania predloženej zmluvy postupoval v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 274/2009 Z. z. Krajský súd uviedol, že je síce pravdou, že výzvu na predloženie chýbajúcich listín žalovaný nezaslal žalobcovi (ale tretím osobám, pozn. kasačného súdu), pričom správny súd bol toho názoru, že toto nespôsobilo nezákonnosť napadnutého opatrenia. Krajský súd to odôvodnil tak, že žalobcovi bolo napriek tomu zrejmé, čo žalovaný pre účely evidovania zmluvy požaduje, keď v podaní zo dňa 04.07.2018 spochybnil postup žalovaného a

II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenia

14. Sťažovateľ namietal konštatovanie správneho súdu ohľadom výmery poľovného revíru. Poukázal na to, že žalovaný nikde v napadnutom opatrení neuvádzal, že by údaj o revíri bola nesprávna alebo chýbajúca náležitosť.

v nej obsiahnuté. 16. Sťažovateľ ďalej namietal, že napadnuté opatrenie nikde neuvádza konkrétne dôvody, prečo nezaevidoval zmluvu. 17. Sťažovateľ sa tiež ohradil ku konštatovaniu v bodoch 30. a 31. napadnutého rozsudku, v ktorých krajský súd skonštatoval, že aj keď žalovaný so sťažovateľom nekonal a nevyzval ho na doručenie dokumentov, vzhľadom na to, že sťažovateľ sa o absencii dokumentov dozvedel, aj k nemu zaslal vyjadrenie, toto nemalo vplyv na nezákonnosť rozhodnutia. Ak teda žalovaný vyzýval tretie osoby na predloženie dokladov, mal podľa sťažovateľa konať aj s ním, aby zistil náležite skutkový stav veci. 18. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril tak, že napadnuté opatrenie považuje za vecne správne, zákonné, náležite a vyčerpávajúco odôvodnené, a teda nevidí existenciu žiadneho dôvodu na jeho zrušenie alebo zmenu v rámci kasačného konania. Uviedol, že podstatnou skutočnosťou v tejto veci je fakt, že rozhodnutie žalovaného č. OLU-LV-PLO-2018/012391-1 zo dňa 20.08.2018 bolo vydané na základe právoplatného rozsudku Krajského súdu v Nitre sp. zn. 15S/16/2016.

Janou Kuchárikovou boli neskorším zhromaždením vlastníkov poľovných pozemkov zrušené (notárska zápisnica N 58/2016, NZ 7983/2016, vyhotovená notárom JUDr. Mariánom Jurinom), a teda má za to, že je vylúčené, aby mohla byť táto zmluva zaevidovaná, nakoľko stratila právny podklad a proti vôli vlastníkov poľovných pozemkov nie je takáto evidencia ani legálne možná, a preto aj na akékoľvek dodatky k tejto zmluve je nutné nazerať ako na absolútne neplatné, t. j. nulitné. 19. Žalovaný poukázal na to, že povinnosť správneho orgánu preskúmavať v rámci konania predchádzajúceho evidencii zmluvy vlastnícku štruktúru pozemkov, a teda aj riadne zastúpenie vlastníkov vyplýva, napr. aj z rozsudku Krajského súdu v Nitre sp. zn. 11S/26/2013 zo dňa 08.10.2013, rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 11S/76/2018 zo dňa 30.03.2021 a rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 31S/89/2017 zo dňa 27.11.2019, v zmysle ktorých orgán verejnej správy je povinný preskúmať, či predmetnú zmluvu skutočne uzatvorila nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných pozemkov. Rovnako dal do pozornosti aj napr.

rozsahu. 20. Zúčastnená osoba v kasačnej sťažnosti uviedla rovnaké argumenty ako žalovaný vo svojom vyjadrení. Nad rámec uvedeného podotkla, že má za to, že žalobca nikdy nepreukázal, že Zmluvu č. 1/2013 uzavreli zástupcovia viac ako nadpolovičnej časti vlastníkov poľovných pozemkov v danom poľovnom revíri, teda žalovaný nikdy ani nemohol a ani v budúcnosti nemôže túto zmluvu zaevidovať. Kasačná sťažnosť je podľa zúčastnenej osoby založená čisto na teoretizovaní bez reálneho právneho a hlavne skutkového základu a na ignorovaní právne i skutkovo podporenej argumentácii žalovaného a vedľajších účastníkov

III. Konanie na kasačnom súde

21. Prejednávaná vec bola dňa 08.03.2022 predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „kasačný súd" alebo „najvyšší správny súd") a technickými a programovými prostriedkami schválenými Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky bola náhodným spôsobom pridelená kasačnému senátu 4S. 22. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a proti rozhodnutiu, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná, rozhodol o nej tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia (bez nariadenia pojednávania § 455 SSP).

IV. Právne predpisy, právne názory kasačného súdu

24. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Správny súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 26. Sťažovateľ kasačnú sťažnosť formálne odôvodnil ustanovením § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Kasačný súd je toho názoru, že hoci sťažovateľ argumentáciu obsiahnutú v kasačnej sťažnosti subsumoval (len) pod (nesprávne) právne posúdenie veci krajským súdom, je ju možné subsumovať (aj) pod ustanovenie § 440 ods. 1 písm. f) SSP. Vlastné znenie kasačnej sťažnosti totiž smeruje primárne k tomu, že krajský súd sa v rámci rozhodovania vo veci odklonil od dôvodov uvedených v napadnutom opatrení a naopak, nedostatočne sa vysporiadal so žalobnými námietkami sťažovateľa. Kasačný súd tak hodnotil obsah kasačnej sťažnosti

Rozhodnutie správneho súdu, ktoré je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov alebo pre nezrozumiteľnosť nedáva dostatočné záruky pre to, že nebolo vydané v dôsledku ľubovôle a spôsobom porušujúcim ústavne zaručené právo na spravodlivý proces.

Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Rozhodnutie súdu musí však obsahovať odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.

30. Kasačný súd konštatuje, že napadnutý rozsudok krajského súdu skutočne reaguje na viaceré podstatné námietky sťažovateľa argumentami, ktoré nemajú oporu v napadnutom opatrení. I keď je všeobecne ustálenou súdnou notorietou, že súd nemusí poskytnúť odpoveď na všetky žalobné body/námietky účastníka konania, napadnutý rozsudok reaguje vyhýbavo na viacero podstatných okolností skutkovo, resp. právne relevantných vo vzťahu k odôvodneniu napadnutého opatrenia a ustanoveniu § 14 ods. 3 zákona č. 274/2009 Z. z., ktoré malo tvoriť právny dôvod opatrenia žalovaného. Krajský súd tak primárne neskúmal tie otázky, ktoré majú pre predmetnú vec substantívnu povahu - na druhej strane sa primárne venoval dôvodom, ktoré v napadnutom opatrení neboli dokonca výslovne uvedené.

32. V dôsledku uvedeného postupu tak krajský súd zamietol žalobu sťažovateľa z „praktických dôvodov", tieto však nekorešpondovali s dôvodmi uvedenými v napadnutom opatrení. V konaní pred správnym súdom nedošlo de facto k prieskumu napadnutého opatrenia a dôvodov v ňom uvedených, rovnako tak prieskumu postupu, ktorý vydaniu napadnutého postupu predchádzal.

Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom ochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu. Dodržiavanie zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi. 34. Úlohou správneho súdnictva však nie je suplovať činnosť výkonnej moci, čo je v rozpore so zásadou deľby štátnej moci.

Predmetom správneho súdnictva je aj prípadná nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, resp. opatrenia, rovnako aj postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal. 36. Je všeobecne ustálené a kasačný súd sa absolútne stotožňuje s tým, že úlohou správnych súdov nie je reparovať také prípadné procesné pochybenia orgánov verejnej správy, ktoré by vo svojej podstate viedli len k formálnemu zopakovaniu konania pred orgánmi verejnej správy - k tomu pozri napr. rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 103/2011, v zmysle ktorého nie každé porušenie procesného predpisu má za následok vznik takej vady, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Obdobne napr. Ústavný súd SR (uznesenie Ústavného súdu SR z 19. apríla 2016, sp. zn. III. ÚS 245/2016) - Správne súdnictvo v systéme právneho štátu nemá slúžiť naprávaniu nezákonnosti vo verejnej správe bez akéhokoľvek zreteľa na dopad eventuálne zistenej nezákonnosti na subjektívno-právnu pozíciu dotknutého, ale účinnej ochrane subjektívnych práv fyzickej osoby alebo právnickej osoby, voči ktorej je verejná

37. Napriek tomu, že sa kasačný súd stotožňuje s tým, že nie každé pochybenie správneho orgánu automaticky vedie k zrušeniu tohto rozhodnutia správnym súdom, toto nijak neneguje základnú úlohu správneho súdnictva spočívajúcu v ochrane subjektívnych práv fyzických osôb a právnických osôb, t.j. správny súd je povinný skúmať, či napadnutým opatrením došlo k zásahu do individuálnej sféry sťažovateľa. „Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda v tom, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie

38. V predmetnej veci sa krajský súd nedostatočne venoval tomu, či argumentácia sťažovateľa smerujúca k spochybneniu zákonnosti postupu žalovaného a napadnutého opatrenia zasiahla do individuálnej sféry sťažovateľa. Naopak, fakticky mimo žaloby a z pozície akéhosi vyšetrovacieho orgánu sám ustálil, že v dôsledku ďalších, v napadnutom opatrení neuvedených skutočností (napr. ohľadom výmery a dodatkov k zmluve), by v novom konaní žalovaný aj tak (pravdepodobne - podľa krajského súdu pozn. kasačný súd) dospel k nevyhovujúcemu rozhodnutiu - z pohľadu sťažovateľa. Tým pádom de facto nedošlo k prieskumu napadnutého opatrenia v konaní pred správnym súdom v medziach žalobných námietok a v medziach odôvodnenia napadnutého opatrenia.

41. V ďalšom konaní bude preto úlohou Správneho súdu v Bratislave v odôvodnení nového rozhodnutia vyčerpávajúco odôvodniť okolnosti, ktoré tvoria materiálny základ pre prieskum zákonnosti napadnutého opatrenia - s tým, že nebude sám dopĺňať odôvodnenie napadnutého opatrenia, ale toto opatrenie preskúma v medziach právomocí mu zverených. Osobitne sa

42. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodne Správny súd v Bratislave podľa § 467 ods. 3 SSP. 43. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

V Bratislave dňa 14. júna 2023