4Svk/14/2025
ECLI:SK:NSSSR:2025:0824100142.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Banskej Bystrici
- Sp. zn. 1. inštancie
- 25Sa/2/2024
- IČS
- 0824100142
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): L. T., nar. X. R. XXXX, bytom F.-Q. X, XXX XX U., občan Slovenskej republiky, proti žalovanému: Okresný úrad Púchov, katastrálny odbor, Štefánikova 820, 02 01 Púchov, o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. 25Sa/2/2024-43 zo dňa 18. októbra 2024 takto
rozhodol:
I. Návrh na prerušenie konania sa zamieta. II. Kasačná sťažnosť sa zamieta. III. Žalovanému sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
1. Správny súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 25Sa/2/2024-43 zo dňa 18. októbra 2024 podľa § 99 písm. f) SSP zastavil konanie o žalobe žalobcu doručenej dňa 28.09.2023 Okresnému súdu Trenčín, ktorú žalobca označil ako „1. Žaloba o náhradu škody a príkaz na uvedenie do stavu pred porušením a 2. Žaloba podľa § 135c ods. 1 Obč. z. o odstránenie neoprávnených a nepovolených podvodných stavieb“, v rámci ktorého sa domáhal aj odstránenia nečinnosti orgánov verejnej správy. Okresný súd Trenčín podaním zo dňa 8. marca 2024 postúpil vec Správnemu súdu v Banskej Bystrici (ďalej ako „správny súd“) v časti „odstránenia nečinnosti Okresného úradu Púchov, katastrálneho odboru.“ 2. Svoje rozhodnutie správny súd odôvodnil tým, že žalobca ani na výzvu správneho súdu v stanovenej lehote neodstránil nedostatok v splnení podmienok konania na strane žalobcu, pričom bez súčinnosti žalobcu nebolo možné daný nedostatok odstrániť. 3. Správny súd konštatoval, že podanie žalobcu neobsahovalo požadované osobitné náležitosti žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy v zmysle § 246 ods. 2 SSP. Správny súd preto vyzval žalobcu na doplnenie žaloby - označenie žalovaného, označenie konania alebo veci, v ktorej sa žalobca domáha odstránenia nečinnosti, žalobné body, návrh výroku rozhodnutia a oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného predpisu alebo vybavenie podnetu prokurátorom. Uznesenie bolo žalobcovi doručené dňa 19.07.2024. Žalobca dňa 08.08.2024 doručil správnemu súdu podanie, v ktorom chýbalo oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného predpisu alebo vybavenie podnetu prokurátorom. Žalobca k podaniu pripojil kópiu jeho podania adresovaného žalovanému označené ako „Sťažnosť na nezákonný úradný postup na nečinnosť“ zo dňa 01.09.2023. Žalobca nepripojil oznámenie o výsledku prešetrenia tejto sťažnosti.
4. Proti napadnutému uzneseniu podal žalobca v procesnom postavení sťažovateľa (ďalej ako „sťažovateľ“) dňa 28.11.2024 kasačnú sťažnosť. Sťažovateľ navrhol, aby: - „Správny súd v Banskej Bystrici prerušuje konanie do rozhodnutia Ústavného súdu a podá návrh podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy“ - „ak SS v BB povinnosť nesplní, tak Kasačný súd, Najvyšší správny súd SR, je povinný EX OFFO oznámiť Ústavnému súdu SR podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy (nesúlad § 224 ods. 1 a 2, § 99 písm. f) SSP, § 449 ods. 1 a 2 SSP s ústavou) a zároveň je sudca F. a sú sudcovia NSS SR povinní EX OFFO oznámiť Orgánom činným v trestnom konaní, že OVS (vedúca katastrálneho odboru, U. U.), sa nečinnosťou dopustil aj trestného činu, zločinu, zneužívania právomoci verejného činiteľa, preto aby zmaril a sťažil uplatnenie základných práv občanovi / žalobcovi“ - „Najvyšší správny súd napadnuté uznesenie SS v BB sp. zn. 25Sa/2/2024-43 zo dňa 18.10.2024, ECLI:SK:SpSSP:0824100142.2, oznámené dňa 25.10.2024, zrušuje EX OFFO
pre jeho nezákonnosť a neústavnosť a najmä pre porušenie čl. 6 Dohovoru, čl. 46 Ústavy, porušenie práva občana / žalobcu na súdnu ochranu, ktorá v právnom štáte musí byť rýchla a účinná a musí mať náležitú kvalitu / spravodlivosť.“
5. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti uviedol, že dôvod zastavenia konania považuje za absurdný. Žalovaný mu neoznámil výsledok prešetrenia sťažnosti a preto ju logicky sťažovateľ nemohol priložiť k žalobe. Uvedené pochybenie formálne sťažovateľ odôvodnil podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP, že správny súd porušil zákon, keď nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Sťažovateľ poukázal na to, že dňa 01.09.2023 podal sťažnosť na prieťahy v konaní správneho orgánu, ktorú priložil svojmu podaniu adresovanému správnemu súdu. Sťažovateľ tým vyčerpal možnosti uložené zákonom.
6. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po predložení spisu s kasačnou sťažnosťou sťažovateľa posúdil jednotlivé sťažnostné body a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť bola podaná nedôvodne.
7. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
8. Podľa § 242 ods. 1 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní. Žalobca podľa § 244 ods. 1, ktorý nie je orgánom verejnej správy, sa žalobou môže domáhať aj primeraného finančného zadosťučinenia vzniknutého v dôsledku nečinnosti orgánu verejnej správy.
9. Podľa § 244 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ako účastník administratívneho konania namietajúci nečinnosť orgánu verejnej správy neúspešne vyčerpala sťažnosť podľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre.
10. Podľa § 246 ods. 2 SSP k žalobe fyzickej osoby, právnickej osoby a zainteresovanej verejnosti musí byť pripojené oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného predpisu alebo vybavenie podnetu prokurátorom.
11. Podľa § 99 písm. f) SSP správny súd konanie uznesením zastaví, ak žalobca nevyčerpal pred podaním žaloby postupy ustanovené týmto zákonom pri jednotlivých typoch konania. 12. Podľa § 461 SSP, kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie
je dôvodná.
13. Nečinnosť orgánu verejnej správy je v podstate pasivita vo veciach, ktoré mu boli predložené na rozhodnutie, aj keď niet žiadnej zákonnej alebo faktickej prekážky na to, aby správny orgán konal a rozhodol. Nečinnosť sa najčastejšie prejavuje v opomenutí predpísaných úkonov (vykonávanie úkonov bez vedomia účastníkov, opomenutie predvolať účastníka) alebo v zbytočných prieťahoch (v nerobení žiadnych úkonov) pri postupe správneho orgánu, ale môže sa prejaviť aj v tom, že namiesto rozhodnutia správny orgán tvrdí nedostatok právomoci a vec vybaví listom alebo informáciou, prípadne konanie zastaví záznamom v spise a pod. Nečinnosť správneho orgánu je považovaná za postup. V základnom chápaní sa táto nečinnosť spája s nedodržaním procesných lehôt, ktoré ustanovujú administratívne procesné normy na rozhodnutie vo veci. Tieto lehoty sa môžu predĺžiť, o čom musí byť účastník vyrozumený, ale toto vyrozumenie je opatrením poriadkovej povahy, ktoré na nečinnosť správneho orgánu nemá zásadnejší vplyv.
14. Konanie o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy je osobitným druhom správneho súdneho konania upraveným v § 242 a nasl. SSP. Účastník administratívneho konania, ktorý má žalobnú spôsobilosť na podanie žaloby, môže sa domáhať, aby správny súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Dôvodom žaloby v takýchto prípadoch je tvrdenie, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom.
15. Správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť. Pre podanie žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy je jednou z procesných podmienok to, že účastník administratívneho konania namietajúci nečinnosť orgánu verejnej správy neúspešne vyčerpal možnosti nápravy podľa osobitného predpisu (sťažnosť) alebo podnet na prokuratúre. Na preukázanie tejto skutočnosti je povinný žalobca k žalobe pripojiť oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného predpisu alebo vybavenie podnetu prokurátorom.
16. Sťažovateľ tvrdil, že na výzvu správneho súdu (výzva č. k. 25Sa/2/2024-25 zo dňa 15. júla 2024 opísaná v ods. 3 odôvodnenia tohto uznesenia) predložil svoje podanie adresované žalovanému zo dňa 01.09.2023, ktorým podal sťažnosť na prieťahy v konaní správneho orgánu. Z dôvodu, že žalovaný na podanú sťažnosť neoznámil výsledok jej prešetrenia, nemohol sťažovateľ oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti predložiť správnemu súdu.
17. Zo súdneho spisu kasačný súd zistil, že sťažovateľ podaním doručeným správnemu súdu dňa 08.08.2024 (č. l. 31) doplnil svoju žalobu na výzvu podľa uznesenia č. k. 25Sa/2/2024-25 zo dňa 15.07.2024 svoju žalobu v prílohe (č. l. 37) predložil podanie zo dňa 01.09.2023 doručené žalovanému dňa 04.09.2023. Toto podanie, označené ako „Sťažnosť na nezákonný úradný postup a na nečinnosť: Predžalobná výzva pre U. na splnenie zákonnej oznamovacej povinnosti a výzva na uvedenie parcely KN C X, X, k. ú. F.-Q. do stavu pred porušením/to zn. do stavu pred sfalšovaním katastrálnej mapy“ však podľa obsahu nebola sťažnosťou podľa zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v znení neskorších predpisov.
18. Sťažnosť je podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorým sa domáha ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov, o ktorých sa domnieva, že boli porušené činnosťou alebo nečinnosťou orgánu verejnej správy, prípadne poukazuje na konkrétne nedostatky, najmä na porušenie právnych predpisov, ktorých odstránenie je v pôsobnosti orgánu verejnej správy.
19. Sťažnosťou podľa zákona č. 9/2010 Z. z. nie je také podanie, ktoré podľa svojho obsahu má charakter vyjadrenia alebo názoru alebo návrhu. Podanie sťažovateľa zo dňa 01.09.2023, hoci bolo v úvode označené ako sťažnosť vecne sa podanie nevyjadrovalo, ochrany akého konkrétneho práva účastníka konania sa domáha a nepoukazovalo na konkrétne nedostatky v právnom predpise upravenej činnosti orgánu verejnej správy. Sťažovateľ v tomto podaní len duplicitne vyjadroval svoje názory na skutkový stav a jeho právne posúdenie vo veci prejednávanej žalovaným a v závere formuloval návrh, ako by mal žalovaný v ním prejednávanej veci iniciovanej sťažovateľom rozhodnúť.
20. Podanie zo dňa 01.09.2023 nebolo sťažnosťou, preto žalovaný nebol povinný podanie vybaviť spôsobom podľa § 20 zákona č. 9/2010 Z. z. odoslaním písomného oznámenia výsledku prešetrenia sťažnosti sťažovateľovi s uvedením, či je sťažnosť opodstatnená alebo neopodstatnená. Táto skutočnosť (nezavinený správnym orgánom) bola dôvodom, prečo sťažovateľ nemohol správnemu súdu predložiť ustanovením § 246 ods. 2 SSP požadované oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného predpisu.
21. Kasačný súd za správny považoval posúdenie zistení zo strany správneho súdu, keď skúmal procesné podmienky ustanovené pre daný druh správnej žaloby a za správny považoval kasačný súd záver, že žalobca (sťažovateľ) nevyčerpal pred podaním žaloby postupy ustanovené týmto zákonom (SSP) potrebné pre tento typ správneho súdneho konania a že je potrebné súdne konanie v zmysle § 99 písm. f) SSP zastaviť.
22. Kasačný súd dodáva, že sa nestotožnil s dôvodmi sťažovateľovej požiadavky na prerušenie súdneho konania ani potrebu podať na Ústavný súd Slovenskej republiky návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky. Nestotožnil sa s tvrdením sťažovateľa, že ustanovenia § 224 ods. 1 a 2, § 99 písm. f) SSP, § 449 ods. 1 a 2 SSP sú akokoľvek v nesúladné s Ústavou Slovenskej republiky. Sťažovateľ v tomto ohľade uvedené hodnotenie v kasačnej sťažnosti právne relevantným spôsobom neodôvodnil.
23. Pokiaľ sťažovateľ navrhol kasačnému súdu podať trestné oznámenie (uvedené v ods. 4 odôvodnenia tohto uznesenia), je potrebné uviesť, že Najvyšší správny súd nie je orgánom činným v trestnom konaní a jeho úlohou nie je posudzovanie konania sťažovateľom označenej osoby (alebo správneho orgánu), či sa dopustila konania v rozpore s Trestným zákonom. Zároveň kasačný súd nemá ani možnosť tvrdenie sťažovateľa, ktoré bolo len v rovine konštatovaní bez odôvodnenia a dôkazov, overiť do takej miery, aby mohol dospieť k dôvodnému podozreniu odôvodňujúcemu postup navrhovaný sťažovateľom.
24. Z vyššie uvedených dôvodov kasačný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. 25. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd s poukazom na § 467 ods. 1 v spojení s § 167 SSP. Sťažovateľ v kasačnom konaní nemal úspech, preto mu kasačný súd nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal. Žalovaný bol v kasačnom konaní síce úspešný, tomu však zo zákona právo na náhradu trov kasačného konania nevyplýva.
26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 (§ 463 SSP a § 147 ods. 2 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 24. apríla 2025