4Svk/15/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Mališovej a prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): A.. Q. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/X, XXX XX T. H. D., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy zo dňa 21.decembra 2020, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 28Sa/21/2020-74 zo dňa 30. septembra 2021, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta . II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Konanie pred správnym súdom

2. Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval, že v prvom rade skúmal vecnú stránku namietaného postupu. To znamená, či žalovaný je oprávnený vykonať namietané úkony, a to vyznačiť v evidencii dochádzky na pracovisko neprítomnosť príslušníka finančnej správy na pracovisku. Na túto otázku krajský súd odpovedal kladne, pričom o tom nebol medzi účastníkmi spor. Ďalšou podstatnou otázkou bolo, či bol žalovaný oprávnený v evidencii dochádzky vyznačiť dôvod neprítomnosti. Toto podľa názoru súdu bolo možné, nakoľko dôvod neprítomnosti osobný úrad vyznačí podľa podkladov, ktoré predkladá príslušník finančnej správy a to napríklad doklad o pracovnej neschopnosti, dovolenkový lístok, alebo doklady o prekážkach v štátnej službe uvedených v § 153 až § 157 zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 35/2019 Z.z.“).

Potom vyznačenie dôvodu neprítomnosti v službe podľa okolností prípadu, teda podľa dôvodu neprítomnosti, ktorý žalobca oznámil nadriadenému ako neprítomnosť na pracovisku pre prekážku na strane pracovníka nie ako absenciu, ale ako neplatné voľno, je postup, na ktorý bol žalovaný oprávnený. Z toho vyplýva, že nešlo o nezákonný zásah do práv žalobcu.

Potom takáto činnosť nemôže mať charakter nezákonného zásahu do práv príslušníka finančnej správy, len z dôvodu, že je medzi ním a žalovaným spor o správnu výšku služobného platu. Na okraj možno uviesť, že v zmysle zákona č. 35/2019 Z. z. príslušníkovi finančnej správy patrí služobný plat, pričom zároveň má povinnosť vykonávať službu v pracovnom čase, ktorý je v zákone v stanovenom rozsahu

5. Správny súd ďalej uviedol, že žalobe nebolo možné vyhovieť nielen preto, že namietané úkony žalovaného neboli postupom bez opory v zákone a na jeho základe a v jeho medziach, ale aj z toho dôvodu, že správny súd nemôže rozhodnúť mimo žalobný návrh a žalobca v žalobe navrhoval, aby súd určil, že boli porušené jeho základné práva. Správny súd na základe žaloby na ochranu pred nezákonným zásahom nemôže vydať rozhodnutie o tom, že boli porušené žalobcove základné práva tak, ako to požaduje v prvej časti petitu žaloby žalobca, ako je uvedený v bode 1 tohto rozsudku. V prípade nezákonného zásahu, ktorý trvá alebo trvajú jeho následky, alebo hrozí jeho opakovanie, správny súd môže podľa § 262 ods. 1 SSP uznesením uložiť zákaz žalovanému pokračovať v inom zásahu a ak je to možné, uložiť žalovanému aj povinnosť obnoviť stav pred zásahom. Teda nie určiť, že boli porušené vymenované základné práva žalobcu.

Takže žalobcov návrh na vydanie rozhodnutia súdu presahuje oprávnenia súdu rozhodnúť dané v § 262 SSP. Takému žalobnému návrhu nebolo možné vyhovieť z tohto dôvodu. 7. V predmetnej veci žalobca súčasne tvrdil, že ide o už skončený nezákonný zásah spočívajúci v nevyplatení služobného platu. V prípade skončeného zásahu sa môže žalobca dožadovať ochrany súdnym rozhodnutím, ktorým správny súd určí podľa § 263 SSP, že napadnutý iný zásah bol nezákonný. Správny súd tak môže rozhodnúť len vtedy, ak sú splnené podmienky podľa § 252 ods.2 SSP. Žalobca v žalobe ničím neargumentoval, prečo rozhodnutie súdu o určenie nezákonnosti nevyplatenia platu je potrebné k uplatňovaniu náhrady škody, resp. v žalobe tvrdil, že škodou je vlastne tento nevyplatený plat, avšak o tom, či mu patrí alebo nepatrí, si musí svoje právo uplatniť v konaní vo veciach služobného pomeru, postupom podľa zákona č. 35/2019 Z. z.

Pokiaľ takéto konanie riadne nezačne, tak nemožno ani dospieť k tomu, že by išlo o opomenutie nejakej povinnej činnosti. Ak je riadne podaná žiadosť, nemožno nevydanie rozhodnutia považovať za nezákonný zásah, ale za nesprávny úradný postup spočívajúci v nečinnosti administratívneho orgánu. 9. Ďalšie námietky nesprávneho právneho posúdenia prekážky vo výkone služby, keď nebolo žiadosti o služobné voľno s nárokom na služobný plat vyhovené, sa týkajú administratívneho konania, ktoré nebolo predmetom tohto prieskumu. Správny súd teda nemohol vyhovieť ani požiadavke, aby správny súd posúdil, či žalobca mal, alebo nemal nárok na služobné voľno s nárokom na služobný plat, pretože predmetom tohto súdneho konania nebolo administratívne rozhodnutie o tom, že žalobca tento nárok nemá. Mimo predmet súdneho prieskumu na základe obsahu podanej žaloby boli aj ďalšie námietky týkajúce sa tvrdeného šikanózneho konania voči žalobcovi, ako aj poukaz na neumožnenie žalobcovi pracovať z domu.

II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenie

11. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca (ďalej aj ako „sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. h) a písm. g) SSP, v ktorej navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.

Uviedol, že si je vedomý skutočnosti, že správny súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, avšak vyššie uvedená otázka má podľa žalobcu na prejednávanú vec zásadný význam. Uvedené pochybenie, označené žalobcom ako absolútny omyl v predmete konania zo strany správneho súdu, ako aj jeho snahu odkázať žalobcu vo všetkých právne významných otázkach na konanie vo veciach služobného pomeru a vyhnúť sa tak rozhodnutiu vo veci samej, považoval žalobca za odklon od rozhodovacej praxe súdov a za porušenie práva na súdnu ochranu. V ďalšom zhrnul skutkový stav a doterajší priebeh konania a argumentoval, že konanie žalovaného, ktorým v rozpore s § 181 a § 182 v spojení s § 303 ods. 1 zákona č. 35/2019 Z. z. bez právneho dôvodu a právneho titulu nevyplatil riadne priznaný služobný plat, spĺňa všetky pojmové znaky iného zásahu orgánu verejnej správy, keďže má faktickú povahu, protiprávny charakter, bol vykonaný žalovaným pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, bol zameraný priamo proti žalobcovi, neprebehlo pri ňom žiadne formalizované administratívne konanie a je výsledkom okamžitého uplatnenia oprávnenia

Vysvetlil, že predmetom sporu nebolo vedenie evidencie dochádzky žalovaným, ani zápisy do nej, ale preskúmanie úkonov žalovaného, na základe ktorých mu nebol riadne vyplatený služobný plat, predovšetkým z hľadiska, či takéto úkony a zásah nevybočili z medzí zákona.

14. Vo veciach služobného pomeru podľa sťažovateľa platí premisa, podľa ktorej riadne uplatneným nárokom - žiadosťou - bez akýchkoľvek pochybností žalobca riadne ospravedlnil svoju osobnú neprítomnosť vo výkone štátnej služby v označených dňoch, a to až do doby, kým sa v administratívnom konaní nepreukáže opak. Správny súd však bez akéhokoľvek právneho základu priznal žalovanému právo riadne podanú žiadosť žalobcu neformálne zmeniť, čím fakticky legalizoval jeho úkony. Takéto konanie je absolútne neprípustné.

15. Za nesprávne právne posúdenie veci sťažovateľ považoval aj postoj správneho súdu k možnosti uplatnenia nárokov vo veciach služobného pomeru. Práva si totiž žalobca riadne uplatnil, keďže konanie o priznanie nároku na čerpanie služobného voľna je konaním návrhovým. Neexistuje teda právny základ na to, aby si nárok uplatňoval znova. Žalobca nikdy nespochybňoval právo žalovaného posudzovať žiadosti príslušníkov finančnej správy a hodnotiť predložené doklady, predmetom sporu nie je posudzovanie oprávnení žalovaného, ale preskúmanie jeho úkonov z hľadiska toho, či nevybočili z medzí zákona.

plat. Zrážky zo služobného príjmu môže žalovaný vykonať len za podmienok stanovených zákonom, pričom akýkoľvek neformálny, zákonom neupravený, spôsob výkonu zrážok zo služobného príjmu, nie je prípustný. Žalovaný v lehote splatnosti nevyplatil žalobcovi časť služobného platu, resp. bez právneho titulu vykonal zrážky zo služobného príjmu žalobcu. Takto popísané aktívne konanie žalovaného žalobca označil za nelegitímny zásah do jeho práv

Absolútny omyl v predmete konania zo strany správneho súdu nemôže ísť potom na ťarchu žalobcu a nemôže viesť k záveru, že konanie žalovaného je plne v súlade so zákonom. 18. Sťažovateľ mal za to, že správny súd sa pri výklade a aplikácii zákona č. 35/2019 Z. z. a súvisiacich právnych predpisov natoľko odchýlil od znenia príslušných zákonných ustanovení, že zásadne poprel ich zmysel a význam. Poukázal na Nález Ústavného súdu Českej republiky č. 114/1997, podľa ktorého právo na ukončenie postupu rozhodnutím je súčasťou práva na spravodlivý proces. To v sebe totiž zahŕňa nielen právo na jeho riadne a spravodlivé vedenie, ale tiež právo na trvanie administratívneho procesu až do jeho skončenia zákonom

Sťažovateľ uzavrel, že jeho právo na spravodlivý proces (spravodlivé konanie pred orgánmi verejnej správy) podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo porušené, nakoľko prílišný formalizmus pri výklade a aplikácii ustanovení zákona č. 35/2019 Z. z. zo strany žalovaného vyústil do nelegitímneho zásahu do subjektívnych verejných práv žalobcu a nesprávneho právneho posúdenia celej prejednávanej veci zo strany správneho súdu. 20. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. h/ SSP nepovažuje za naplnený, pretože žalobca podľa neho neoznačil rozhodovaciu prax kasačného súdu, od ktorej sa mal krajský súd odkloniť. Označil len jedno rozhodnutie NS SR, ktoré však nemožno považovať za ustálenú rozhodovaciu prax. Doplnil, že žalobcom deklarovaný názor NS SR sa týka iného druhu žaloby v inom konaní, v skutkovo a právne neporovnateľných právnych veciach, preto ani z tohto dôvodu podľa neho nemožno považovať podanie kasačnej sťažnosti za dôvodné. Vo vzťahu ku kasačnému dôvodu podľa § 440 ods.

III. Konanie na kasačnom súde

25. Z obsahu spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu, mal Najvyšší správny súd SR za preukázané, že dňa 08.11.2020 žalobca prostredníctvom elektronickej pošty finančnej správy zaslal príslušníkom finančnej správy v riadiacej funkcii žiadosť o udelenie služobného voľna od 09.11.2020 do 13.11.2020 s nárokom na služobný plat.

V žiadosti žalobca uviedol, že celoplošné testovanie „Spoločná zodpovednosť“ je vykonávané a mediálne prezentované na báze dobrovoľnosti. Konštatoval, že mu nie je známa žiadna právna povinnosť uložená príslušníkom finančnej správy povinne sa zúčastniť celoplošného testovania, a že mu bola uzneseniami vlády SR č. 693 zo dňa 28.10.2020 a č. 704 zo dňa 05.11.2020 obmedzená sloboda pohybu od 02.11.2020 do 14.11.2020, a to aj napriek tomu, že u neho nemožno prezumovať akékoľvek ochorenie.

považovať za kvalifikované podanie doručené oprávnenému orgánu, s ktorým zákon spája právne účinky začatia konania vo veciach služobného pomeru (§ 278 písm. d) bod 16 zákona č. 35/2019 Z. z.) s poukázaním na ustanovenie § 2 ods. 2 písm. h) zákona č. 305/2013 Z.

IV. Právne predpisy, právne názory kasačného súdu

27. Podľa § 252 ods. 1SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie. 28. Podľa § 252 ods.2 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku 1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu. 29. Podľa § 261 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju zamietne. 30. Podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP na účely tohto zákona sa rozumie iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. 31. Predmetom tohto kasačného konania je posúdenie správnosti záveru krajského súdu o tom, že postup žalovaného, ktorým po podaní žiadosti žalobcu o udelenie služobného voľna dňa 08.11.2020, ako aj opakovaného podania v tej istej veci zo dňa 11.11.2020, vyznačil v dochádzkovom systéme služobného úradu jeho neprítomnosť v dňoch 09.11.2020 až

konania. Poukazuje na rozhodnutia vydané v konaniach vedených pod sp. zn. 6Sk/26/2022, sp. zn. 6Svk/37/2022, sp. zn. 7Svk/15/2022. Najvyšší správny súd postupoval v zmysle § 464 ods. 1 SSP, preto v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza prevzatú časť odôvodnenia rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Svk/37/2022 zo dňa 29.03.2023: „30. Ustanovenie § 3 ods. 1 písm. e/ SSP vymedzuje dva typy tzv. iného zásahu orgánu verejnej správy, a to 1/ faktický postup orgánu verejnej správy pri plnení úloh v oblasti verejnej správy; 2/ postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu. Spoločnými znakmi oboch zásahov je, že sa týkajú postupu konkrétneho orgánu verejnej správy, nie jeho rozhodovacej činnosti (teda rozhodnutí a opatrení), ďalej že sa týkajú len činnosti, ktorá má povahu výkonu verejnej správy, a v oboch prípadoch musí byť splnená podmienka, že takýmto postupom sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

mieste samom. V rámci postupu pri výkone kontroly zase ide o uplatňovanie kontrolných a inšpekčných oprávnení orgánu verejnej správy. 34. Žalobca žalobou proti inému zásahu orgánu verejnej správy podľa § 252 a nasl. SSP domáhal určenia, že jeho práva vyplývajúce z Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Ústavy Slovenskej republiky a zákona č. 35/2019 Z. z. boli konaním žalovaného vo veci jeho žiadosti porušené a konanie žalovaného je nezákonné. Zároveň sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému odstrániť protiprávny stav a v evidencii dochádzky žalobcu vyznačiť v označených dňoch prekážku všeobecného záujmu s nárokom na služobný plat a žalobcovi služobný plat za tieto dni doplatiť spolu s úrokom z omeškania.

35. Správny súd žalobu zamietol s poukazom na jej nedôvodnosť, pričom za hlavné dôvody pre svoje rozhodnutie považoval skutočnosť, že žalovaný bol oprávnený vyhodnotiť dôvod neprítomnosti žalobcu na pracovisku podľa dokladov predkladaných žalobcom a bol následne oprávnený v evidencii dochádzky vyznačiť dôvod tejto neprítomnosti, a to bez ohľadu na podanú žiadosť. Žalobca nedisponoval súhlasom nadriadeného s čerpaním služobného voľna s nárokom na služobný plat. Žalovaný bol podľa názoru správneho súdu rovnako oprávnený nevyplatiť služobný plat za reálne nevykonanú službu. Postup žalovaného mal podľa neho oporu v zákone, preto nešlo o nezákonný zásah, navyše neposkytnutie služobného voľna s nárokom na služobný plat nie je podľa neho úkonom faktickým.

Argumenty žalobcu, že došlo k omylu v predmete konania, považuje za neopodstatnené, takisto jeho ďalšie výhrady k odôvodneniu daného rozhodnutia. Najvyšší správny súd má v súlade s názorom krajského súdu za to, že zásah, ktorý je predmetom tohto konania, nemožno označiť za taký, ktorý by spĺňal podmienky podľa § 3 ods. 1 písm. e/ SSP, pretože namietaný postup dotknutého orgánu verejnej správy nemá charakter faktického postupu namiereného proti žalobcovi a nejde ani o druhý typ zásahu spočívajúci v postupe orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu.

Ide teda o určité iniciatívne, zamerané konanie (postup), ktoré zasahuje do práv dotknutej osoby nezákonným spôsobom, čím prekračuje rámec právomoci konkrétneho orgánu a núti objekt zásahu niečo konať, niečo strpieť, niečoho sa zdržať.

vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas, a účelne využívať čas služby a dodržiavať stanovený čas služby v týždni [§ 119 ods. 2 písm. b/, písm. h/ zákona č. 35/2019 Z. z.], pričom pre kompletizáciu údajov dochádzky je spravidla rozhodujúci koniec kalendárneho mesiaca. Žalovaný bol oprávnený vyznačiť v dochádzkovom systéme údaje, ktoré zodpovedali dostupným údajom a získaným informáciám v danom čase. Toto jeho oprávnenie vyplýva zo skutočnosti, že vo vzťahu k všetkým príslušníkom finančnej správy (a iným osobám v pozícii zamestnancov), u ktorých sa dochádzka eviduje, tento systém spravuje a je zaň zodpovedný. Ak by nevyznačil príslušné údaje tvoriace základ pre evidenciu dochádzky, porušil by tým svoje povinnosti a ohrozil by plynulý priebeh ďalších nadväzujúcich úkonov (platové otázky a iné). V tejto súvislosti treba poznamenať, že nesúhlas žalobcu s namietaným postupom je de facto odrazom jeho nespokojnosti s odpoveďou žalovaného na jeho žiadosť, ktorá je obsiahnutá v liste žalovaného č. 71606/2021 zo dňa 16. februára 2021.

Skutočnosť, či uvedený list bol v čase vyznačenia dochádzky žalobcovi doručený, alebo nie, nehrá v súvislosti s eventuálnym súdnym prieskumom v danej veci žiadnu úlohu. Je na ťarchu žalobcu, ak napriek skutočnosti, že nedisponoval právoplatným rozhodnutím služobného úradu, čerpal služobné voľno, na ktoré nemal nárok automaticky, ale až po splnení zákonných podmienok (§ 153 ods. 2 zákona č. 35/2019 Z. z.).

na to, aby mu čerpanie požadovaného druhu služobného voľna bolo schválené, ak o nich nemal vedomosť, resp. mal možnosť požiadať služobný úrad o predbežnú informáciu, či by mu jeho žiadosť bola v prípade jej podania schválená. Jeho konanie, ktorým sa automaticky spoliehal na kladné vybavenie svojej žiadosti, resp. ju považoval len za formálny úkon, bez ohľadu na podmienky ustanovené zákonom v danej otázke, sa javí ako neodôvodnené a nezodpovedné.

41. Z ustanovenia § 3 ods. 1 písm. e/ SSP vyplýva, že účelom konania o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy je poskytnutie súdnej ochrany fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím alebo opatrením či nečinnosťou, a tento trvá alebo opakovane hrozí (prípadne jeho následky), s tým, že ak bol už ukončený, možno sa domáhať jeho nezákonnosti za podmienok stanovených

Pokiaľ ide o rozsudok NS SR z 20. marca 2014, sp. zn. 8Sžo/21/2013, ktorý dal žalobca kasačnému súdu do pozornosti v časti, v ktorej sa hovorí o tom, že služobný úrad vo veciach služobného pomeru vykonáva štátnu moc, a preto môže konať len to, čo mu zákon ustanovuje, pričom odchýlka od zákonom stanoveného spôsobu konania je porušením zákona, je treba uviesť, že vo veciach dochádzky, ani vo veciach služobného voľna bez nároku na služobný plat, zákon č.35/2019 Z. z. služobnému úradu neustanovuje povinnosť vydať formálne rozhodnutie, resp. takýto druh služobného voľna udeliť výlučne na základe podanej žiadosti. Otázka udelenia služobného voľna bez nároku na služobný plat nespadá ani pod predmet konania podľa § 278 písm. d/ bod 16. zákona č. 35/2019 Z. z. tak, ako tvrdil žalobca. Pokiaľ ide o nevyplatenie časti služobného platu, nemožno ho stotožňovať s inštitútom zrážok zo služobného príjmu podľa § 182 a § 303 zákona č. 35/2019 Z. z., ktorý má iné dôvody a účel. Príslušník finančnej správy má nárok

43. Konaním žalovaného nevznikol protiprávny stav, ktorý by bolo potrebné odstraňovať, ale len stav, ktorý nevyhovuje žalobcovi. Najvyšší správny súd v tomto kontexte dodáva, že skutočnosť, že nejde o iný zásah do práv žalobcu, ale o výkon povinností služobného úradu, dokumentuje aj obtiažnosť pri formulovaní petitu žaloby, keďže v tomto prípade by nebolo možné ani jednoznačne určiť, kde má tvrdený zásah a jeho následky svoj počiatok a koniec, a v súvislosti s aplikáciou § 262 ods. 1 SSP by nebolo možné uložiť povinnosť obnoviť pôvodný stav, pretože v dochádzke nebol pôvodne zaevidovaný stav, ktorý žalobca požaduje, ako správne argumentoval krajský súd. Vzhľadom na uvedené nedošlo k naplneniu kasačného dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP.

33. Vychádzajúc z uvedeného a vzhľadom na to, že vznesené kasačné námietky neboli spôsobilé na zrušenie napadnutého rozsudku krajského súdu, Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný, kasačnú sťažnosť v zmysle § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.

35. O náhrade trov kasačného konania bolo rozhodnuté podľa § 168 v spojení s § 467 ods. 1 SSP, keď žalovaný síce mal vo veci úspech, kasačný súd však nezistil žiadne výnimočné dôvody na to, aby sa mu nárok na náhradu trov priznal, a žalobcovi, ktorý úspech vo veci nemal, náhradu trov konania priznať nemohol.

V Bratislave dňa 26. apríla 2023