4Svk/16/2024

1. Správny súd v Košiciach podľa ust. § 191 ods. 1 SSP zrušil rozhodnutie žalovaného primátora mesta Košice č. MK/A/2020/17376 zo dna 26.08.2020 v spojení s rozhodnutím Magistrátu mesta Košice č. MK/A/2020/15711 zo dňa 06.07.2020 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobcovi priznal úplnú náhradu trov konania. V odôvodnení rozsudku správny súd uviedol, že v súlade s odbornou literatúrou (WILFLING, P.:

povinnou osobou: a/ vytvorenie úplne novej informácie › napr. ak žiadatelia požadujú od povinných osôb vypracovanie rozborov, analýz, referátov, poskytnutie odborných alebo politických stanovísk, prognóz, výkladov právnych predpisov alebo keď posielajú povinnej osobe dotazy na subjektívne názory predstaviteľov povinnej osoby na určitý problém, pričom povinná osoba nemá takéto dokumenty alebo informácie vôbec vytvorené (spracované).

Rozlíšenie oboch situácií treba hľadať v miere „intelektuálnej náročnosti“ činnosti, ktorá je nutná pre prípravu odpovede na žiadosť o informácie. 3. O vytvorenie novej informácie sa podľa názoru správneho súdu nejedná, ak ku príprave odpovede na žiadosť o informácie stačí iba mechanické vyhľadanie a zhromaždenie údajov, ktoré sa u povinnej osoby nachádzajú, a ktoré musia byť napríklad vyhľadané v rôznych dokumentoch, „vyňaté“ z týchto dokumentov, zhromaždené a následne „vtelené“ do odpovedi na žiadosť. Za „vytváranie nových informácií“ nie je ani vyhľadávanie a zhromažďovanie viacerých požadovaných dokumentov alebo listín. Vyhľadanie a zhromaždenie požadovaných dokumentov, ktoré vždy logicky vyžaduje aj určitý čas, nevyhnutne patrí k vybaveniu každej

6. Vychádzajúc aj z čl. 26 Ústavy Slovenskej republiky mal správny súd za to, že každé zhromaždenie a vyhľadanie informácie vyžaduje určitý čas, ktorý je nevyhnutný k vybaveniu každej žiadosti o informácie. Ak by každé zhromaždenie a vyhľadanie znamenalo vytvorenie novej informácie, povinné osoby by podľa takéhoto výkladu nemuseli poskytovať takmer žiadne informácie. Nemohol preto akceptovať argumentáciu správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného, ktoré odmietli sprístupniť žalobcovi informácie. V konaní nebolo preukázané, že žiadosť žalobcu sledovala iný cieľ než poskytnutie informácií, ktoré podľa názoru súdu žalovaný má reálne k dispozícii a súd doposiaľ nezistil ani žiaden legálny dôvod na ich nesprístupnenie.

7. Proti právoplatnému rozsudku Správneho súdu v Košiciach podal žalovaný v procesnom postavení sťažovateľa (ďalej len „sťažovateľ“) dňa 28.06.2024 kasačnú sťažnosť podľa ust. § 438 a nasl.

8. Sťažovateľ tvrdil, že už v odôvodnení rozhodnutia č. MK/A/2020/15711 06.07.2020 uviedol správny orgán prvého stupňa, že povinná osoba nevedie evidenciu opráv a údržby komunikácií v žalobcom uvedených kritériách a nedisponuje ani informáciou o výške preinvestovaných prostriedkov v kritériách a rozdelení uvedených v žiadosti podľa jednotlivých mestských častí. Žalovaný vo svojom rozhodnutí č. MK/A/2020/17376 zo dňa 26.8.2020 s takýmto konštatovaním správneho orgánu sa v celom rozsahu stotožnil.

výkonná aj riadiaca funkcia nadriadených, kontrolných alebo dozor vykonávajúcich orgánov a do výkonu verejnej správy by zasahovali subjekty, ktoré za jej činnosť nezodpovedajú. 9. Podľa názoru sťažovateľa zo samotnej povahy žalobcom požadovaných údajov je pri tom zrejmé, že za účelom vytvorenia a sprístupnenia požadovaných informácií, by povinná osoba musela preskúmať celú dokumentáciu týkajúcu sa opráv a údržby ciest na území mesta Košice vykonanej v žalobcom vymedzenom období 10 rokov, následne z tejto dokumentácie vyňať údaje týkajúce sa výlučne ciest v správe mesta Košice, ktoré sa nachádzajú na území mestskej časti - sídlisko KVP a napokon takto vyfiltrované údaje analyzovať.

III. Konanie na kasačnom súde

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný podľa § 21 písm. a) SSP v spojení s § 438 ods. 2 SSP, po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 SSP), kasačná sťažnosť má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti podľa § 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP a postupom podľa § 455 SSP bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa nie je dôvodná.

Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. KE- 7S/202/2020-30 zo dňa 28.03.2024, ktorým tento zrušil rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

11. Z obsahu administratívneho spisu mal kasačný súd za preukázané, že Magistrát mesta Košice (ďalej aj „správny orgán prvého stupňa“) rozhodnutím č. MK/A/2020/15711 zo dňa 06.07.2020 podľa § 15 ods. 1 v spojení s § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií, odmietol žiadosť žalobcu zo dňa 29.06.2020 o sprístupnenie týchto informácií: 1.

Koľko m2 komunikácií v správe mesta Košice opravilo mesto Košice na sídlisku KVP v roku 2019 ? V akej celkovej výške preinvestovaných finančných prostriedkov ? 4. Ktoré súvislé úseky komunikácií v správe mesta Košice opravilo mesto Košice na sídlisku KVP v roku 2019 ? 5.

6. Ktoré súvislé úseky komunikácií v správe mesta Košice opravilo mesto Košice na sídlisku KVP v roku 2018 ? 7. Koľko m2 komunikácií v správe mesta Košice opravilo mesto Košice na sídlisku KVP v rokoch 2014 až 2018 ? V akej celkovej výške preinvestovaných finančných prostriedkov ?

Správny orgán prvého stupňa v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia tiež poukázal na znenie čl. 4 Nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 67 z 29. decembra 2000 o sprístupňovaní informácií fyzickým osobám a právnickým osobám (ďalej aj Nariadenie č. 67), podľa ktorého vecný gestor (povinná osoba) sprístupní na žiadosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby informácie, ktoré má k dispozícií, pričom takýmito informáciami nie sú informácie (stanoviská, právne názory, výklad zákonov a iných právnych predpisov, hodnotiace správy, rozbory, prognózy, prehľady a pod.), ktoré by vecný gestor musel vytvoriť na základe konkrétnej žiadosti.

zo dňa 26.08.2020. 14. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí zo dňa 26.08.2020 konštatoval, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s argumentáciou správneho orgánu prvého stupňa a dodal, že princíp prístupu k informácii znamená možnosť pozrieť sa na údaje, ktoré na úrade „ležia“ a s ktorými úrad

Tým by sa marila výkonná aj riadiaca funkcia nadriadených, kontrolných alebo dozor vykonávajúcich orgánov a do výkonu verejnej správy by zasahovali subjekty, ktoré za jej činnosť nezodpovedajú a ani ju nevykonávajú. Rozširujúcim výkladom, podľa ktorého by povinná osoba musela spracovávať údaje do inej formy ako je tá, v ktorej sa nachádzajú, alebo poskytovať oprávnenej osobe kompletné podklady, ktoré má k dispozícii, by sa žiadosť o poskytnutie informácií v skutočnosti zmenila na pokyn nadriadeného, čo nebolo a nie je účelom zákona. Odvolací orgán sa nestotožnil s argumentáciou žiadateľa podľa ktorej povinná osoba mohla žiadateľovi sprístupniť ním požadované informácie. V prípade záujmu je Magistrát mesta Košice pripravený poskytnúť žiadateľovi - starostovi MČ prípadne pracovníkom MČ, ktorí si môžu požadované informácie v dokumentácii, ktorú má mesto Košice k dispozícii vyhľadať a uvedené informácie spracovať.

15. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 16. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. 17. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 18. Kasačný súd preskúmal rozsudok správneho súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, preskúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a konanie jemu predchádzajúce, najmä z pohľadu, či sa správny súd vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu. 19. Najvyšší správny súd po oboznámení sa rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti proti napadnutému rozsudku Správneho súdu v Košiciach, po preskúmaní napadnutého rozsudku a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu konštatoval, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 20. Podľa článku 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovil zákon. 21. Podľa článku 26 ods. 1 Ústavy SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. 22. Podľa článku 126 ods. 5 Ústavy SR orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonávania ustanoví zákon. 23. Podľa článku 152 ods. 4 Ústavy SR výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, musí byť v súlade s touto Ústavou. 24. Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona o slobode informácií, osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len „povinné osoby“) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.

27. Podľa ust. §12 zákona o slobode informácií, všetky obmedzenia, práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba do vtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia. 28. Ústave SR v článku 26 ods. 1 zakotvuje právo na informácie, ktoré predstavuje právo na prijímanie informácií a k nemu korelujúci pozitívny záväzok štátu voči neidentifikovateľnej skupine objektov. Obsah tohto záväzku je ozrejmený v ods. 5 citovaného článku ako povinnosť orgánov verejnej moci primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti, pričom podmienky a spôsob poskytovania informácií ustanoví zákon. 29. Obdobnú úpravu obsahuje taktiež Listina základných práv a slobôd v článku 17 ods. 1 a 5. Podľa článku 13 ods. 2 a 4 Ústavy SR medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto Ústavou len zákonom.

31. V prejednávanej veci zásadnou právnou otázkou spornou medzi účastníkmi konania bolo posúdiť, či je možné súhlasiť s názorom žalovaného (sťažovateľa), že informácie, ktorých sprístupnenia sa žalobca domáhal v rozsahu a forme ako to požadoval, je možné považovať za informácie, ktoré sťažovateľ v tomto rozsahu a forme ako to požadoval žalobca, tieto k dispozícii nemal, hoci tieto informácie ako celok k svojej dispozícii mal. 32. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že zo žiadosti žalobcu, ktorá bola mestu Košice doručená dňa 29.06.2020, je zrejmé, že touto žalobca žiadal o poskytnutie informácií: 1. Koľko m2 komunikácií v správe mesta Košice opravilo mesto Košice na sídlisku KVP v roku 2020 ? V akej celkovej výške preinvestovaných finančných prostriedkov ? 2. Ktoré (konkrétne) súvislé úseky komunikácií v správe mesta Košice opravilo mesto Košice na sídlisku KVP v roku 2020 ? (mimo rekonštrukcie mostu na Moskovskej ulici) 3. Koľko m2 komunikácií v správe mesta Košice opravilo mesto Košice na sídlisku KVP v roku 2019 ? V akej celkovej výške preinvestovaných finančných prostriedkov ? 4.

7. Koľko m2 komunikácií v správe mesta Košice opravilo mesto Košice na sídlisku KVP v rokoch 2014 až 2018 ? V akej celkovej výške preinvestovaných finančných prostriedkov ? 8. Koľko m2 komunikácií v správe mesta Košice opravilo mesto Košice na sídlisku KVP v

34. O odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu rozhodlo mesto Košice (žalovaný) rozhodnutím zo dňa 26.08.2020 tak, že v zmysle ust. § 59 ods. 2 zákona o správnom konaní, odvolanie žiadateľa zamietol a napadnuté rozhodnutie Magistrátu mesta Košice potvrdil.

35. Senát Najvyššieho správneho súdu sa s touto právnou argumentáciou nestotožnil. V tejto súvislosti kasačný súd upozorňuje na nález Ústavného súdu SR v súvislosti s výkladom článku 26 č. I ÚS/236/06-59, v ktorom tento uviedol, že „z ústavnej definície vyplýva, že právo na informácie zaručené v článku 26 Ústavy má tri zložky a to vyhľadávanie, prijímanie a rozširovanie informácií. Ide o tri relatívne samostatné zložky práva na informácie. Vyhľadávanie informácie, vlastné zisťovanie, či v oblasti záujmu toho, kto informácie vyhľadáva, informácie vôbec jestvujú a aké a kde sa nachádzajú. Prijímanie informácie získaných informácie do vlastnej dispozičnej sféry tak, aby mohla byť subjektom pre vlastnú potrebu, ako aj pre potrebu iných spracovaná. Získanie informácie sa môže uskutočňovať tak zmyslovými orgánmi, ako aj rôznymi technickými prostriedkami, akými sú za súčasného stavu zvukové, obrazové, ako aj zvukovo-obrazové záznamy, ale akýmkoľvek iným spôsobom. Rozširovanie informácie akýmkoľvek spôsobom odovzdania prijatej informácie ďalšiemu

36. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám predstavuje predpis verejného práva upravujúci povinnosti povinných osôb pri aplikácii tohto zákona, ako aj rozsah práv jednotlivých oprávnených subjektov. Vzťah medzi povinnou osobou a žiadateľom je vzťahom vertikálnym a konanie v zmysle infozákona je osobitným druhom administratívno-správneho

37. Podľa názoru kasačného súdu námietka sťažovateľa, že žalovaný neeviduje v osobitnej (súhrnnej) evidencii informácie požadované žalobcom, nemôže byť sama o sebe dôvodom na odmietnutie žiadosti o sprístupnenie informácii podľa ust. § 15 ods. 1 zákona o slobode informácii.

Uvedené odôvodnenie totiž nezohľadňuje kľúčové premenné, ktoré si vzhľadom na ústavné garancie práva sťažovateľa na informácie vyžadovali byť vzaté do úvahy a byť riadne zodpovedané. Po prvé, to že krajský súd nevedie evidenciu súdnych rozhodnutí podľa formy rozhodovania, t. j. podľa paragrafov a zákonov ešte neznamená, že krajský súd nemá interný elektronický register podaní a rozhodnutí, resp. vhodný interný počítačový software, v rámci ktorého je možné dohľadať konkrétnu rozhodovaciu činnosť konkrétnych senátov krajského súdu. Krajský súd mohol a mal sťažovateľovi ako žiadateľovi objasniť, či takýmito elektronickými prostriedkami disponuje, či ich v prípade kladnej odpovede využil pri snahe vyhovieť žiadosti sťažovateľa a s akým výsledkom. Po druhé krajský súd mohol a mal využiť pri vybavovaní žiadosti sťažovateľa postup obdobný ako využil Krajský súd v Košiciach pri vybavovaní takmer totožnej žiadosti sťažovateľa, a teda krajský súd mohol dopytovať konkrétne senáty 9Saz a 10Saz a informovať sťažovateľa, či podľa informácii týchto senátov existujú také

39. Obdobný právny názor vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 4As/57/2007 zo dňa 28.11.2008, kde v rozsudku uviedol; „Všechny informace, které stěžovatel požaduje, má krajský úřad k dispozici. Není tedy možné akceptovat argumentaci krajského úřadu, který stěžovateli část informací neposkytl s tím, že informační povinnost dle tohoto zákona se nevstěhuje na vytváření nových informací, neboť stěžovatel žádné nové, dosud nevytvořené informace nepožaduje.“

Je potrebné uviesť, že zákon o slobode informácii slúži aj na verifikáciu, že žiadaná informácia existuje, ale podlieha režimu utajovaných skutočností.“ 41. Z citácie ust. § 3 ods. 1 zákona o slobode informácii vyplýva, že povinná osoba je povinná poskytovať len informácie, ktoré má k dispozícii. Je pravdou, že zákon o slobode informácii neukladá povinnosť vytvárať na základe žiadosti žiadateľov informácie, ktoré v momente podania žiadosti neexistujú. Takisto jej zákon neukladá povinnosť spracovávať už existujúce informácie takým spôsobom, že sa z nich po spracovaní stanú kvalitatívne odlišné, resp. nové informácie. V prejednávanej veci však o takúto situáciu nejde. Kasačný súd súhlasí s právnym názorom správneho súdu, že skutočnosť, že informácie v požadovanom rozsahu sťažovateľ (žalovaný) neeviduje v osobitnej evidencii, nemôže byť sama o sebe dôvodom na odmietnutie žiadosti o sprístupnenie informácie podľa ust. § 15 ods. 1 zákona o slobode informácii.

43. Podľa názoru kasačného súdu, správny súd v odôvodnení preskúmavaného rozsudku sa vecou dostatočne zaoberal a senát kasačného súdu nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých z odôvodnení napadnutého rozsudku. 44.

Námietky sťažovateľa uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil kasačný súd za nepodstatné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. 46. Svojimi citovanými zákonmi, ustanoveniami a vyššie uvedenými právnymi úvahami si najvyšší správny súd osvojil záver, že napadnutý rozsudok správneho súdu bol vydaný v súlade so zákonom a nebol dôvod na jeho zrušenie alebo zmenu, a preto kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú v zmysle ust. § 461 SSP zamietol.

48. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.