4Svk/17/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Mališovej a prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, P. O. BOX 218, 850 00 Bratislava, IČO: 31820174, právne zastúpený: JUDr. Ján Tkáč, advokát, so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 52701450, proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Vajanského 2, 917 02 Trnava, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ TIM AGRO, s.r.o., Benkova Potôň 1577, 930 36 Horná Potôň, IČO: 52231011, 2/ Obec Horná Potôň, Hlavná 1, 930 36 Horná Potôň, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: OU-TT-OOP3-2019/041342-002 zo dňa 3. decembra 2019, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. 14S/16/2020-154 zo dňa 6. mája 2021, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta . II. Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

I. Konanie pred krajským súdom

2. Z odôvodnenia rozhodnutia správneho súdu vyplýva, že správny súd po preskúmaní spisového materiálu zistil, že spoločnosť TIM AGRO, s.r.o., Benkova Potôň, so sídlom Horná Potôň, predložila dňa 26.06.2019 Okresnému úradu Dunajská Streda, odboru starostlivosti o životné prostredie podnikateľský zámer navrhovanej činnosti „Sklad obilia“.

Sklad obilia bude riešený ako prízemný objekt so sedlovou strechou, s rozmermi 70,77 m x 24,77 mas vnútorno-svetlou výškou 5,9 m. Jedná sa o montovanú oceľovú stavbu, na ktorej bude oceľová priehradová konštrukcia prestrešenia. Vstup do skladu bude riešený cez dve brány a stavba bude napojená na elektrickú sieť.

Prvostupňový správny orgán upovedomil dotknutú obec Horná Potôň a dotknuté orgány o tom, že dňom doručenia zámeru začalo zisťovacie konanie podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a zároveň ich informoval o tom, že na webovej stránke Ministerstva životného prostredia SR je zverejnený zámer. Obec vyzval, aby do 3 pracovných dní informovala verejnosť o zámere navrhovanej činnosti v mieste obvyklým spôsobom a zároveň ju vyzval spolu aj s dotknutými orgánmi, aby k zámeru doručili svoje stanoviská do 21 dní. K uvedenému zámeru zaslalo pripomienky aj Združenie domových samospráv, t.j. žalobca. 5.

6. Listom z 22. augusta 2019 oznámil prvostupňový správny orgán účastníkom, že v rámci oboznámenia sa s podkladmi rozhodnutia a v zmysle § 33 ods. 2 o správnom konaní, majú možnosť sa pred vydaním rozhodnutia vyjadriť k podkladom do 5 dní od doručenia upovedomenia, do ktorých majú možnosť nahliadať na Okresnom úrade Dunajská Streda, odbor starostlivosti o životné prostredie. V stanovenom termíne zaslalo vyjadrenie k podkladom len Združenie domových samospráv t.j. žalobca, v ktorom uvádza, že trvá na uložení podmienok zo svojho pôvodného stanoviska.

8. Správny súd v danom prípade zistil, že žalobca ako zainteresovaná verejnosť sa domáha preskúmania postupu správneho orgánu pri rozhodovaní o tom, či navrhovaná činnosť „Sklad obilia“ je v súlade s enviromentálnymi požiadavkami pre danú lokalitu a či boli prijaté dostatočne účinné opatrenia na elimináciu vplyvov na životné prostredie v súvislosti s touto

10. Ako ďalej poukázal správny súd, cieľom posudzovania vplyvov stavieb, činností, návrhov niektorých rozvojových koncepcií a všeobecne záväzných právnych predpisov na životné prostredie je v zmysle zákona komplexné, odborné a verejné vyhodnotenie vplyvov, zámerov na životné prostredie. V rámci tohto procesu sa v spolupráci s verejnosťou a ostatnými dotknutými orgánmi porovnávajú výhody a nevýhody jednotlivých variantov v riešení zámerov s osobitným zreteľom na ekológiu a životné prostredie, identifikujú sa a ocenia sa predpokladané vplyvy vo všetkých zložkách životného prostredia a určia sa potrebné opatrenia a vyberie sa optimálny variant. Za tým účelom musí navrhovateľ vypracovať zámer, v ktorom zhodnotí predpokladané vplyvy na životné prostredie.

Zo zákona jednoznačne vyplýva, že tento zámer musí byť zverejnený a rozoslaný dotknutým orgánom štátnej správy a obciam, ktorých sa zámer týka a zámer musí byť zverejnený tak, aby mala verejnosť možnosť si ho preštudovať a na tomto základe zaslať pripomienky. Zo spisového materiálu

V rámci zisťovacieho konania Okresný úrad Dunajská Streda, zverejnil tento zámer na webovej stránke http://enviroportal.sk/sk/eia/detail/nova-obytna-zona-horna-poton a vyzval príslušné dotknuté orgány, aby svoje stanoviská doručili príslušnému Okresnému úradu Dunajská Streda, odboru starostlivosti o životné prostredie. Investičným zámerom navrhovateľa TIM AGRO s.r.o. je teda komplexná príprava územia pre zriadenie skladu obilia. Predpokladaný zámer navrhovanej činnosti podáva základnú charakteristiku navrhovanej činnosti, základné údaje o súčasnom stave životného prostredia a základné údaje o predpokladaných vplyvoch na životné

016883-002 zo 17. júla 2019, Okresný úrad Dunajská Streda, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií - vyjadrenie č. OU-DS-OCDPK-2019/018847-02 z 15. augusta 2019, Regionálny úrad verejného zdravotníctva, so sídlom v Dunajskej Strede - vyjadrenie č. RH/ 2019/006184, RH/2019/01283/002-BM6 z 18. júla 2019, Okresný úrad Trnava, odbor starostlivosti o životné prostredie - vyjadrenie č. OU-TT-OSZP2-2019/026657/Pu z 26. júla 2019, Ministerstvo dopravy a výstavby SR - vyjadrenie č. 22583/2019/IDP/58267 zo 16. júla 2019, Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru Dunajská Streda - vyjadrenie č. ORHZ-DS1/644/2019 zo 16. júla 2019, Okresný úrad Trnava, odbor opravných prostriedkov, referát pôdohospodárstva - vyjadrenie č. OU-TT-00P6/-2019/026815 zo 17. júla 2019, Trnavský samosprávny kraj, odbor cestovného ruchu, podpory podnikania a životného prostredia - vyjadrenie č. 10734/2019/OÚPŽP-2/So z 19. júla 2019. Uvedené dotknuté orgány

Tieto pripomienky boli predmetom skúmania zo strany správneho orgánu, ktorý tieto pripomienky vyhodnotil a k jednotlivým vyjadreniam žalobcu sa písomne vyjadril vo svojom stanovisku, ktoré je obsahom prvostupňového rozhodnutia. 14.

Okresný úrad Dunajská Streda, odbor starostlivosti o životné prostredie, nemohol vyhovieť návrhom, aby sa rozhodlo o posudzovaní navrhovanej činnosti z dôvodu, že neboli predložené konkrétne negatívne vplyvy, ktoré by sa dali podrobnejšie posúdiť, rozpracovať a vyhodnotiť pri ďalšom posudzovaní vplyvov na životné prostredie navrhovanej činnosti.

16. Správny súd v súvislosti s jednotlivými námietkami, ktoré vzniesol žalobca v danom konaní uviedol, že žalobca sa stavia do pozície osoby, ktorá háji záujmy verejnosti na úseku ochrany životného prostredia, keď pri rozličných investičných zámeroch podáva námietky a žaloby, ktoré sú obsahovo totožné, nereagujúce na špecifiká jednotlivých investičných zámerov a špecifiká oblastí, v ktorých sa majú tieto realizovať. Ide o viacero žalôb aj na tunajšom súde (napr. vo veci sp. zn. 14S/30/2020, 14S/81/2020 a pod.), v ktorých poukazuje viac menej na rovnaké argumenty, že navrhovaná investičná činnosť obsiahnutá v predloženom zámere môže mať významný negatívny vplyv na životné prostredie v lokalite kde má byť zrealizovaná.

V súvislosti s vyššie uvedeným správny súd poznamenal, že v danom konaní neupiera právo žalobcu ako právo dotknutej osoby alebo dotknutej verejnosti vplývať a svojimi námietkami regulovať nepriaznivé vplyvy navrhovanej investičnej činnosti na životné prostredie, avšak námietky ktoré sú vznášané zo strany žalobcu vzbudzujú pochybnosti, že ide o námietky, ktoré sú presadzované vo verejnom záujme.

20. Správny súd poznamenal, že z obsahu spisového materiálu takéto porušenie zo strany prvostupňového správneho orgánu ani žalovaného nezistil, keďže je zrejmé, že investičný zámer bol zverejnený na webovej stránke Okresného úradu Dunajská Streda, odboru starostlivosti o životné prostredie a navyše pred vydaním rozhodnutia prvostupňový správny orgán listom z 22. augusta 2019 oznámil všetkým účastníkom konania, že sa môžu oboznámiť s podkladmi rozhodnutia v zmysle § 33 ods. 2 zákona o správnom konaní a majú možnosť pred vydaním rozhodnutia sa k týmto podkladom aj vyjadriť do 5 dní od doručenia upovedomenia, pričom do týchto dokladov môžu nahliadnuť priamo na Okresnom úrade Dunajská Streda, odbor starostlivosti o životné prostredie.

22. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že v konaní nebola zabezpečená vysoká úroveň ochrany životného prostredia tým, že správny orgán nesprávne aplikoval ustanovenie § 29 ods. 3 a ods. 13 zákona o posudzovaní vplyvov tým, že podľa § 20a zákona o posudzovaní vplyvov rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní a záverečné stanovisko okrem všeobecných náležitostí obsahuje odôvodnenie rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa § 29 ods. 13 citovaného zákona je podľa názoru krajského súdu neopodstatnená. Podľa § 29 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z. z., ak sa rozhoduje o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena bude posudzovať podľa tohto zákona, použijú sa primerane pre zisťovacie konanie kritériá, ktoré sú obsiahnuté v prílohe č. 10 citovaného zákona, pričom príslušný orgán prihliada aj na stanoviská dotknutých orgánov podľa § 23 ods. 4.

24. Správny súd mal za to, že prvostupňový správny orgán aj žalovaný postupovali v zmysle citovaných ustanovení, pretože z výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že navrhovaná činnosť „Sklad obilia“, ktorá bola uvedená v predloženom zámere, sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

25. Z uvedeného podľa názoru správneho súdu vyplýva, že výrok napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia obsahuje všetky podstatné náležitosti, ktoré sú uvedené v § 29 ods. 3 a § 29 ods. 13 zákona č. 24/2006 Z. z. a navyše jednou z podmienok, ktorú určil prvostupňový správny orgán, ktorú žalovaný ako druhostupňový správny orgán akceptoval je aj podmienka, že dotknutá verejnosť uvedená v § 24 zákona disponuje právami definovanými v súlade s 24 ods. 2 a že navrhovateľ sa musí zaoberať podmienkami dotknutej verejnosti a požiadavky zohľadniť v dokumentácii stavby pre územné konanie a pri povoľovaní činnosti podľa osobitných predpisov.

vyhodnocovať. 26. Na základe vyššie uvedených skutočností krajský súd konštatoval, že zo strany správnych orgánov nedošlo k porušeniu vyššie uvedených ustanovení, pretože správny orgán navrhovateľovi jednoznačne určil podmienky, ktoré je povinný rešpektovať pri spracovaní ďalšieho stupňa dokumentácie stavby a v ďalšom procese konania o povolení činnosti podľa osobitných predpisov a tieto podmienky sú jasne definované, pričom žalobca ako zainteresovaná verejnosť môže svojimi pripomienkami do týchto konaní vstupovať ako ďalší účastník konania.

28. Ako už bolo vyššie uvedené, tak zo strany správnych orgánov nedošlo ani k porušeniu zákona č. 43/2006 (Aarhuský dohovor), keď prvostupňový správny orgán sprístupnil verejnosti informácie o životnom prostredí, ako aj zámer o navrhovanej činnosti a toto sprístupnenie bolo vykonané spôsobom, ktorý je v dnešnej dobe štandardný, teda tieto doklady boli zverejnené na webovej stránke prvostupňového správneho orgánu, resp. Ministerstva dopravy a výstavby SR.

Takýto postup, kedy je potrebné v danej veci nariadiť ústne pojednávanie je na posúdení správneho orgánu, a to v prípade, že si to vyžaduje povaha veci a že si to vyžaduje objasnenie určitých náležitostí, ktoré sú predmetom posudzovacej činnosti. V danom prípade správny orgán nepovažoval za potrebné takéto ústne pojednávanie uskutočniť, pretože vyhodnotil podklady zhromaždené v rámci vykonaného dokazovania za dostatočné a že na základe týchto podkladov bolo možné vydať rozhodnutie v merite veci. Správny súd rovnako ako aj žalovaný je toho názoru, že žalobca ako zainteresovaná verejnosť mohol písomne zaslať stanoviská podľa § 24 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z.z. a tieto stanoviská by boli konzultované resp. k týmto stanoviskám by bolo zaslané vyjadrenie dotknutého orgánu resp. prvostupňového správneho orgánu.

31. Za zavádzajúce považoval aj tvrdenie žalobcu, že ani jedno z opatrení ktoré navrhoval žalobca nebolo premietnuté do výroku prvostupňového rozhodnutia, pretože z obsahu prvostupňového rozhodnutia je jednoznačne zrejmé, že prvostupňový správny orgán nariadil ako jednu z podmienok pri spracovaní ďalšieho stupňa dokumentácie stavby a v ďalšom procese konania o povolení činnosti podľa osobitných predpisov rešpektovať aj pripomienky dotknutej verejnosti a požiadavky zohľadniť v dokumentácii stavby pre územné rozhodnutie a pre povoľovanie činnosti podľa osobitných predpisov. Teda v ďalšom štádiu konania nariadil dôsledne sa zaoberať aj pripomienkami, ktoré sú a boli podávané zo strany žalobcu ako zainteresovanej verejnosti, a teda nie je pravdou, že by nedošlo k premietnutiu pripomienok do obsahu prvostupňového rozhodnutia.

33. Za nedôvodnú považoval správny súd žalobcovu námietku, že odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia, resp. rozhodnutia žalovaného je nedostatočné, a že neobsahuje správnu úvahu, ktorou sa správne orgány riadili pri vydaní napadnutých rozhodnutí.

34. Pokiaľ sa žalobca v súvislosti s neposkytnutím spisového materiálu v elektronickej podobe odvolával na Aarhuský dohovor, tak správny súd poznamenal, že cieľom tohto dohovoru je umožniť účastníkom za podmienok určených vnútroštátnym právom prístup k informáciám, avšak nie tým, že na požiadanie žalobcu bude správny orgán sprístupňovať a zasielať spisové materiály účastníkom konania. Uvedený dohovor apeluje na príslušné orgány umožniť účastníkom konania prístup do spisu, čo značí, že k porušeniu zákona a k porušeniu tohto dohovoru by došlo iba v prípade, ak by správny orgán akýmkoľvek spôsobom zamedzil účastníkovi konania prístup k spisu, nahliadnutie, zabezpečenie si fotokópie a pod.

II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenie žalovaného

36. K § 440 ods. 1 písm. f/ namietal, že v priebehu konania sa domáhal žiadosťou, aby správny súd vyslovil svoje predbežné právne posúdenie na predmet sporu, čoho sa domáhal aj počas ústneho pojednávania, pričom správny súd uvedené neakceptoval s odôvodnením, že nejde o civilný proces. Ďalej namietal, že správny súd nepredložil prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru EÚ napriek tomu, že prieskum rozhodnutia vydaného podľa zákona EIA má európsky rozmer. Namietal, že záujmy navrhovateľov, t.j. podnikateľské záujmy vyplývajúce z predkladaných zámerov boli rozhodovaním správnych orgánov a súdov de facto uprednostňované nad verejnými záujmami životného prostredia a participácie verejnosti.

Sťažovateľ uviedol, že štát by mal pri správnej aplikácii čl. 3 Aarhuského dohovoru uľahčovať občianskym združeniam činnosť a v skutočnosti vláda reprezentovaná ministrom hospodárstva prezentuje sťažovateľa a jeho činnosť ako vydieranie, čím obracia význam občianskych združení a sabotuje účel a cieľ zákona EIA. Namietal, že v dôsledku diskreditačnej kampane sú správne orgány pri aplikácii práva navádzané k takej aplikácii, ktorá efektívne neutralizuje činnosti občianskych združení ako advokátov životného prostredia. Ďalej poukázal na trestné oznámenie podané voči predsedovi sťažovateľa, ktorého predmetom je podľa sťažovateľa jeho činnosť a nie konkrétna vedomosť o spáchaní trestného činu, čo je v prísnom rozpore s čl. 3 ods. 8 Aarhuského dohovoru. Nesprávnym výkladom správnych orgánov aj správneho súdu je podľa sťažovateľa prezumovaná nadradenosť štátnych orgánov, pričom sťažovateľ nepovažuje skutočnosť, že rozhodnutie vydal správny orgán za garanciu správnosti rozhodnutia.

S poukazom na bod 59 napadnutého rozsudku a záver správneho súdu, že boli dodržané jeho práva a zároveň zákon namieta, že zo všeobecných podmienok vôbec nie je zrejmé, aká časť životného prostredia je jednotlivými opatreniami chránená a v akom rozsahu. S poukazom na § 29 ods. 13 zákona EIA namietal, že výrok priamo neobsahuje konkrétne podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné prostredie, pričom pripomienky, ktoré sťažovateľ využíva, napr. zelená strecha alebo dažďová záhrada sú prvkami tzv. zelenej infraštruktúry, ktorú definuje zákon č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny.

územia. Poukázal na to, že subsidiárne sa cit. zákon zaoberá aj výrubom drevín a ochranou krajiny všeobecnej. 39. Ďalej sťažovateľ namietal voči záveru krajského sudu, že pripomienky sťažovateľa sú všeobecné, nekonkrétne a nereagujú na špecifiká jednotlivých zámerov. K tomu uviedol, že ekologické spolky nemajú nárok na konkrétne opatrenia a podmienky ich odôvodneného stanoviska a poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Sžo/21/2012.

41. Sťažovateľ ďalej namietal, že obmedzenie práva na nazeranie do spisov výlučne spôsobom nazretia do spisu je ústavne neudržateľný. V tejto súvislosti bolo podstatou jeho námietky, že prvostupňový orgán hoci mal administratívny spis k dispozícii v elektronickej podobe nezaslal sťažovateľovi jednotlivé kópie listov.

opatrení. Podľa sťažovateľa navrhovateľ aj správne orgány vo vzťahu ku konzultáciám nesprávne aplikujú zásadu o subsidiarite Správneho poriadku, pretože zákon EIA upravuje vec odlišne. 43. Ďalej sťažovateľ namietal, že správny súd pristupoval k rozhodovaniu prísne formalisticky a nesprávne svojou činnosťou nepochopiteľne prisvedčil šikanóznemu výkladu práva zo strany správnych orgánov. Súčasne namietal, že správne orgány sa nedostatočne vysporiadali so všetkými pripomienkami, ktoré vzniesol. Uviedol, že v námietkach identifikoval možný dosah zmien na životné prostredie a požadoval doplnenie dokumentácie pre účely ochrany životného prostredia. Žalovaný sa podľa sťažovateľa nevysporiadal s jednotlivými bodmi v jeho stanovisku, pričom má povinnosť vysporiadať sa s každým argumentom.

44. Sťažovateľ navrhol iniciovanie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom podľa čl. 267 ZFEÚ vo vzťahu k otázke, či je aplikácia práva v oblasti vplyvov na životné prostredie v súlade so zakladajúcimi zmluvami. 45. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.

46. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 11 písm. h/ SSP) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 SSP) a má predpísané náležitosti (§ 57 SSP a § 445 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti v zmysle § 453 ods. 1 a 2 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal postupom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky <http://www.nssud.sk> (§ 137 ods. 2 a 3 SSP) a kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP zamietol ako nedôvodnú. 47. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/16/2020 zo dňa 6. mája 2021, ktorý žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: OU-TT-OOP3-2019/041342-002 z 3. decembra 2019 zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa § 168 SSP, keď procesne úspešnému žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania. Ďalším účastníkom konania 1/ a 2/ nepriznal trovy konania z dôvodu, že títo si trovy konania neuplatnili. 48. Z obsahu administratívneho spisu kasačný súd zistil, že napadnutým rozhodnutím číslo: OU-TT-OOP3-2019/041342-002 z 3. decembra 2019, žalovaný ako druhostupňový správny orgán, zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Okresného úradu Dunajská Streda, odboru starostlivosti o životné prostredie číslo: OU-DS-OSZP-2019/ 016144-18 z 23. septembra 2019. Okresný úrad Dunajská Streda, odbor starostlivosti o životné prostredie svojim rozhodnutím číslo: OU-DS-OSZP-2019/016144-18 z 23. septembra 2019 rozhodol podľa § 29 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z. a podľa § 46 a § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, na základe zámeru „Sklad obilia“, ktorý predložil navrhovateľ TIM AGRO, s.r.o., Benkova Potôň 1577, 930 36 Horná Potôň a po vykonaní zisťovacieho konania podľa § 29 zákona č. 24/2006 Z.z., že navrhovaná činnosť uložená v predloženom zámere „Sklad obilia“ sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/ 2006 Z. z. o posudzovaní vplyvom na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Pre uvedenú činnosť je možné požiadať o povolenie podľa osobitných predpisov. Pri spracovaní ďalšieho stupňa dokumentácie stavby a v ďalšom procese jej konania po povolení činnosti podľa osobitných predpisov je nevyhnutné zo strany navrhovateľa rešpektovať nasledovné podmienky: - rešpektovať podmienky určené Okresným úradom Dunajská Streda, odbor starostlivosti o životné prostredie a Ministerstvom dopravy a výstavby SR, - pri projekčnej príprave, pri realizácii aj počas výstavby predmetného zámeru musia byť dodržané platné predpisy na ochranu zdravia, - dotknutá verejnosť uvedená v § 24 zákona disponuje právami definovanými v súlade s § 24 ods. 2 zákona, - zaoberať sa pripomienkami dotknutej verejnosti a požiadavky zohľadniť v dokumentácii stavby pre územné konanie a pri povoľovaní činnosti podľa osobitných predpisov.

49. Podľa § 23 ods. 1Správneho poriadku účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom. (2) Správny orgán môže povoliť nazrieť do spisov a urobiť si výpis, odpis, môže poskytnúť kópiu spisov alebo môže poskytnúť informáciu zo spisov iným spôsobom aj iným osobám, pokiaľ preukážu odôvodnenosť svojej požiadavky.

50. Podľa § 24 ods. 2 Správneho poriadku, ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu.

51. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku (2) Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

53. Podľa § 63 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (1) Príslušný orgán pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov alebo navrhovaných činností alebo ich zmien zabezpečí vykonanie konzultácií s povoľujúcim orgánom alebo schvaľujúcim orgánom, rezortným orgánom, dotknutým orgánom, dotknutou obcou a dotknutou verejnosťou, ktorá má možnosť zúčastniť sa konzultácií počas celého procesu posudzovania vplyvov. (2) Obsahom konzultácií medzi navrhovateľom, obstarávateľom a ostatnými subjektmi procesu posudzovania vrátane verejnosti môžu byť najmä a) doplňujúce informácie o strategickom dokumente a navrhovanej činnosti, b) informácie o možných vplyvoch strategického dokumentu a navrhovanej činnosti na životné prostredie vrátane zdravia, c) vzájomné oboznámenie sa so stanoviskami, d) doplnenie alebo upresnenie navrhovaných opatrení, e) obsah a rozsah poprojektovej analýzy. (3) Príslušný orgán uvedie výsledky konzultácií v odôvodnení rozhodnutia zo zisťovacieho konania podľa § 7 a 29 a v záverečnom stanovisku podľa § 14 a 37.

55. Podľa § 23 ods. 4 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (4) Rezortný orgán, povoľujúci orgán, dotknutý orgán a dotknutá obec doručia písomné stanoviská 23) k zámeru príslušnému orgánu do 21 dní od jeho doručenia; ak sa nedoručí písomné stanovisko v uvedenej lehote, stanovisko sa považuje za súhlasné.

K námietke týkajúcej sa neakceptovania žiadosti sťažovateľa ohľadom vyslovenia predbežného právneho posúdenia na predmet sporu kasačný súd uvádza, že s touto nie je možné súhlasiť. Predbežné právne posúdenie sporu je súčasťou predbežného prejednania sporu v zmysle § 168 a nasl. zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, v civilnom konaní.

Nemožno preto akceptovať námietku sťažovateľa, že krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces tým, že nepostupoval podľa § 168 CSP, nakoľko toto ustanovenie sa v SSP neaplikuje.

60. Podľa § 23 správneho poriadku právo nazerať do spisov je procesným prejavom práva dotknutej osoby na prístup k informáciám v správnom konaní, a to k informáciám, ktoré by mal spis - vzhľadom na svoj účel - obsahovať. Je pravdou, že § 23 ods. 1 Správneho poriadku predpokladá, že pri nahliadaní sú účastníci konania, ich zástupcovia a zúčastnené osoby oprávnení okrem nazerania do spisov, aj na robenie si výpisov, odpisov a taktiež sú oprávnení dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom. Z normatívneho textu je však zrejmé, že predpokladom pre uplatnenie si práva dostať kópie je využitie samotného oprávnenia nahliadnuť do spisu, čo sťažovateľ nevyužil a keďže ani iným podaním výslovne nepožiadal o vyhotovenie kópií, tak je potrebné konštatovať, že práva sťažovateľa neboli v tomto smere upreté.

61. Pokiaľ sťažovateľ vo vzťahu k uvedenému argumentoval porušením čl. 4 ods. 1 a 2 Aarhuského dohovoru, kasačný súd uvádza, že tento síce počíta aj s poskytnutím kópií dokumentácie, avšak to taktiež za predpokladu, že forma kópií bola požadovaná.

62. Pokiaľ ide o neuskutočnenie konzultácií majúce za následok porušenie práva účasti verejnosti na rozhodovaniach o vymedzených činnostiach, kasačný súd v zhode so správnym súdom, ako aj žalovaným uvádza, že konzultácie podľa § 63 zákona EIA sú vykonávané v súlade s § 64 cit. zákona ako ústne pojednávanie podľa § 21 správneho poriadku.

63. Z obsahu § 63 zákona EIA nevyplýva, že by konzultácie za každých okolností museli byť realizované vyslovene ústnou formou. V nadväznosti na uvedené kasačný súd s poukazom na § 64 zákona EIA upresňuje, že z cit. ustanovenia vyplýva, že vo vzťahu k realizácií konzultácií nie je vylúčená pôsobnosť správneho poriadku, teda ani ust. § 21 o nariadení ústneho pojednávania. Toto ustanovenie ponecháva na posúdení správneho orgánu, aby ho nariadil, ak to povaha veci vyžaduje. V posudzovanom prípade kasačný súd konštatuje, že v nenariadení ústnej formy konzultácií nevzhliadol porušenie zákona o EIA ani Správneho poriadku a sťažovateľ ani neprezentoval argumentáciu, ako by toto namietané porušenie zákona malo viesť k porušeniu práva na spravodlivý proces v miere, ako to vyžaduje kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. f/ SSP.

65. Po vyhodnotení závažnosti kasačných dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu kasačný súd konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku správneho súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku.

67. Kasačný súd v nadväznosti na uvedené uzatvára, že námietky sťažovateľa obsiahnuté v kasačnej sťažnosti neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku správneho súdu, ani rozhodnutí správnych orgánov a preto tieto vyhodnotil ako nedôvodné. Vzhľadom na vyššie uvedené tak kasačnú sťažnosť zamieta ako nedôvodnú podľa § 461 SSP.

69. Zo strany sťažovateľa navrhovaná prejudiciálna otázka bola nekonkrétna, sťažovateľ nevysvetlil, ktoré konkrétne normy európskeho práva majú byť objasnené a aplikované v danej veci. Sťažovateľ ani neformuloval priamy návrh na prerušenie konania.

72. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.