4Svk/17/2023

1. Krajský súd v Žiline (ďalej aj ako „správny súd“ alebo „krajský súd“) rozsudkom č. k. 31S/122/2021 - 78 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. f) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného č. Xo-1/2021-Ko zo dňa 18.03.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný s poukazom na ust. § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Tvrdošín, katastrálny odbor č. Zn.:

2. Správny súd v napadnutom rozsudku najskôr k námietkam žalobkyne, že sa správne orgány nevysporiadali s námietkami týkajúcimi sa identifikácie parcely z roku 1969 a meračského náčrtu z roku 1939 uviedol, že tie považuje za nedôvodné. Žalovaný sa k uvedenému vyjadril na strane 4 napadnutého rozhodnutia, pričom správny súd zdôraznil, že vyjadrenie žalovaného v tomto smere korešponduje s ustanovením § 59 ods. 2 písm. a) katastrálneho zákona.

spis. Obsahom spisu majú byť všetky písomnosti, ktoré sa vzťahujú ku konaniu o oprave chyby v katastrálnom operáte (§ 14 ods. 1 vyhlášky č. 22/2010 Z. z., ktorou sa vydáva Spravovací poriadok pre katastrálne úrady a správy katastra). Samozrejmou súčasťou spisu sú všetky podania, vyjadrenia, stanoviská a námietky, ako aj ich prílohy, ktoré boli predložené

vykonaný. 4. Zápis spornej nehnuteľnosti v prejednávanej veci bol do katastra nehnuteľností učinený na základe Kúpnej zmluvy V 803/2001, PVZ č. 315/01, ktorá sa v bode I. bod 3 vymedzujúcom predmet kúpnej zmluvy odvoláva práve na identifikáciu vyhotovenú Okresným úradom v Tvrdošíne, katastrálny odbor zo dňa 21.02.2001. Správne orgány práve z predmetnej identifikácie vyvodili skutkový záver, podľa ktorého pozemku zapísanému v PKV č. XXXX ako PK parcela č. XXX/X humno o výmere 65 m2 zodpovedá KN parcela č. XXX/X zastavané plochy o výmere 65 m2, čo je parcela katastra nehnuteľností, v súčasnosti C KN.

Záverom správny súd dodal, že pokiaľ sa v konaní o oprave chyby v katastrálnom operáte objektívne vyskytne spor ohľadne (ne) existencie práva k nehnuteľnosti, tento spor sa môže vyriešiť len cestou súdu, pretože len súd v civilnom sporovom konaní má právomoc rozhodovať takéto spory.

5. Proti právoplatnému rozsudku správneho súdu podal žalovaný v procesnom postavení sťažovateľa (ďalej ako „sťažovatelia“) z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP kasačnú sťažnosť a navrhol aby kasačný súd napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 6.

V odôvodnení svojho rozhodnutia č. Xo-1/2021-Ko zo dňa 18.03.2021 uviedol, že posledný zápis vlastníčky p. Z.. P. T. na LV č. XXXX, k. ú. W., bol vykonaný na základe kúpnej zmluvy zo dňa 12.03.2001 evidovanej pod č. V 803/2001, pričom ďalej citoval článok I. bod 3 kúpnej zmluvy. Sťažovateľ zistil, že zápis v katastri nehnuteľností je v súlade s poslednou zapísanou listinou, teda kúpnou zmluvou, ktorá je v zbierke listín pre k. ú. W. uložená pod PVZ č. 315/01.

Posudzovať správnosť konania správneho orgánu v konaní o návrhu na vklad patrí do právomoci prokurátora resp. súdu v civilnom konaní. 8. Sťažovateľ ďalej k tvrdeniu správneho súdu, že pokiaľ by výsledkom identifikácie parciel bol stav neidentický, nemohla byť parcela zapísaná bez geometrického plánu uviedol, že v takom prípade by vklad do katastra nehnuteľností nebol povolený (bez geometrického plánu) a teda kúpna zmluvy by ani nebola zapísaná do katastra nehnuteľností.

9. Pre sťažovateľa ako aj prvostupňový orgán preto chýbajúca identifikácia neznamenala nemožnosť rozhodnúť o návrhu na opravu chyby v katastrálnom operáte. Posúdiť či predmet prevodu bol správne zapísaný ako parcela registra C bolo možné aj z kúpnej zmluvy, na základe ktorej bol vykonaný zápis do katastra nehnuteľností. Prvostupňový orgán v konaní o oprave chyby nemal možnosť nahliadnuť do administratívneho spisu č. V 803/2001, ktorý obsahuje originálne prílohy k návrhu na vklad, pretože bol odovzdaný do Centrálneho elektronického registratúrneho strediska (CERS) v Liptovskom Mikuláši, ku ktorým mu nebol umožnený prístup. Nebolo preto možné spravodlivo očakávať, že správny orgán zabezpečí do spisu identifikáciu parciel. V roku 2022 už bol umožnený prístup k spisom v CERS a na požiadavku prvostupňového orgánu bola zaslaná identifikácia parciel, ktorá tvorila prílohu kasačnej sťažnosti. 10. Žalobkyňa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 27.02.2023 uviedla, že sa nestotožňuje s tvrdením sťažovateľa, že posúdiť skutočnosť správnosti zápisu predmetnej parcely (č. 693/6) do registra „C” mohol správny súd už z kúpnej zmluvy.

parcely zo dňa 21.2.2001 je novým dôkazom, ktorý v konaní vedenom na správnom súde predložený nebol. Preto v zmysle ustanovení SSP nebol tento dôkaz sťažovateľom uplatnený včas. 12. Tvrdenie sťažovateľa, že identifikácia parcely sa nezakladá do zbierky listín ale len do spisu je podľa žalobkyne v rozpore s právnymi predpismi, pretože podľa ust. § 120 ods. 1 v rozhodnej dobe účinnej vyhlášky č. 79/1996 Z. z. na vykonanie zákona o katastri nehnuteľností (ďalej len „vyhláška č. 79/1996“) sa identifikácia parciel vyhotovuje v písomnej forme v troch vyhotoveniach, pričom jedno vyhotovenie z nich ostáva aj na okresnom úrade, pričom podľa ust. § 21 vyhlášky č. 79/1996 identifikácia tvorí zbierku listín. Z uvedeného vyplýva, že ak by okresný úrad, katastrálny odbor, postupoval v zmysle týchto ustanovení, mal by identifikáciu k dispozícii. Navyše nič nebránilo tento dôkaz predložiť včas, nakoľko ako sám sťažovateľ uviedol, že v roku 2022 bol umožnený prístup k spisom uloženým v CERS.

Poukázala pritom na definíciu „identifikácie parcely” uvedenú v § 3 ods. 12 zákona katastrálneho zákona ako aj na skutočnosť, že z porovnania zákresov a zápisov parcely č. XXX/X z pozemkovej knihy, pozemkovoknižných máp a katastrálnej mapy je zrejmé, že predmetný pozemok vykazuje

Doplnenie textu je vykonané modrým perom, pričom pôvodný text je čierny. Z písma je zrejmé, že poznámku a umiestnenie pozemku tam následne dopísala iná osoba ako osoba, ktorá vyhotovila samotnú identifikáciu. 15. Za nesprávne považovala aj tvrdenie sťažovateľa, že pokiaľ by výsledkom identifikácie bol stav neidentický, vklad kúpnej zmluvy by do katastra nehnuteľností nebol povolený bez geometrického plánu. Podľa žalobkyne, identifikácia parcely s výsledkom „neidentická“ nebráni prevodu alebo prechodu parcely na inú osobu (uvedené nastalo v roku 1969 v dedičskom konaní po R. Y., kedy bola vyhotovená Identifikácia z roku 1969 so záverom „stav neidentický”). Podotkla tiež, že na podporu toho, že predmetná parcela je v katastri nesprávne zapísaná a nesprávne zakreslená v katastrálnej mape, dala vypracovať geometrický plán, z ktorého taktiež vyplýva, že Identifikácia parcely z roku 2001 je nesprávna.

III. Konanie na kasačnom súde

16. Prejednávaná vec bola dňa 30.03.2023 predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej ako „kasačný súd“ alebo „Najvyšší správny súd“), ako súdu príslušnému na konanie a rozhodnutie, podľa právnej úpravy účinnej k danému dňu. Na Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky bola vec náhodným výberom pridelená na rozhodnutie senátu 4S sp. zn.: 4Svk/17/2023, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia. 17. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný podľa § 21 písm. a) SSP v spojení s § 438 ods. 2 SSP, po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 SSP), kasačná sťažnosť má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti podľa § 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP a postupom podľa § 455 SSP bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je dôvodná. 18. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 31S/122/ 2021-78, ktorým podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. f) SSP zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného č. Xo-1/2021-Ko zo dňa 18.03.2021, ktorým s poukazom na ust. § 59 ods. 2 správneho poriadku potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Tvrdošín, katastrálny odbor č. Zn.: X 70/2020 zo dňa 16.11.2020, ktorý s poukazom na ust. § 59a ods. 2 katastrálneho zákona zamietol návrh žalobkyne na opravu chyby v katastrálnom operáte v katastrálnom území W. vo vzťahu k nehnuteľnosti definovanej v bode I.3. Kúpnej zmluvy zo dňa 12.03.2001, ktorá bola v katastri nehnuteľností evidovaná pod sp. zn. V 803/2001 a zapísaná pod PVZ č. 315/01 dňa 16.07.2001.

19. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

21. Podľa § 59 ods. 2 písm. a) katastrálneho zákona, okresný úrad opraví údaje katastra uvedené v § 7, ak sú v rozpore s rozhodnutím o povolení vkladu, verejnou listinou alebo s inou listinou, na základe ktorej bol vykonaný zápis do katastra; to neplatí, ak boli údaje zapísané podľa § 42 ods. 6.

23. Oprava chyby v katastrálnom operáte je tak špecifickým právnym inštitútom, ktorého účelom je zabezpečiť súlad údajov katastra nehnuteľností s dokumentáciou katastrálneho operátu, posilňujúc tak aj materiálnu publicitu katastra nehnuteľností. Predmetnú opravu chyby v katastrálnom operáte si však nemožno zamieňať so skúmaním súladu zápisu v katastri nehnuteľností so skutočným stavom, pretože takéto oprávnenie prináleží jedine súdu v civilnom sporovom konaní. Inak povedané oprava chyby v katastrálnom operáte síce predstavuje právny inštitút na dosiahnutie súladu v katastra nehnuteľností zapísaného právneho stavu so skutočným stavom, no len prostredníctvom posudzovania zhody údajov katastra nehnuteľností s listinami, ktoré boli podkladom pre ich zápis. Zisťovanie súladu daných údajov so skutočným stavom však nesie v sebe nesporný sporový moment, ktorý je neoddeliteľne spojený s rozhodovaním súdu v civilnom procese.

25. V administratívnom konaní bolo podľa kasačného súdu nesporné, že posledný zápis žalobkyne do katastra nehnuteľností bol vykonaný na základe zmluvy zo dňa 12.03.2001 evidovanej pod č. V 803/2001. Následne prvostupňový správny orgán ako aj sťažovateľ skúmali túto zmluvu evidovanú pod č. V 803/2001, pričom zistil, že všetky údaje zapísané na LV č. XXXX sú s touto zmluvou v súlade. Zistenie, že posledný aktuálny zápis je v súlade s listinou, na podklade ktorej bol vykonaný, tak v zásade vylučuje vykonanie opravy

27. Kasačný súd tak považuje za dôvodnú námietku sťažovateľa, že posudzovanie obsahu identifikácie parciel by znamenalo posudzovať správnosť rozhodovania o návrhu na vklad, teda posudzovanie samotného konania o návrhu na vklad, čo však nie je v právomoci správneho orgánu v konaní o oprave chyby v katastrálnom operáte. Predmetná listina tak nebola a ani nemohla byť predmetom prieskumu konania pred prvostupňovým správnym orgánom, sťažovateľom a ani správnym súdom, pretože je v posudzovanom konaní o opravu chyby v katastrálnom operáte podľa § 59 a nasl. katastrálneho zákona irelevantná.

29. Správny súd nesprávne priznal relevanciu námietke, že listina, ktorá bola podkladom pre rozhodnutie správneho orgánu, konkrétne identifikácia vyhotovenej Okresným úradom v Tvrdošíne dňa 21.02.2001, nebola súčasťou administratívneho spisu sťažovateľa, resp. prvostupňového správneho orgánu. V danom prípade však kasačný súd poznamenáva, ako už bolo vyššie spomenuté, že podkladom pre rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu boli podklady predložené žalobkyňou, konkrétne kúpna zmluva zo dňa 12.03.2001 evidovaná pod č. V 803/2001 a nie identifikácia parciel vyhotovená Okresným úradom v Tvrdošíne.

Pokiaľ však žalobkyňa namieta obsah tejto listiny (na ktorej obsah pritom sama poukazovala), ktorá ako už bolo uvedené, nebola relevantným podkladom pre rozhodnutie správneho orgánu, tieto nedostatky nie je prípustné odstraňovať spôsobom, akým sa tomu domáhala v danom prípade, t. j. cez opravu chyby v katastrálnom operáte. Nesporová povaha konania o oprave chyby v katastrálnom operáte totiž znamená opravu takej chyby, ktorú môže príslušný orgán jasne definovať a ktorá nevyvoláva pochybnosti o tom, či k nej skutočne došlo.

31. Nakoľko správny súd prejednávanú vec z dôvodov uvedených vyššie nesprávne právne posúdil, keď rozhodnutie sťažovateľa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, Najvyšší správny súd napadnutý rozsudok správneho súdu podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil a vec vrátil Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie. V ďalšom konaní je správny súd viazaný právnym názorom kasačného súdu prezentovanom v tomto rozsudku (§ 469 SSP).

33. O nároku na náhradu trov kasačného konania ako aj o nároku na náhradu trov konania pred správnym súdom rozhodne v súlade s § 467 ods. 3 SSP správny súd. 34. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s ust. § 139 ods. 4 SSP).

V Bratislave dňa 19. novembra 2024