4Svk/17/2025

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha PhD. a členov senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., LL.M. a JUDr. Juraja Vališa, LL.M., v právnej veci žalobkyne (sťažovateľky): H. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XX, XXX XX F., právne zastúpenej: JUDr. Dušan Antol, advokát so sídlom Krivá 23, 040 01 Košice, IČO: 31962238, proti žalovanému: Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Komenského 52, 041 26 Košice, za účasti ďalšieho účastníka konania: A.. J. R., bytom X. S. XXX/XX, XXX XX Y. - časť L., v konaní o správnej žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OOP3-2018/ 0041213/VIC zo dňa 25.01.2018, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti právoplatnému rozsudku Správneho súdu v Košiciach č. k. KE-7S/31/2018-187 z 25. septembra 2024, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Konanie pred správnym súdom

2. V odôvodnení rozsudku správny súd upozornil na skutočnosť, že žalobkyňa vo svojej argumentácii neuviedla, v čom malo spočívať nedostatočné zistenie skutkového stavu, a preto vyhodnotil tento žalobný bod ako nedôvodný. 3.

založené. Podľa správneho súdu napadnuté rozhodnutie žalovaného po formálnej aj obsahovej stránke spĺňa náležitosti podľa § 47 Správneho poriadku. Správny súd sa stotožnil s názorom žalovaného - pokiaľ ide o parciálne vady výroku rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu - kedy je síce vo výroku označená celá vodná stavba (vrátane akumulačnej nádrže), avšak zo samotných podmienok, za ktorých má dôjsť k odstráneniu stavby je zrejmé, že samotnú akumulačnú nádrž nie je žalobkyňa povinná odstrániť.

Dochádza tu k čisteniu odpadových vôd a táto prečistená voda sa následne vypúšťa do povrchových alebo podzemných vôd. Na jej uskutočnenie je potrebné stavebné povolenie, ktoré je možné vydať len ak je vydané povolenie na osobitné užívanie vôd podľa zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) - ďalej aj ako „vodný zákon“.

6. Správny súd sa nestotožnil s výkladom žalobkyne usmernenia Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, kedy si formuláciu „V tejto súvislosti je potrebné upozorniť orgán štátnej vodnej správy, že nie je prípustné obchádzať účel vodného zákona riešením, keď za MČOV pre zachytenie vyčistenej odpadovej vody sa umiestni zberná akumulačná nádrž (žumpa) s tým, že nie je potrebné povolenie na vypúšťanie odpadovej vody a teda ani zariadenie ako celok nie je vodnou stavbou.“ vykladal v neprospech žalobkyne, a to tak, že z uvedenej citovanej časti skôr vyplýva záver o neprípustnosti riešenia, ktoré zvolila žalobkyňa, teda, že už samotné riešenie, kedy sa za malú čistiareň odpadových vôd pre zachytenie vyčistenej odpadovej vody umiestni zberná akumulačná nádrž (žumpa) s tým, že nie je potrebné povolenie na vypúšťanie odpadovej vody, je obchádzaním účelu zákona, a teda nemôže byť súladné so zákonom. Následne správny súd citoval z dokumentu vydaného Slovenskou agentúrou životného prostredia o nemožnosti spájania žumpy a čistiarne odpadových vôd, nakoľko ide o dva samostatné systémy a rovnako o nemožnosti povolenia takejto stavby.

Správny súd vyhodnotil tento postup správnych orgánov a ich právne posúdenie veci ako správne a súladné so zákonom. 8. Aj poslednú námietku žalobkyne týkajúcu sa absencie konania o dodatočnom povolení stavby vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú, nakoľko mal za preukázané, že prvostupňový správny orgán postupoval v zmysle § 88a zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), inicioval tak konanie o dodatočnom povolení stavby a po nesplnení podmienok zo strany žalobkyne toto konanie zákonom predvídaným spôsobom ukončil, na základe čoho sa správny súd nemohol stotožniť s argumentáciou žalobkyne a aj tento žalobný bod potom vyhodnotil ako nedôvodný.

9. Proti právoplatnému rozsudku správneho súdu podala žalobkyňa v procesnom postavení sťažovateľky, prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu, riadne a včas kasačnú sťažnosť, a to z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) SSP.

10. Sťažovateľka v kasačnej sťažnosti vyjadrila svoj nesúhlas s nesprávnou interpretáciou správneho orgánu a súdu ohľadom nepreukázania vyhovujúceho spôsobu využitia vyčistenej splaškovej vody, keďže podľa dohody o vývoze odpadov zo žúmp má byť vyvážaný kal zo septikov a nie prečistená odpadová voda. Podľa jej názoru § 2 písm. o) vodeného zákona umožňuje aj iné použitie odpadových vôd ako ich vypúšťanie. Po logickej úvahe nie je možné dôjsť k záveru, že zrealizovaná stavba malej čistiarne odpadových vôd odporuje zákonu, hlavne, ak ide o dočasné riešenie. 11. Ďalej poukázala sťažovateľka na skutočnosť, že kombinácia čistiarne odpadových vôd a žumpy je ekologickejšie riešenie ako samostatná žumpa. To potvrdil aj odborník na vodné hospodárstvo, ktorý uviedol, že návrat ku klasickej žumpe je horším riešením, pričom túto skutočnosť správny súd v rozsudku neuviedol.

Podľa jej názoru je tam viac malých čistiarní odpadových vôd, ktoré nikto nerieši, nakoľko štátny orgán koná iba na základe podnetu. 13. Sťažovateľka ďalej prezentovala svoj názor, že stanovisko Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky pripúšťa zaradiť za MČOV aj zbernú nádrž.

14. Sťažovateľka následne vyjadrila svoj nesúhlas s posúdením dokumentu (Studne, žumpy a malé čistiarne odpadových vôd) predloženého žalovaným od Slovenskej agentúry životného prostredia správnym súdom. Podľa jej názoru ňou zrealizovaná stavba MČOV so zbernou nádržou nie je v rozpore so zákonom ani podľa tohto dokumentu.

Podľa názoru sťažovateľky správny súd vec nesprávne posúdil, vyhodnotil a rozhodol, pretože z celého konania je zrejmé, že prečistená voda sa vždy vyváža certifikovanou firmou na miesto určené v súlade so zákonom. Ide o dôkaz, že tak zásadná vec nezodpovedá objektívnej skutočnosti, ako nesprávne hodnotená správnym orgánom viedla aj správny súd k nesprávnemu rozhodnutiu, ktoré aj z tohto dôvodu je tak nezrozumiteľné, a teda aj nepreskúmateľné. Dôkaz o nesprávnom posúdení veci vyplýva - podľa sťažovateľky - aj zo súdnej interpretácie ustanovenia § 21 ods. 1 písm. c) vodného zákona, keď súd uviedol, že na vypúšťanie odpadových vôd do povrchových vôd alebo do podzemných vôd je potrebné povolenie na osobitné užívanie vôd. Keďže sťažovateľka nikdy takúto požiadavku nevzniesla a uvedené takto nerealizuje, ide o nelogickú úvahu správneho súdu, ktorá robí toto rozhodnutie nezrozumiteľným a nepreskúmateľným. 16. Žalovaný vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že sa plne stotožňuje s

správny súd rozhodnutia správnych orgánov zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu, neznamenalo by to automatické povolenie sťažovateľkou požadované riešenie stavby. Znova by musela predložiť požadované dokumenty. Všetky zákonné ustanovenia vodného zákona, ktoré žalovaný vo svojom vyjadrení citoval, počítajú iba s možnosťou vypúšťania vyčistených odpadových vôd z MČOV do povrchových alebo podzemných vôd a nie s možnosťou akumulácie týchto vôd v žumpe. Ňou navrhovaný spôsob vývozu prečistených odpadových vôd z MČOV zo žumpy je v rozpore s § 23 ods. 7 zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov.

17. Ďalší účastník konania sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril. 18. Sťažovateľka sa následne vyjadrila k vyjadreniu žalovaného ku kasačnej sťažnosti. V tomto vyjadrení znova zopakovala argumenty obsiahnuté v kasačnej sťažnosti. Má za to, že informácia, stanovisko Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky pripúšťa za MČOV zaradiť zbernú nádrž, je to plne v súlade s ustanovením § 2 písm. o) vodného zákona. Rozhodnutie správneho súdu vedie - podľa názoru sťažovateľky - k podpore horšieho riešenia. Keďže odpadové vody sťažovateľka nijakým spôsobom neužíva, ale dáva ich vyvážať, je vylúčená z aplikácie § 21 ods. 1 písm. c) vodného zákona. Podľa sťažovateľky, dodatočné povolenie stavby bolo v kompetencii správneho orgánu možné a realizovateľné bez akejkoľvek ujmy na životnom prostredí. Ďalej tvrdila, že v správnom konaní predložila všetky doklady a že žalovaný presne nekonkretizoval, ktoré doklady sťažovateľka nepredložila. Konanie proti nej v správnom konaní považuje za diskriminačné. 19. Dňa 14.04.2025 bolo Správnemu súdu v Košiciach doručené podanie sťažovateľky označené ako „Kasačná sťažnosť - doplnenie“. Toto bolo následné postúpené kasačnému súdu, doručené dňa 23.04.2025. Text tohto podania sa však nijako netýka prejednávanej veci.

II. Konanie na kasačnom súde

21. Kasačný súd po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti proti napadnutému rozsudku správneho súdu preskúmal rozsudok správneho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného a jemu predchádzajúce konanie, a to najmä z toho pohľadu, či sa správny súd vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia.

správny súd. 23. Z administratívneho spisu kasačný súd zistil, že dňa 27.10.2016 bol Okresnému úradu Košice - okolie doručený podnet suseda sťažovateľky, ktorý sa sťažoval na pretekanie zapáchajúcej vody z ČOV a zvodu zo strechy na jeho parcelu, a to od sťažovateľky.

25. Sťažovateľka následne požiadala o vydanie dodatočného stavebného povolenia pre domovú ČOV so zaústením do žumpy. Prvostupňový správny orgán ju vyzval na doplnenie dokladov s poučením, že ak ich nepredloží alebo ak sa na podklade predložených dokladov preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby.

nie je možné vydať povolenie na vypúšťanie odpadových vôd do podzemných alebo povrchových vôd ani iné povolenie na osobitné užívanie vôd v zmysle § 21 vodného zákona s výnimkou povolenia na zavlažovanie a odvodnenie pozemku. Akumulačná nádrž nie je vodnou stavbou a vypúšťanie vyčistenej vody do nej nie je v súlade s vodným zákonom. - Doklady, ktorými sa preukáže, že je možné vydanie povolenia na osobitné užívanie vôd podľa § 21 ods. 1 vodného zákona.

28. Sťažovateľka podala proti tomuto rozhodnutiu odvolanie. Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov (žalovaný) vydal dňa 25.01.2018 rozhodnutie č. OU-KE-OOP3-2018/ 0041213/VIC, ktorým odvolanie sťažovateľky zamietol a napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. 29. Žalovaný vo svojom rozhodnutí skonštatoval, že sťažovateľka ani v rámci nového prejednania nepreukázala, že bez povolenia postavená MČOV nie je v rozpore s verejnými záujmami ani s osobitnými predpismi.

Takisto neuviedla konkrétny spôsob nakladania s odpadovými vodami podľa § 21 vodného zákona a nepredložila doklady preukazujúce možnosť vydania povolenia na osobitné užívanie vôd podľa § 21 ods. 1 vodného zákona prepracovanú projektovú dokumentáciu s režimom nakladania s odpadovými vodami v zmysle platnej legislatívy na úseku ochrany vôd.

30. Podľa § 88a ods. 1 stavebného zákona, ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní.

33. Podľa § 2 písm. o/ vodného zákona, na účely tohto zákona čistiarňou odpadových vôd je súbor objektov a zariadení na čistenie odpadových vôd a osobitných vôd pred ich vypúšťaním do povrchových vôd alebo do podzemných vôd alebo pred ich iným použitím.

36. Podľa § 26 ods. 1 vodného zákona, povolenie orgánu štátnej vodnej správy sa vyžaduje na uskutočnenie vodnej stavby, jej zmenu, zmenu v užívaní, zrušenie alebo odstránenie vodnej stavby. Povolenie na vodnú stavbu možno vydať len, ak je vydané povolenie na osobitné užívanie vôd, ak sa podľa tohto zákona vyžaduje, alebo sa povolenie na osobitné užívanie vôd povoľuje najneskôr so stavebným povolením. Na uskutočnenie stavebných úprav na vodnej stavbe postačuje ohlásenie orgánu štátnej vodnej správy. Orgán štátnej vodnej správy môže určiť, že ohlásenú stavebnú úpravu možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia. Na konanie vo veci ohlásenia sa vzťahuje osobitný predpis.

38. Podľa § 36 ods. 1 vodného zákona, komunálne odpadové vody pred ich vypúšťaním do povrchových vôd alebo podzemných vôd musia prejsť čistením, ktorým sa zabezpečia spôsobom podľa odsekov 2 a 3 požadované limitné hodnoty ukazovateľov znečistenia týchto vypúšťaných vôd v závislosti od veľkosti zdroja znečistenia.

40. Podľa § 52 ods. 1 písm. e/ vodného zákona, vodnými stavbami sú stavby, ich súčasti alebo ich časti, ktoré umožňujú osobitné užívanie vôd alebo iné nakladanie s vodami. Súčasťou vodnej stavby sa rozumie ďalší objekt, ktorý súvisí s prevádzkovým, výrobným alebo technologickým zariadením pri prevádzke vodnej stavby vrátane obslužných komunikácií a inžinierskych sietí, ktoré slúžia k jej činnosti. Vodnými stavbami sú najmä stavby stôk, stokové siete vrátane objektov na nich, čistiarne odpadových vôd a iné stavby určené na zneškodňovanie odpadových vôd a osobitných vôd a na ich vypúšťanie do povrchových vôd, podzemných vôd alebo do banských vôd a stavby určené na predchádzajúce čistenie odpadových vôd pred ich vypúšťaním do verejnej kanalizácie.

Kasačná sťažnosť neobsahuje žiadne nové skutočnosti, s ktorými by sa správny súd nebol vysporiadal a ktorými by sťažovateľka preukázala konkrétne porušenie alebo ohrozenie svojich subjektívnych práv. Najvyšší správny súd zastáva názor, že sťažovateľka v kasačnej sťažnosti namietala v zásade tie isté skutočnosti, ktoré tvorili argumentačné jadro podanej správnej žaloby a s ktorými sa správny súd náležitým spôsobom vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku. V podrobnostiach kasačný súd odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku správneho súdu. 42.

Prvostupňový správny orgán nariadil v správnom konaní aj ústne pojednávanie, na ktorom sa sťažovateľka nezúčastnila. Následne bola sťažovateľka e-mailom upozornená, že správny orgán trvá na doručení požadovaných dokladov. Zároveň jej bola ponúknutá možnosť osobného stretnutia za účelom upresnenia charakteru požadovaných dokladov. Sťažovateľka však ani túto možnosť nevyužila.

43. Kasačný súd na tomto mieste zdôrazňuje, že ČOV ja v zmysle § 52 vodného zákona vodnou stavbou, na výstavbu ktorej je potrebné v zmysle § 26 vodného zákona povolenie na jej uskutočnenie vydané orgánom štátnej vodnej správy spolu s povolením na osobitné užívanie odpadových vôd vypúšťaných z ČOV podľa § 21 vodného zákona.

Sťažovateľka nijako nekonkretizovala, od akého konkrétneho rozhodnutia alebo rozhodnutí sa správny súd odklonil. 45. K námietke týkajúcej sa výkladu § 2 písm. o) vodného zákona kasačný súd uvádza, že sa plne stotožňuje s jej vyhodnotením a odôvodnením obsiahnutým v napadnutom rozsudku

Spornou je tu interpretácia poslednej časti citovaného ustanovenia vodného zákona, a to interpretácia slovného spojenia „iným využitím“. Podľa názoru sťažovateľky môže byť takýmto iným použitím aj odvádzanie prečistenej odpadovej vody z MČOV do zbernej nádrže - žumpy, ktorá je následne vyvážaná. Podľa názoru kasačného súdu, či už sa použije jazykový výklad, alebo výklad logický (ktorého sa domáha aj sťažovateľka), výsledok (racionálnej) interpretácie právnej normy bude, že iba vlastné odvádzanie prečistenej odpadovej vody do žumpy nemožno subsumovať pod pojem „iné využitie“. Zo samotného znenia predmetného zákonného ustanovenia je zrejmé, že odpadová voda sa má nejakým spôsobom využiť.

46. Kasačnému súdu nie je jasné, ako dospela sťažovateľka k názoru, že kombinácia čistiarne odpadových vôd a žumpy je ekologickejšie riešenie ako samostatná žumpa. Toto svoje tvrdenie nijako bližšie neopisuje a podľa názoru kasačného súdu ide iba o jej subjektívny názor.

48. Aj podľa názoru kasačného súdu sťažovateľka nesprávne interpretuje Usmernenie Ministerstva životného prostredia (Usmernenie k požiadavkám na malé ČOV do 50 EO, č. 48745/2011 z 31.10.11) podľa ktorého „V tejto súvislosti je potrebné upozorniť orgán štátnej vodnej správy, že nie je prípustné obchádzať účel vodného zákona riešením, keď za MČOV pre zachytenie vyčistenej odpadovej vody sa umiestni zberná akumulačná nádrž (žumpa) s tým, že nie je potrebné povolenie na vypúšťanie odpadovej vody a teda ani zariadenie ako celok nie je vodnou stavbou.“ Podľa sťažovateľky je z tejto formulácie možné vyvodiť aj iné riešenie vypúšťania odpadovej vody z ČOV, a to jej odvádzanie do žumpy. Kasačný súd je však toho názoru, že citované ustanovenie potvrdzuje práve opak. Takéto riešenie, teda napojenie zbernej akumulačnej nádrže na MČOV je obchádzaním účelu vodného zákona a je s ním v rozpore. 49. Článok, ktorý sťažovateľka pripojila ku kasačnej sťažnosti len potvrdzuje názory kasačného súdu, správneho súdu ako aj správnych orgánov ohľadom interpretácie slovného

51. Bez ohľadu na materiálnu argumentáciu správneho súdu v napadnutom rozsudku, resp. kasačného súdu v tomto rozsudku k vecným námietkam sťažovateľky, podstatným vo veci je najmä to, že sťažovateľka v rámci konania, v ktorom boli vydané žalobou napadnuté rozhodnutia, sťažovateľka nepredložila ani len listiny, ktoré sú relevantné pre účely verifikácie zákonných podmienok súvisiacich so stavbou, ktorú postavila bez právoplatného stavebného povolenia (k tomu pozri najmä body 7., 16. a 26. tohto rozsudku vyššie).

54. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.