← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·27. 2. 2024

4Svk/18/2022

ECLI:SK:NSSSR:2024:4018200080.2

Zamieta
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Krajský súd v Nitre
Sp. zn. 1. inštancie
11S/24/2018
IČS
4018200080
Citované
3× inými rozhodnutiami
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD., a členov senátu JUDr. Juraja Vališa, LL.M., a Mgr. Petra Macha, PhD. (spravodajca), v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): X. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom: Š. J. XX, E., zastúpený JUDr. Viktor Mlynek, advokát, so sídlom: Štúrova 43, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, Štefánikova trieda 69, Nitra, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ Prologis Slovak Republic Management, s. r. o., so sídlom: Diaľničná cesta 24, Senec, IČO: 36837539, právne zastúpený RUŽIČKA AND PARTNERS s. r. o., so sídlom: Vysoká 2/B, Bratislava, IČO: 36863360, 2/ U.. B. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom: E. X, K. I., 3/ Združenie domových samospráv, so sídlom: Námestie SNP 13/B, Bratislava (P. O. BOX 218), 4/ Mesto Nitra, so sídlom: Štefánikova trieda 60, Nitra, IČO: 00308307, 5/ Obec Lužianky, so sídlom: Rastislavova 266, Lužianky, IČO: 34003517, 6/ MH INVEST, s. r. o., so sídlom: Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, IČO: 36724530, zastúpený JUDr. Allan Böhm, advokát, so sídlom: Jesenského 2, Bratislava, za účasti osoby zúčastnenej na konaní: Jaguar Land Rover Slovakia s. r. o., so sídlom: Vysoká 2/B, Bratislava, IČO: 48302392, zastúpený CMS CAMERON McKenna Nabarro Olswang, advokáti, v. o. s., Na Poříčí 1079/3a, Praha 1, za ktorú koná CMS CAMERON McKenna Nabarro Olswang, advokáti, v. o. s., organizačná zložka, Staromestská 3, Bratislava, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/24/2018-614 zo dňa 11. augusta 2021, ECLI:SK:KSNR:2021:4018200080.12, v spojení s opravným uznesením č. k. 11S/24/2018-764 zo dňa 9. februára 2022, ECLI:SK:KSNR:2022:4018200080.13, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta . II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

1. Mesto Nitra, ako špeciálny stavebný úrad (ďalej aj „stavebný úrad“) na základe žiadosti podanej stavebníkom Prologis Slovak Republic Manamgement, s. r. o. vydal podľa § 120 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej „stavebný zákon“) dňa 27.07.2017 stavebné povolenie č. UHA-DUaI-5764/ 2017-009-Ing.Dá (ďalej „stavebné povolenie“) ktorým podľa § 66 stavebného zákona povolil stavbu „Logistický park Nitra - Hala DC3“ v rozsahu: SO.307 Komunikácia a spevnené plochy s tým, že účelom stavby je inžinierska dopravná stavba - komunikácie, parkovisko, stavba trvalá. Stavba sa nachádza v priemyselnej lokalite Nitra - Sever, v katastrálnych územiach B.Ž. a P.. Predmetom projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie bol návrh komunikácií v rámci výstavby Logistický Park Nitra - Hala DC3. Dopravné napojenie haly na komunikáciu mimo areál priemyselného parku je cez komunikácie, ktoré sú navrhované a povoľované ako súčasť projektu haly DC2. Námietkami žalobcu, vznesenými v priebehu stavebného konania sa stavebný úrad nezaoberal, pretože boli doručené do podateľne Mesta Nitra dňa 31. mája 2017, po uplynutí zákonnej lehoty, ktorá bola do 29. mája 2017. Podľa vrátenej doručenky, bola písomnosť prvý krát doručovaná neúspešne dňa 12. mája 2017, opakovane neúspešne 15. mája 2017 a v ten istý deň bola uložená na pošte. S poukazom na ust. § 24 ods. 2 zákona č. 71/ 1967 Zb. o správnom konaní (ďalej „správny poriadok“) sa zásielka považovala za doručenú po uplynutí troch dní od jej uloženia. 2. Okresný úrad Nitra, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií (ďalej „žalovaný“) ako odvolací orgán rozhodnutím č. OU-NR-OCDPK-2017/038156, zo dňa 02.11.2017 (ďalej „rozhodnutie žalovaného“), preskúmal odvolania podané ďalším účastníkom 3/ a žalobcom proti stavebnému povoleniu, odvolania zamietol a stavebné povolenie potvrdil. Stavebný úrad sa podľa žalovaného dostatočne vysporiadal s námietkami odvolateľov a vzhľadom na to, že námietky boli nedôvodné, neopodstatnené a bez opory v platnej právnej úprave, postupoval správne, keď ich zamietol.

II. Konanie pred správnym súdom

3. Správny súd napadnutým rozsudkom č. k. 11S/24/2018- 614 zo dňa 11. augusta 2021, ECLI:SK:KSNR:2021:4018200080.12 (ďalej „napadnutý rozsudok“) správnu žalobu žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v účinnom znení (ďalej „SSP“) ako nedôvodnú zmietol. Žalovanému, pribratým účastníkom konania a osobe zúčastnenej na konaní právo na náhradu trov konania nepriznal.

4. Vo vzťahu k žalobnej námietke, že stavebné povolenie vydal orgán, ktorý na to nebol oprávnený, správny súd uviedol, že vecná príslušnosť správneho orgánu je upravená v § 5 správneho poriadku a určuje, ktorý typ (kategória) správneho orgánu koná a rozhoduje vo veci v prvom stupni. Správny poriadok nemá konkrétne ustanovenia o určení vecnej príslušnosti, ale odkazuje iba na osobitné zákony upravujúce jednotlivé úseky štátnej správy.

V predmetnej veci je týmto zákonom cestný zákon, určujúci pôsobnosť štátnej cestnej správy tak, že pre stavby miestnych a účelových komunikácií určuje pôsobnosť príslušných obcí podľa § 3a ods. 4 cestného zákona. Mesto Nitra v stavebnom povolení uvádza, že rozhoduje ako špeciálny stavebný úrad podľa § 120 stavebného zákona a podľa § 3a ods. 4 cestného zákona. Špeciálny stavebný úrad je orgán štátnej správy povoľujúci špeciálne stavby, ako sú napríklad aj cestné

stavby. Pri cestných stavbách vykonávajú pôsobnosť stavebného úradu orgány vykonávajúce štátnu správu podľa osobitných predpisov, t. j. „špeciálne stavebné úrady“. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný - Okresný úrad Nitra, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, a to v súlade s § 3 ods. 5 písm. c/ cestného zákona a v zmysle § 2 ods. 3 zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov. 5. Správny súd ustálil, že žiadna zo žalobných námietok nesmerovala priamo proti rozhodnutiu žalovaného. Z administratívneho spisu zistil, že žalobca bol účastníkom konania podľa § 59 ods. 1 písm. c/ stavebného zákona ako osoba, ktorej toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, a to § 24 až § 27 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (ďalej len „zákon o EIA“), a teda ako dotknutá verejnosť, pretože podal písomné stanovisko k zámeru navrhovanej činnosti „Prologis Park Nitra“.

Uvedené vyplýva tiež z rozhodnutia Okresného úradu Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia č. 2016/029660-040-F21, zo dňa 08.11.2016, proti ktorému podal odvolanie. O odvolaní rozhodol Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, referát starostlivosti o životné prostredie rozhodnutím č. OU- NR-OOP4-2017/005739-4 dňa 10.02.2017 tak, že napadnuté rozhodnutie čiastočne zmenil. Žalobca tak podal žalobu ako zainteresovaná verejnosť podľa § 178 ods. 3 SSP, v súvislosti s tým, že stavba sa realizuje v rámci strategického parku, ktorý nebol posudzovaný z hľadiska vplyvov na životné prostredie a žalobná legitimácia zainteresovanej verejnosti sa týka verejného záujmu v oblasti životného prostredia. 6. Žalobca namietal nezákonnosť procesu vydávania stavebného povolenia, pre nesplnenie podmienok podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona, (a teda bez predchádzajúceho územného konania), tvrdiac územný plán Mesta Nitra pre predmetné územie určuje funkčné využitie, ale nedefinuje priestorové regulatívy zástavby, a teda stanovuje podmienku spracovania územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny, ktorá nebola vypracovaná.

Správny súd vo vzťahu k tejto námietke zotrval na argumentácii v prechádzajúcej rozhodovacej činnosti (napr. č. k. 11S/236/2016-483 zo dňa 12. septembra 2018). Cieľom všeobecne záväzného nariadenia (ďalej „VZN“) je zabezpečenie dokumentu pre riadenie územnej a koncepčnej činnosti a taktiež stanovenie regulatívov a limitov využitia územia a zásad pre ďalší rozvoj Mesta Nitra v súlade so stavebným zákonom. Správny súd poukázal na predmetné VZN Mesta Nitra č. 3/ 2003 v znení jeho dodatkov č. 1 až 5 platné v čase rozhodovania správnych orgánov, a to na záväznú časť. 7.

Podľa názoru správneho súdu nebolo sporné, že územný plán zóny, v ktorej sa nachádza priemyselný park nebol vypracovaný. VZN Mesta Nitra č. 3/2003 v znení dodatkov č. 1 až 5 bola vyhlásená záväzná časť územného plánu Nitra pre podrobnejšie priestorové usporiadania a funkčné využívanie územia. Medzi priestorovo funkčnými celkami nie je uvedené územie priemyselného parku (B.), pre ktorý bolo vydané stavebné povolenie. V záväznej časti územného plánu Mesta Nitra, ktorá bola vyhlásená VZN č. 3/2003 v znení neskorších dodatkov nie je stanovená podmienka obstarať územný plán zóny pre územie Priemyselného parku Nitra- Sever. Územné rozhodnutie sa v zmysle § 32 ods. 2 stavebného zákona v znení účinnom do 31. decembra 2018, nevyžadovalo na umiestnenie strategického parku a na prípravu a realizáciu strategického parku, (i) na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu, ak (ii) priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo zóny.

8. K splneniu prvej podmienky uviedol, že stavebné povolenie sa týkalo cestných stavieb, a v tomto je výslovne uvedené, že územné rozhodnutie sa nevyžaduje, pretože stavba sa nachádza na pozemku určenom na realizáciu významnej investície „Vybudovanie strategického parku“, vrátane pozemkov na realizáciu súvisiacich a doplnkových stavieb a zariadení v území, a teda na pozemkoch uvedených v osvedčeniach Ministerstva hospodárstva SR č. 20801/ 2015-1000-33509 zo dňa 13. júla 2015 a č. 20801/2015-1000-35613 zo dňa 22. júla 2015 (ďalej „osvedčenie zo dňa 13. júla 2015“ a „osvedčenie zo dňa 22. júla 2015“) vydaných podľa zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o významných investíciách“). Pozemky na realizáciu sa významnej investície sa nachádzajú v katastrálnom území Č., B., A., Y., P. a Y..

9. K splneniu druhej podmienky uviedol, že v územnom pláne Mesta Nitra sú uvedené čísla lokalít s funkčným využitím „priemyselný park sever“ a termín „strategický park“ sa v územnom pláne Mesta Nitra neuvádza, pretože termín „strategický park“ bol zavedený do stavebného zákona s účinnosťou od 17. októbra 2015, zákonom č. 254/2015 Z. z. Strategický park tak nie je zahrnutý v územnom pláne Mesta Nitra, pretože dodatok č. 5 k VZN č. 3/ 2003 bol schválený mestským zastupiteľstvom Mesta Nitra dňa 11. júna 2015.

Podmienkou pre postup podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona je, že priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia vyplýva z územného plánu obce a nie je v rozpore s umiestnením strategického parku, resp. s prípravou územia na realizáciu strategického parku.

Správny súd zdôraznil záväzné stanovisko Mesta Nitra č. ÚHA-2316/2017 zo dňa 16.02.2017 k stavbe „Logistický park Nitra - Hala DC3“ v k. ú B. a P., ktorá sa člení na viaceré stavebné objekty, medzi ktorými sú i objekty označené ako „SO.307 Komunikácie a spevnené plochy, teda objekty, ktoré sú predmetom stavebného konania a na toto záväzné stanovisko poukazoval v rozhodnutí žalovaný. V záväznom stanovisku Mesto Nitra súhlasilo s výstavbou týchto a ďalších objektov, umiestnenie ktorých nie je v rozpore s územnoplánovacou dokumentáciou

mesta. Obec Lužianky v záväznom stanovisku pod č. 101/2017-286/1-01-žá zo dňa 06.02.2017 udelila súhlas k vydaniu stavebného povolenia pre stavebný objekt s tým, že súhlas je vydaný pre súlad projektu s funkčným využitím územia, územným a polohovým riešením stavby.

10. K námietke žalobcu, že stavebnému konaniu nepredchádzalo územné konanie, správny súd poukázal na § 120 ods. 2 veta druhá stavebného zákona, podľa ktorého, ak sa územné rozhodnutie nevydáva, špeciálne stavebné úrady stavbu povolia na základe stanoviska príslušného orgánu územného plánovania. Zo stavebného povolenia vyplýva, že príslušný stavebný orgán na úseku životného prostredia vydal záväzné stanovisko zo dňa 17.05.2017, v ktorom uvádza, že z predložených podkladov možno konštatovať, že pre návrh na začatie stavebného povolenia pre stavbu Logistický park Nitra- Hala DC3, v rozsahu stavebných objektov SO.307 Komunikácia a spevnené plochy, preskúmal súlad predložených dokumentov v podmienkami rozhodnutia zo zisťovacieho konania, pričom nezistil žiaden rozpor.

11. V súvislosti s námietkou porušenia § 62 ods. 1 písm. a/ stavebného zákona, upravujúceho posudzovanie hľadísk verejného záujmu, správny súd poukázal na § 38 ods. 4 zákona o EIA a záväzné stanovisko Okresného úradu Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia zo dňa 17.05.2017, z ktorého vyplýva, že nezistil rozpor predložených dokumentov návrhu na začatie stavebného konania a nezistil žiadne rozpory. K porušeniu § 47 písm. a/ stavebného zákona správny súd uviedol, že žalobca tvrdil nerešpektovanie ustanovení zákona, žiadnym spôsobom tieto ustanovenia nešpecifikoval, ani neuviedol, v čom malo porušenie konkrétne spočívať.

12. Z nedôvodnú považoval námietku týkajúcu sa dopravného napojenia, vyústenia dopravy na cestu I/64 a napojenia na rýchlostnú komunikáciu R1A. Poukázal na § 66 ods. 4 písm. d/ stavebného zákona, podľa ktorého sa požiadavky napojenia na pozemné komunikácie podľa potreby určia v podmienkach uskutočňovania stavby. Dopravné napojenie a dopravná situácia nie sú predmetom tohto stavebného konania.

13. K námietke, že v rámci strategického parku neprebehlo zisťovacie konanie podľa zákona o EIA, resp. strategický park nebol posudzovaný z hľadiska vplyvov na životné prostredie správny súd zdôraznil, že tento zákon nepozná pojem strategický park, preto nie je možné viesť ani zisťovacie konanie, ktoré by sa týkalo strategického parku. Predmetný zákon upravuje zisťovacie konanie o posudzovaní strategických dokumentov a ich vplyvov, resp. konanie o posudzovaní činností, ale nie konanie o posudzovaní strategických parkov.

14. K povinnosti podľa § 18 ods. 2 písm. b/ zákona o EIA je pre činnosť „Projekty budovania priemyselných zón vrátane priemyselných parkov“ časti B (zisťovacie konanie) uvedená prahová hodnota „bez limitu“, a teda sa takáto činnosť automaticky stáva predmetom zisťovacieho konania správny súd poukázal na skutočnosť, že takto postupoval aj správny

orgán. Navrhovaná činnosť „Prologis Park Nitra“ bola posudzovaná v rámci zisťovacieho konania a dňa 08.11.2016 bolo vydané rozhodnutie, v zmysle ktorého sa navrhovaná činnosť nebude posudzovať podľa zákona o EIA. Rozhodnutie bolo čiastočne zmenené rozhodnutím Okresného úradu, odboru opravných prostriedkov, referátu starostlivosti o životné prostredie, č. OU-NR-OOP4-2017/005739-4 zo dňa 10. februára 2017. Vo vzťahu k námietke žalobcu ohľadom nesprávneho počtu parkovacích miest správny súd zdôraznil, že táto otázka nebola a ani nemohla byť predmetom stavebného konania pre cestné stavby, a preto sa touto nezaoberal.

15. K žalobnej námietke o porušení procesných práv, nevyhovením žiadosti o zaslanie fotokópie správneho spisu správny súd zopakoval že žalobca požiadal o zaslanie spisu zo stavebného konania, ktorého bol účastníkom podľa § 59 ods. 1 písm. c/ stavebného zákona.

Na konanie sa subsidiárne uplatňovalo ust. § 23 správneho poriadku o práve účastníkov konania nazerať do spisov. I keď žalobca podal žiadosť s poukazom na zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o slobode informácií“), nie každá takto označená žiadosť je žiadosťou podľa tohto zákona.

Z tohto zákona nemožno vyvodzovať, že informáciou je fotokópia kompletného administratívneho spisu vo veci. Právo účastníka konania nahliadať do spisov a podkladov je v pomere špeciality k všeobecnému právu na prístup k informáciám podľa § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií. Nespochybnil právo žalobcu dostať fotokópiu spisu, bol však názoru, že poskytnutie kópie tak obsiahleho spisu vyžadovalo poskytnutie nevyhnutnej miery súčinnosti zo strany žalobcu.

Z rozhodovacej činnosti je súdu známe, že žalobca viacerými listinami zo spisu disponoval ako účastník iných administratívnych konaní, a duplicitné vyhotovenie listín by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. 16. Ohľadom namietaného porušenia práv žalobcu, kedy stavebný úrad pri doručovaní oznámenia o začatí stavebného konania nesprávne vychádzal z fikcie doručenia podľa § 24 ods. 2 správneho poriadku a vydal rozhodnutie pred uplynutím lehoty 7 pracovných dní na pripomienky, správny súd uznal správnosť tvrdenia žalobcu o včasnom podaní pripomienok dňa 31.05.2017. Skutočnosť, že sa stavebný úrad pripomienkami žalobcu nezaoberal, bola odstránená v odvolacom konaní žalovaným, ktorý podané námietky vyhodnotil ako všeobecné, bez vecných argumentov a špecifikácie toho, čoho sa žalobca domáhal, a teda ako nedôvodné. Zásah do práv žalobcu zo strany stavebného úradu tak nespôsobil nezákonnosť napadnutého

rozhodnutia. K nedodržaniu lehoty na vydanie oznámenia o začatí konania podľa § 61 ods. 1 stavebného zákona správny súd poukázal na to, že žiadosť o vydanie stavebného povolenia bola podaná 27.03.2017 a doplnená dňa 12. a 24.04.2017. Oznámenie bolo vydané 24.04.2017, pričom lehoty podľa § 49 správneho poriadku majú poriadkový charakter.

Rozhodnutie stavebného úradu bolo vydané 27.07.2017, i v prípade nedodržania týchto poriadkových lehôt správnymi orgánmi, by táto skutočnosť nemala vplyv na postavenie žalobcu ako účastníka konania a zákonnosť napadnutých rozhodnutí.

17. Správny súd po oboznámení sa s obsahom predloženého administratívneho spisu dospel k záveru, že správne orgány vydali svoje rozhodnutia na základe dostatočne a spoľahlivo zisteného skutkového stavu, tieto riadne zdôvodnili a dôsledne sa zaoberali námietkami, ktoré žalobca v priebehu konania predložil. Žalobca podal všeobecnú správnu žalobu ako zainteresovaná verejnosť, ale žiadnym spôsobom nevymedzil, v čom bol vydaným stavebným povolením porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia.

Vzhľadom na uvedené správnu žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.

III. Kasačná sťažnosť žalobcu, vyjadrenia účastníkov konania

18. Žalobca (ďalej „sťažovateľ“) podal proti napadnutému rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f/ a písm. g/ SSP, v ktorej uviedol, že mu boli nesprávnym procesným postupom odňaté práva na spravodlivý proces a správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby kasačný súd zrušil rozsudok správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne aby zmenil napadnutý rozsudok tak, že zruší rozhodnutie žalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie.

19. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti tvrdil, že vecne a miestne príslušným na konanie v prvom stupni mal byť okresný úrad v sídle kraja, a teda Okresný úrad Nitra, žalovaný. Na rozhodovanie o odvolaní tak malo byť vecne príslušné ministerstvo.

Predmetom stavebného povolenia je stavba, ktorá je významnou investíciou, pri ktorej správne orgány postupovali podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona. 20. Hoci vo vzťahu k žalobnej námietke, týkajúcej sa možnej zaujatosti bývalého prednostu žalovaného ide o novoty, je zrejmé, že túto námietku nemohol podať v čase podania správnej žaloby, keďže o nej nevedel. Tieto skutočnosti vyšli najavo až neskôr, a teda vychádzajúc zo znenia § 439 ods. 3 a § 441 SSP sú plne relevantné.

21. Považoval za nesprávne posúdenie aktívnej legitimácie správnym súdom, pretože aktívnu legitimáciu odvodzuje aj podľa § 178 ods. 1 SSP, keďže ako fyzická osoba bol rozhodnutím žalovaného a stavebným povolením ukrátený na právach, pretože je vlastníkom susediacich pozemkov. Povoľovanie stavieb sa tak priamo dotýka pozemkov, ku ktorým je jeho vlastnícke právo priamo dotknuté a výrazne ho obmedzujú pri nakladaní s pozemkami.

22. Neboli podľa neho naplnené podmienky vydania stavebného povolenia podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona bez predchádzajúceho územného konania, pretože územný plán mesta stanovuje spracovania územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny, ktorá nebola vypracovaná. Strategický park nie je obsiahnutý v územnom pláne Mesta Nitra a pri povoľovanej stavbe nešlo o prípad predpokladaný § 32 ods. 2 stavebného zákona. Územný plán mesta pre predmetné územie určuje funkčné využite, ale nedefinuje priestorové regulatívy zástavby a sám stanovuje podmienku spracovania územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny, ktorá spracovaná nebola. V aktuálnom územnom pláne mesta je vymedzené územie priemyselného parku sever, ale nie je vymedzená hranica a územie strategického parku.

23. Argumentoval, že pre navrhovanú činnosť „Prologis Park Nitra“ nebolo vydané osobitné osvedčenie o významnej investícii. Ustanovenie § 32 ods. 2 stavebného zákona upravuje prípad, kedy sa územné rozhodnutie nevyžaduje, ale len v prípade stavby na umiestnenie strategického parku, teda ide o povoľovací proces na stavby v rámci významnej investície v rámci vybudovania samotného strategického parku a nie na významné investície, ktoré budú realizované na základe osobitných osvedčení. Dokumentácia nespĺňala zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny podľa § 62 ods. 1 písm. a/ stavebného zákona a nebol rešpektovaný ani § 47 písm. a/ stavebného zákona v spojení so zákonom o EIA.

24. Nesúhlasil s posúdením námietky týkajúcej sa úseku cesty I/64 a napojenia na rýchlostnú komunikáciu R1 súdom. V zámere nebola uvedená požiadavka na zmenu parametrov cesty I/ 64 v úseku Nitra Zobor - Šindolka a správny orgán tak nepostupoval správne, keď parametre cesty neposúdil. Úsek cesty I/64 s napojením na rýchlostnú komunikáciu nebol vôbec dopravne a kapacitne riešený, aby vyhovoval pre celý areál strategického parku a nebol predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie.

25. Sťažovateľ naďalej trval na tom, že posúdenie vplyvov na životné prostredie malo predchádzať zisťovaciemu konaniu na zámer „Prologis Park Nitra“ a následnému povoľovaniu jednotlivých investícií v rámci v rámci strategického parku, keď nebol posúdený samotný strategický park. V zmysle platnej legislatívy je v prípade realizácie stavieb v rámci strategických parkov daná zo zákon povinnosť viesť zisťovacie konanie, a to bez akýchkoľvek determinantov. Podľa sťažovateľa „Vybudovanie strategického parku“ je významnou investíciou, a teda v zmysle § 3 písm. f) zákona o EIA sa jedná o tzv. navrhovanú činnosť, ktorá podlieha administratívnemu konaniu v zmysle zákona o EIA. Ak by uvedená stavba nebola v zmysle zákona o EIA posúdená, nemôžu byť legitímne ani ďalšie stavby - významné investície realizované v strategickom parku.

26. Správny súd sa podľa sťažovateľa tiež nedostatočne vysporiadal s námietkou, týkajúcou sa nesprávneho výpočtu parkovacích stojísk. Neboli totiž splnené podmienky pre vydanie rozhodnutia v zisťovacom konaní, že sa navrhovaná činnosť nebude posudzovať, pretože s prihliadnutím na počet pracovníkov nie je možné pri dodržaní platnej STN normy uvažovať s počtom parkovacích stojísk 219, ako prahovej hodnoty.

27. Tvrdil ďalej, že správny súd sa nevysporiadal s potrebou aplikácie Aarhuského dohovoru, zaručujúceho právo účasti verejnosti na rozhodovacom procese. Žalovaný sa nedostatočne a len formálne vysporiadal s relevantnými námietkami sťažovateľa.

28. Zotrval na námietke o porušení jeho práva ako účastníka konania v rámci práva na nahliadnutia do spisu a vyhotovenia fotokópie spisu podľa zákona o slobode informácií. Správne orgány sú povinné postupovať podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku v súčinnosti s účastníkmi konania, poskytovať im pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu, čo konajúce orgány zjavne nedodržali. 29. Ďalší účastník konania 4/ vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že sa po oboznámení s kasačnou sťažnosťou plne stotožňuje so závermi Okresného úradu Nitra. 30. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za zákonný a vecne správny. 31. Ďalší účastník konania 1/ vo vyjadrení považoval kasačnú sťažnosť za zmätočnú, neurčitú a nespĺňajúcu podmienky na jej podanie, a vo viacerých bodoch za neprípustnú a túto navrhol zamietnuť.

K námietke nedostatku vecnej legitimácie uviedol, že povolená stavba nie je významnou investíciou, keďže pre ňu nebolo vydané osvedčenie o významnej investícii. V súvislosti so vznesenou námietkou zaujatosti voči prednostovi poukázal na to, že tvrdenia sťažovateľa sú bez príčinnej súvislosti s rozsudkom a rozhodnutím žalovaného, pretože rozhodnutie bolo vydané v roku 2017, a angažovanosť preukazuje zápisom z roku 2020.

Predpojatosť pracovníkov žalobca vedel a mal vedieť a túto namietal v iných konaniach, a nejde teda o novú skutočnosť, ktorú by mohol uplatniť v kasačnej sťažnosti. K námietke aktívnej legitimácie sťažovateľa podľa § 171 ods. 1 SSP poukázal na to, že sťažovateľ počas správneho konania ani raz neidentifikoval, titulom vlastníctva ktorých pozemkov alebo porušenia ktorých subjektívnych práv či právom chránených záujmov mu malo byť priznané „riadne“ účastníctvo v stavebnom konaní.

32. Ku kasačnej námietke o nesplnení podmienok podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona pripomenul, že stavba sa nachádza v území, na ktorom bol umiestnený strategický park, a je súčasťou areálu stavby, ktorá je významnou investíciou. Stavebný zákon pojem strategický park nedefinuje, ale v citovanom ustanovení priamo odkazuje na definíciu uvedenú v § 1 ods. 11 zákona o významných investíciách. Povolená stavba je umiestnená v strategickom parku, ktorý je ako priemyselný park vymedzený v územnom pláne Mesta Nitra a územný plán mesta v jeho záväznej časti nestanovuje podmienku obstarania územného plánu zóny pre územie priemyselného parku. Súlad povolenej stavby s územnoplánovacou dokumentáciou mesta potvrdil aj príslušný orgán územného plánovania. Pre umiestnenie stavby sa tak nevyžadovalo rozhodnutie o umiestnení stavby a následne platí postup podľa § 120 ods. 2 stavebného zákona. Povolená stavba nie je stavbou v rámci I/64 - I. etapa, pretože stavebné povolenie sa týka povolenia stavby pozemných komunikácií v uzatvorenom areáli „PROLOGIS PARK NITRA“. K námietke, že strategický park nebol posúdený podľa zákona o EIA, uviedol, že pokiaľ bola podľa tohto zákona posúdená povolená jeho stavba, sú zákonné predpoklady

pre možnosť vedenia ďalších povoľovacích konaní v plnom rozsahu naplnené. Námietka nesprávneho výpočtu parkovacích miest bola zodpovedaná v zisťovacom konaní a rozhodnutí č. 2016/029660-040-F21, podľa ktorého zámer - navrhovaná činnosť „PROLOGIS PARK NITRA“ sa nebude ďalej posudzovať podľa zákona EIA.

33. Podľa názoru ďalšieho účastníka konania 1/ sťažovateľ v súdnom konaní ani kasačnej sťažnosti nevymedzil argument, z ktorého by bolo možné vyvodiť porušenie konkrétneho verejného záujmu v oblasti životného prostredia postupom správnych orgánov.

Kasačnú sťažnosť vzhľadom na konštatované skutočnosti navrhol zamietnuť ako nedôvodnú. 34. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadrila osoba zúčastnená na konaní. Podľa jej názoru správnu žalobu sťažovateľa bolo potrebné posudzovať podľa § 178 ods. 3 SSP v spojení s § 42 ods. 2 SSP, a sťažovateľ sa mal domáhať porušenia záujmu v oblasti životného prostredia, ktoré v konaní nijak nepreukázal. Sťažovateľ rovnako ako v iných konaniach zneužíva právo na skomplikovanie výstavby strategického parku v Nitre. Tento názor podporila závermi analýzy, v zmysle ktorej „Úmysel osoby škodiť prostredníctvom výkonu svojho verejného subjektívneho práva, sa prejavuje nepriamo v excesívnom a abnormálnom použití platnej právnej úpravy“ a závermi rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 8Ans/7/2013 zo dňa 19.092013.

35. K tvrdenej nezákonnosti procesu podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona považovala za naplnenú hypotézu právnej normy, pretože z územného plánu obce Lužianky ako aj Mesta Nitra vyplýva funkčné usporiadanie a zo zastavovacieho plánu priestorové usporiadanie strategického parku. Nenastal tak prípad, kedy sa v zmysle § 12 ods. 1 stavebného zákona spracúva územný plán zóny pre časť obce.

36. Kasačnú námietku založenú na tvrdení, že správnemu konaniu nepredchádzalo konanie o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, považovala za nehospodárnu. Stavebný úrad vychádzal zo záväzného stanoviska Okresného úradu Nitra, zo dňa 17.05.2017, Zdôraznila princíp proporcionality medzi namietanou nezákonnosťou a dôsledkami prípadného vyhovenia kasačnej sťažnosti, k aplikácii ktorého citovala rozhodnutia českých a slovenských súdov. Rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili sa formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka (k tomu napr. sp. zn. III.ÚS 649/2015, NS SR, sp. zn. 1Sžf/30/2015, sp. zn. 8Sž/29/2011, sp. zn. 3Asan/3/2016 a ďalšie). Kasačnú sťažnosť navrhla ako nedôvodnú zamietnuť.

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom

37. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov uplatnených sťažovateľom (§ 453 ods. 2 SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Rozsudkom ju preto podľa § 461 SSP zamietol. Deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a jeho webovom sídle od 21.02.2024. 38. Kasačný súd na úvod uvádza, že rovnako ako správny súd posúdil postavenie sťažovateľa ako zainteresovanej verejnosti v zmysle § 178 ods. 3 SSP v spojení s § 442 ods. 1 SSP. Iné závery nevyplývajú ani z predloženého administratívneho spisu či z obsahu podanej správnej žaloby. Sťažovateľ aktívnu legitimáciu v zásade odvodzuje podľa § 178 ods. 1 SSP až v argumentácii vznesenej v kasačnej sťažnosti. Takéto tvrdenia bez ďalšieho nemohli zvrátiť závery správneho súdu, ktorý vyčerpávajúco odôvodnil postavenie sťažovateľa vyplývajúce zo zákona o EIA, a kasačný súd nevidí dôvod, aby ho posúdil v zmysle sťažovateľom prezentovaných záverov.

I. K namietanej nepríslušnosti špeciálneho stavebného úradu

39. Vychádzajúc z kasačných bodov, vymedzených sťažovateľom, sa kasačný súd v prvom rade zameral na posúdenie správnosti úvah správneho súdu o príslušnosti Mesta Nitra ako určeného špeciálneho stavebného úradu podľa § 120 stavebného zákona a § 3a ods. 4 cestného zákona, na vydanie stavebného povolenia povoľujúceho špeciálne stavby. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti v podstate namietal, že vecne príslušným na konanie v prvom stupni mal byť podľa § 117b stavebného zákona okresný úrad v sídle kraja, pretože predmetom stavebného povolenia je stavba, ktorá je významnou investíciou. Vecne príslušným na rozhodovanie o odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu malo byť príslušné ministerstvo. 40. Kasačný súd z administratívneho spisu zistil, že predmetom stavebného povolenia je stavba „Logistický park Nitra - Hala DC3 v rozsahu stavebných objektov: SO 307 Komunikácie a spevnené plochy“, špecifikovaná ako vnútroareálová komunikácia a spevnené plochy v rámci hlavnej stavby. V súvislosti s riešením tejto námietky bolo potrebné si zodpovedať otázku, či sa povoľovaná stavba považuje za významnú investíciu. 41. Predmetom právneho posúdenia Najvyššieho správneho súdu SR už boli skutkovo a právne obdobné veci sťažovateľa (veci sp. zn. 5Svk/1/2021 zo dňa 30. marca 2023, sp. zn. 7Svk/13/2022 zo dňa 31. mája 2023). V rozsudku sp. zn. 5Svk/1/2021 z 30. marca 2023 kasačný súd k námietkam sťažovateľa uviedol: „24. Riešenie nastolenej otázky sa pritom podľa kasačného súdu nachádza priamo vo vydanom Osvedčení, na ktoré krajský súd niekoľkokrát v rámci napadnutého rozsudku poukázal. Podľa údajov v ňom uvedených, toto bolo vydané ďalšiemu účastníkovi 2/ ako stavebníkovi významnej investície, ktorý sa tým stal jeho držiteľom (§ 1 ods. 9 zákona č. 175/1999 Z.z.) a bol tým pádom povinný ako aj oprávnený postupovať podľa režimu zákona č. 175/1999 Z.z.

Ako správne poukázali sťažovatelia, citovaný zákon nepozná prevod alebo prechod osvedčenia na iné subjekty. Rovnako správne poukázali na webové sídlo Ministerstva hospodárstva SR, ktoré vedie zoznam vydaných osvedčení o významných investíciách, pričom osvedčenie, ktoré by bolo vydané pre stavebníka (ďalšieho účastníka 1/), ako jeho držiteľa, sa v tomto zozname nenachádza. 25. Z ďalšieho obsahu Osvedčenia je zrejmé, že bolo vydané na stavbu „Vybudovanie strategického parku“, ktorej cieľom je zabezpečiť prípravu územia v súlade s § 1 ods. 12 zákona č. 175/1999 Z. z. V citovanom ustanovení zákonodarca bližšie vymedzuje, že prípravou územia sa rozumejú činnosti nevyhnutné na zabezpečenie následnej realizácie strategického parku, a to usporiadanie vlastníckych vzťahov, výstavba alebo pokračovanie výstavby pozemných komunikácií, výstavba alebo pokračovanie výstavby dráhy alebo jej súčasti, výstavba alebo pokračovanie výstavby súvisiacich a doplnkových stavieb a zariadení, alebo iné obdobné prípravné činnosti. 26. S konkretizáciou na prejednávanú vec, pod stavbou „Vybudovanie strategického parku“, ktorá je významnou investíciou, sa rozumie teda iba príprava územia pre následnú realizáciu jednotlivých a už samostatných stavieb v réžii rôznych stavebníkov, ktoré v súhrne vytvoria strategický park. Kasačný súd upozorňuje, že nemožno zamieňať pojmy „strategický park“ a „príprava územia na zabezpečenie realizácie strategického parku“, čo napokon vyplýva aj z ustanovení § 1 ods. 11 a 12 zákona č. 175/1999 Z.z., keď tieto dve etapy odlišuje. Kým príprava územia na zabezpečenie realizácie strategického parku pojmové znaky významnej investície spĺňa, to isté nemožno tvrdiť už o samotnom strategickom parku, ktorý má byť na pripravenom území následne vybudovaný.“ 42. Povoľovaná stavba tak vzhľadom na konštatované nespĺňa kritéria významnej investície stanovené zákonom o významných investíciách a nevzťahujú sa na ňu osvedčenia vydané ministerstvom hospodárstva. Kasačný súd tak konštatuje, že vo veci konal a stavebné povolenie vydal príslušný špeciálny stavebný úrad určený podľa § 119 v spojení s § 120 ods. 2 stavebného zákona a § 3a ods. 4 cestného zákona.

II. K namietanej zaujatosti zamestnanca správneho orgánu

43. Sťažovateľ taktiež v kasačnej sťažnosti rozsiahlo popisoval ďalšie jemu známe skutočnosti týkajúce sa osoby U.. D. I. A., ktoré mali nasvedčovať jeho predpojatosti, a mali tak zakladať nezákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia aj s poukazom na to, že vo veci rozhodoval orgán, ktorý na to nebol oprávnený. Uvedenou námietkou by sa bolo možné vecne zaoberať len v prípade jej podania v lehote na podanie správnej žaloby. V zmysle koncentračnej zásady je uvádzanie skutkových okolností a právneho posúdenia veci a označovanie dôkazných návrhov v zásade obmedzené, až na výnimky stanovené zákonom v citovanom ustanovení SSP, len do uplynutia lehoty na podanie žaloby. K rovnakým záverom dospel kasačný súd aj v iných prípadoch, napr. rozsudok sp. zn. 1Sžk/42/2019 zo dňa 30. septembra 2021, nasledovne: „V správnom súdnictve platí prísna koncentračná zásada. Uvedené vyplýva z § 62 a 183 SSP, ktoré striktne ustanovujú, že žalobca môže meniť rozsah a dôvody žaloby, rozšíriť alebo doplniť ju o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby. Preto pokiaľ žalobca po uplynutí na podanie správnej žaloby rozšíri alebo doplní žalobu, na obsah takéhoto podania správny súd nebude s výnimkou prípadov a konaní vymedzených v § 134 ods. 2 a v prípadoch uvedených v § 195 a § 418 SSP.

III. K aplikácii § 32 ods. 2 stavebného zákona

44. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namieta, že podľa výnimky v zmysle § 32 ods. 2 (nevyžadovanie územného rozhodnutia) stavebného zákona možno postupovať len vtedy, keď územný plán obce/zóny dostatočne podrobne reguluje územie, kde má byť strategický park

umiestnený. 45. Z právneho rozboru § 32 ods. 2 stavebného zákona podľa kasačného súdu vyplýva, že na umiestnenie strategického parku sa nevyžaduje územné rozhodnutie, ak priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia nie je v rozpore s jeho umiestnením a vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny.

46. Kasačný súd sa v súvislosti s touto námietkou odkazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžk/26/2020 zo dňa 28. septembra 2022, týkajúci sa rovnakých účastníkov konania v obdobnej právnej veci, v ktorom kasačný súd

uviedol: „. . . Toto ustanovenie však podľa kasačného súdu nevyžaduje, aby pre umiestňovaný strategický park existovalo v územnom pláne obce/zóny podrobne ustanovené priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia. Zákonným predpokladom, ktorá z citovaného ustanovenia vyplýva, je len absencia rozporu umiestnenia strategického parku s priestorovým usporiadaním územia a funkčným využívaním územia, ktoré je v územnom pláne

ustanovené. Sťažovateľovi sa nepodarilo preukázať, že umiestnenie strategického parku, v ktorom mali byť povoľované stavby postavené (opätovne súd zdôrazňuje, že sám sťažovateľ v žalobe tieto projekty nerozlišoval), bolo v rozpore s relevantnými časťami územného plánu. Sťažovateľ poukazoval na poznámku z textovej časti a legendu z grafického výkresu, ktoré podmieňujú priemyselnú výrobu či priemyselný park (vo forme rezervovanej funkcie) riešením územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny. Tieto state zvažoval a citoval v napadnutom rozsudku aj správny súd. Kasačný súd sa však v súlade s vyššie uvedeným domnieva, že pre aplikáciu § 32 ods. 2 stavebného zákona sa nevyžaduje, aby územný plán priamo podrobne riešil umiestnenie strategického parku. Podstatné je, že z územného plánu nevyplýva také priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie dotknutého územia, s ktorým by bol strategický (priemyselný) park v rozpore - napríklad rekreačná funkcia, bytová výstavba a

pod. Preto sa dá povedať, že výslovná rámcová rezervácia územia na priemyselnú výrobu (hoci podmienená ďalšou dokumentáciou) v územnom pláne Mesta Nitra v podstate prevyšuje požiadavky stavebného zákona na absenciu rozporu s územným plánom, ak pri nesplnení podmienky uvedenej v poznámke/legende nie je územie určené na iný účel. Kasačný súd tiež poznamenáva, že jeho úlohou v tomto konaní nebolo preskúmať, či boli splnené všetky zákonné požiadavky na vydanie preskúmavaného rozhodnutia alebo samostatne vyhľadávať nesprávnosti napadnutého rozsudku, ale len vyhodnotiť dôvodnosť sťažovateľom uplatnených a prípustných sťažnostných bodov.“

47. Kasačný súd v tejto časti námietok sťažovateľa nezistil, že by správny súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a námietky sťažovateľa považoval za nedôvodné. Odkazuje tiež na argumentáciu najvyššieho správneho súdu v rozsudkoch sp. zn. 10Sžk/ 40/2020 a sp. zn. 5Svk/15/2021, identickú s tunajšou argumentáciou, ktorú za „logickú a vychádzajúcu z ústavne akceptovateľného výkladu a aplikácie príslušných ustanovení stavebného zákona“ označil Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. IV. ÚS 487/ 2022 z 27.09.2022.

IV. K porušeniu § 66 ods. 4 písm. d/ stavebného zákona

48. Kasačný súd v súvislosti s námietkou súvisiacou s neriešením dopravného napojenia cesty I/64 poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľ smeruje kasačné námietky do zisťovacieho konania, predmetom ktorého bolo dopravné napojenie úseku cesty I/64 na rýchlostnú komunikáciu R1. Okresný úrad Nitra, Odbor starostlivosti o životné prostredie sa týmito námietkami dostatočne zaoberal v rozhodnutí zo zisťovacieho konania k „Prologis Park Nitra“ zo dňa 08.10.2016, v spojení s rozhodnutím odvolacieho orgánu zo dňa 10. februára 2017. Žalobné námietky sťažovateľa v tejto časti boli správnym súdom v konaní vedenom pod sp. zn. 11S/68/2017 hodnotené ako všeobecné, z ktorých nebolo možné zistiť, akým spôsobom by riešenie dopravnej situácie malo mať negatívny vplyv na životné prostredie (bližšie k tomu bod 21 rozsudku tunajšieho súdu, sp. zn. 3Svk/12/2022, zo dňa 27. júna 2023). Kasačný súd je výsledkami zisťovacieho konania viazaný a neprináleží mu opätovne posudzovať otázky vplyvu na životné prostredie, o ktorých bolo právoplatne rozhodnuté v zisťovacom konaní.

V. K povinnosti zisťovacieho konania k strategickému parku podľa zákona o EIA

49. Stavebnému konaniu v tejto veci predchádzalo zisťovacie konanie, v ktorom Okresný úrad Nitra, OSŽP, OOPaVZŽP vydal dňa 8.11.2016, rozhodnutie č. 2016/029660-040-F21, v zmysle ktorého sa navrhovaná činnosť „Prologis Park Nitra“ (predmetom ktorej bola výstavba troch hál /DC1, DC2, DC3/, slúžiacich pre logistiku a ľahkú nerušiacu výrobu v priemyselnej zóne neďaleko Mesta Nitra, vybudovanie spevnených plôch a parkovacích miest pre 1065 zamestnancov s celkovým počtom 219 státí), umiestnená v Meste Nitra a v Obci Lužianky, na pozemkoch v k. ú. B. a P. sa podľa § 29 zákona po ukončení zisťovacieho konania nebude posudzovať podľa zákona o EIA. Rozhodnutie bolo čiastočne zmenené v odvolacom konaní rozhodnutím zo dňa 10. februára 2017, právoplatným 20. februára 2017.

Následne bola rozhodnutím kasačného súdu sp. zn. 3Svk/12/2022 zo dňa 27. júna 2023, zamietnutá kasačná sťažnosť žalobcu proti rozsudku správneho súdu sp. zn. 11S/69/2017 zo dňa 23. júna 2021 (v spojení s opravným uznesením), ktorým bola zamietnutá správna žaloba sťažovateľa proti rozhodnutiam zo zisťovacieho konania. Rozhodnutia vydané v zisťovacom konaní sú stále právoplatné a záväzné pre správne orgány konajúce v stavebnom konaní, ako i pre súdy.

50. Rovnako kasačný súd poukazuje na to, že v rámci konania o posudzovaní vplyvov na životné prostredie podľa zákona EIA bolo vydané aj záväzné stanovisko Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenia ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia č. OU-NR-OSZP3-2017/021568, zo dňa 17.05.2017, ktorým príslušný orgán preskúmal súlad dokumentov predložených navrhovateľom s podmienkami rozhodnutia zo zisťovacieho konania, nezistiac žiaden rozpor, a na tomto základe mohol stavebný úrad predmetnú stavbu povoliť.

51. Z uvedeného rozsahu zisťovacieho konania a následného posudzovania vplyvov na životné prostredie vyplýva, že v oboch konaniach bolo súčasťou zámeru aj posudzovanie kapitoly - Projekty budovania priemyselných zón vrátane priemyselných parkov.

Ako konštatoval správny súd v napadnutom rozsudku, zákon o EIA nepozná pojem „strategický park“, preto posudzovanie týchto činností je zaraďované práve pod činnosť uvedenú v prílohe č. 8 zákona o EIA, kapitole č. 9, Infraštruktúra - položka č. 15.

Vzhľadom na uvedené priemyselný/strategický park Nitra prešiel zisťovacím konaním aj ako súčasť posudzovania vplyvov na životné prostredie jednotlivých činností plánovaných v parku. 52. Je potrebné tiež zdôrazniť, že v danom prípade predmetom konania nie je preskúmanie zákonnosti rozhodnutí o posudzovaní vplyvov strategického parku Nitra na životné prostredie. Vychádzajúc zo zásady podľa § 54 stavebného zákona, teda že každá stavba pred začatím jej realizácie musí byť predmetom posúdenia orgánom štátnej správy, či žiadateľ (stavebník) a predložená dokumentácia spĺňajú podmienky ustanovené právom na vydanie stavebného povolenia, je predmetom konania v prejednávanej veci preskúmanie zákonnosti stavebného povolenia na cestné stavby (SO.307 Komunikácia a spevnené plochy).

53. Správny súd sa tiež náležite vysporiadal s námietkou nedostatočného výpočtu parkovacích stojísk, a jeho závery relevantne nespochybnil ani sťažovateľ. Sťažnostný bod opätovne smeruje do štádiu zisťovacieho konania, pretože výpočet počtu parkovacích stojísk bol predmetom rozhodnutia zo zisťovacieho konania zo dňa 08.11.2016.

VI. K námietke porušenia práv podľa zákona o slobode informácií

54. Vo vzťahu k namietanému porušeniu práva žalobcu na poskytnutie fotokópií zo spisu v zmysle § 23 Správneho poriadku kasačný súd poukazuje na to, že správny súd dal na túto žalobnú námietku odpoveď v bodoch 97-99 odôvodnenia napadnutého rozsudku, kde správny súd poukázal aj na zásadu hospodárnosti a absenciu zásahu do subjektívneho práva sťažovateľa, ktorý podal dňa 29.05.2017 pripomienky, stanoviská a námietky. V kasačnej sťažnosti sťažovateľ s týmto právnym posúdením veci správnym súdom prakticky vôbec nepolemizuje, neuvádza, v čom je nesprávne právne posúdenie veci správnym súdom, čo vyžaduje § 440 ods. 2 SSP. Preto ani v tejto časti nebola sťažovateľova argumentácia spôsobilá presvedčiť kasačný súd o neudržateľnosti napadnutého rozsudku.

V. Záver

59. Kasačný súd, poukazujúc na vyššie uvedené konštatuje, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti neuviedol takú relevantnú argumentáciu, ktorou by spochybnil správnosť rozsudku správneho súdu. Dospel preto k záveru, že kasačnú sťažnosť je potrebné podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietnuť. 60. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak, že neúspešnému žalobcovi (sťažovateľovi) nepriznal nárok na náhradu dôvodne vynaložených trov konania. Kasačný súd nezistil výnimočné dôvody, pre ktoré by mal úspešnému žalovanému podľa § 168 SSP a contrario právo na náhradu trov konania priznať. Ďalším účastníkom kasačný súd náhradu trov kasačného konania podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 169 SSP nepriznal, pretože im v kasačnom konaní nebola uložená žiadna povinnosť. 61. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 27. februára 2024

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 4Svk/18/2022 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik