← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Uznesenie·11. 12. 2024

4Svk/18/2024

ECLI:SK:NSSSR:2024:1019201779.1

Odmieta
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Správny súd v Bratislave
Sp. zn. 1. inštancie
BA-5S/294/2019
IČS
1019201779
Citované
1× inými rozhodnutiami
Zdroj
PDF ↗

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov: 1) M.. M. Z., nar. XX.XX.XXXX, B. F. XX, XXX XX K., 2) T.. J. Z., nar. XX.XX.XXXX, B. F. XX, XXX XX K., 3) Z. Z., nar. XX.XX.XXXX, B. F. XX, XXX XX. K., 4) V.. V.. P.. G.. O. Z., O.., nar. XX.XX.XXXX,. B. F. XX, XXX XX K., proti žalovaným: 1) Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, Tomášikova 14366/64A, Bratislava, IČO: 54669464 (pôvodne: Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, Tomášikova 46, 832 05 Bratislava 3), 2) Mestská časť Bratislava-Rača, Kubačova ulica 21, 831 06 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného 1/ č. OU-BA-OVBP2-2019/ 91592/KIZ zo dňa 03.10.2019, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu 1/ proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k.: 5S/294/2019- 87 zo dňa 17. januára 2022, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa odmieta. II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Bratislave (ďalej ako „správny súd“) uznesením č. k. 5S/294/2019- 87 zo dňa 17. januára 2022 (ďalej aj ako „napadnuté uznesenie“) podľa ust. § 98 ods. 1 písm. f) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) odmietol žalobu žalobcov v 2. až 4. rade, ktorou sa domáhali preskúmania zákonnosti opatrenia žalovaného 1/ č. OU-BA-OVBP2-2019/91592/KIZ zo dňa 03.10.2019 (ďalej ako „napadnuté opatrenie“), ktorým žalovaný v 1. rade oznámil žalobcom a prvostupňovému správnemu orgánu (žalovanému v 2. rade), že odvolanie žalobcov proti prvostupňovému rozhodnutiu mestskej časti Bratislava-Rača č. j.: 7619/237/2019/SU-MRV zo dňa 25.04.2019 bolo podané oneskorene a spisový materiál týkajúci sa predmetnej veci vrátil žalovanému v 2. rade.

O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden zo žalobcov v 2. až 4. rade nemá právo na náhradu trov konania. 2. Proti uzneseniu správneho súdu podal žalobca v 1. rade kasačnú sťažnosť (ďalej ako „sťažovateľ“) z dôvodov podľa v § 440 ods. 1 písm. d), f), g), h), i), j) SSP a navrhol, aby kasačný súd v zmysle § 462 ods. 1 SSP napadnuté uznesenie správneho súdu zrušil ako aj všetky jemu predchádzajúce uznesenia správneho súdu vec mu vrátil na ďalšie konanie. 3.

Prejednávaná vec bola dňa 18.09.2024 predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) ako súdu príslušnému na konanie a rozhodnutie, podľa právnej úpravy účinnej k danému dňu.

Na Najvyššom správnom súde bola vec náhodným výberom pridelená na rozhodnutie senátu 4S- sp. zn.: 4Svk/18/2024. 4. Najvyšší správny súd konajúci ako súd kasačný (§ 11 písm. g) SSP a 438 ods. 2 SSP) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia a dospel k záveru, že kasačnú sťažnosť je nutné v zmysle § 459 písm. b) SSP ako podanú neoprávnenou osobou odmietnuť. Kasačný súd rozhodol v súlade s § 455 SSP bez pojednávania.

5. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť. 6. Podľa § 442 ods. 1 SSP kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech, a generálny prokurátor za podmienok ustanovených v § 47 ods. 2.

7. Kasačný súd k prejednávanej veci uvádza, že kasačnú sťažnosť môžu podať osoby uvedené v § 442 ods. 1 SSP len v prípade, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech. Sťažnostná legitimácia sťažovateľa je tak odvodená od skutočnosti, že vo veci samej nebolo jeho žalobe vyhovené. Pod nevyhovením je nutné rozumieť v prvom rade rozhodnutie o zamietnutí žaloby a v druhom rade všetky procesné rozhodnutia, ktorými sa konanie skončilo, t. j. odmietnutie žaloby, ako i zastavenie konania (napr. rozhodnutie sp. zn. 4Sžk/25/2021 alebo sp. zn. 7Ssk/201/2022).

8. V tu prerokúvanej veci správny súd rozhodol uznesením, v ktorom odmietol žalobu žalobcov v 2. až 4. rade, pričom o žalobe v časti týkajúcej sa sťažovateľa (žalobcu v 1. rade) nerozhodol. Kasačný súd tak konštatuje, že správny súd v napadnutom uznesení nerozhodol v neprospech sťažovateľa, nakoľko súdne konanie v časti týkajúcej sa sťažovateľa (žalobcu v 1. rade) riadne pokračuje. Správny súd tak napadnutým uznesením nijakým spôsobom nezasiahol do právnej situácie sťažovateľa, pričom sťažovateľ ani nepreukázal, že by napadnuté uznesenie nejakým spôsobom zasiahlo do jeho práv alebo právom chránených záujmov.

9. Kasačný súd zároveň ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa uvádza, že z označenia a aj z obsahu kasačnej sťažnosti jednoznačne vyplýva, že sťažovateľ podal kasačnú sťažnosť vo svojom mene, domáhajúc sa ochrany vlastných práv a právom chránených záujmov a nie zastupujúc žalobcov v 2. až 4. rade ako ich právny zástupca. Ak správny súd napadnutým uznesením rozhodol v neprospech žalobcov v 2. až 4. rade, oprávnenými osobami na podanie kasačnej sťažnosti boli uvedení účastníci konania, v neprospech ktorých bolo rozhodnuté a nie sťažovateľ. Z obsahu kasačnej sťažnosti, ktorú podpísal iba samotný sťažovateľ nijakým spôsobom nevyplýva, že by mal v kasačnom konaní zastupovať žalobcov v 2. až 4. rade, a ani z nej nevyplýva, že by kasačnú sťažnosť podával ktorýkoľvek zo žalobcov v 2. až 4. rade.

10. Kasačný súd rovnako konštatuje, že z vyššie uvedených dôvodov ani poukazovanie sťažovateľa na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, konkrétne rozhodnutie sp. zn. 6Sžk/3/2016 zo dňa 26.04.2017 neobstojí. V uvedenom prípade totiž kasačnú sťažnosť podali žalobcovia, v ktorých neprospech bolo v konaní pred správnym súdom rozhodnuté.

11. Záverom kasačný súd dodáva, že napriek skutočnosti, že správny súd napadnutým uznesením odmietol žalobu žalobcov v 2. až 4. rade, správny súd naďalej riadne pokračuje v správnom súdnom konaní so sťažovateľom ako žalobcom v 1. rade, nakoľko v tejto časti žaloba nebola odmietnutá. Sťažovateľ tak má aj naďalej právo hájiť svoje práva a právom chránené záujmy v konaní pred správnym súdom sp. zn. 5S/294/2019. Zároveň kasačný súd podotýka, že po rozhodnutí správneho súdu v merite veci sa účinky právoplatného rozhodnutia vzťahujú na všetkých účastníkov konania, v ktorom bolo vydané, pričom výrok takéhoto rozhodnutia je tiež záväzný pre súdy a iné štátne orgány. Rozhodnutím správneho súdu vo veci tak bude viazaný nie len sťažovateľ a orgány verejnej správy ale aj ostatní spoluvlastníci nehnuteľnosti (žalobcovia v 2. až 4. rade), ktorá je predmetom sporu v konaní pred správnym súdom. 12.

Na základe uvedeného tak kasačný súd konštatuje, že na podanie kasačnej sťažnosti proti napadnutému uzneseniu sťažovateľ nie je legitimovaný, pretože ním nebolo rozhodnuté v jeho neprospech. Kasačná sťažnosť sťažovateľa je tak v tejto časti neprípustná z dôvodu jej podania neoprávnenou osobou. Z uvedených dôvodov kasačný súd kasačnú sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 459 písm. b) SSP bez toho, aby sa zaoberal vecnou správnosťou napadnutého uznesenia. 13.

O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 170 písm. a) SSP. 14. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 147 ods. 2 a § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 11. decembra 2024

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Uznesenie 4Svk/18/2024 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik