4Svk/19/2021

1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Prešove (ďalej aj „krajský súd“ alebo „správny súd“) zrušil rozhodnutie žalovaného číslo: 2012-690/2751-4/SP-ZV zo dňa 06.09.2012 a rozhodnutie Obce Richvald číslo: 291/2011/Ju-213 zo dňa 24.05.2012 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie (prvá výroková veta).

žalovanému. 3. Správny súd konanie o preskúmanie rozhodnutia obce Richvald o prerušení územného konania v spojení s písomnou opravou zastavil v zmysle § 99 písm. b) SSP, pretože uvedené rozhodnutie je procesným rozhodnutím týkajúcim sa vedenia správneho konania, ktoré je v zmysle § 7 písm. e) SSP vylúčené zo súdneho prieskumu, pretože nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobkyne.

5. S námietkou žalobkyne podľa názoru krajského súdu týkajúcej sa existencie alebo neexistencie prístupovej komunikácie k pozemku, na ktorom žalobkyňa žiadala o vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby „slameného domu“ sa žalovaný a ani prvostupňový správny orgán náležitým spôsobom nevysporiadali. Túto skutočnosť žalobkyňa namietala

6. Z obsahu administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že návrhom doručeným na stavebný úrad dňa 02.11.2011 žalobkyňa ( z LV č.XXXX vyplýva, že jej podiel na parcele C KN XXX/X je 1) požiadala o vydanie územného rozhodnutia o umiestnenie stavby rodinného jednopodlažného domu slamený dom na parcele C KN XXX/X a uviedla, že cez parcelu E KN XXX/XXX je možný prístup na jej parcelu. Zároveň poukázala, že dotknutým vlastníkom susedných nehnuteľností na parcele E KN XXX/X je H. Y., ktorá je vlastníčkou rodinného domu.

8. Zo zápisnice z ústneho konania zo dňa 10.02.2012 vyplýva, že ostatní účastníci konania odporučili stavebníkom osloviť všetkých spoluvlastníkov parcely E KN XXX/XXX, k.ú. K. o vydanie písomného súhlasu na prechod a vybudovanie prístupu k parcele C KN XXX/X, kde má byť rodinný dom slamený dom umiestnený. Z obsahu administratívneho spisu mal krajský súd za preukázané a podotkol, že už v čase ústneho konania dňa 10.02.2012 bolo stavebnému úradu známe, že počet všetkých spoluvlastníkov parcely E KN XXX/XXX je 129 vrátane žalobkyne a H.. G. L..

9. Správne orgány sa podľa názoru krajského súdu nevysporiadali s námietkou žalobkyne, že prístupová cesta cez parcelu XXX/XXX. k jej parcele existovala a vždy existuje, pričom susedia bývajúci v susednom rodinnom dome okolo 40 rokov prechádzajú práve cez túto prístupovú cestu nachádzajúcu na parcele XXX/XXX k svojmu rodinnému domu.

Správne orgány žiadnym spôsobom nevyvrátili tvrdenie žalobkyne, že ňou tvrdená existencia prístupovej cesty cez parcelu E KN XXX/XXX k jej parcele C KN XXX/X nie je totožná s pojmami „cesta, miestna komunikácia a účelová komunikácia“ tak, ako je to stanovené v § 47 písm. b) stavebného zákona a v § 7 ods.1 Vyhlášky č. 532/2002 Z.z.

na pojednávaní pred súdom vyplynulo, že len od občanov obce Richvald počula, že stavebného materiálu sa žalobkyňa zbavila, že tie balíky postupne rozpredávali, avšak na otázku súdu uviedla, že na samotnom mieste stavby sa osobne pozrieť nebola.

V tejto súvislosti správny súd poukázal na ustanovenie § 102 ods. 5 písm. a) stavebného zákona podľa ktorého orgán štátneho stavebného dohľadu ak ide o rozostavanú stavbu, bezodkladne vyzve stavebníka, aby zastavil práce na stavbe. V administratívnom spise stavebného úradu ako orgánu štátneho stavebného dohľadu sa takáto výzva nenachádza.

15. Z uvedených dôvodov správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“) (nepreskúmateľnosť rozhodnutí pre nedostatok dôvodov) a podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP (zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci) zrušil rozhodnutie žalovaného aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Správnemu orgánu uložil povinnosť presne a úplne zistiť skutkový stav, svoje rozhodnutie náležite odôvodniť, vysporiadať sa so všetkými námietkami žalobkyne a predovšetkým ozrejmiť, či predmetná stavba bola začatá ako to v rozhodnutiach tvrdili správne orgány. Taktiež je povinný vysporiadať sa s pojmom „vybudovaná spevnená prístupová cesta podľa platných slovenských technických noriem“, nakoľko z tohto dôvodu stavebný úrad zastavil konanie o umiestnení stavby. Následne je žalovaný povinný vydať rozhodnutie v súlade s príslušnými ustanoveniami stavebného zákona a Správneho poriadku.

16. Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný v procesnom postavení sťažovateľa (ďalej aj ako „sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP, ktorou žiadal, aby kasačný súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

Jediný prístup ku pozemku je v tomto prípade pozemok parc. KN E č. XXX/XXX, k.ú. K. o výmere 339536 m2, kde mala žalobkyňa a druhý navrhovateľ spoluvlastnícky podiel 1/10150, pričom na danom pozemku je na liste vlastníctva č. XXXX evidovaných v časti C i viacero tiarch. V komplexnom výkrese priestorového usporiadania a funkčného využívania územia, výkres verejného dopravného vybavenia, grafická časť Územného plánu obce Richvald, žalobkyňou uvádzaná prístupová cesta na pozemku parc. KN E XXX/XXX, k.ú. K. nebola zakreslená.

K. nebolo možné. Snahu krajského súdu o uznanie parcely E KN č. XXX/XXX, k.ú. K., za prístupovú komunikáciu k stavbe považoval sťažovateľ za nepochopiteľnú, keďže všetky dôkazné prostriedky jednoznačne preukazujú, že daná parcela nie je možným prístupom k stavbe slameného domu. V danom prípade žalobkyňa ako prístup k pozemku parc. KN C č. XXX/X, k.ú. K., na ktorom je navrhnuté umiestnenie rodinného domu, uviedla pozemok parc. KN E č. XXX/XXX, k. ú. K., ktorý je evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú.

19. Napriek výzve stavebného úradu o doplnenie návrhu na vydanie územného rozhodnutia o majetkové vyporiadanie prístupovej cesty k navrhovanému rodinnému domu, žalobkyňa, ako navrhovateľka v konaní nespolupracovala so stavebným úradom a v stanovenej lehote nepredložila súhlas spoluvlastníkov so zriadením prístupovej cesty, keďže pre predmetnú lokalitu pre tento účel nie je možné vyvlastniť, ani nepožiadala o predĺženie lehoty na predloženie požadovaných dokladov.

mohol byť uplatnený postup podľa § 104 ods. 1 stavebného zákona a v tom prípade možno takéto stavby akceptovať ako povolené a uznanie parcely E KN XXX/XXX, k.ú. K. za prístupovú komunikáciu by opätovne nadobudlo otáznosť. 21.

Zdôraznil, že stavebný úrad vykonal štátny stavebný dohľad len podporne a záver zistený stavebným úradom, teda že so stavbou bolo začaté, už nemal vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia vo veci samej. Poukázal aj na skutočnosť, že v predmetnom prípade bolo uskutočňovanie stavby začaté, vydanie nového územného rozhodnutia nemá zákonné opodstatnenie, nakoľko je potrebné rešpektovať súčasný právny stav a využiť inštitút dodatočného povolenia predmetnej stavby podľa § 88a stavebného zákona. Úprava v § 88a stavebného zákona platí vo väzbe na § 88 ods. 1 písm. b) stavebného zákona a určuje procesnoprávny postup stavebného úradu a povinnosti vlastníka stavby, ktorý ju uskutočňuje bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním.

uvedených rozhodnutí od stavebných úradov bez zákonom požadovaného dopravného napojenia navrhovaných stavieb. 24. Žalobkyňa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedla, že sa v plnej miere stotožňuje s napadnutým rozsudkom a dôvody kasačnej sťažnosti považuje za nepreukázané.

III. Konanie pred kasačným súdom

27. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 3S/74/ 2012-154 zo dňa 16.01.2020, ktorým tento v prvom výroku zrušil rozhodnutie žalovaného z 06.09.2012 č. 2012-690/2751-4/SP-ZV v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Obce Richvald z 24.05.2012 č. 291/2011/Ju-213. V druhom výroku zastavil konanie o preskúmanie rozhodnutia Obce Richvald o prerušení územného konania z 02.04.2012 č. 291/2011/Ju-213.

Zároveň poukázala, že dotknutým vlastníkom susedných nehnuteľností na parcele E KN XXX/X. je H. Y.. Z priloženej kópie katastrálnej mapy na parcelu C KN XXX/X je zrejmé, že parcela E KN XXX/X je bezprostredne susediacou parcelou s parcelou C KN XXX/X. 29.

30. Stavebný úrad Obec Richvald rozhodnutím č. 291/2011/Ju-213 zo dňa 02.04.2012 spolu s písomnou opravou zo dňa 11.05.2012 podľa § 29 ods. 1 Správneho poriadku prerušil územné konanie z dôvodu, že predložená žiadosť spolu s prílohami neposkytuje dostatočný podklad na posúdenie navrhovanej stavby a účastníci boli vyzývaní, aby najneskôr do 30 dní od doručenia tejto výzvy návrh doplnili o majetkové vyporiadanie prístupovej cesty k rodinnému domu. (Rozhodnutie o ktorom Krajský súd v Prešove rozhodol tak, že konanie o jeho preskúmanie zastavil (§ 29 ods. 5 SP

komunikáciu. Navrhovaná lokalita nie je majetkovo vysporiadaná a stavebník nepredložil v stanovenej lehote súhlas spoluvlastníkov so zriadením prístupovej cesty, keďže predmetnú lokalitu pre tento účel nie je možné vyvlastniť. Okrem toho stavebný úrad z vlastného podnetu vykonal dňa 22.05.2012 štátny stavebný dohľad a zistil, že stavebník už stavbu zahájil.

33. Rozsudkom č.k. 3S/74/2012-82 zo dňa 23.10.2015 Krajský súd v Prešove zrušil rozhodnutie žalovaného č. 2012-690/2751-4/SP-ZV zo dňa 06.09.2012 v spojení s rozhodnutím Obce Richvald č. 291/2011/JU-213 zo dňa 02.04.2012, v spojení s písomnou opravou zo dňa 11.05.2012 podľa § 250j ods. 2 písm. d) Občianskeho súdneho poriadku a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaného zaviazal nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 500,40 eura.

vyplýva, že prvostupňový súd rozhodol len o dvoch z troch napadnutých rozhodnutí správnych orgánov. Teda nerozhodol o celom predmete konania. Pričom druhostupňové správne rozhodnutie žalovaného č. 2012-690/2751-4/SP-ZV zo dňa 06.09.2012 nespojil s jemu predchádzajúcim prvostupňovým rozhodnutím Obce Richvald č. 291/2011/Ju-213 zo dňa 24.05.2012, ale s rozhodnutím Obce Richvald č. 291/2011/Ju-213 zo dňa 02.04.2012, ktoré s ním netvorí jednotu správneho rozhodnutia. Ďalej odvolací súd poukázal za nesprávne označenie účastníkov konania v záhlaví napadnutého rozhodnutia krajského súdu.

35. Podľa § 491 ods.1 SSP ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 36. Podľa § 6 ods. 1 SPP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

39. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

41. V prejednávanom prípade bolo sporným právne posúdenie veci. Krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného číslo: 2012-690/2751-4/SP-ZV zo dňa 06.09.2012 a rozhodnutie Obce Richvald číslo: 291/2011/Ju-213 zo dňa 24.05.2012 a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutí pre nedostatok dôvodov a podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP, pretože zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.

43. Za nedostatočne odôvodnené sa považuje rozhodnutie alebo opatrenie, ak z jeho obsahu nie je zrejmé, aké úvahy viedli orgán verejnej správy pri vyhodnotení dokazovania, pri právnom posudzovaní veci atď. Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia, ale i to, že rozhodnutie neobsahuje skutočnosti, ktoré viedli orgán verejnej správy k rozhodnutiu. Nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov je zásadne založená na nedostatku dôvodov skutkových, nie na čiastkových nedostatkoch odôvodnenia rozhodnutí, či opatrenia. Musí pritom ísť o vady skutkových zistení, o ktoré boli opreté rozhodovacie dôvody. Pôjde najmä o rozhodovacie dôvody o skutočnostiach v konaní nezisťovaných, prípadne zistené v rozpore zákonom, alebo prípady, keď nie je zrejmé, či vôbec nejaké dôkazy boli v konaní vykonané (viď. rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR, sp. zn. 2Ads 58/2003). 44.

Nedostatky v skutkových zisteniach sa môžu prejaviť buď v nevykonaní navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, prípadne v nesprávnom hodnotení dôkazov, ktoré vyústilo do nesprávnych skutkových zistení. Nedostatočné zistenie skutkového stavu sa tiež uvádza ako následok nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 191 ods. 1, písm. c)]. I v tomto prípade orgán verejnej správy nevykonal náležité dokazovanie.

Správneho poriadku je zhrnúť a zhodnotiť všetky skutočnosti, ktoré sú podkladom pre jeho výrok, a preto je potrebné uviesť nielen hodnotenie dôkazov, ktoré správny orgán vykonal, ale aj reagovať na vyjadrenia a návrhy účastníkov, ktoré pri svojom rozhodovaní nebral do úvahy. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ktoré námietky účastníka považuje za nesprávne a z akého dôvodu a ktoré skutočnosti považuje za preukázané, a aké úvahy ho viedli k danému záveru. Odvolací správny orgán musí náležite odôvodniť svoj názor na prejednávanú vec a nemôže len odkazovať na to, že napadnuté rozhodnutie bolo preskúmané a dôvody prvostupňového rozhodnutia uznané za správne. Vzhľadom na vyššie uvedené skutkové okolnosti kasačný súd dospel k záveru, že oba správne orgány postupovali v rozpore s ustanoveniami § 3, § 46 a § 47 Správneho poriadku a pochybili, ak v odôvodnení svojich rozhodnutí nereagovali na námietky žalobkyne a nevyporiadali sa s nimi. 46. Súd nie je povinný a ani oprávnený nahrádzať činnosť správnych orgánov, pričom vecne preskúmať zákonnosť správneho rozhodnutia je možné len za predpokladu náležitého odôvodnenia administratívneho rozhodnutia, v ktorom správny orgán vyhodnotí a bude reagovať na všetky námietky žalobkyne, ktoré prezentovala počas celého konania. 47. V prejednávanej veci je podľa názoru kasačného súdu nutné konštatovať, že žalovaný správny orgán v ďalšom konaní, viazaný názorom kasačného súdu (§ 469 SSP) je povinný presne zistiť skutkový stav, odstrániť rozpor v tvrdeniach ohľadom začatia realizácie stavby a v dôsledku toho ustáliť stav a typ konania. 48. Ďalej vysporiadať sa so všetkými námietkami, ktoré v konaní uplatnila žalobkyňa, najmä s otázkou preukázania majetkového vysporiadania sa prístupovej cesty k plánovanej stavbe, tak ako to správne uviedol v odôvodnení rozsudku krajský súd. 49. V súlade s citovanými ustanoveniami a vyššie uvedenými úvahami si najvyšší správny súd osvojil záver, že napadnutý rozsudok krajského súdu bol vydaný v súlade so zákonom, nebol dôvod na jeho zrušenie alebo zmenu a kasačnú sťažnosť je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť v zmysle ust. § 461 SSP. 50. K námietke o existencii alebo neexistencii prístupovej komunikácie kasačný súd uvádza, že v danom prípade z napadnutého rozhodnutia nevyplýva ako sa s uvedenou skutočnosťou vysporiadal žalovaný, resp. prvostupňový orgán. Z vykonaného dokazovania správnym orgánom nie je zrejmé, ako posúdil prístup cez parcelu E KN XXX/XXX k pozemku žalobkyne vzhľadom aj na tvrdenie žalobkyne, že táto parcela slúži na prechod k rodinnému domu na susednej parcele E KN XXX/X. 51. Na základe vyššie uvedených skutočností považoval kasačný súd rozsudok Krajského súdu v Prešove za vecne správny a preto kasačnú sťažnosť zamietol. 52. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 SSP a vzhľadom na úspech žalobkyne v kasačnom konaní jej priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov v tomto konaní. Ďalšiemu účastníkovi konania náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mal z obsahu spisu preukázané, že mu v súvislosti s kasačným konaním žiadne trovy nevznikli. 53. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 (§ 147 ods. 2 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.