4Svk/19/2022
ECLI:SK:NSSSR:2022:1019201685.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- 5S/277/2019
- IČS
- 1019201685
- Citované
- 1× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): I.. E. I., B..C.., nar.: XX.XX.XXXX, bytom G. X, XXX XX C., právne zastúpený: Mgr. Pavol Baláž, advokát, so sídlom Eurovea Central 1, Pribinova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 50119303, proti žalovanému: Krajský súd v Bratislave, Záhradnícka 10, 813 66 Bratislava, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č.k. 5S/277/2019-47 zo dňa 30. apríla 2020 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 5S/277/2019-77 zo dňa 18. januára 2022, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 5S/277/2019-47 zo dňa 30. apríla 2020 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 5S/277/2019-77 zo dňa 18. januára 2022 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie
Odôvodnenie
I. Konanie na krajskom súde
1. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj ako „krajský súd“ alebo „správny súd“) uznesením č.k. 5S/277/2019-47 zo dňa 30.04.2020 (ďalej aj ako „rozhodnutie“ alebo „uznesenie“) rozhodol, že správnu žalobu žalobcu doručenú krajskému súdu dňa 16.12.2019 odmietol a zároveň rozhodol tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. Opravným uznesením (č.k. 5S/277/2019-77 zo dňa 18. januára 2022) následne krajský súd reparoval nedostatok písomného vyhotovenia rozhodnutia, ktorý mu bol vytknutý kasačným súdom, a to tak, že do záhlavia uznesenia uviedol dátum narodenia žalobcu. 2. Podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia fiktívneho rozhodnutia žalovaného zo dňa 15.11.2019 (ďalej aj ako „druhostupňové fiktívne rozhodnutie“) vydaného podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) (ďalej aj ako „infozákon“), ako aj zrušenia fiktívneho rozhodnutia Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 30.09.2019 (ďalej aj ako „prvostupňové fiktívne rozhodnutie“) vydaného podľa infozákona. Žalobca zároveň žiadal priznať trovy konania v rozsahu 100%. 3. Krajský súd žalobu žalobcu podľa § 98 ods. 1 písm. g/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej aj ako „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“) v spojení s § 7 písm. a/ odmietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 170 písm. a/ SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, pretože žaloba žalobcu bola odmietnutá. 4. Z vyššie uvedeného vyplýva, že krajský súd podanú žalobu vyhodnotil ako neprípustnú (§ 98 ods. 1 písm. g/ SSP), keď dospel k záveru, že žaloba smeruje proti takému rozhodnutiu, ktoré nepodlieha súdnemu prieskumu v režime správneho súdnictva (§ 7 písm. a/ SSP - „Správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená.“). 5. Skutkovo tento záver oprel krajský súd o to, že po vydaní odvolacieho fiktívneho rozhodnutia došlo zo strany žalovaného k vydaniu riadneho rozhodnutia vo veci, a to dňa 18.02.2020 (sp. zn. 1SprI/13/2020), pričom poukazujúc na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej ako „najvyšší súd“) ustálil, že vydanie riadneho rozhodnutia - hoci aj po zákonnej lehote, v ktorej malo byť rozhodnutie vydané - má vždy prednosť (sp. zn. 5Sži/8/2012, sp. zn. 5Sži/21, 22, 23/2012, sp. zn. 5Sži/21/2013). Toto krajský súd vyhodnotil ako stav, pri ktorom odpadol dôvod existencie napadnutého fiktívneho rozhodnutia, a to ako pôvodne spôsobilého predmetu prieskumu v správnom súdnictve, čo v konečnom dôsledku viedlo k odmietnutiu žaloby.
II. Administratívne konanie
6. Žalobca sa žiadosťou podanou podľa príslušných ustanovení infozákona domáhal sprístupnenia informácie, a to rozhodnutia Okresného súdu Bratislava II. sp. zn. 12C/59/2012). Príslušná žiadosť bola povinnej osobe doručená dňa 13.09.2019. 7. Povinnej osobe (správny orgán prvého stupňa) márne uplynula lehota na meritórne vybavenie žiadosti žalobcu, a preto nastal stav zákonnej fikcie negatívneho rozhodnutia (odmietnutie poskytnutia požadovanej informácie), t.j. došlo k vydaniu prvostupňového fiktívneho rozhodnutia. 8. Žalobca dňa 30.09.2019 podal proti prvostupňovému fiktívnemu rozhodnutiu odvolanie. Správny orgán prvého stupňa (povinná osoba) predmetné odvolanie sám nevybavil a v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia ho ani nepredložil odvolaciemu správnemu orgánu (žalovanému) na rozhodnutie. Krajský súd na tomto základe dospel k záveru, že uplynutím zákonnej 30-dňovej lehoty na predloženie odvolania žalovanému začala odvolaciemu správnemu orgánu (žalovanému) plynúť 15-dňová lehota na rozhodnutie o odvolaní, čo oprel o právny názor vyjadrený v rozhodnutí najvyššieho súdu (sp. zn. 5Sži/21/2013). 9. Márne uplynutie lehoty na rozhodnutie o podanom odvolaní malo podľa krajského súdu za následok, že ku dňu 15.11.2019 vznikla zákonná fikcia negatívneho rozhodnutia vydaného v odvolacom konaní, t.j. že došlo k vydaniu druhostupňového fiktívneho rozhodnutia. 10. Po podaní žaloby dňa 18.02.2020 žalovaný vydal rozhodnutie, ktorým zrušil prvostupňové fiktívne rozhodnutie a vec vrátil príslušnému orgánu na ďalšie konanie. Správny orgán prvého stupňa následne žalobcovi poskytol požadovanú informáciu - k tomu pozri bod 32. uznesenia krajského súdu, posledná veta.
III. Kasačná sťažnosť
11. Proti uzneseniu krajského súdu podal včas kasačnú sťažnosť (zo dňa 02.07.2020) žalobca (ďalej ako „sťažovateľ“), ktorý ju odôvodnil ustanoveniami § 440 ods. 1 písm. f/ g/ a h/ SSP.
12. Vecne kasačnú sťažnosť odôvodnil tým, že súd nesprávne rozhodol o odmietnutí žaloby, keď tento záver oprel o to, že žaloba smerovala proti rozhodnutiu, ktoré je vyňaté z režimu súdneho prieskumu (§ 7 písm. a/ SSP). Poukázal na to, že z rozhodnutia nie je zrejmé, aký opravný prostriedok mal použiť, aby bola jeho žaloba prípustná, keď sám súd v odôvodnení uznesenia akceptuje, že proti prvostupňovému fiktívnemu rozhodnutiu podal riadne odvolanie. Odôvodnenie rozhodnutia preto považuje za nezrozumiteľné a nepreskúmateľné, pretože sa netýka procesnej situácie, ktorá bola predmetom konania na krajskom súde.
Tento nedostatok sťažovateľ posúdil aj ako porušenie jeho práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. h/ SSP), ale tiež ako nesprávne právne posúdenie veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP) krajským súdom, keď tento mal - podľa názoru sťažovateľa - konanie zastaviť a nie žalobu odmietnuť.
13. Ako nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom hodnotí sťažovateľ aj ten záver krajského súdu, podľa ktorého by podanie žaloby nebolo dôvodné. Mal za to, že ak v čase podania žaloby (a fakticky aj po podaní žaloby) nebolo o jeho odvolaní riadne rozhodnuté, nastala fikcia negatívneho rozhodnutia (v odvolacom konaní) a práve proti tomuto rozhodnutiu bola žaloba podaná. Toto nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom viedlo k odmietnutiu žaloby, čoho následkom bolo aj nepriznanie náhrady trov konania (vrátane náhrady zaplateného súdneho poplatku). Podľa názoru sťažovateľa, krajský súd mal konanie zastaviť, a to na tom základe, že odpadol dôvod konania, pričom k odpadnutiu dôvodu konania došlo práve v dôsledku toho, že žalovaný (po fikcii negatívneho rozhodnutia v odvolacom konaní) vydal v jeho veci riadne rozhodnutie. V tejto súvislosti naviac sťažovateľ poukázal na to, že podľa SSP je možné náhradu trov konania priznať aj v prípade odmietnutia žaloby.
14. Na podporu svojej argumentácie sťažovateľ odkazuje na prebiehajúce legislatívne konanie - návrh zákona, ktorým sa má meniť a dopĺňať infozákon (pozn.: bez ďalšej špecifikácie návrhu zákona), keď odkazom na dôvodovú správu uvádza, že „Zákonodarca má za to, že na rozhodnutia podľa odseku 1 a 2 vydané po uplynutí zákonom stanovenej lehoty by sa nemalo neprihliadať.“ a tiež „Ak by sa v zmysle vyššie citovaného rozhodnutia pripustil zánik možnosti uplatnenia fiktívneho rozhodnutia povinná osoba by mohla svojvoľne a takpovediac beztrestne predlžovať zákonné lehoty.“ V tomto kontexte poukazuje aj na doktrinálnu literatúru, podľa ktorej na fiktívne rozhodnutie nemá žiadny vplyv to, že neskôr došlo k vydaniu reálneho rozhodnutia vo veci a poukázal aj na súvisiace rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky (sp. zn. 6A/125/2000).
15. Vzhľadom na vyššie uvedené mal sťažovateľ za to, že krajský súd konal nezákonne, keď jeho žalobu odmietol a zároveň mu nepriznal náhradu trov konania. Vychádzajúc z uvedeného sa domáhal toho, aby kasačný súd uznesenie krajského súdu zmenil tak, že konanie zastavuje. Druhým petitom sa domáhal, aby kasačný súd rozhodol o tom, že sťažovateľovi patrí náhrada trov konania pred krajským súdom, ako aj trov kasačného konania, a to v rozsahu 100%.
IV. Vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti
16. Podaním datovaným ku dňu 21.08.2020 sa ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa vyjadril žalovaný, a to tak, že ju považoval za nedôvodnú. Zreplikoval (v zhode s vyjadrením k samotnej žalobe), že nevedel o tom, že existuje odvolanie sťažovateľa proti prvostupňovému fiktívnemu rozhodnutiu. 17. Žalovaný sa stotožňuje s výrokom a odôvodnením uznesenia krajského súdu, že v predmetnej veci došlo k odpadnutiu dôvodov na súdny prieskum druhostupňového fiktívneho rozhodnutia, keďže po tomto fiktívnom druhostupňovom rozhodnutí žalovaný vydal riadne rozhodnutie o podanom odvolaní. Práve odmietnutie žaloby je následne dôvodom, prečo je správny aj ten výrok rozhodnutia krajského súdu, ktorým sťažovateľovi náhradu trov konania nepriznal. 18. Žalovaný tiež popiera, že ukončenie predmetného súdneho sporu procesne zavinil. Má za to, že o podanom odvolaní rozhodol v zákonnej lehote. V tomto kontexte poukázal na to, že odvolanie žalobcu sa mu dostalo do dispozície dňa 06.02.2020 a žalovaný o tomto odvolaní aj riadne rozhodol v príslušnej 15-dňovej lehote (podľa infozákona) - pozn. kasačného súdu: žalovaný riadne rozhodnutie vo veci vydal dňa 18.02.2020. Od tohto následne žalovaný odvodil, že nie je správne tvrdenie sťažovateľa, že mu mala byť priznaná náhrada trov konania z dôvodu procesného zavinenia žalovaného. 19. Z vyššie uvedenej argumentácie žalovaný vyvodil návrh, aby kasačný súd uznesenie krajského súdu ako vecne správne potvrdil. Náhradu trov (kasačného) konania si žalovaný neuplatnil.
V. Konanie na kasačnom súde
20. Prejednávaná vec bola dňa 23.12.2020 predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky ako súdu príslušnému na konanie a rozhodovanie podľa právnej úpravy účinnej k danému dňu. Na Najvyššom súde Slovenskej republiky bola vec náhodným výberom (technickými prostriedkami schválenými Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky) pridelená na rozhodnutie senátu 4S - sp. zn.: 4Sžik/5/2020. S účinnosťou ku dňu 1. augusta 2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) začal svoju právomoc vykonávať Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší správny súd“), pričom k tomuto dňu prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na najvyšší správny súd výkon súdnictva vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho správneho súdu (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety náhodným výberom (technickými prostriedkami schválenými Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky) pridelená na rozhodnutie kasačnému senátu 4S najvyššieho správneho súdu, ktorý po oboznámení sa s vecou zistil, že v písomnom vyhotovení uznesenia krajského súdu sú nedostatky, ktoré boli následne odstránené opravným uznesením krajského súdu - č.k. 5S/277/2019-77 zo dňa 18. januára 2022. Vec bola po odstránení nedostatku opätovne predložená kasačnému súdu a na kasačnom súde bola zaevidovaná pod sp. zn. 4Svk/19/2022, pričom pod touto spisovou značkou bola vec následne aj rozhodnutá. 21. Najvyšší správny súd konajúci ako kasačný súd postupom podľa § 452 a nasl. SSP preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná (k tomu pozri toto
odôvodnenie
ďalej).
VI. Relevantná právna úprava a právne názory kasačného súdu
22. Kasačný súd v rámci rozhodovania vo veci vychádzal najmä z nasledovných zákonných ustanovení (v znení účinnom v rozhodnom čase): 23. Podľa § 18 ods. 3 infozákona, ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti (§ 17).
24. Podľa § 19 ods. 3 infozákona, odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia
25. Podľa § 98 ods. 1 písm. g/ SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak g/ je neprípustná. 26. Podľa § 7 písm. a/ SSP, správne súdy nepreskúmavajú a/ právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená. 27.
Podľa § 99 písm. g/ SSP, správny súd konanie uznesením zastaví, ak g/ odpadol dôvod na pokračovanie v konaní a nejde o prípady ustanovené v písmenách c/ a d/ 28. Podľa § 170 písm. a/ SSP, žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak a/ žaloba bola odmietnutá.
29. Podľa § 170 písm. b/ SSP, žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak b/ konanie bolo zastavené. 30. Podľa § 171 ods. 1 SSP, ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania.
31. V rozsahu kasačných bodov sa musel najvyšší správny súd primárne zamerať na to, či bolo posúdenie veci krajským súdom správne, ak za vyššie uvedených okolností tento dospel k záveru, že žalobu sťažovateľa bolo potrebné odmietnuť, keďže po podaní žaloby zaniklo druhostupňové fiktívne rozhodnutie (vydaním riadneho rozhodnutia vo veci), čo potom bolo (podľa krajského súdu) relevantné vyhodnotiť ako neprípustnosť žaloby sťažovateľa, ako aj na to, či krajský súd správne rozhodol v otázke náhrady trov konania.
32. Podľa názoru kasačného súdu krajský súd vec neposúdil z právneho hľadiska správne, keď dospel k záveru, že žalobu sťažovateľa bolo potrebné odmietnuť podľa § 98 ods. 1 písm. g/ SSP v spojení s § 7 písm. a/ SSP. Kasačný súd má najmä za to, že argumentácia ustanovením § 7 písm. a/ SSP ako právneho základu pre odmietnutie žaloby nebola dôvodná a ani vecne správna. 33.
Ustanovenie § 7 písm. a/ SSP upravuje, pri ktorých rozhodnutiach je súdny prieskum vylúčený (Správne súdy nepreskúmavajú a) právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená).
Pre prípustnosť správnej žaloby musí byť primárne splnená podmienka právoplatnosti napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy, pričom zároveň pred jeho právoplatnosťou musel účastník konania (žalobca) vyčerpať riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.
34. Z uznesenia krajského súdu je zrejmé, že tento mal za preukázané, že proti prvostupňovému fiktívnemu rozhodnutiu, ktoré vydal Okresný súd Bratislava II (fakticky svojou nečinnosťou), podal sťažovateľ odvolanie. Odvolanie podľa infozákona nepochybne spĺňa kritérium vymedzené v § 7 písm. a/ SSP, t.j. ide o riadny opravný prostriedok podľa osobitného zákona. V bode 13. uznesenia krajský súd explicitne uvádza, že sťažovateľ „podal proti fiktívnemu rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 25.09.2019 odvolanie zo dňa 30.09.2019, podané na poštovú prepravu dňa 30.09.2019. Odvolanie žalobcu bolo doručené Okresnému súdu Bratislava II dňa 01.10.2019.“.
35. Táto skutočnosť sama osebe vylučuje, aby krajský súd akýkoľvek procesný úkon vo veci odôvodňoval tým, že druhostupňové fiktívne rozhodnutie, ktoré bolo žalobou napadnuté, predstavuje rozhodnutie, ktoré nie je spôsobilé súdneho prieskumu (podľa § 7 písm. a/ SSP).
36. Bez ohľadu na uvedené, v zhode s kasačným sťažovateľom, aj najvyšší správny súd má za to, že odôvodnenie uznesenia krajského súdu neobsahuje detailnejšie odôvodnenie skutočností, resp. právnych názorov, od ktorých krajský súd odvíja správnosť svojho záveru o potrebe aplikácie ustanovenia § 7 písm. a/ SSP na súdenú vec. Podľa názoru kasačného súdu, argumentáciu uvedenú v bodoch 32. a 33. odôvodnenia uznesenia (t.j. názory smerujúce k tomu, že vydanie riadneho rozhodnutia po tom, čo nastala fikcia rozhodnutia spôsobuje bezpredmetnosť, resp. zánik fiktívneho rozhodnutia), nie je možné (v súdenej veci) považovať za relevantnú argumentáciu vo vzťahu k aplikácii § 7 písm. a/ SSP.
37. Z vyššie uvedených dôvodov sa kasačný súd stotožnil so sťažovateľom, že v súdenej veci neboli splnené podmienky na to, aby došlo k odmietnutiu žaloby v nadväznosti na ustanovenie § 7 písm. a/ SSP, resp. že tieto svoje úvahy krajský súd v uznesení dostatočne neodôvodnil.
38. Kasačný súd prisvedčil aj tej námietke sťažovateľa, podľa ktorej krajský súd v uznesení dostatočne nereaguje na výrok II. uznesenia (nepriznanie práva na náhradu trov konania). Tak v prípade odmietnutia, ako aj zastavenia konania - odkazom na § 171 ods. 1 SSP totiž nie je vylúčené, aby bola účastníkovi konania priznaná náhrada trov konania (§ 171 ods. 1 SSP: „Ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania.“). V odôvodnení uznesenia sa však krajský súd predmetnej otázke nevenuje - najmä neskúma procesný postup orgánov verejnej správy v kontexte možného vzniku práva na náhradu trov konania (na strane sťažovateľa).
39. Podľa názoru najvyššieho správneho súdu mal krajský súd v odôvodnení uznesenia bez ďalšieho skúmať, resp. vysporiadať sa s tým, či odmietnutie žaloby (ak by aj tento úkon krajského súdu bol správny), nebol procesne zavinený žalovaným. Ak by tomu tak bolo, potom by na strane kasačného sťažovateľa (ako žalobcu) vzniklo podľa § 171 ods. 1 SSP právo na náhradu trov konania. Krajský súd sa v rámci rozhodovania o práve na náhradu trov konania uspokojil so všeobecným záverom, podľa ktorého sa v prípade odmietnutia žaloby právo na náhradu trov konania nepriznáva (§ 170 písm. a/ SSP a bod 33. odôvodnenia uznesenia krajského súdu). 40.
Opomenutie ustanovenia § 171 ods. 1 SSP v rámci rozhodovania o trovách konania predstavuje podľa názoru kasačného súdu nezákonnosť rozhodnutia (v časti výroku II.). V tomto zmysle sa javí ako paradoxné, že bez akéhokoľvek odôvodnenia vo vzťahu k § 171 ods. 1 SSP zo strany krajského súdu, sťažovateľ aj žalovaný až v štádiu kasačného konania prezentujú argumenty smerujúce k tomu, či žalovaný procesne zavinil alebo nezavinil odmietnutie žaloby v súdenej veci. Skúmanie a hodnotenie tejto otázky totiž malo byť primárne predmetom hodnotenia a odôvodnenia v uznesení krajského súdu, čo však krajský súd opomenul.
41. Pre úplnosť kasačný súd uvádza, že vydanie riadneho rozhodnutia vo veci odvolania sťažovateľa proti prvostupňovému fiktívnemu rozhodnutiu po tom, čo už zo zákona nastala fikcia negatívneho druhostupňového rozhodnutia, bude - vzhľadom na doterajšiu rozhodovaciu prax - v novom konaní pred krajským súdom relevantné posúdiť ako dôvod pre zastavenie súdneho konania podľa § 99 písm. g/ SSP. V rámci nového konania sa krajský súd riadne vysporiada s tým, či zastavenie konania v súdenej veci procesne zavinil žalovaný a v nadväznosti na súvisiace zistenia rozhodne a riadne odôvodní výrok o trovách konania. Osobitne v tejto súvislosti preskúma a v uznesení odôvodní, či, resp. aký dopad má na prípadný vznik práva sťažovateľa (ako žalobcu v konaní pred krajským súdom) na náhradu trov konania to, že žalovanému nebolo odvolanie sťažovateľa proti prvostupňovému fiktívnemu rozhodnutiu doručené v zákonnej lehote. 42. Vzhľadom na podmienky kasačného režimu, postupom podľa § 462 ods. 1 SSP kasačný súd uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, keď kasačnú sťažnosť sťažovateľa vyhodnotil ako dôvodnú. 43. O trovách konania kasačného konania rozhodne podľa ustanovenia § 467 ods. 3 SSP krajský súd v súlade s § 175 ods. 2 SSP v spojení s § 167 SSP samostatným uznesením. 44. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 Správneho súdneho poriadku, § 147 ods. 2 Správneho súdneho poriadku a § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 28. júna 2022