4Svk/19/2025

1. Správny súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“) podľa ust. § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) zamietol správnu žalobu žalobcu. Správny súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a nemožno vyhovieť námietke žalobcu o nesprávnom právnom posúdení veci. 2. Správny súd vo svojom odôvodnení uviedol, v zhode s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžik/2020, že sa Krajský súd v Košiciach v rozsudku sp. zn. KE- 7S/145/2018 dostatočne vysporiadal s prvou žalobnou námietkou - nemožnosť poskytnúť informácie z dôvodov uvedených v § 11 písm. d) zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) a z dôvodu obídenia §82a ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“). Správny súd sa preto zameral na odôvodnenosť druhej žalobnej námietky. 3. K druhej žalobnej námietke - že požadované informácie nemajú povahu zverejňovaných informácií - správny súdu uviedol, že súhlasí s názorom žalovaného, že v tom čase sa mená a priezviská účastníkov konania v zmysle § 82a zákona o súdoch nezverejňovali a takáto povinnosť súdu nevyplývala ani z inštrukcií Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky 101/2006-3. Podľa názoru správneho súdu žalovaný v napadnutom rozhodnutí dostatočne reagoval na námietku žalobcu ohľadne povahy zverejnených informácií, ako mu prikázal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v rozsudku 2Sžik/2/2020. Žalovaný postupoval správne, keď požadované informácie neposkytol s odôvodnením, že poskytnutím požadovaných údajov za situácie, keď disponuje aj identifikačnými údajmi, by došlo k porušeniu ochrany osobných údajov fyzickej osoby zaručenej v ustanovení § 9 ods. 1 a 2 zákona o slobode informácií.

4. Proti právoplatnému rozsudku správneho súdu podal žalobca v procesnom postavení sťažovateľa (ďalej aj ako „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP - správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenie veci. Podľa názoru sťažovateľa boli obe jeho námietky, pre ktoré považuje rozhodnutie žalovaného za nezákonné, posúdené nesprávne. 5. K nemožnosti poskytnúť požadované informácie z dôvodu uvedenom v § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií a z dôvodu údajného obídenia § 82a ods. 3 zákona o súdoch a vyhlášky MS SR č. 48282011 o zverejňovaní súdnych rozhodnutí sťažovateľ uviedol, že informácie zo súdnych registrov sú informáciami evidenčného charakteru a nejde o rozhodovaciu činnosť súdu. Sťažovateľ citoval rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 3Sži/28/2013 a 8 Sži/3/2014 podľa ktorých sú informácie zo súdnych registrov informácie evidenčného charakteru a „Tieto informácie má povinná osoba evidované v informačnom systéme (súdny manažment), z ktorého jednoduchým postupom vie informácie aj získať. Zadaním označenia navrhovateľa vylustruje Register C, resp. Ro, všetky súdne konania prebiehajúce na konkrétnom súde a takýto zoznam je možné z aplikácie vytlačiť. Aj v prípade, že zoznam nebude obsahovať úplné podrobnosti o odporcovi, bude pre žiadateľa aspoň informáciou, s ktorou môže pracovať.“ Sťažovateľ nesúhlasí ani s tvrdením žalovaného v súvislosti s obídením § 82a ods. 3 zákona o súdoch a vyhlášky MS SR o zverejňovaní súdnych rozhodnutí. Tento názor by znamenal, že poskytnutie informácií evidenčného charakteru by nebolo možné nikdy u fyzických osôb. 6. K právnemu názoru, že požadované informácie nemajú povahu zverejňovaných informácií, sťažovateľ uviedol, že ním požadované údaje majú povahu zverejnených informácií, nakoľko ide o údaje ktoré boji zverejnené na úradnej tabuli súdu pri vchode do pojednávacej miestnosti. Správny súd sa s predmetnou námietku vysporiadal mimoriadne stručne. Ďalej žalobca poukázal na skutočnosť, že v zozname pojednávaní pred pojednávacou miestnosťou v prípade civilných konaní bolo vždy uvedené meno a priezvisko účastníka konania, a to bez ohľadu na ustanovenie § 82ba zákona o súdoch. Obsah zoznamu pojednávaných vecí v civilných konaniach bol a je upravený vo vyhláške ministerstva spravodlivosti SR č. 543/2005 Z. z.

9. Prejednávaná vec bola dňa 14.04.2025 predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) ako súdu príslušnému na konanie a rozhodnutie, podľa právnej úpravy účinnej k danému dňu.

11. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

13. Z obsahu administratívneho spisu mal kasačný súd za preukázané, že Okresný súd Košice II (ďalej aj ako „prvostupňový správny orgán“) rozhodnutím č. 1SprI/43/2018 z 30.07.2018 nevyhovel žiadosti sťažovateľa o poskytnutie informácie - výpisu všetkých súdnych konaní, v ktorých ako strana sporu či už ako žalobca alebo žalovaný vystupuje pani Y.. N. L., trvale bytom J. XX, W. alebo O. XX, W. a to od roku 2006. Prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že na požadované informácie sa tu vzťahuje obmedzenie prístupu k informáciám podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona o prístupe k informáciám, pretože ide o informácie týkajúce sa rozhodovacej činnosti súdu a tie nie sú informáciami, ktoré sa sprístupňujú podľa § 82a zákona o súdoch, pričom toto ustanovenie sa vzťahuje len na samotné rozhodnutia súdu, či už procesného charakteru, rozhodnutia vo veci samej, právoplatné alebo neprávoplatné. Zároveň by poskytnutím žiadaných informácií došlo k ohrozeniu právom chránených záujmov a zásahu do súkromia dotknutej fyzickej osoby.

Krajský súd v Košiciach mal za nepochybné, že žiadateľ svojou žiadosťou žiadal o sprístupnenie informácie týkajúcej sa konkrétnej fyzickej osoby, ktorú identifikoval menom, priezviskom a bydliskom. Fyzická osoba bola v žiadosti identifikovaná údajmi podľa § 2 zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov, a teda jednoznačne ide o informácie, na ktoré sa vzťahujú obmedzenia podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií. Tieto žiadané informácie nie je možné sprístupniť, lebo nejde o výnimku zo sprístupnenia § 82a ods. 5 zákona č. 757/ 2004 Z. z. Takto podanej žiadosti nebolo možné sprístupňovať informácie v právnom režime zákona o slobode informácií, pretože poskytnutím informácií by povinná osoba implicitne potvrdila - verifikovala, že fyzická osoba s týmito osobnými údajmi sa nachádza v jej registri a že konkrétne spisovej značky sa týkajú konkrétnej identifikovanej fyzickej osoby (§ 9 ods. 2 zákona o slobode informácií). Poskytnutím požadovaných informácií (výpisu súdnych konaní s uvedením spisových značiek) by sa žiadateľovi umožnilo zistiť, v koľkých a akých sporoch

15. Proti rozhodnutiu Krajského súdu v Košiciach podal sťažovateľ správnu žalobu, o ktorej rozhodol Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. KE-7S/145/2018-34 dňa 05.02.2020 a to tak, že žalobu zamietol. V odôvodnení rozhodnutia správny súd uviedol, že z obsahu žiadosti žalobcu o poskytnutie informácií je zrejmé, že žalobca ako oprávnená osoba žiadal o informácie, ktoré sú obsiahnuté v súdnych registroch povinnej osoby - Okresného súdu Košice II a nie o informácie zo súdnych spisov. Ním požadované informácie o poskytnutie prehľadného výpisu všetkých súdnych konaní (od roku 2006) v ktorých vystupuje označená fyzická osoba v súčasnosti, sú prístupné pre iné osoby v jej informačnom systéme súdneho manažmentu a tieto informácie možno získať jednoduchým spôsobom a to výstupom z počítačového programu po zadaní kľúčových parametrov vyhľadávania.

16. Proti rozhodnutiu správneho súdu podal sťažovateľ kasačnú sťažnosť. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 2Sžik/2/2020 z 31.03.2022 zmenil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného č. 1SprI/117/2018 zo dňa 03.09.2018 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Kasačný súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca v podanej žalobe uviedol 2 žalobné námietky, ale z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že Krajský súd v Košiciach sa zaoberal len prvou žalobnou námietkou. Na túto odpovedal tak, že síce nejde o informácie o rozhodovacej činnosti súdu, ale poskytnutie informácií je neprípustné z dôvodu ochrany osobných údajov.

17. Krajský súd v Košiciach ako druhostupňový správny orgán po vrátení veci znova zamietol odvolanie sťažovateľa a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. Vo svojom odôvodnení vyjadril nesúhlas s tvrdením sťažovateľa o ním požadovaných informáciách a to o skutočnosti, že majú povahu zverejnených informácií. Sťažovateľ však v tomto smere neuviedol konkrétne overiteľné údaje, ale vychádzal z hypotetického predpokladu, že v každom konaní na Okresnom súde Košice II, ktorého sa Y.. N. L. zúčastňuje, sa uskutočnilo pojednávanie, že bolo zverejnené a že sa tak stalo aj pokiaľ ide o jej meno a priezvisko. Súd však informáciami o zverejnení pojednávaní na internetovej stránke Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky nedisponuje a už vôbec nie z obsahu zverejnenej informácie. Obdobne to platí tiež pre informácie zverejňované v zákonom ustanovených prípadoch prostredníctvom úradnej tabuli súdu. Nie v každom konaní muselo nevyhnutne dôjsť k zverejneniu informácií prostredníctvom internetovej stránky ministerstva a úradnej tabuli súdu. Žalovaný ďalej uviedol, že v čase podania žiadosti o sprístupnenie informácií i v čase

Z toho vyplýva, že argumentácia žiadateľov o skoršom zverejnení požadovaných informácií má len hypotetickú povahu. Vychádza z predpokladu, že požadované informácie museli byť zverejnené v súvislosti s nariaďovaním pojednávaní, čo však so zreteľom na už uvedené skutočnosti nemá ani právne ani faktické opodstatnenie. Na podklade týchto úvah žalovaný uzavrel, že požadovaným informáciám bez ďalšieho nemožno priradiť status zverejnených informácií. Ak by aj bolo preukázané, že prostredníctvom zverejnených informácií na úradnej tabuli alebo internetovej stránke ministerstva došlo k stotožneniu mena a priezviska Y.. N. L. s určitým konaním prebiehajúcim na Okresnom súde Košice II, rozhodne sa tak nestalo aj vo vzťahu k ďalšiemu osobnému identifikátoru - bydlisku. Žalovaný zdôraznil, že istú informáciu v sebe obsahuje už samotná žiadosť a preto je potrebné mať túto skutočnosť na zreteli pri sprístupňovaní informácií na jej základe. I keď obe informácie izolovane nemusia obsahovať chránené údaje, vo svojom organickom spojení sa ich dotknúť už môžu.

IV. Právne predpisy a právne názory kasačného súdu

29. Podľa § 7 ods. 1 zákona o slobode informácií, ak predmetom žiadosti je získanie informácií, ktoré už boli zverejnené, povinná osoba môže bez zbytočného odkladu, najneskôr však do piatich dní od podania žiadosti, namiesto sprístupnenia informácií žiadateľovi oznámiť údaje, ktoré umožňujú vyhľadanie a získanie zverejnenej informácie.

31. Podľa § 9 ods. 1 zákona o slobode informácií, informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon, alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby. Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba; súhlas sa nevyžaduje, ak ide o sprístupňovanie osobných údajov zosnulej dotknutej osoby na vedecký účel, na štatistický účel, na účel archivácie, dokumentačnej činnosti, historického výskumu, činností pohrebísk, umiestnenia pamätníkov a pamätných tabúľ, konania spomienkových podujatí a piety v rozsahu nevyhnutnom pre jeho naplnenie. Ustanovenia osobitných predpisov tým nie sú dotknuté.

naplnenie. 33. Podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií, povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánu činného v trestnom konaní okrem informácie, ktorá sa sprístupňuje podľa osobitného predpisu, rozhodnutia policajta v prípravnom konaní podľa druhej časti druhej hlavy piateho dielu Trestného poriadku a informácie o vznesení obvinenia vrátane opisu skutku, ak ich sprístupnenie nezakazuje zákon alebo ak ich sprístupnenie neohrozuje práva a právom chránené záujmy.

35. Podľa § 82a ods. 1 zákona o súdoch, súdy sú povinné zverejňovať právoplatné rozhodnutia vo veci samej, rozhodnutia, ktorými sa končí konanie, rozhodnutia o neodkladnom opatrení a rozhodnutia o odklade vykonateľnosti rozhodnutia správneho orgánu, a to do 15 pracovných dní od dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia; ak rozhodnutie nebolo vyhotovené ku dňu jeho právoplatnosti, lehota na zverejnenie rozhodnutia začína plynúť dňom vyhotovenia rozhodnutia.

38. Podľa § 82ba zákona o súdoch, súd na účely informovania verejnosti o konaniach pred súdmi zverejňuje v budove súdu a na webovom sídle ministerstva, a ak ide o najvyšší súd a najvyšší správny súd na ich webovom sídle, zoznam pojednávaných vecí, ktorý obsahuje a) dátum a čas úkonu súdu, b) formu úkonu súdu, c) označenie účastníkov konania alebo strán v konaní v rozsahu 1. akademický titul, vedecko-pedagogický titul alebo umelecko-pedagogický titul, meno a priezvisko, ak ide o fyzickú osobu, 2. názov alebo obchodné meno, ak ide o právnickú osobu, d) spisovú značku a e) predmet konania pred súdom.

Podľa § 38 ods. 1 Spravovacieho a kancelárskeho poriadku, asistent príslušného súdneho oddelenia urobí opatrenie, aby zoznam všetkých vecí, v ktorých je nariadené predbežné prejednanie sporu, súdne pojednávanie, hlavné pojednávanie, verejné zasadnutie alebo verejné vyhlásenie rozsudku na ten istý deň, bol vyvesený na dverách alebo vedľa dverí pojednávacej

42. Pokiaľ ide o prvú sťažnostnú námietku, je pravdou, že odôvodnenie rozhodnutia správneho súdu k tejto námietke je veľmi stručné. Správny súd však správne uviedol, že táto námietka je už vyriešená, a že jeho názor je v zhode s rozhodnutím Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžik/2/2020. Správny súd nevidel dôvod, aby sa od takéhoto právneho názoru kasačného súdu odchýlil a rovnakého názoru je aj kasačnú súd.

a navyše nesprávne. Uviedol iba, že žalovaný správne poukázal na to, že v tom čase sa mená a priezviská účastníkov konania v zmysle § 82ba zákona o súdoch nezverejňovali a takáto povinnosť nevyplývala ani z inštrukcií Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 101/20006-3. Nijako inak sa nevenoval skutočnosti, či sťažovateľom požadované informácie majú povahu zverejnených informácií. Kasačný súd sa plne stotožňuje s názorom sťažovateľa, že správny súd túto skutočnosť nesprávne právne posúdil.

V zmysle § 38 ods. 1 Spravovacieho a kancelárskeho poriadku: „Asistent príslušného súdneho oddelenia urobí opatrenie, aby zoznam všetkých vecí, v ktorých je nariadené predbežné prejednanie sporu, súdne pojednávanie, hlavné pojednávanie, verejné zasadnutie alebo verejné vyhlásenie rozsudku na ten istý deň, bol vyvesený na dverách alebo vedľa dverí pojednávacej miestnosti. Vzor zoznamu pojednávaných vecí je uvedený v prílohe č. 6.“ Ako vyplýva z Prílohy 6 a ako správne poznamenal sťažovateľ, v civilných konaniach sa uvádzalo meno a priezvisko účastníkov konania aj v čase podania žiadosti o poskytnutie informácie, ako aj v období, za ktoré žiadal sťažovateľ informácie poskytnúť. Správny súd len uzavrel, že táto povinnosť tu nebola a už sa vôbec nezaoberal samotnou skutočnosťou, či takúto informáciu možno považovať za zverejnenú informáciu v zmysle § 4 ods. 4 zákona o slobode informácií a či ju povinná osoba mala sprístupniť podľa § 7 ods. 1 zákona o slobode informácií.

Nevyžaduje sa, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (I. ÚS 350/08). Správny súd sa podľa názoru kasačného súdu nevenoval v dostatočnej miere druhej námietke sťažovateľa týkajúcej sa povahe požadovaných informácií ako už zverejnených informácií. V ďalšom konaní bude preto úlohou správneho súdu opätovne riadne preskúmať žalobné dôvody sťažovateľa a riadne sa vysporiadať s druhou žalobnou námietkou, a to prostredníctvom relevantnej právnej argumentácie.

45. V novom rozhodnutí vo veci rozhodne správny súd aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP).